Každoročný príhovor ruského prezidenta Vladimíra Putina venovaný zástupcom oboch komôr ruského parlamentu je v Ruskej federácie sledovanou udalosťou, ktorej sa venujú všetky hlavné média v krajine. Za posledné dva roky sa však z prejavu prezidenta stala udalosť, o ktorú sa intenzívne zaujímajú aj zahraniční novinári. Dôvodom sú zahranično-politické aktivity Ruskej federácie na Ukrajine a v Sýrii.
Na tohtoročnom slávnostnom zasadaní, ktoré sa uskutočnilo v Kremli sa okrem poslancov dolnej komory – Štátnej dumy a zástupcov hornej komory- Rady federácie, zúčastnili okrem iného aj zástupcovia vlády na čele s premiérom Dmitrijom Medvedevom. Organizátori pozvali tiež manželky nedávno zostrelených ruských pilotov v Sýrii. Za pozoruhodný je tiež možné označiť fakt, že v prvom rade spolu s najvyššími ústavnými činiteľmi sedela aj hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill, čo svedčí o postavení pravoslávnej cirkvi v štáte.
Ako sa dalo očakávať, Vladimír Putin začal svoje posolstvo témou najaktuálnejšou a najhorúcejšou – účasťou ruskej armády v sýrskom konflikte. Na začiatku prejavu prezident a prítomní zástupcovia vyjadrili minútou ticha česť pamiatke zostrelených pilotov. Následne prezident pokračoval v emotívnom spomínaní na ruské skúsenosti s terorizmom, či už v Moskve, na Kaukaze, vo Volgograde…
Poďakoval ruským vojakov za ich boj proti terorizmu. Podľa prezidenta terorizmus nejde poraziť, pokiaľ sú otvorené hranice, voľná migrácia osôb a finančná podpora terorizmu, čím jednoznačne narážal na situácie na západ od Ruska. Nezabudol tiež pripomenúť, že terorizmus môže prekvitať práve vďaka oblastiam ako Afganistan, Irak, Líbya či Sýria.
„Tieto krajiny sú dnes v anarchii a všetci vieme, prečo tomu tak je,“ vyjadril sa Vladimír Putin.
Chcel tak vyhodiť Západu na oči vinu za situáciu na Blízkom východe a v severnej Afrike. Ďalej sa už podrobnejšie venoval Sýrii, uznal , že bojovníci z krajín bývalého ZSSR bojujúci v Sýrii po boku teroristov sú problém, ktorý treba zničiť tam kde je. Veľkú zásluhu na tom majú podľa neho aj ruská armáda a námorníctvo, ktorý si počínajú dobre.
Vladimír Putin pasoval Rusko za hlavného bojovníka s islamským terorizmom, ktorý prirovnal k nacizmu a opäť vyzval na vytvorenie širokej protiteroristickej koalície pod patronátom OSN.
„Nestačia prehlásenia a deklarácie, sú potrebné kroky,“ pokračoval Putin. Odsúdil tiež akúkoľvek priamu, či nepriamu podporu Islamskému štátu, čím sa chcel dostať k tureckej otázke.
Prezident veľmi tvrdo reagoval na turecké aktivity, bez akejkoľvek servítky povedal, že turecký nákup ropy od Islamského štátu mu dáva peniaze, za ktoré nakupuje zbrane. Na druhej strane svoje vyjadrenia zbrzdil keď deklaroval, že turecký národ je dobrý a priateľský, že za aktivity svojich vodcov v podstate nemôže. V závere zahranično-politickej časti varoval, že hoci sa Rusko nenechá za maličkosti vyprovokovať, neznamená to že si teraz hocikto môže doň kopnúť.
Svoju zahranično-politickú časť zavŕšil prehlásením, že boj proti terorizmu je vecou celej spoločnosti a ruský národ musí byť jednotný. Následne sa už venoval vnútropolitickým témam ako budúcoročné voľby do Štátnej dumy, ekonomike, či sociálnej oblasti, kde sa na prekvapenie mnohých neštítil v niektorých otázkach skritizovať predovšetkým zástupcov regiónov.
Zaujímavosťou je, že ani v časti venovanej zahraničnej poltike, ani v ostatných častiach nebola spomenutá Ukrajina. Z pohľadu Vladimíra Putina sa mohlo jednať o zámer, keď nechcel poukazovať na zamrznutý ukrajinský konflikt v Donbas. Deje sa tak v čase keď sa Západ čoraz intenzívnejšie zaoberá Sýriou a bojom s Islamským štátom, pričom v tejto oblasti v zásadnej miere funguje spolupráca Ruska so západnými partnermi. To len potvrdzuje fakt, že prezident vôbec nereagoval na inak citlivú tému sankcií. Podobne aj Krym a Sevastopol boli v prejave spomenuté len okrajovo v závere. Nedávne problémy s dodávkami elektriny neboli spomenuté vôbec, z čoho jednak vyplýva snaha prezidenta nepripomínať krymské udalosti, na strane druhej to Rusi nepovažujú za niečo zvlášť výnimočné nakoľko sa z ich pohľadu jedná o čisto vnútornú – bežnú záležitosť Ruskej federácie.
Ruský prezident Vladimír Putin venoval vo svojom posolstve za rok 2015 pomerne dlhú časť na začiatku prejavu zahraničnej politike- konkrétne boji proti terorizmu a Turecku v súvislosti so zostrelením ruského bombardéra. V oblasti vnútornej politiky prezident nepovedal nič prelomové len vyzdvihol úspechy a naopak poukázal na nedostatky.
Zaujímavosťou je, že konflikt na blízkej Ukrajine nebol spomenutý vôbec rovnako tiež sankcie. Vzťahy so Západom boli v prejave obmedzené len na oblasť boja s terorizmom, prípadne ešte okrajovejšie v ekonomickej oblasti – na príchod zahraničných investorov do Ruska.
Autor: Denis Jansta, student bakalářského oboru mezinárodních vztahů a bezpečnostních a strategických studií na FSS MU.
ZDROJE:
Youtube.2015. Ежегодное послание Президента РФ В.В.Путина Федеральному Собранию 3 декабря 2015. (https://www.youtube.com/watch?v=bOQ_WgNAUI0 )
