Daniel Ortega je ústrednou postavou nikaragujskej politiky od zvrhnutia diktátora Somozu a v súčasnosti je prezidentom tejto krajiny už sedemnásť rokov. Od svojho nástupu do úradu si takmer neobmedzene upevnil svoju moc. Represívne metódy jeho režimu, zahŕňajúce cenzúru, zastrašovanie a svojvoľné zatýkanie, viedli k výraznej erózii demokratických hodnôt a ľudských práv v krajine. Porušovanie zásad právneho štátu potvrdila aj séria nedávnych protestov. Napriek klesajúcej podpore a globálnej kritike sa situácia v Nikarague naďalej zhoršuje. Aké faktory umožňujú Ortegovi udržať sa pri moci a čo by mohlo situáciu v krajine zvrátiť?

Historické pozadie nástupu Daniela Ortegu k moci a postupný zánik demokratických inštitúcií

Daniel Ortega vládne Nikarague od roku 2007, teda už štyri po sebe idúce volebné obdobia a jeho manželka Rosario Murillo zastáva od januára 2017 post viceprezidentky krajiny. Ortegova politická história však siaha ešte ďalej do minulosti, keď vo svojich začiatkoch bojoval proti diktatúre bývalého prezidenta Anastasia Somozu. Počas siedmich rokov bol uväznený a mučený, no v roku 1974 bol prepustený v rámci výmeny rukojemníkov. Po partizánskom výcviku na Kube sa stal vedúcim revolučnej junty, ktorá v roku 1979 prevzala moc v Nikarague. Nasledujúce dva roky uvrhli krajinu do občianskej vojny s pravicovými povstaleckými skupinami Contras, ktoré podporovali Spojené štáty americké, avšak aj napriek konfliktu bol Ortega v roku 1984 formálne zvolený za prezidenta a svoj mandát si udržal ďalších šesť rokov. [1]

Po prehre vo prezidentských voľbách v roku 1990 Ortega naďalej zohrával významnú úlohu v politických kruhoch ako opozičný politik. Podieľal sa na vytvorení paktu medzi marxistickým revolučným hnutím Sandinovský front národného oslobodenia (Frente Sandinista de Liberación Nacional, FSLN) a Ústavnou liberálnou stranou (Partido Liberal Constitucionalista, PLC). Toto spojenectvo medzi dvoma hlavnými nikaragujskými stranami malo za cieľ rozdeliť si moc v krajine a zabrániť vzostupu opozície. Ortega, ako líder FSLN, ovládol po spečatení dohody v januári 2000 spolu s PLC tri kľúčové štátne inštitúcie: post generálneho kontrolóra republiky, najvyšší súd a najvyššiu volebnú radu. [2]

Do úradu prezidenta sa Ortega vrátil po víťazstve vo voľbách v roku 2007. Hneď od začiatku svojho nástupu Ortegova vláda agresívne odstránila všetky inštitucionálne kontrolné mechanizmy prezidentskej moci. Volebná rada, zložená z jeho stúpencov, zakázala činnosť politickým stranám a odstránila opozičných zákonodarcov. Najvyšší súd potvrdil rozhodnutia volebnej rady a umožnil Ortegovi obísť ústavný zákaz znovuzvolenia a kandidovať na druhé funkčné obdobie. Jeho strana si tak v roku 2016 zabezpečila 79% väčšinu v Kongrese. Umožnilo jej to urýchliť inštitucionálne reformy, ktoré prezidentovi poskytli priamu kontrolu nad políciou a armádou, vydávať zákony prostredníctvom dekrétov a uchádzať sa o neobmedzené znovuzvolenie. [3] Pokiaľ ide o FSLN, Ortega nad ním získal takmer neobmedzenú moc, čo mu umožnilo osobne dosadzovať všetkých kandidátov na verejné funkcie. [2]

Protesty v roku 2018

Ortegovo autoritárske vládnutie vrhalo „demokratický“ systém v krajine do čoraz väčšej priepasti, čo vyústilo až v sériu protivládnych protestov v roku 2018.  Dňa 18. apríla sa nespokojní obyvatelia rozhodli vyjadriť svoj odpor pokojnýi protestami proti reformám systému sociálneho zabezpečenia, ktoré mali negatívny dopad na dôchodky. [1] Daniel Ortega sa na protesty rozhodol odpovedať v podobe brutálnych represií, ktoré si vyžiadali viac ako 300 mŕtvych, 2-tisíc zranených a stovky neprávom zatknutých. [4]

Potláčaním protestov zo strany maskovaných polovojenských jednotiek revolučného hnutia FSLN pod Ortegovým vedením došlo k jednoznačnému porušeniu ľudských práv. Pri protestoch bolo možné pozorovať paralely so 70. rokmi, keď demonštranti rovnako vytrhávali dlažobné kocky na stavbu barikád, čím napodobňovali taktiku FSLN počas revolučných bojov. Podobne ako Somoza v minulosti, aj Ortega v roku 2018 potlačal protesty a odmietal snahy o diplomatické riešenie či predčasné voľby. Nepokoje označil za pokus krajnej pravice o štátny prevrat a z násilností obvinil samotných demonštrujúcich. [1] Alarmujúce bolo tiež chovanie vlády po údajne zámernom usmrtení niekoľkých demonštrantov. V niektorých prípadoch bola odmietnutá pitva, aby sa zabránilo skúmaniu tiel obetí súdnymi patológmi, ktorí by mohli identifikovať kľúčové dôkazy pre vyšetrovanie. Okrem toho sa štátni zástupcovia navyše snažili zabrániť príbuzným zosnulých, aby sa obrátili na generálnu prokuratúru so žiadosťou o začatie formálneho trestného vyšetrovania. Tieto nezrovnalosti, spolu s obťažovaním a vyhrážaním sa rodinám obetí, jasne porušovali práva rodín obetí na spravodlivosť a odškodnenie. [5]

Protesty zároveň jasne preukázali aj porušovanie právneho štátu prostredníctvom ovplyvňovania mediálneho sektora Ortegovou administratívou. Viacerým kanálom, ktoré pokrývali tieto udalosti, bolo znemožnené vysielanie a došlo aj k cieleným útokom na novinárov zo strany provládnych ozbrojených skupín a polície. Ich snahou bolo utajiť, bagatelizovať či zakryť porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopustila vláda, polícia a provládne ozbrojené skupiny konajúce s ich súhlasom. [5]

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, polícia a provládne skupiny v priebehu roku 2018 uniesli stovky ľudí v rámci politiky zameranej na oslabenie opozície a kritikov vlády. V niektorých prípadoch sa dokonca umiestnenie zadržaných osôb nepotvrdilo až do lehoty dvoch týždňov. [3]

Súčasná situácia

Od roku 2018 sa politika represií zameraná na potláčanie akéhokoľvek druhu kritiky ani zďaleka nezastavila, ale naďalej sa rozširuje a zahŕňa nové spôsoby útlaku. [4] Prezident v súčasnosti porušuje najmenej 29 z 30 práv a slobôd uznaných v hlave “Práva, povinnosti a záruky nikaragujského ľudu” ústavy, ktoré sú podporené aj Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. [6] Vláda Daniela Ortegu aj napriek medzinárodnému tlaku naďalej vládne krajine tvrdou rukou, zastrašuje a prenasleduje oponentov, zakazuje demonštrácie, či väzby so zahraničím (prostredníctvom zákona o zahraničných agentoch) a zvyšuje vlastnú ozbrojenú prítomnosť v celej krajine. [7]

Uplatňovanie diktátorskej vlády Ortegu vedie k širokému spektru porušovania ľudských práv, vrátane svojvoľného zadržiavania, mučenia, či zmiznutia. Podľa informácií, ktoré zhromaždila medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International, policajné orgány spôsobili použitím neprimeranej sily smrť stovkám ľudí, pričom niektoré bolo možné klasifikovať ako mimosúdne popravy. Viac ako 300 Nikaragujčanov sa tiež stalo obeťou svojvoľného odňatia štátneho občianstva, pričom mnohí zostali bez štátnej príslušnosti. [4] Obete tak stratili akúkoľvek možnosť poberať dôchodky, na ktoré mali nárok, pretože boli odstránené z nikaragujského štátneho systému, ich rodné listy boli zlikvidované a majetok skonfiškovaný. [9] Ortega prijal v roku 2020 prísne zákony, ktoré vytvorili základ na likvidáciu opozície súdnym prenasledovaním. Nikaragujská vláda zároveň udržiava viac ako tisíc falošných účtov na sociálnych sieťach na ovplyvňovanie verejnej mienky. [8]

Pokiaľ ide o hospodárstvo, Nikaragua sa nachádza uprostred vyostrenej hospodárskej krízy, ktorá sa začala v roku 2018 v dôsledku politickej krízy a v roku 2020 sa vplyvom krízy v zdravotníctve len zhoršila. To spôsobilo veľkú hospodársku recesiu a nárast chudoby. V snahe riešiť pandémiu a recesiu vláda výrazne zvýšila zahraničný dlh krajiny a čerpala medzinárodnú pomoc, avšak bez toho, aby vyriešila zásadné problémy, akými boli nárast nezamestnanosti, bankroty podnikov a pokles agrárneho vývozu. [7]

Pandemická kríza ukázala ďalšie prejavy Ortegovej ľahostajnosti voči utrpeniu jeho občanov. Vláda spočiatku zdravotnú krízu bagatelizovala. Epidemiológovia spochybnili riešenie mimoriadnej situácie, ktorá si vyžiadala desaťtisíce mŕtvych, hoci režim oficiálne uznáva len 245. [6] Vláda prijala len minimum opatrení na boj proti pandémii a odmietla zatvoriť školy alebo informovať Svetovú zdravotnícku organizáciu o šírení COVID-19 v krajine. Nikaragua je teda jednou z mála krajín, ktoré neprijali vážnejšie opatrenia na zvládnutie pandémie. Objavili sa aj obavy z problémov s migráciou na hraniciach, keďže mnohí nikaragujskí migranti v Kostarike sa nemohli vrátiť do svojej krajiny bez finančne nákladného testu na COVID-19. [7]

Viac ako dve tretiny Nikaragujčanov považovali posledné prezidentské voľby z roku 2021 za nelegitímne a prieskumy naznačovali, že ak by boli slobodné a spravodlivé, Ortega by získal menej ako 20 % hlasov. V nasledujúcich mesiacoch po voľbách prezident nechal zadržať všetkých svojich vážnych protikandidátov spolu s mnohými aktivistami, podnikateľmi, opozičnými politikmi a dokonca aj bývalými spojencami FSLN.

Ortegovo uchopenie moci sa neoslabuje a represie sa prehĺbili natoľko, že zopakovanie protestov proti prezidentovi z roku 2018 sa teraz zdá byť veľmi nepravdepodobné. Vzhľadom na to, že by bol v prípade prehry v nasledujúcich prezidentských voľbách v roku 2026 takmer určite trestne stíhaný a hrozilo by mu väzenie, motivácia odísť z politiky je pre neho malá. [8]

Medzinárodná reakcia na porušovanie ľudských práv

Ortegov režim hľadá spojencov len ťažko. Jeho historickým sympatizantom bola Kuba, no tá už dávno stratila svoj vplyv. Venezuela, dodávajúca v uplynulom desaťročí milióny dolárov v podobe lacnej ropy, je v rovnako zúfalej situácii. Veľká časť podnikateľskej komunity, ktorá sa stala kľúčovým pilierom podpory niekdajšieho ľavicového radikála, sa teraz od neho odvracia. [1] O bilaterálny dialóg sa pokúšal aj prezident USA Joe Biden. Rokovania však neprebehli podľa jeho predstáv. Bidenova administratíva vydala Nikarague 222 politických väzňov, na čo však Ortega zareagoval okamžitým zbavením ich občianstva a pohrozením zabavenia ich majetku. Americký prezident však využilo opatrenie, ktorým stredoamerickú krajinu výrazne ekonomicky oslabil. [14] V októbri 2022 ministerstvo zahraničných vecí USA zaviedlo vízové obmedzenia pre viac ako 500 Nikaragujčanov a Úrad pre kontrolu zahraničných aktív ministerstva financií uvalil sankcie na nikaragujský banský úrad, Generálne riaditeľstvo baní. [11]

Organizácia amerických štátov (OAS) sa na stretnutí v marci 2023 zaviazala na vyvinutie tlaku, ktorý by viedol k ochrane ľudských práv Nikaragujčanov a vrátil krajinu na cestu k demokracii. [10] V novembri 2021 však Nikaragua oznámila svoje vystúpenie z OAS a v apríli 2022 Ortegova vláda vyhlásila, že vystúpenie bolo ukončené, obsadila kanceláriu OAS v krajine a zrušila poverovacie listiny jej zástupcov. [11]

V marci 2022 Rada OSN pre ľudské práva zriadila v Nikarague skupinu odborníkov s ročným mandátom. Jej cieľom bolo viesť vyšetrovanie všetkých údajných porušení a zneužití ľudských práv, ku ktorým v zemi od apríla 2018 došlo. [12] V dokumente, ktorý sa tejto skupine podarilo zverejniť v marci minulého roka je uvedené, že sa vládny aparát a jeho inštitúcie vrátane národnej polície dopustili závažného porušovania ľudských práv, ktoré možno dokonca kvalifikovať ako zločiny proti ľudskosti. [9] Následná aktualizovaná správa zo septembra 2023 rovnako jasne potvrdzuje rastúce porušovanie základných slobôd Ortegom, pričom poukazuje na justičný systém, ktorému chýba nezávislosť. Okrem iného tiež zdôraznila obmedzujúci sa prístup k vzdelávaniu uzatváraním univerzít. Jednou z nich je napríklad Universidad Centroamericana, ktorú tamojšie súdy označili za “centrum terorizmu a organizovania zločineckých skupín“. [13]

Európska únia taktiež odsúdila porušovanie právneho štátu Ortegom a vyjadrila podporu deportovaným občanom Nikaraguy. Medzi opatrenia pomoci patrí napríklad vybavovanie pracovných povolení. Únia zdôraznila, že „bude naďalej odsudzovať represie, ktoré sa stupňujú voči akejkoľvek forme disentu a opozície, a ktoré naďalej vykazujú znaky porušovania ústavy aj medzinárodných záväzkov prijatých Nikaraguou“. [9] Ortegova vláda, naopak, v septembri 2023 vyhostila vyslanca Európskej únie v Nikarague niekoľko dní po tom, ako delegácia EÚ pri OSN vyzvala na obnovenie demokracie a prepustenie politických väzňov. [11]

Ortega a Murillo však majú potenciálne možnosti spojenectva – Rusko a Čínu. Režim podporuje ruskú vojnu na Ukrajine a povolil Moskve umiestniť na svojom území vojenské jednotky a vojenskú techniku. Koncom roka 2021 Nikaragua zmenila svoje diplomatické uznanie od Taiwanu v prospech Pekingu, čím sa zapáčila Číňanom. Nikaragua sa tak môže do budúcna vo svojej zahraničnej politike orientovať práve na týchto dvoch aktérov. [14]

Ako bude situácia pokračovať?

Daniel Ortega rozvrátil inštitúcie krajiny, aby vytvoril autokratický režim a po zastavení pomoci z Venezuely založenej na rope sa spolieha na krviprelievanie, aby sa pri moci naďalej udržal. [15] Jeho pretrvávajúce vládnutie môže mať dlhodobé následky na sociálnu súdržnosť a celkový blahobyt nikaragujského ľudu. Represívne zákony a porušovanie ľudských práv môžu prehĺbiť sociálnu polarizáciu a rozdeliť spoločnosť. Zásahy proti protestom a opozičným skupinám majú potenciál vystupňovať nepriateľstvo, sociálne napätie a brániť snahám o dialóg a zmierenie. [16] Na medzinárodnej scéne sa ozývajú správy o cenzúre, potláčaní disentu a zásahoch proti občianskym slobodám. [8]

Podkopávanie demokracie a právneho štátu bude mať pravdepodobne aj negatívne hospodárske účinky. Nestabilita, korupcia a nedostatočná transparentnosť potencionálne odradí zahraničné investície, spomalí hospodársky pokrok a zvýši nerovnosť vrstiev obyvateľstva. Sociálne nepokoje a nespokojnosť občanov by sa v takom prípade zhoršili v dôsledku zlej ekonomickej situácie. [16]

Pravdepodobnosť rýchlej zmeny je v nedohľade. Zakorenené mocenské štruktúry a všadeprítomná kultúra strachu, ktoré sa pestovali za Ortegovho režimu, naznačujú, že cesta k reformám bude ešte dlho plná prekážok, aj keby k nej malo vôbec dôjsť. Medzinárodné spoločenstvo musí byť teraz viac ako kedykoľvek predtým solidárne s nikaragujským ľudom, obhajovať jeho práva a posilňovať jeho hlas. Bezohľadnosť autoritárskeho obratu Nikaraguy predstavuje znepokojujúci precedens a odráža širšiu eróziu demokracie v celom regióne Latinskej Ameriky. [8]

Editor článku: Kristýna Drmotová

Zdroje

[1] Webber J. 2018. A rebel no more, Daniel Ortega comes to resemble the dictator he replaced. In: The Irish Times (webstránka) [online]. 22.08.2018, [cit. 2023 05-20]. Dostupné z: https://www.irishtimes.com/news/world/a-rebel-no-more-daniel-ortega-comes-to-resemble-the-dictator-he-replaced-1.3604155.

[2] Martí i Puig S. & Wright C. 2010. The Adaptation of the FSLN: Daniel Ortega’s Leadership and Democracy in Nicaragua. In: Latin American Politics and Society [online]. 2010, [cit. 2023 05-20]. Dostupné z: https://www.jstor.org/stable/40925837.

[3] Roth K. 2019. Nicaragua: Events of 2018. In: Human Rights Watch (webstránka) [online]. 2019, [cit. 2023 05-20]. Dostupné z: https://www.hrw.org/world-report/2019/country-chapters/nicaragua.

[4] Amnistía Internacional. 2023. Nicaragua: Cinco años de represión y violaciones sistemáticas a derechos humanos bajo el gobierno de Ortega-Murillo In: Amnistía Internacional (webstránka) [online]. 18.04.2023. [cit. 2024 02-24]. Dostupné z: https://www.es.amnesty.org/en-que-estamos/noticias/noticia/articulo/nicaragua-cinco-anos-de-represion-y-violaciones-sistematicas-a-derechos-humanos-bajo-el-gobierno-de-ortega-murillo/.

[5] Amnesty International. 2018. Nicaragua: Shoot to kill: Nicaragua’s strategy to repress protest. In: Amnesty International (webstránka) [online]. 29.05.2018. [cit. 2023 05-20]. Dostupné z: https://www.amnesty.org/en/documents/amr43/8470/2018/en/.

[6] Confidencial. 2023. Daniel Ortega: 27 años en el poder, cercenando las libertades públicas en Nicaragua In: Confidencial (webstránka) [online]. 04.11.2023. [cit. 2024 02-24]. Dostupné z:https://confidencial.digital/especiales/daniel-ortega-cumple-27-anos-en-el-poder-cercenando-las-libertades-publicas/.

[7] BTI Transformation Index. 2022. BTI 2022 Country Report – Nicaragua In: BTI Transformation Index (webstránka) [online]. 2022 [cit. 2024 02-24]. Dostupné z: https://bti-project.org/en/reports/country-report/NIC#pos22.

[8] Stuenkel O. 2021. Nicaragua’s Farcical Election Marks Consolidation of Ortega’s Autocracy In: Carnegie Endowment for International Peace (webstránka) [online]. 08.11.2021 [cit. 2024 02-24]. Dostupné z:https://carnegieendowment.org/2021/11/08/nicaragua-s-farcical-election-marks-consolidation-of-ortega-s-autocracy-pub-85733#:~:text=The%20brazenness%20of%20Nicaragua%27s%20authoritarian,of%20democracy%20in%20Latin%20America.

[9] Pérez R. 2023. Grupo de expertos de la ONU acusa a Ortega y Murillo de “crímenes de lesa humanidad” In: France24 (webstránka) [online]. 02.03.2023 [cit. 2024 02-24]. Dostupné z: https://www.france24.com/es/am%C3%A9rica-latina/20230302-grupo-de-expertos-de-la-onu-acusan-a-ortega-y-murillo-de-cr%C3%ADmenes-de-lesa-humanidad.

[10] U.S. Mission OAS. 2023. Inter-American Court of Human Rights Reports on the State of Contempt by the Nicaraguan Government. In: U.S. Mission to the Organization of American States (webstránka) [online]. 30.03.2023, [cit. 2023 05-20]. Dostupné z: https://usoas.usmission.gov/inter-american-court-of-human-rights-reports-on-the-state-of-contempt-by-the-nicaraguan-government/.

[11] Hassan T. 2023. Nicaragua: Events of 2022. In: Human Rights Watch (webstránka) [online]. 2023, [cit. 2023 05-20]. Dostupné z: https://www.hrw.org/world-report/2023/country-chapters/nicaragua.

[12] Trucco F. 2023. El Gobierno de Nicaragua comete violaciones de derechos humanos que constituyen crímenes de lesa humanidad, según un informe de expertos de la ONU In: CNN Español (webstránka) [online]. 02.03.2023 [cit. 2024 02-24]. Dostupné z: https://cnnespanol.cnn.com/2023/03/02/informe-expertos-onu-gobierno-nicaragua-violaciones-derechos-humanos-crimenes-de-lesa-humanidad-orix/.

[13] Castillo Vado H. 2023. ONU: Continúan graves abusos a derechos humanos en Nicaragua In: Voz de América (webstránka) [online]. 12.09.2023 [cit. 2024 02-24]. Dostupné z: https://www.vozdeamerica.com/a/onu-continuan-graves-abusos-a-derechos-humanos-en-nicaragua-/7264824.html.

[14] Toosi N. 2023. America dealt with a Nicaraguan dictator. It didn’t go as hoped. In: Politico (webstránka) [online]. 18.03.2023, [cit. 2023 06-15]. Dostupné z: https://www.politico.com/news/2023/03/18/nicaragua-deal-freed-222-people-boosted-dictator-00087548.

[15] Tulchin J. S. 2019. Daniel Ortega’s long goodbye In: GIS Reports (webstránka) [online]. 02.08.2019 [cit. 2024 02-24]. Dostupné z: https://www.gisreportsonline.com/r/nicaragua-governance/#:~:text=Ortega%27s%20rule%20reached%20the%20equivalent,the%20Electoral%20Council%20with%20loyalists.

[16] Rogers T. 2018. The Unraveling of Nicaragua. In: The Atlantic (webstránka) [online]. 06.06.2018. [cit. 2023 05-20]. Dostupné z: https://www.theatlantic.com/international/archive/2018/06/nicaragua-ortega-protests/562094/.