Ekvádor, ktorý bol ešte pred pár rokmi symbolom stability a pokoja v regióne Latinskej Ameriky, dnes čelí jednej z najzávažnejších bezpečnostných kríz vo svojej histórii. Krajina sa premenila na strategický bod pre medzinárodné drogové kartely, čo prinieslo prudký nárast násilia, korupcie a oslabenie štátnych inštitúcií. Z kedysi bezpečných miest sa stali bojiská gangov, väznice sa premenili na operačné centrá zločinu a politická moc je čoraz viac prepojená s organizovaným podsvetím. Ako sa Ekvádor ocitol v pasci kriminality a kam smeruje vláda Daniela Nobou?
Ekvádor zažil v posledných piatich rokoch enormný nárast kriminality, ktorý z tejto krajiny spravil jednu z najnebezpečnejších v Latinskej Amerike. [1] V priebehu šiestich mesiacov bolo zaznamenaných viac ako 4 600 vrážd. [2] Počas prvých štyroch mesiacov tohto roka došlo v priemere k vražde každú hodinu, [3] pričom počet vrážd bol o 58 % vyšší ako v rovnakom období minulého roka. [4] Pre porovnanie, v roku 2023 dochádzalo k 47,2 vraždám na 100 000 obyvateľov, čo bola najvyššia hodnota v Latinskej Amerike a zároveň osemnásobok úrovne z roku 2016. [5] Trestný čin bol spáchaný na každom treťom obyvateľovi krajiny, čo je opäť najvyššia hodnota v regióne. Najčastejším nahláseným trestným činom bolo vydieranie, s 21 811 zaznamenanými prípadmi, čo predstavuje nárast až o 364 % v porovnaní s rokom 2022. Od roku 2020 sa organizovaný zločin každoročne zdvojnásobil a rovnako rástlo aj opakované použitie strelných zbraní. Tieto čísla prevyšujú regionálny aj svetový priemer. [1]
Okrem iného došlo aj k niekoľkým vysoko medializovaným prípadom, napríklad k vražde protikorupčného prezidentského kandidáta Fernanda Villavicencia v auguste 2023. V januári 2024 následne zločinecké skupiny uskutočnili koordinovanú sériu ozbrojených útokov, vrátane obsadenia živého televízneho vysielania v meste Guayaquil. [6] Vražda Villavicencia vyvolala šok a bezpečnosť sa stala kľúčovou témou prezidentských volieb v roku 2024. [7] Nedávno bol na súčasného prezidenta Daniela Nobou spáchaný aj pokus o atentát, keď približne 500 ľudí začalo hádzať kamene na jeho auto a objavili sa aj stopy po guľkách. Dav protestoval proti zvýšeniu cien nafty zo strany vlády. [16]
O alarmujúcej situácii v krajine svedčí aj vojna gangov v ekvádorských väzniciach, najmä vo väznici Guayas na okraji Guayaquilu, druhého najväčšieho mesta krajiny. Tieto väznice sa postupne zmenili na skutočné centrá moci organizovaného zločinu. [8]
Obchod s drogami a organizovaný zločin
Primárnym štrukturálnym faktorom, ktorý prispel k nárastu násilia v Ekvádore, je predovšetkým organizovaný zločin. Už desaťročia krajinou preteká „rieka kokaínu“ z Kolumbie smerom k tichomorským prístavom. [6] V posledných rokoch sa Ekvádor zaradil medzi najväčších exportérov kokaínu na svete, hoci sa táto droga na jeho území neprodukuje. [4] Ekvádor sa stal kľúčovou tranzitnou krajinou, kde domáce gangy spolupracujú so zahraničnými kartelmi pri riadení obchodných trás. [3] Štúdia Global Initiative Against Transnational Organized Crime z roku 2023 uvádza, že obchod s drogami do veľkej miery kontrolujú mexické, kolumbijské a albánske mafiánske skupiny, ktoré spolupracujú s miestnymi gangmi. [6]
Geografická poloha Ekvádoru a relatívne slabšia kontrola prístavov premenili krajinu na uzol obrovského množstva kokaínu smerujúceho do Európy, najčastejšie ukrytého v kontajneroch. Podľa Správy OSN o kokaíne z roku 2023 pochádza štvrtina kokaínu zadržaného európskymi colnými orgánmi práve z Ekvádoru, čo predstavuje väčší podiel než z ktorejkoľvek inej krajiny. Prezident Noboa uviedol v januárovom rozhovore, že nelegálne látky prechádzajúce krajinou majú každoročne hodnotu približne 60 miliárd dolárov, čo zodpovedá výške národného dlhu krajiny. Ekvádorské zločinecké skupiny si ponechávajú len malú časť z tohto objemu, keďže najziskovejší „downstream“ – distribúcia drog do iných krajín – je spravidla pod kontrolou mexických alebo iných zahraničných organizácií. Napriek tomu aj niekoľko miliárd dolárov predstavuje obrovský prúd nelegálnych príjmov, ktorý umožňuje ekvádorským gangom nakupovať zbrane, verbovať nových členov a prenikať do štátnych inštitúcií aj národnej ekonomiky. [6]
Trestnú činnosť v krajine zintenzívnela aj prítomnosť medzinárodných kartelov, ktoré využívajú Ekvádor ako tranzitnú trasu. [1] Zapojenie ozbrojených skupín do obchodu s drogami a ich konflikt o kontrolu nad územiami vyústil do väzenských masakrov. [5] V novembri minulého roka pri vzbure vo väznici Penitenciaría del Litoral v meste Guayaquil zahynulo najmenej 15 ľudí a 14 utrpelo zranenia. Táto vzbura je ďalším z viacerých násilných incidentov, ktoré sa v posledných rokoch odohrali vo väzení poznačenom činnosťou organizovaného zločinu. [9] Neschopnosť štátu účinne kontrolovať územie a presadzovať zákon navyše umožnila kriminálnym organizáciám pôsobiť s relatívnou beztrestnosťou. [1]
Kľúčovou udalosťou pri eskalácii násilia bol rozpad zločineckej skupiny Los Choneros v roku 2020, [4] ktorá bola prepojená na mexický kartel Sinaloa. [10] Ich vodca José Adolfo Macías Villamar, prezývaný Fito, patrí medzi najvplyvnejších ekvádorských zločineckých bossov. V roku 2011 bol zatknutý za vraždu a odsúdený na 34 rokov väzenia s najvyšším stupňom stráženia v zariadení La Roca v Ekvádore. To však Los Choneros nezastavilo. Skupina ďalej rozširovala svoju moc, pričom Fito riadil nielen väzenie, ale aj celé zločinecké impérium priamo zo svojej luxusne zariadenej cely. [11] V roku 2024 Fito opäť utiekol a stal sa najhľadanejším zločincom Ekvádoru. V marci 2025 ekvádorské úrady vypísali odmenu 1 milión dolárov za informácie vedúce k jeho zadržaniu. Jeho útek sa stal kľúčovým momentom v boji proti organizovanému zločinu: vyvolal vojenské razie vo väzniciach a ako odvetu gangy zorganizovali koordinované útoky na verejné inštitúcie, vrátane obsadenia televíznej stanice počas živého vysielania. Fito bol napokon zadržaný v júni 2025 a následne vydaný do USA, kde sa má postaviť pred federálny súd a čeliť medzinárodným obvineniam z obchodovania s drogami a zbraňami. [12]
Rozpadom Los Choneros vzniklo množstvo podskupín a frakcií, ktoré sa okrem obchodu s drogami začali venovať aj nelegálnej ťažbe surovín. Podľa Adama Isacsona, riaditeľa sekcie dohľadu nad obranou v organizácii Washington Office on Latin America (WOLA), sú organizované zločinecké skupiny v Ekvádore stále veľmi roztrieštené, čo znamená, že nebezpečenstvo hrozí z viacerých strán. Napriek vzájomnej konkurencii však konajú s obrovskou slobodou, naďalej ovládajú územia a ich moc neoslabuje. [4]
Reakcia na bezpečnostnú krízu
Počas posledných troch vlád bolo vyhlásených viac ako 35 výnimočných stavov a niektoré časti krajiny boli militarizované. Výsledky týchto opatrení sú však často spochybňované, keďže násilie a kontrola území zo strany gangov naďalej pretrvávajú. [13] Bezpečnostná kríza zároveň viedla k masovej migrácii. V posledných rokoch opustilo krajinu približne 250-tisíc ľudí v snahe nájsť bezpečnejšie prostredie. Tento odchod má vážne demografické a ekonomické dôsledky: únik talentov a mladých pracovných síl brzdí akýkoľvek dlhodobý hospodársky rozvoj krajiny. [1]
Prezident Daniel Noboa, ktorý nastúpil do funkcie v novembri 2023, [5] uplatňuje v boji proti zločinu stratégiu tvrdej ruky. Počas svojho prvého mandátu vyhlásil v krajine niekoľkokrát výnimočný stav. [14] [5] V deň obsadenia živého televízneho vysielania, 9. januára 2024, vyhlásil stav „vnútorného ozbrojeného konfliktu“ proti 22 zločineckým organizáciám a gangom pôsobiacim v krajine. Noboa tieto skupiny označil za teroristov a bojujúcich neštátnych aktérov. [6] Militarizácia spolu s vyhlásením výnimočných stavov bola podľa analytikov protiústavná a vykazovala známky porušovania ľudských práv zo strany bezpečnostných síl. Podľa údajov Národnej polície bolo v roku 2024 v Ekvádore zaznamenaných 6 962 násilných úmrtí, čo predstavuje pokles o 15 % v porovnaní s 8 237 prípadmi z predchádzajúceho roka.
Experti však varujú, že pokles nastal hlavne v prvom polroku po vyhlásení vnútorného ozbrojeného konfliktu, v dôsledku zvýšenej aktivity ozbrojených síl, no neskôr sa opäť zaznamenal nárast násilia. Okrem toho dochádza k exponenciálnemu nárastu počtu únosov a vydierania. V marci polícia oznámila vytvorenie „Špeciálnej jednotky na boj proti vydieraniu” (Fuerza Especial Contra la Extorsión), ktorá má tento problém riešiť. [5]
El Salvador – prototyp či odstrašujúci príklad?
Prístup Daniela Nobou je často porovnávaný s „Plánom územnej kontroly“ salvádorského prezidenta Nayiba Bukeleho, ktorý v marci 2022 vyhlásil výnimočný stav na boj proti gangom. Bukeleho kampaň hromadných zatýkaní a výstavby väzníc však sprevádzajú tisíce obvinení z porušovania ľudských práv a vážne oslabenie demokratických kontrolných mechanizmov. Na druhú stranu táto politika zdecimovala obávané gangy MS-13 a Barrio 18, ktoré, podobne ako ekvádorské zločinecké organizácie, vybudovali svoje základne vo väzniciach krajiny. Podľa vládnych údajov priniesol Bukeleho zásah pokles vrážd a násilnej kriminality na úroveň podobnú Spojeným štátom, čo prezidenta vystrelilo na vlnu popularity a viedlo k jeho ústavne spornému znovuzvoleniu. [6] Bukeleho vláda uväznila približne tri percentá populácie, pričom asi 80 % väzňov ešte nebolo postavených pred súd. Takto vysoký podiel väznených je pre ekonomiku krajiny neudržateľný. [4]
Na rozdiel od Salvádoru však Ekvádor čelí oveľa rozsiahlejšiemu obchodu s drogami. To znamená, že opatrenia masového zadržiavania pravdepodobne nebudú postačujúce na rozloženie kartelových organizácií. [14] Podľa analytikov z WOLA, Adama Isacsona a Johna Walsha, ak by sa Noboa snažil napodobniť prístup Salvádoru počas posledných dvoch rokov, ľudské a finančné náklady by boli obrovské, pričom výsledky v oblasti verejnej bezpečnosti by boli len priemerné. Schopnosť korumpovať štát si vyžaduje značné finančné prostriedky, a ekvádorské zločinecké skupiny majú omnoho robustnejšie zdroje bohatstva než ktorýkoľvek salvadorský gang. [6]
Kritika vlády a vyhliadky do budúcnosti
Viac ako 60 % obyvateľstva Ekvádoru nedôveruje polícii ani justičnému systému, čo sťažuje občiansku spoluprácu pri bezpečnostných opatreniach. Účinnosť operácií proti organizovanému zločinu navyše podkopáva sústavná prítomnosť korupcie aj na najvyšších pozíciách. [1] Vďaka kombinácii finančných prostriedkov a cielených hrozieb môžu ekvádorské zločinecké skupiny paralyzovať mnohé vládne inštitúcie a jednotky bezpečnostných síl. Decembrová kampaň z roku 2023 proti desiatkam úradníkov spojených s organizovaným zločinom, nazvaná „Operácia Metastáza“, poskytla náhľad do hĺbky problému a pravdepodobne prispela k vlne násilia v nasledujúcom mesiaci [6]. Prípad odhalil účasť vysokých predstaviteľov, vrátane bývalého predsedu Rady súdnictva, bývalého pracovníka Najvyššieho súdu, zamestnancov provinčných súdov, prokuratúry, príslušníkov Národnej polície vrátane bývalého generála, ako aj rôznych advokátov v slobodnom povolaní. [15]
Ekvádor najnovšie čelí ústavnej kríze po tom, čo Ústavný súd dočasne pozastavil časti troch mimoriadnych zákonov: zákon o spravodajských službách, solidarite a verejnej integrite. Vo veci bol ich rozpor s občianskymi slobodami, vrátane povolenia sledovania bez súdneho príkazu a prístupu štátu k osobným údajom. Prezident Daniel Noboa reagoval otvoreným konfliktom so súdnou mocou a dokonca sa pripojil k protestom proti sudcom, čo vyvolalo kritiku OSN aj Amnesty International pre hrozby voči súdnej nezávislosti. Spor sa prehlbuje aj vzhľadom na blížiace sa referendum, ktoré obsahuje otázku politickej zodpovednosti sudcov, a medzi mocenskými zložkami narastá napätie, keďže parlament odkladá rokovania o jednom zo sporných zákonov. Analytici varujú, že tento konflikt predstavuje nebezpečný precedens a posúva krajinu smerom k autoritárskym praktikám. [2]
Podľa niektorých odborníkov je efektívny boj proti kriminalite možný len pri úzkej spolupráci vlády, polície a justície, no súčasné zákony na to nestačia. [1] Je potrebná hĺbková reforma, ktorá by odstránila prepojenie medzi štátom a organizovaným zločinom. [4] Kľúčová je tiež ochrana sudcov a prokurátorov, aby sa predišlo ich zastrašovaniu alebo nátlaku zo strany kriminálnych organizácií. Zavedenie programov ochrany a prijatie opatrení, ako je anonymita sudcov v citlivých prípadoch, by mohli byť účinnými krokmi týmto smerom. [1] Regionálnou anomáliou je podľa analytičky Glaeldys González z Crisis Group absencia úradu ministerstva spravodlivosti. Nedostatok tejto inštitucionálnej opory mal podľa jej slov jednoznačný dopad na súčasný bezpečnostný marazmus. [5]
Editor článku: Dávid Dinič, Martin Machorek
Zdroje
[1] Ordóñez, Kruzkaya. 2025. “Criminalidad y seguridad pública: una mirada profunda a un Ecuador en crisis”. Plan V. Accessed August 7, 2025. https://planv.com.ec/historias/analisis/criminalidad-y-seguridad-publica-una-mirada-profunda-a-un-ecuador-en-crisis/.
[2] Latin American Post. 2025. “Crisis Constitucional en Ecuador: Seguridad contra el Alma de su Democracia”. Latin American Post. Accessed August 25, 2025. https://latinamericanpost.com/es/analisis-es/crisis-constitucional-en-ecuador-seguridad-contra-el-alma-de-su-democracia/.
[3] Araya, José Ignacio. 2025. “La crisis de seguridad marca el balotaje presidencial en Ecuador”. La Tercera. Accessed August 24, 2025. https://www.latercera.com/mundo/noticia/la-crisis-de-seguridad-marca-el-balotaje-presidencial-en-ecuador/.
[4] Beltrán, Jackeline. 2025. “Crisis de seguridad en Ecuador: „Se necesita una reforma profunda que rompa los enlaces entre el Estado y el crimen organizado“”. Primicias. Accessed August 22, 2025. https://www.primicias.ec/seguridad/crisis-seguridad-ecuador-violencia-crimen-organizado-entrevista-wola-98517/.
[5] Zegarra, Gonzalo. 2025. “ANÁLISIS | Mano dura y militarización en Ecuador: las propuestas que repiten los candidatos ante la crisis de seguridad”. CNN en Español. Accessed August 22, 2025. https://cnnespanol.cnn.com/2025/02/06/latinoamerica/ecuador-violencia-seguridad-analisis-mano-dura-elecciones-orix.
[6] Isacson, Adam & Walsh, John. 2024. “Why Ecuador Should Not Replicate the ‘Bukele Model’”. Washington Office on Latin America. Accessed August 24, 2025. https://www.wola.org/analysis/why-ecuador-should-not-replicate-the-bukele-model/.
[7] Ayuso, Anna. 2024. “La Crisis de Ecuador, Mucho Más Que Seguridad”. CIDOB. Accessed August 24, 2025. https://www.cidob.org/publicaciones/la-crisis-de-ecuador-mucho-mas-que-seguridad.
[8] Maydeu-Olivares, Sergio. 2021. “Estado de Excepción En Ecuador: Crisis de Seguridad Interna y Amenaza Regional”. CIDOB. Accessed August 24, 2025. https://www.cidob.org/publicaciones/estado-de-excepcion-en-ecuador-crisis-de-seguridad-interna-y-amenaza-regional.
[9] Valdés, Ivonne. 2024. „Enfrentamiento en la Penitenciaría del Litoral de Ecuador deja 15 muertos“. CNN en Español. Accessed October 9, 2025. https://cnnespanol.cnn.com/2024/11/12/enfrentamiento-penitenciaria-del-litoral-ecuador-deja-15-muertos-orix.
[10] Díaz, Fernanda Daniela. 2024. “Reflexiones sobre la crisis de seguridad que azota a Ecuador”. Accessed August 24, 2025. https://www.iri.edu.ar/index.php/2024/01/24/reflexiones-sobre-la-crisis-de-seguridad-que-azota-ecuador/.
[11] InSight Crime, 2025. “Fito: The Rise and Fall of Ecuador’s Most Wanted Crime Boss”. InSight Crime. Accessed August 24, 2025. https://insightcrime.org/news/annual-series/summer-insights-2025-fito-rise-fall-ecuador-most-wanted-crime-boss/.
[12] Al Jazeera. 2025. “Ecuador’s biggest drug lord ‘Fito’ extradited to US, to plead ‘not guilty’”. Al Jazeera. Accessed August 24, 2025. https://www.aljazeera.com/news/2025/7/21/ecuadors-biggest-drug-lord-fito-extradited-to-us-to-plead-not-guilty.
[13] Ecuavisa. 2025. “La crisis de seguridad en Ecuador, un problema que debe lidiar el próximo gobierno”. Ecuavisa. Accessed August 24, 2025. https://www.ecuavisa.com/noticias/seguridad/crisis-inseguridad-problema-proximo-gobierno-ecuador-HA8705768.
[14] Santacecilia, María. 2025. “Ecuador acorralado por la violencia: las opciones de Noboa”. DW. Accessed August 9, 2025. https://www.dw.com/es/ecuador-acorralado-por-la-violencia-las-opciones-de-noboa/a-72705932.
[15] Levoyer Escobar, Richelieu. 2024. “Seguridad y Derechos Humanos: Origen de la crisis de inseguridad en Ecuador”. Centro de Derecho Internacional de Protección USFQ. Accessed August 24, 2025. https://www.usfq.edu.ec/es/grupos-de-investigacion/centro-de-derecho-internacional-de-proteccion-usfq/seguridad-derechos-humanos-origen-crisis-inseguridad-ecuador.
[16] EFE. 2025. „Atacado el convoy de Daniel Noboa en plena oleada de movilizaciones en Ecuador“. El País. Accessed October 12, 2025. https://elpais.com/america/2025-10-07/atacado-el-convoy-de-daniel-noboa-en-plena-oleada-de-movilizaciones-en-ecuador.html.
