Po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 sa Bielorusko dostalo do nového, relatívne významného, postavenia. Stalo sa sekundárnym aktérom vojny a najbližším partnerom Ruskej federácie. V prvých dvoch desaťročiach 21. storočia bolo však zároveň možné pozorovať postupné zlepšovanie vzťahov so Západom. Aké faktory ovplyvnili rozhodovanie Minsku a ako sa vyvíjala jeho zahraničná politika?
Aktuálna politická situácia v Bielorusku podlieha rôznym vonkajším vplyvom, najmä v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine. Najvýznamnejším faktorom pre jeho zahraničné vzťahy je práve blízka spolupráca s Ruskou federáciou (RF), na ktorej je Bielorusko priamo závislé. [1] Blízkosť medzi ich vodcami je, okrem iného, ovplyvnená aj tým, že prezident Alexander Lukašenko je už od začiatku svojej vlády silným zástancom sovietskej éry. Parlament zohráva v Bielorusku relatívne zanedbateľnú rolu. Jeho právomoci v rámci prezidentského štátu sú obmedzené na základe politického systému a na ňom postavenej konštitúcie z roku 1996. Už vtedy došlo k schváleniu cez zmanipulované referendum, v ktorom si občania „zvolili“ takéto nastavenie prezidentskej exekutívy, legislatívy a jurisdikcie. Na základe tejto skutočnosti je Bielorusko vnímané ako štát so silno autoritárskymi črtami a Lukašenko je označovaný za „posledného diktátora Európy“. [2] Bieloruský režim sa síce oficiálne prezentuje ako demokracia, no len ťažko by sa dal porovnávať so všeobecne zaužívanými západnými štandardmi a k jeho zmene pravdepodobne v najbližších rokoch nedôjde. Bielorusko je centralisticky riadeným štátom, ktorý nie je vo svojej aktuálnej podobe schopný uplatniť akékoľvek rozsiahlejšie zmeny v takomto spôsobe fungovania, čo je však zároveň i v záujme jeho hlavných predstaviteľov. [3]
Po skončení studenej vojny prešli mnohé krajiny, ktoré predtým patrili pod sféru vplyvu Sovietskeho zväzu, výraznou zmenou vo svojej zahraničnopolitickej orientácii. V prípade Bieloruska za vlády Alexandra Lukašenka však nie je možné podobný prechod pozorovať. [4] Napriek tomu došlo od roku 1992 k viacerým úspešne uzavretým dohodám medzi Európskou úniou a Bieloruskom, ktoré usilovali o prehĺbenie spoločných vzťahov. Snaha zblížiť Východ so Západom bola jedným z faktorov, ktorý prispel ku vzniku Východného partnerstva EÚ. [5] Avšak s ohľadom na opakujúce sa porušovanie základných demokratických princípov v Bielorusku boli zo strany EÚ v priebehu rokov prijaté rôzne sankcie. Pre Minsk mali byť motiváciou k zlepšeniu vnútropolitickej situácie a postoja k vlastným občanom. Vo vzťahoch medzi Bieloruskom a EÚ je možné vidieť pravidelne sa opakujúci vzor striedania sa ich zlepšenia a následného ochladnutia. Je to spravidla konceptuálne založené na bieloruskom porušovaní volebných práv občanov, keďže už od druhých prezidentských volieb v roku 2001 je na základe misie monitorovania volieb OBSE možné poukázať na fundamentálne chyby v bieloruskom volebnom systéme. [6]
Kľúčovým faktorom pre bieloruskú zahraničnú politiku sú vo veľkom rozsahu práve vnútorné autokratické črty, ktoré sa prejavujú aj porušovaním ľudských práv. Vládny režim vytvára nehostinné prostredie pre akékoľvek snahy o zvoľnenie režimu či o nastolenie vyššej miery demokracie. Negatívny vplyv sa prejavuje v diskreditácii slobodných médií, legálnou a technickou kontrolou webových stránok, obmedzovaním akademickej slobody, či iných prostriedkov osobného prejavu, ktoré nesmú protirečiť oficiálnym vyhláseniam. [7] Minsk zastáva stanoviská, ktoré idú priamo proti základným pilierom Západu, a práve preto je hlavne v posledných rokoch vzájomná spolupráca medzi Bieloruskom a západnými krajinami relatívne spletitá. [8] Podľa bieloruskej ústavy je z pohľadu bezpečnosti štát neutrálny, avšak s ohľadom na bilaterálne vzťahy, ktoré udržiava s Kremľom prostredníctvom spoločného Zväzového štátu a členstva v Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, je náklonnosť Moskve zrejmá. [9]
Bilaterálne vzťahy s Ruskou federáciou
Úzka spolupráca medzi Bieloruskom a Ruskom je neodmysliteľnou súčasťou zahraničných politík oboch krajín. K jej oficiálnemu ukotveniu do konštitučných systémov oboch štátov došlo už v roku 1999, kedy bola podpísaná dohoda o už spomenutom Zväzovom štáte medzi Lukašenkom a vtedajším ruským prezidentom Borisom Jeľcinom. Cieľom únie bolo zaviesť spoločný ekonomický priestor, avšak s ponechaním vlastnej suverenity a teritoriálnej integrity subjektov aj na základe dodržania medzinárodných zmlúv, ktorých sú krajiny signatármi. [10] Podpora zo strany Ruska v uplatňovaní politiky Bieloruska, ktorá je výrazne odlišná od zbytku Európy, je nevyhnutná pre udržanie režimu v krajine. Bielorusko by bez priamej ekonomickej či politickej podpory Kremľu nemohlo vo svojej dnešnej podobe dlhodobo existovať, no je nutné dodať, že vzájomné vzťahy neboli vždy tak vrelé ako momentálne. Od nástupu Vladimira Putina na post ruského prezidenta si Lukašenko i napriek požiadavkám zo strany Moskvy držal štátnu suverenitu a samostatnú integritu vo vlastných rukách. [11]
Keď v roku 2014 Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym, Bielorusko zaujalo postoj mediátora a mierotvorcu so snahou o nájdenie riešenia, ktoré by bolo prakticky výhodné pre obe strany. [12] Od podstatnej väčšiny západných krajín bola však táto ilegálna anexia striktne odsúdená a nebolo uznané prevzatie Krymu pod nadvládu Moskvy. Polostrov je teda i naďalej medzinárodne považovaný za územie patriace Ukrajine. Minsk po udalostiach v roku 2014 ešte síce otvorene nepodporil ruské ťaženie na ukrajinské územie, ani ho však priamo neodsúdil. [13] K zmene postojov a k odvráteniu sa od oficiálnej neutrality došlo po uvalení významnejších sankcií zo strany EÚ práve kvôli opakovanému nedodržiavaniu ľudských práv v Bielorusku. Minsk odmietol priznanie viny a uznanie reštrikcií uplatňovaných Západom, preto sa musel zmeniť i jeho celkový postoj k Rusku ako k svojmu silnejšiemu partnerovi.
Prezidentské voľby v roku 2020 a ich vplyv na vzťahy so Západom
V auguste 2020 sa v Bielorusku uskutočnili prezidentské voľby, v ktorých opätovne zvíťazil Alexander Lukašenko. [2] Výsledok volieb bol však s vysokou pravdepodobnosťou zmanipulovaný, pričom opozičná kandidátka Sviatlana Cichanovská bola nútená opustiť Bielorusko do exilu v Litve. [14] Tento vývoj udalostí viedol k masívnym demonštráciám po celej krajine, pri ktorých sa ukázala miera vplyvu Minsku na konanie bezpečnostných zložiek voči protestujúcim. V súvislosti s demonštráciami a štrajkami bolo podľa bieloruskej ľudskoprávnej organizácie Vjasna zatknutých až 33-tisíc osôb od začiatku predvolebnej kampane v máji 2020 do konca rovnakého roka. Mnohí zatknutí boli zadržiavaní v neľudských podmienkach. [15] Polícia, oblečená v civilnom odeve, použila v mnohých prípadoch neprimerané násilie voči demonštrantom, pričom v jednom prípade došlo až k úmrtiu. Bieloruská vláda úmrtie poprela a situácia nebola bližšie prešetrená. [16]
Napätie v Bielorusku z roku 2020 pretrváva a v súvislosti s jeho potláčaním má vláda bezprostrednú kontrolu nad svojimi občanmi. Na podobnom princípe stojí aj samotná zahraničná politika Bieloruska, ktorá si však oficiálne zakladá na „podpore stabilného, spravodlivého a demokratického poriadku založeného na všeobecne uznávaných princípoch medzinárodného práva“. [17] V skutočnosti má Bielorusko ďaleko od dodržiavania zmieňovaných princípov a častejšie dochádza k porušovaniu ľudských práv a slobôd než k ich rešpektovaniu. [18] Problematické tendencie nastavenia politického režimu v krajine je možné pozorovať od vzniku samostatného Bieloruska, čím je priamo ovplyvňovaná i bieloruská zahraničná politika najmä so Západom. Po voľbách v roku 2020 uvalila Európska únia na Minsk mnohé sankcie, hlavne z dôvodu neprijateľného násilia bieloruských orgánov voči pokojne protestujúcim občanom. [19] Súčasťou reštrikcii je aj zákaz vycestovania určitých vládnych predstaviteľov do členských štátov EÚ či zmrazenie majetku týchto osôb v zahraničí. [20] Vzájomné vzťahy medzi Bieloruskom a Západom sú naďalej komplikované aj tým, že výsledky volieb z roku 2020 nie sú medzinárodne uznávané ako právoplatné kvôli podozreniu z nedodržania základných pravidiel slobodných a spravodlivých volieb.
Bielorusko ako sekundárny aktér vo vojne na Ukrajine
Odštartovaním ruskej ofenzívy na území Ukrajiny sa zmenilo politické smerovanie Bieloruska, ktoré v prekvapivej miere podporilo ruské ťaženie. K zmene postoja Minsku viedla hlavne ekonomická, politická a vojenská podpora zo strany RF po bieloruských prezidentských voľbách v roku 2020, kedy bola vzájomná kooperácia medzi štátmi umocnená v dôsledku rozsiahlych sankcií. Lukašenko priznal, že Bielorusko vedelo o plánovanej invázii ruskej armády na Ukrajinu. S prihliadnutím na fakt, že mnohé balistické rakety, počnúc s tými, ktoré boli mierené priamo na Kyjiv, boli odpálené z bieloruského územia, je pravdepodobné, že Minsk mal od Moskvy bližšie informácie. [21] [22] Zároveň dochádzalo k útoku ruských jednotiek priamo z Bieloruska, čím bola potvrdená Lukašenkova rétorika o úplnej podpore Ruska v tejto nevyprovokovanej agresii. Rovnako bolo potvrdené postavenie Bieloruska ako hlavného a najbližšieho spojenca RF. [23] Bielorusko významným spôsobom ovplyvnilo vývoj rusko-ukrajinského konfliktu i napriek tomu, že jeho ekonomika je v pomere k jeho veľkosti podľa globálneho štandardu podpriemerná. [24] Hoci sú na oboch stranách v tomto konflikte aj ďalší aktéri, žiaden z nich neovplyvňuje samotnú vojnu do takej miery ako práve Bielorusko. Vzhľadom na jeho geografické umiestnenie je dôležitým subjektom ako pre Západ, tak aj pre Východ.
Európska únia obmedzila väčšinu svojich hospodárskych vzťahov a obchodu s Bieloruskom v snahe o zamedzenie jeho podpory Ruska, pričom bolo do určitej miery zakázané i používanie systému SWIFT či transakcie s Centrálnou bankou Bieloruska. [19] Minsk zostal po zavedení týchto sankcií prakticky takmer úplne závislý na obchode s Ruskom, čím boli ďalej utužené ich bilaterálne vzťahy. Táto kooperácia je výhodná pre obe strany, najmä s ohľadom na podobnosť politických režimov, v ktorých sa v dnešnom ponímaní hľadajú znaky demokracie len veľmi ťažko. [25] Na základe napätých pomerov medzi Západom a RF je pre medzinárodné organizácie a zároveň aj jednotlivé štáty náročné spolupracovať s Bieloruskom, ktoré je v zásadných politických, hospodárskych a sociálnych otázkach postavené na podobnom princípe ako Rusko.
Úzka spolupráca s Ruskom zvyšuje izoláciu Bieloruska od Západu, čo napokon posilňuje Rusko v jeho strategických zámeroch. Tajné dokumenty uniknuté z Kremľa vo februári 2022 odhaľujú ruské plány o rozširovanie svojej mocenskej pôsobnosti aj úplným pohltením Bieloruska, nielen ekonomickým a politickým ovplyvňovaním. [26] V takomto prípade by Rusko v praxi anektovalo Bielorusko na základe posilnenia svojho postavenia v rámci už existujúceho Zväzového štátu. Plány Ruska zahŕňajú aj Ukrajinu. Na rozdiel od nej však Kremeľ v prípade Minska nepočíta s nutnosťou využitia tvrdej sily. [27] Pre Moskvu je tak odcudzovanie Bieloruska od Západu výhodné, pretože ak je na nej Minsk úplne závislý, nemá inú možnosť než sa prispôsobiť jej požiadavkám.
Spolupráca medzi Bieloruskom a Ruskom zahŕňa, okrem ekonomickej a politickej sféry, aj podstatný vojenský komponent. Rusko presunulo istú časť svojho jadrového arzenálu na bieloruské územie, oficiálne z dôvodu obáv Minska pred útokom zo strany jeho susedných štátov či iných členov NATO. [28] Akékoľvek použitie jadrových zbraní, aj v prípade hrozby, vyžaduje autorizáciu Kremľom, čo ďalej zvyšuje závislosť Bieloruska na RF. Takáto proliferácia jadrových zbraní je pre západných spojencov neprijateľná a diskusie o ich prípadnom použití proti „možným nepriateľom“ zhoršujú vzájomné vzťahy.
Perspektíva užšej spolupráce do budúcna
Spolupráca medzi Bieloruskom a Západom je v súčasnosti prakticky nemožná, a to hlavne z dôvodu rozsiahlych sankcií voči Minsku. Posledných 30 rokov vládne v Bielorusku Lukašenkov autokratický režim a to i napriek tomu, že podľa prieskumov si bežní obyvatelia želajú skôr demokratické usporiadanie krajiny. [29] [30] Budúcnosť Bieloruska tak môžu ovplyvniť práve jeho občania, čím by sa mohol zároveň obmedziť aj ruský vplyv. Zatiaľ však zostáva faktom, že Lukašenko sa už takmer tri dekády drží pri moci a jeho zahraničná politika bola vždy primárne orientovaná na svojho „veľkého slovanského brata“. Jeho rétoriku charakterizuje pasívna agresia, ktorá slúži najmä na vytvorenie dojmu, že Bielorusko je schopné čeliť „nepriateľom“ všetkými dostupnými prostriedkami. [31] Táto rétorika je často zameraná proti štátom NATO, čo kladie akúkoľvek vzájomnú spoluprácu medzi Alianciou a Bieloruskom na krehký základ.
Vzhľadom na to, že vzťahy medzi Bieloruskom a RF sú úzko previazané, nie je možné jasne určiť, aký dopad na Bielorusko bude mať vývoj rusko-ukrajinského vojenského konfliktu, ktorý by sa aktuálne dal považovať za boj o suverenitu Ukrajiny. [32] Západné inštitúcie odmietajú porušovanie demokratický princípov, pričom presne takému konaniu Bielorusko pod vedením „posledného európskeho diktátora“ podlieha. Európska únia a NATO sú založené na určitých princípoch a aj ich ochota spolupracovať s nečlenskými krajinami do istej miery závisí od dodržiavania týchto princípov.
Editor článku: Jan Míček, Dávid Dinič
Zdroje
[1] Dlugosch, M. (July 19, 2023). The Impact of the War in Ukraine on the Political Situation in Belarus: Three Short-Term Scenarios. The German Marshall Fund of the United States (GMF). Retrieved from https://www.gmfus.org/event/impact-war-ukraine-political-situation-belarus-three-short-term-scenarios
[2] BBC. (September 08, 2020). What’s happening in Belarus? BBC News. Retrieved from https://www.bbc.com/news/world-europe-53799065
[3] Sannikov, A. (2005). The Accidental Dictatorship of Alexander Lukashenko. The SAIS Review of International Affairs, 25(1), 75-88. Retrieved from https://www.jstor.org/stable/26999249
[4] Brown, A. (2015). The End of the Soviet Union [Review of The Last Empire: The Final Days of the Soviet Union, by S. Plokhy]. Journal of Cold War Studies, 17(4), 158–165. Retrieved from https://www.jstor.org/stable/26925548
[5] Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Belarus. (n.d.). European Union. Retrieved December 04, 2023 from https://mfa.gov.by/en/mulateral/organization/list/f1d2b5ac3e69e36f.html#:~:text=In%20March%201995%2C%20a%20Partnership,Delegation%20of%20the%20European%20Union
[6] OSCE. (September 09, 2001). Presidential Election, 9 September 2001. OSCE Office for Democratic Institutions and Human Rights. Retrieved from https://www.osce.org/odihr/elections/belarus/111402
[7] Freedom House. (2022). Belarus. Freedom House. Retrieved December 02, 2023 from https://freedomhouse.org/country/belarus/freedom-world/2022
[8] Askew, J. (August 10, 2023). West sanctions Belarus 3 years after Lukashenko’s re-election. Euronews. Retrieved from https://www.euronews.com/2023/08/10/west-sanctions-belarus-3-years-after-lukashenkos-re-election
[9] Ministerstvo zahraničních věcí Českej republiky. (July 16, 2021). Bělorusko. BusinessINFO. Retrieved from https://www.businessinfo.cz/navody/belorusko-souhrnna-teritorialni-informace/2/
[10] President of the Republic of Belarus. (2023). Union State. Retrieved December 01, 2023 from https://president.gov.by/en/belarus/economics/economic-integration/union-state
[11] Masters, J. (September 27, 2023). The Belarus-Russia Allaince: An Axis of Autocracy in Eastern Europe. Council on Foreign Relations. Retrieved from https://www.cfr.org/backgrounder/belarus-russia-alliance-axis-autocracy-eastern-europe
[12] Kennan Institute. (July 07, 2022). The Role of Belarus in the Russia-Ukraine Conflict: From Guarantor of Security to a Source of Instability. Wilson Center. Retrieved from https://www.wilsoncenter.org/event/role-belarus-russia-ukraine-conflict-guarantor-security-source-instability
[13] Minicozzi-Wheeland, L. (n.d.). Russia’s annexation of Crimea. The Kyiv Independent. Retrieved January 20, 2024 from https://kyivindependent.com/russias-annexation-of-crimea/
[14] Coleman, Ch. (July 19, 2021). Belarus presidential elections. UK Parliament. Retrieved from https://lordslibrary.parliament.uk/belarus-presidential-elections/
[15] Viasna. (Janury 08, 2021). Human Rights Situation in Belarus in 2020. Analytical Review by Viasna. Retrieved from https://spring96.org/en/news/101223
[16] Human Rights Watch. (n.d.). Belarus. Events of 2021. Human Rights Watch. Retrieved December 02, 2023 from https://www.hrw.org/world-report/2022/country-chapters/belarus#f45020
[17] President of the Republic of Belarus. (n.d.). Politics. Retrieved December 02, 2023 from https://president.gov.by/en/gosudarstvo/politics#:~:text=Strategic%20priorities%20of%20the%20foreign,the%20society%20and%20the%20state.
[18] ČTK. (March 23, 2023). OBSE bude vyšetrovať porušovanie ľudských práv v Bielorusku. Hospodárske noviny. Retrieved from https://hn24.hnonline.sk/hn24/96073890-obse-bude-vysetrovat-porusovanie-ludskych-prav-v-bielorusku
[19] Evropská rada. (November 22, 2023). Omezující opatření EU vůči Bělorusku. Retrieved from https://www.consilium.europa.eu/cs/policies/sanctions/restrictive-measures-against-belarus/
[20] European Council. (2020). EU restrictive measures against Belarus. Consilium Europa. Retrieved January 21, 2024 from https://www.consilium.europa.eu/en/policies/sanctions/restrictive-measures-against-belarus/
[21] Sheftalovich, Z. (June 02, 2023). Belarus’ Lukashenko: ‚The only mistake we made‘ was not finishing off Ukraine with Russia in 2014. Politico. Retrieved from https://www.politico.eu/article/belarus-alexander-lukashenko-mistake-not-invade-ukraine-russia-2014-vladimir-putin/
[22] Evropská rada. (March 02, 2022). Úloha Běloruska v ruské vojenské agresi vůči Ukrajině: Rada uvalila sankce na dalších 22 osob a zavedla další omezení obchodu. Retrieved from https://www.consilium.europa.eu/cs/press/press-releases/2022/03/02/belarus-role-in-the-russian-military-aggression-of-ukraine-council-imposes-sanctions-on-additional-22-individuals-and-further-restrictions-on-trade/
[23] Yuras Karmanau, Associated Press. (April 26, 2023). Belarusians wary of being drawn into Russia’s war in Ukraine. PBS News Hour. Retrieved from https://www.pbs.org/newshour/world/belarusians-wary-of-being-drawn-into-russias-war-in-ukraine
[24] World Economics. (2023). Belarus’s Data Quality Ranking. Retrieved from https://www.worldeconomics.com/DataQualityRatings/Belarus.aspx
[25] Global State of Democracy Initiative. (n.d.). Belarus. International IDEA. Retrieved December 03, 2023 from https://www.idea.int/democracytracker/country/belarus
[26] Kuzio, T. (March 29, 2023). Putin’s plan for a new Russian Empire includes both Ukraine and Belarus. Atlantic Council. Retrieved from https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/putins-plan-for-a-new-russian-empire-includes-both-ukraine-and-belarus/
[28] The Moscow Times. (February 21, 2023). Leaked Document Outlines Russia’s 2030 Belarus ‘Annexation’ Strategy – Report. Retrieved from https://www.themoscowtimes.com/2023/02/21/leaked-document-outlines-russias-2030-belarus-annexation-strategy-report-a80288
[27] Gielewska, A., Panyi, S. (February 20, 2023). How Russia plans to take over Belarus. VSquare. Retrieved from https://vsquare.org/secret-kremlin-document-russia-plans-take-over-belarus-putin/
[28] Kelly L., Osborn A. (June 14, 2023). Belarus starts taking delivery of Russian nuclear weapons. Reuters. Retrieved from https://www.reuters.com/world/europe/belarus-has-started-taking-delivery-russian-tactical-nuclear-weapons-president-2023-06-14/
[29] Chatham House. (April 2023). Rethinking Western policy towards Belarus. Russia and Eurasia Programme. Retrieved December 06, 2023 from https://www.chathamhouse.org/sites/default/files/2023-04/2023-04-04-western-policy-belarus-astapenia.pdf
[30] Fedosiuk, T. (November 23, 2023). Peoplehood in Belarus: from Democracy to Dictatorship and Back. International Centre for Defence and Security. Retrieved from https://icds.ee/en/peoplehood-in-belarus-from-democracy-to-dictatorship-and-back/
[31] Gigova, R., Yeung, J. (August 18, 2023). Belarus would use nuclear weapons in the event of ‘aggression’, Lukashenko says. CNN. Retrieved from https://edition.cnn.com/2023/08/18/europe/lukashenko-belarus-nuclear-weapons-russia-crimea-intl-hnk/index.html#:~:text=In%20June%2C%20Russian%20nuclear%20warheads,unless%20Ukrainians%20crossed%20its%20border
[32] Brzezinski, I. (August 17, 2023). NATO must respond to Russia’s provocations in Belarus. Atlantic Council. Retrieved from https://www.atlanticcouncil.org/blogs/new-atlanticist/nato-must-respond-to-russias-provocations-in-belarus/
