Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen 4. marca 2025 predstavila plán pre oživenie zbrojárskych kapacít krajín Európskej únie – Bielu knihu o obrane „ReArm Europe/Preparedness 2030“. Ide o bezprecedentný krok, keďže EÚ počas svojej existencie nedisponovala dokumentom tohto formátu. [1] Plán má prostredníctvom fiškálnych opatrení a deregulácií oblasti akvizícií vytvoriť priestor na alokáciu dodatočných 800 miliárd eur pre stimul zbrojárskeho priemyslu a prezbrojovania členských štátov. Cieľom iniciatívy je dosiahnuť plnú vojenskú pripravenosť do roku 2030. [2] Zásadnou otázkou zostáva, do akej miery nový strategický dokument predstavuje len víziu a nakoľko ponúka konkrétne kroky k jej realizácii.
Ako EÚ vníma súčasné bezpečnostné prostredie
Biela kniha [3] na úvod popisuje súčasné bezpečnostné prostredie z európskej perspektívy, čím slúži aj ako aktualizácia bezpečnostnej stratégie. Európa podľa nej čelí strategickej konkurencii na širokom spektre od Arktídy, cez Pobaltie a Blízky Východ až po severnú Afriku. Prioritne a na viacerých miestach dokument označuje Ruskú federáciu ako existenciálnu hrozbu. V tomto kontexte víťazstvo Ukrajiny predstavuje podľa EÚ determinant budúceho usporiadania Európy. Dôležitosť podčiarkuje aj očakávanie, že v roku 2025 Rusko prekoná obranné výdavky členských štátov EÚ v parite kúpnej sily. V praxi to znamená, že sa neporovnáva len výška výdavkov v absolútnych číslach, ale zohľadňuje sa aj to, koľko a aký vojenský materiál si za tieto peniaze môže krajina zaobstarať. Rusko tak napriek menším investíciám dokáže zaobstarať viac vlastnej techniky než EÚ na svojom trhu.
Dokument sa zároveň venuje aj rastúcej asertivite Číny, ktorá sa netransparentne militarizuje. Tento kľúčový obchodný partner EÚ zvyšuje tlak na Taiwan, čím potenciálne ohrozuje Taiwanský prieliv – strategickú obchodnú trasu, ktorou ročne putuje pätina svetového námorného obchodu. [4] Čína rozširuje svoje vesmírne, kybernetické a jadrové schopnosti, pričom sa vedú úvahy o opustení jadrovej doktríny minimálnej deterencie. Tá deklaruje disponovanie len takým počtom jadrového arzenálu, ktorý je dostatočný na efektívne odstrašenie iných jadrových veľmocí [5] Spomenuté sú taktiež aktivity Iránu na Blízkom východe, Ruska vo východnej Európe či na Balkáne, ale aj nestabilita v oblasti Sahelu a severnej Afriky. Významným prvkom je oslabovanie americkej prítomnosti v Európe a jasná deklarácia, že EÚ nemôže svoju bezpečnosť naďalej delegovať na svojho transatlantického spojenca. Práve naopak, musí sama nadobudnúť schopnosť strategického odstrašenia. [3]
Kniha tak predstavuje východisko k hlbšej vojenskej pripravenosti, ktorá má slúžiť ako odstrašujúci prvok v reakcii na opísané hrozby. Dokument nadväzuje na princípy nastavené v Strategickom kompase EÚ z roku 2022, kde sa EÚ zaviazala jednať „aktívne a robustne“ v reakcii na vzniknuté hrozby, zabezpečiť si prístup k strategickým doménam, investovať do moderných schopností a technológií a posilňovať strategické partnerstvá. [6] Komisia identifikuje štyri kľúčové prvky pre pripravenosť a potenciálnu hlbšiu obrannú integráciu – reštart zbrojárskeho priemyslu, posilnenie kooperácie členských krajín pri vývoji a výrobe, vojenskú pomoc Ukrajine a finančnú podporu jednotlivých krajín pri ich snahách o militarizáciu. [3]
Podpora zbrojenia ako krok k strategickej autonómií
Európska únia v dokumente poníma otázku vlastných obranných kapacít realisticky a uvedomuje si, že aktuálne schopnosti väčšiny členov nie sú pri hrozbe intenzívneho a kapacitne vyčerpávajúceho konfliktu dostatočné. Primárnym cieľom Bielej knihy je dosiahnutie strategickej autonómnosti. Z toho vyplýva, že EÚ naďalej vníma svoju obrannú politiku v kontexte úzkej náväznosti na štruktúry Severoatlantickej aliancie a aktuálne neplánuje vytváranie samostatnej platformy, akou by bola napríklad diskutovaná spoločná európska armáda. [7] EÚ si uvedomuje, že národné štáty formujú svoje koncepcie výstavby ozbrojených síl na základe záväzkov voči NATO a sama k tomu môže prispieť najmä odstránením legislatívnych a regulačných prekážok. [2] Základnou premisou je posilňovanie európskeho piliera NATO, teda tej časti Aliancie, ktorú tvoria európske členské štáty a ich vojenské, politické a strategické príspevky, so snahou zabezpečiť, aby európske krajiny dokázali garantovať bezpečnosť v Európe aj pri obmedzenej americkej prítomnosti. EÚ uplatňuje tzv. duálny prístup, pri ktorom posilňovaním vlastných kapacít zároveň upevňuje komplementaritu so svojimi spojencami. [8] Zároveň sa bude rešpektovať suverenita jednotlivých krajín nad ich vlastnými vojenskými kapacitami. [9]
Komisia navrhuje viacero fiškálnych opatrení, pričom najvýznamnejšie z nich sú iniciatíva SAFE (Security Action for Europe), úniková doložka z Paktu stability a rastu (Stability and Growth Pact, SGP). Nový nástroj SAFE poskytne členským štátom pôžičky až do výšky 150 miliárd eur na financovanie obranných investícií, najmä spoločného obstarávania a rozvoja kľúčových schopností, ako sú protiraketová obrana, bezpilotná dronová technika a kybernetická bezpečnosť. [3] Nástroj funguje na princípe, že EÚ získa prostriedky na kapitálových trhoch vďaka silnejšej triede úverovej schopnosti a následne ich poskytne členským štátom formou výhodných pôžičiek viazaných na ich národné obranné plány. Zároveň by pre zatraktívnenie boli tieto pôžičky oslobodené od DPH. V praxi by EÚ bola schopná obstarávať prostriedky s úrokovou sadzbou 3 %, čo môžu využiť najmä štáty, ktoré výrazne zbroja, ale za cenu približne dvojnásobného úroku ako Poľsko (±6 %) alebo Rumunsko (±7 %). Úspora však nie je zásadná, keďže napríklad v prípade Poľska by sa pri investíciách v hodnote 10 miliárd eur ušetrilo „len“ 300 miliónov. [2]
Pri nástroji možno evidovať snahu EÚ podnietiť kooperáciu, keďže SAFE môže byť aktivovaný minimálne dvoma štátmi, pričom aspoň jeden z nich musí byť členom EÚ. Tu možno vidieť strategický zámer integrovať zbrojársky priemysel Ukrajiny, ktorý by tak disponoval výhodami EÚ. [3] Jednou z ambícií je dosiahnuť, aby sa ukrajinský obranný sektor stal funkčnou súčasťou širšej európskej obranno-priemyselnej základne.
Druhé opatrenie umožňuje členským štátom využiť tzv. „národnú únikovú doložku“ Paktu stability a rastu, ktorá dočasne uvoľňuje fiškálne pravidlá EÚ. Toto opatrenie umožňuje členským štátom zvýšiť výdavky na obranu až o 1,5 % HDP počas štyroch rokov aj pri prekročení bežných rozpočtových limitov. Ak by hypoteticky všetky členské štáty túto doložku využili, mohlo by to priniesť stimul 650 miliárd eur do obrany, pričom niektoré zdroje hovoria až o 800 miliardách v rámci celej EÚ. [10]
Ďalším dlhodobým problémom najmä pre európsky ťažký priemysel, na ktorého riešení EÚ pracuje je neochota bánk poskytovať úvery na zbrojárske projekty. Environmentálne, sociálne a prevádzkové obmedzenia, ako aj reputačné riziká, robia obranu pre kapitálové trhy neatraktívnou. EÚ preto chce prostredníctvom Centrálnej európskej banky zdvojnásobiť investície do obrany a znížiť úrokové sadzby. [3] Potenciálne tento krok môže motivovať aj súkromné banky k väčšej podpore vojenského priemyslu napriek tomu, že priemyselná transformácia je zo svojej podstaty pomalá. Obranné podniky potrebujú viacročné zmluvy, aby mohli investovať do nových výrobných liniek, a byrokratické procesy verejného obstarávania stále predstavujú významnú prekážku. [8]
Tretím zdrojom, ktoré budú môcť členské štáty využiť pre čerpanie prostriedkov, sú kohézne fondy EÚ. [10] Tie sú v aktuálnom programovom období 2021-2027 v rámci rozpočtu predstavenom Európskou komisiou vyhradené na projekty podporujúce nástroje na ochranu životného prostredia, dopravnú infraštruktúru alebo technickú pomoc. Napríklad Slovensko má takto k dispozícii 1,8 miliardy eur a Česká republika až 7,3 miliardy. [11] Kohézne fondy bude možno využiť aj na investíciu do tzv. dual-use technológií. [1]
Okrem finančných nástrojov sa program Preparedness 2030 zameriava na zjednodušenie logistiky a vývoja moderných vojenských kapacít. Cieľom deregulácie dopravnej infraštruktúry je, aby sa do roku 2030 brigády zo západnej Európy dokázali presunúť do východného pohraničia, napríklad do Pobaltia, v priebehu dní a nie súčasných týždňov. [8] Európska stratégia sa tak poučila z ruských zlyhaní na Ukrajine, kde logistické slabiny bránili počiatočnému postupu. [12] V prípade snahy o ochranu pre logisticky kľúčovú infraštruktúru je dobrým príkladom Poľsko, ktoré vydalo všeobecný zákaz fotografovania 25-tisíc strategických objektov vrátane dopravných uzlov, vojenských základní a štátnych úradov. [13]
Zefektívnenie vojenskej mobility je dlhodobou snahou v rámci projektu Military Mobility, spustenom v roku 2018 ako súčasť PESCO (Permanent Structured Cooperation). Cieľom je zjednodušiť a štandardizovať postupy cezhraničnej prepravy vojenskej techniky a personálu. Na projekte sa podieľajú všetky členské štáty EÚ okrem Malty. Na iniciatíve EÚ spolupracuje aj USA, Kanada a Nórsko. [14] Strategickú leteckú prepravu, v ktorej je EÚ závislá na USA rieši PESCO cez projekt SATOC (Strategic Air Transport for Outsized Cargo), kde sa Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Česká republika podieľajú na vývoji vlastného transportného lietadla. [15]
V oblasti vývoja moderných technológií si Biela kniha kladie sedem kľúčových odvetví – protivzdušná a protiraketová obrana, delostrelectvo, munícia a rakety, dronové a protidronové systémy, vojenská mobilita, kybernetická obrana, kvantové technológie, umelá inteligencia a nástroje elektronického boja a na záver ochranu kritickej infraštruktúry. [3] Vzhľadom na obmedzené právomoci EÚ v obrane sa predpokladá najmä bilaterálna alebo multilaterálna spolupráca členských štátov, napríklad aj cez platformu PESCO alebo OCCAR (Organisation for Joint Armament Cooperation), ktorá uľahčuje a riadi kolaboratívne programy vyzbrojovania počas ich životného cyklu medzi vládami Belgicka, Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska a Spojeného kráľovstva.
Nedostatky a potenciálne slabé miesta
Napriek tomu, že Biela kniha predstavuje východiskový bod pre hlbšiu vojenskú integráciu, odborná verejnosť poukazuje na viacero nedostatkov. Dokument sa výrazne venuje zbrojárskemu priemyslu, avšak nijak nerieši personálne problémy európskych armád. EUROMIL (The European Organisation of Military Associations and Trade Unions) kritizuje Komisiu za ignorovanie ľudskej dimenzie obrany a Bielu knihu v tejto rovine považuje za premárnenú príležitosť k výraznejšiemu kroku k formovaniu jednotnej Európskej obrannej únie s centralizovanými ozbrojenými silami. [16] Kniha zároveň opomína problém výrazného poddimenzovania ozbrojených síl štátov EÚ, kedy by mohla práve kvalitná armádna infraštruktúra so systémovejším riadením a atraktívnou kariérnou perspektívou motivovať mladých ľudí k vstupu do armády.
Mimo oblasti tzv. hard security by EÚ mala pracovať aj na zvyšovaní odolnosti medzi civilným obyvateľstvom s dôrazom na posilnenie národnej a európskej identity. Prieskum agentúry Gallup z marca minulého roka ukázal, že len 32 % občanov EÚ by bolo ochotných brániť svoju krajinu v prípade nepriateľského útoku. [17] Pričom najnižšia ochota je v krajinách ako Taliansko (14 %), Rakúsko (20 %) a Nemecko (23 %). V prípade Ruska je ochotných síce zhodne 32 % respondentov, avšak negatívne sa vyjadrilo len 20 %, čo naznačuje vyšší podiel nerozhodnutých ľudí, ktorí môžu potenciálne reagovať na mobilizáciu – v kontraste s krajinami EÚ, kde prevažuje jednoznačne odmietavý postoj (odpoveď NIE – Taliansko 78 %, Rakúsko 62 %). Na druhú stranu možno evidovať, že v kontexte vojny na Ukrajine má problémy s mobilizáciou aj Ruská federácia.
Ďalšou výhradou je, že stratégia neprispieva k prehĺbeniu Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (CSDP), ale práve naopak posilňuje rozhodovanie na národnej úrovni, čo prispieva k nejednotnosti v rámci európskych armádnych kapacít. V tejto otázke bude zaujímavé sledovať nadväzujúce, najmä pripravované „Prepardness Union Strategy“ a „EU Internal Security Strategy“, ktoré majú ambíciu poskytnúť komplexnejší prístup k riešeniu kríz a bezpečnostných hrozieb. [3] Súčasne by sa však od Bielej knihy mohol očakávať ambicióznejší prístup a jasnejšia agenda v otázke stratégie pre Európsku obrannú úniu. Najmä, keď sa zohľadní zriadenie Komisariátu pre obranu a vesmír v roku 2024, čím Európska komisia potvrdila, že obrana sa stala kľúčovou agendou druhého funkčného obdobia Ursuly von der Leyenovej. [18]
Kritizovaná je aj implementácia koordinačných mechanizmov, ktoré by zabezpečili, že štátne výdavky na obranu budú efektívne využité na kritické kapacitné nedostatky, nie na národné priority. Príkladom je rozhodnutie slovenskej vlády financovať novú vojenskú nemocnicu v Prešove sumou 600 miliónov eur cez rozpočet ministerstva obrany. Hoci je možné takýto projekt zahrnúť do obranných nákladov ako posilnenie kritickej infraštruktúry, nijak to nerieši kritické nedostatky armády. [19]
Ďalším problémom je, že Komisia síce nabáda štáty, aby volili pri nákupoch tzv. „európske riešenie“, avšak európske projekty často nie sú konkurencieschopné, najmä voči americkým. EDIS (European Defence Industrial Strategy) z minulého roku popisuje, že medzi rokmi 2022 a 2024 došlo k nárastu obranných zákaziek a investícií pôvodom mimo EÚ z 60 % na 80 %, najmä z dôvodu neschopnosti európskych spoločností konkurovať zahraničným výrobcom. [20] Príkladom je nákup stíhacích lietadiel. V Európe sa vyrábajú tri typy – francúzsky Dassault Rafale, švédsky Saab Gripen a Eurofighter Typhoon spoločnej výroby Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Španielska. Keď Slovenská republika v roku 2016 rozhodovala o kúpe nových viacúčelových stíhačiek zvolila americké F-16 Viper Block 70 so základnou jednotkovou cenou približne 60 miliónov dolárov, [21] pričom Dassault Rafale aj Eurofighter Typhoon presahovali 100 miliónov. [22] Suma je vyššia z viacerých dôvodov ako napríklad menšieho rozsahu výroby alebo vyšších výrobných nákladov. USA zároveň tlačia, špeciálne za Trumpovej administratívy, na spojencov, aby nakupovali americkú techniku, čo ďalej fragmentuje obranný trh v Európe. Pre porovnanie v súčasnosti je v krajinách EÚ 12 typov bojových tankov, pričom v USA len jeden (M1 Abrams). [23] Podobne je tomu aj pri fregatách a torpédoborcoch – v EÚ je 29 typov, v USA štyri. [24] Dokonca aj spoločný Eurofighter sa rozdelil na dva vývojové projekty šiestej generácie, a to britsko-taliansko-japonský [25] a francúzsko-nemecko-španielsky. [26] Roztrieštenosť vojenskej techniky napokon neguje fakt, že EÚ investuje na obranu aktuálne viac než Rusko, keďže interoperabilita európskych armád je výrazne nižšia než v prípade Ruska, kde tento problém zohráva len minimálnu rolu [27]
V snahe stimulovať národné rozpočty ostáva neriešená absencia nástroja, ktorý by usmerňoval členské štáty k spoločnému obstarávaniu, podobne ako Európsky obranný fond (EDF) alebo PESCO podporuje spoločný výskum a vývoj. Biela kniha nespomína ani nástroje ako European Peace Facility, ktorý slúži na preplácanie pomoci členských štátov Ukrajine. Pravdepodobne z dôvodu, že jeho využívanie vyžaduje konsenzus, kde Maďarsko už takmer dva roky blokuje financie v hodnote viac než 6 miliárd eur. [2]
Prínos Bielej knihy v rámci európskeho zbrojenia
Európska únia prostredníctvom svojho nového plánu ReArm Europe formuje finančné príležitosti pre členov na rozvoj obranyschopnosti, no zároveň nevytvára dostatočné nástroje na unifikáciu techniky a zvyšovanie interoperability európskych armád. Bielu knihu možno vnímať ako dôležitý krok v priorizácii obrannej agendy v rámci EÚ. Jasne definuje hrozby, ktorým EÚ čelí, a vytvára základ pre ďalšiu integráciu prostredníctvom zbrojárskeho priemyslu, podobne ako v minulosti uhlie a oceľ. Bielu knihu tak možno vnímať ako prvok, ktorý jasne definuje najakútnejší problém, ktorým je poddimenzovanie príspevkov na obranu jednotlivých členských štátov. V rámci tohto problému vytvára pôdu na hlbšiu integráciu vojenských kapacít jednotlivých členov, avšak otvorene ju nespomína. V tomto kontexte je dokument kritizovaný práve zástancami spoločných európskych vojenských kapacít za nedostatok sebavedomia a razantnosti. Najmä menšie štáty EÚ majú perspektívu získať kapitál na výraznejšie angažovanie sa v európskych vývojových platformách. Na dosiahnutie strategickej autonómie na úrovni obrannej únie alebo sebestačného európskeho piliera NATO je však potrebné nadviazať cieľavedomejšími a špecifickejšími dokumentmi, ktoré budú vychádzať práve z Bielej knihy a Strategického kompasu 2022. Bielu knihu tak možno vnímať ako základnú platformu pre ambicióznejšie projekty, ktoré by mali podľa aktuálnej rétoriky Európskej komisie prísť v neďalekej budúcnosti.
Editor článku: Dávid Dinič a Kryštof Tesař
Titulná fotografia: EC – Audiovisual Service
Referencie
[1] Pugnet, A. (2025, March 5). Von der Leyen’s ‘Rearm Europe’ plan and the holes in it. Euractiv. https://www.euractiv.com/section/defence/news/von-der-leyens-rearm-europe-plan-and-the-holes-in-it/.
[2] Scazzieri, L. (2025, March 26). One step forward for Europe’s defence. Centre for European Reform. https://www.cer.eu/insights/one-step-forward-europes-defence.
[3] European Commission, High Representative of the Union for Foreign Affairs and Security Policy. (2025, March 19). JOINT WHITE PAPER for European Defence Readiness 2030. European Commission. https://defence-industry-space.ec.europa.eu/document/download/30b50d2c-49aa-4250-9ca6-27a0347cf009_en?filename=White%20Paper.pdf.
[4] Center for Strategic and International Studies. (2024, October 10). Crossroads of commerce: How the Taiwan Strait propels the global economy. Center for Strategic and International Studies. https://features.csis.org/chinapower/china-taiwan-strait-trade/.
[5] Kristensen, H. M., Korda, M., Johns, E., & Knight, M. (2024). Chinese nuclear weapons, 2024. Bulletin of the Atomic Scientists, 80(1), 49–72. https://www.tandfonline.com/doi/epdf/10.1080/00963402.2023.2295206?needAccess=true.
[6] European External Action Service & European Council. (2022, May 25). A strategic compass for security and defence. European External Action Service. https://www.eeas.europa.eu/sites/default/files/documents/strategic_compass_en3_web.pdf.
[7] Bergmann, M. (2025, February 28). Why it’s time to reconsider a European army. Center for Strategic and International Studies. https://www.csis.org/analysis/why-its-time-reconsider-european-army.
[8] Turker, H. (2025, March 25). Europe at a crossroads: Promise and perils of the ‘ReArm Europe’ strategy. Geopolitical Monitor. https://www.geopoliticalmonitor.com/europe-at-a-crossroads-promise-and-perils-of-the-rearm-europe-strategy/.
[9] Globsec. (2025, March 18). Teaser: Recommendations on a stronger European defence for uncertain times. Globsec. https://www.globsec.org/what-we-do/press-releases/teaser-recommendations-stronger-european-defence-uncertain-times.
[10] Euractiv, & TASR. (2025, March 20). Eurokomisia predstavila dlhoočakávanú bielu knihu o budúcnosti európskej obrany. Euractiv.sk. https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/kallas-a-kubilius-predstavili-dlhoocakavanu-bielu-knihu-o-buducnosti-europskej-obrany/.
[11] Schwarz, K. (2024, April). Kohézny fond. Európsky parlament – informačné listy. Európsky parlament. https://www.europarl.europa.eu/factsheets/sk/sheet/96/kohezny-fond.
[12] Skoglund, P., Listou, T., & Ekström, T. (2022). Russian logistics in the Ukrainian war: Can operational failures be attributed to logistics? Scandinavian Journal of Military Studies, 5(1), 100–103. https://sjms.nu/articles/158/files/submission/proof/158-1-1558-2-10-20220908.pdf.
[13] Krzysztoszek, A. (2025, April 16). Poland to restrict photography of key sites nationwide. Euractiv. https://www.euractiv.com/section/politics/news/poland-to-restrict-photography-of-key-sites-nationwide/.
[14] PESCO. (n.d.). MILITARY MOBILITY (MM). Permanent Structured Cooperation (PESCO). https://www.pesco.europa.eu/project/military-mobility/.
[15] PESCO. (n.d.). Strategic Air Transport for Outsized Cargo (SATOC). Permanent Structured Cooperation (PESCO). https://www.pesco.europa.eu/project/strategic-air-transport-for-outsized-cargo-satoc/.
[16] EUROMIL. (2025, April 15). EUROMIL’s criticism of the White Paper on European defence: A missed opportunity. EUROMIL. https://euromil.org/euromils-criticism-of-the-white-paper-on-european-defence-a-missed-opportunity/.
[17] Gallup International Association – Center for Social & Political Research. (2024, March 11). Fewer people are willing to fight for their country compared to ten years ago. Gallup International Association. https://www.gallup-international.bg/en/48127/fewer-people-are-willing-to-fight-for-their-country-compared-to-ten-years-ago/.
[18] Gray, A. (2024, April 24). New EU defence chief to fight political battles with military edge. Reuters. https://www.reuters.com/world/europe/new-eu-defence-chief-fight-political-battles-with-military-edge-2024-09-17/.
[19] Frank, Michal. (2025, June 17). Fico v Prešove: Nová vojenská nemocnica je premiérska téma, dokončíme ju do roku 2027. SME.sk. https://presov.korzar.sme.sk/c/23437279/fico-v-presove-nova-vojenska-nemocnica-je-premierska-tema-dokoncime-ju-do-roku-2027.html.
[20] Tesař, Kryštof (2024, March 3). Historicky první evropská strategie pro rozvoj obranného prumylu: Jak investovat „více, lépe, společně a evropsky“. Security Outlines. https://www.securityoutlines.cz/evropska-strategie-pro-rozvoj.obranneho-prumyslu/.
[21] Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. (2018, December 12). United States of America – Letter of Offer and Acceptance (LOA) LO-D-SAA. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. https://www.mosr.sk/data/files/4646_f-16.pdf.
[22] Remper, K. (2020, October 8). Najväčší nákup v histórii Ozbrojených síl SR: Stíhacie lietadlá F-16 Fighting Falcon. Security Outlines. https://www.securityoutlines.cz/najvacsi-nakup-v-historii-ossr-f-16/.
[23] Wolff, G. B., Steinbach, A., & Zettelmeyer, J. (2025, April 7). The governance and funding of European rearmament. Bruegel. https://www.bruegel.org/policy-brief/governance-and-funding-european-rearmament.
[24] Morcos, P., & Wall, C. (2022, January 31). Are European navies ready for high-intensity warfare? War on the Rocks. https://warontherocks.com/2022/01/are-european-navies-ready-for-high-intensity-warfare/.
[25] Rolls-Royce. (n.d.). Tempest – Advanced power and propulsion system. Rolls-Royce. https://www.rolls-royce.com/products-and-services/defence/future_combat_air_capability/tempest.aspx.
[26] Airbus. (n.d.). Future Combat Air System (FCAS) – Shaping the future of air power. Airbus. https://www.airbus.com/en/products-services/defence/future-combat-air-system-fcas.
[27] Corner, Mark (2025, March 18). The problem of European defence is not money. The Brussels Times. https://www.brusselstimes.com/1483469/the-problem-of-european-defence-is-not-money.
