Západné mocnosti od začiatku invázie na Ukrajinu ukladajú Ruskej federácii rozsiahle sankcie s cieľom ochromiť jej ekonomiku a tým aj schopnosť viesť vojnový konflikt. Rusku sa však darí čoraz tvrdšie sankcie obchádzať, a to najmä vďaka udržiavaniu príjmov z exportu ropy a plynu. Na tento účel vo veľkej miere využíva takzvané sivé a tieňové flotily. Čo sú tieto flotily a aký majú vplyv na ruskú vojnovú ekonomiku?
Súčasná podoba sankcií
Západné sankcie uvalené na vrcholných predstaviteľov, ale aj politické, vojenské a obchodné entity Ruskej federácie majú za cieľ obmedziť prístup k finančným a materiálnym prostriedkom nevyhnutným na vedenie vojny. Rusko tvrdí, že ich ekonomika napriek sankciám zaznamenáva od začiatku konfliktu rast miesto predpokladaného úpadku, čím sa snaží ukázať ich neúčinnosť. Pravdivosť týchto tvrdení je však takmer nemožné overiť. [1] Rast cez sankcie môže byť spojený s transformáciou ekonomiky z mierovej na vojnovú, ktorá však nie je dlhodobo udržateľná. [2] K postupnému oslabovaniu Ruska prispievajú aj ukrajinské dronové útoky, ktorých cieľom je skôr demonštrovať, zraniteľnosť Kremľa než spôsobiť závažné vojenské či ekonomické škody. [3] [4]
Pojem „západné sankcie“ pritom nepredstavuje jednoliaty celok. Ide o dynamický súbor aktivít a rozhodnutí namierených proti Rusku (spolu s Bieloruskom a Iránom) ako štátu, jeho inštitúciám a jednotlivcom podieľajúcich sa na jeho vedení. Európska únia v súčasnosti uplatňuje embargo na 49 % exportov do a 58 % importov z Ruska v porovnaní s rokom 2021. [5] Pripravovaný 15. balík sankcií sa zameriava na vojenské komponenty a technológie dvojakého použitia vyrábané v zahraničí, ktoré zohrávajú kľúčovú rolu v ruskej vojenskej kampani proti Ukrajine. [6]
Obchodovanie s ropou
Západné mocnosti sa od decembra 2022 snažia ochromiť ruský ropný priemysel zmenou dodávateľov a zastropovaním cien na 60 USD za barel, zatiaľ čo bežná predajná cena sa pohybuje medzi 80 a 100 USD za barel. Kremeľ túto situáciu rieši predajom za zníženú cenu, čím síce ročne prichádza približne o 40 % príjmov v porovnaní s predvojnovým obdobím, [7] ale aj preorientovaním sa na východné trhy, ako je Čína, India a Turecko. [8] Jedným z kľúčových problémov tejto reorientácie je chýbajúca infraštruktúra, ktorej dobudovanie bude pre Rusko finančne aj časovo náročné. Export ropy do Číny od roku 2014 dodnes zabezpečuje iba ropovod Sila Sibíru I., cez ktorý Peking nakupuje ruskú ropu o 15 – 20 % lacnejšie než z krajín Strednej Ázie. [9] Hlavným donucovacím prostriedkom na dodržiavanie sankčných podmienok je poskytovanie poistenia na ropné tankery iba v prípade predaja za zastropované ceny. Pre prepravu ruskej ropy do EÚ však mali historicky väčší význam sovietske ropovody vedené cez krajiny strednej Európy, ktorých využívanie však taktiež klesá, len za október 2024 sa jednalo o 10-percentný pokles oproti predchádzajúcemu mesiacu. [10] [11]
Vďaka medzere v sankciách mohla Európska únia obchodovať s ruskými ropnými produktmi aj po začiatku invázie. Prvé sankčné balíky sa vzťahovali len na ropu samotnú a nijako neobmedzovali nákup a predaj ďalej rafinovaných ropných produktov, ako sú diesel či LNG. [12] V roku 2023 dosiahol import ruských ropných produktov, najmä dieslu, až 130 miliónov barelov. Tieto produkty sa spracúvajú v tranzitných krajinách ako Turecko, India či Azerbajdžan, odkiaľ putujú na západné trhy. [13] Hlavne Azerbajdžan sa od začiatku invázie stavia do pozície významného energetického spojenca pre členské štáty EÚ. Mnohí predstavitelia EÚ však v pozadí tohto vznikajúceho partnerstva vidia Rusko a snahu o „pranie“ ruskej ropy a ropných produktov. [14]
Skvapalnený zemný plyn (LNG) sa v súčasnosti zdá byť hlavným predmetom záujmu Ruska aj EÚ, ktorá sa naň priamo zameriava v štrnástom balíku protiruských sankcií prijatom v júni 2024. V rámci rozšírenia zákazu nákupu a predaja ruských ropných produktov ide primárne o zákaz prepravy ruského LNG v európskych vodách, a taktiež zákaz nových investícií do projektov na výrobu LNG na území Ruska. [15]
Rovnako ako pri väčšine tovaru prepravovaného po vode, aj tu ruskú situáciu komplikuje zima a zamŕzajúce toky. Z arktických vôd je možné LNG prepravovať len menšími loďami, z ktorých je následne v teplejších prístavoch prekladané na väčšie plavidlá (tzv. trans-shipment). Väčšina trans-shipmentu a prepravy do ďalších krajín (približne 20 % prijatého množstva) doteraz prebiehala práve v európskych prístavoch, čo už od júna 2024 nie je možné. Operačné náklady na prepravu LNG do ďalších vhodných prístavov tak podľa odhadov vzrástli až o 75 %. [15] Alternatívnou trasou je preprava LNG z Jamalu smerom na východ cez Tichý oceán, tá je však prístupná len 3-4 mesiace v roku, čo minimalizuje jej ekonomickú využiteľnosť.
Využívanie týchto medzier v sankciách však nie je trvalým riešením. Väčšina európskych štátov dokázala od februára 2022 prejsť úplne, alebo takmer úplne, na ropu dodávanú z iných zdrojov. Ukrajinský kontrakt so spoločnosťou Gazprom na dodávku ruského plynu do východnej časti EÚ skončil koncom roka 2024. Jeho ukončenie sa dotkne primárne Maďarska a Slovenska, ktoré cez Ruska cez Ukrajinu naďalej pokrývajú asi dve tretiny svojej spotreby. Tieto krajiny zdôvodňujú neochotu prejsť na iné zdroje energií vyššími nákladmi spojenými s tranzitom. Jedným z možných kompromisných riešení by pre ne mohol byť aspoň dočasný odber ruského zemného plynu cez ropovod TurkStream. [16]
Sivá a tieňová flotila
Ruskú ropu nelegálne prepravuje aj tzv. „tieňová flotila“ (shadow fleet) lodí s nejasným vlastníctvom, ktoré operujú v rozpore s medzinárodnými reguláciami. Tieto lode nemajú ani potrebné poistenie, čo okrem iného výrazne komplikuje napríklad vymáhanie škôd pri prípadných kolíziách s inými plavidlomi. [17] Predpokladá sa, že Rusko od začiatku invázie prevádzkuje flotilu približne 600 až 1000 tieňových plavidiel, ktoré slúžia primárne na prepravu ropy a ropných produktov vrátane dieslu a LNG. [18]
Mnohé z plavidiel majú viac než 20 rokov, niektoré dokonca až 30 rokov, čo zvyšuje ich opotrebenie a riziko poškodenia. Tento „geriatricky“ charakter flotíl je pravdepodobne výsledkom spojenia fenoménu opätovného využívania už vyradených plavidiel a zámerného zvyšovania rizika poškodenia iných plavidiel pri prípadnom strete. [10] Riziko incidentov ďalej zvyšuje manipulácia s automatickým identifikačným systémom (AIS) – pri jeho úplnom vypnutí nedokážu iné lode včas zachytiť prítomnosť týchto plavidiel a pozmeniť svoj kurz. [19]
Existencia tieňových flotíl nie je novým fenoménom, od začiatku ruskej invázie však môžeme pozorovať ich výrazný rozmach spojený s nárastom incidentov. Niektorí analytici sa domnievajú, že Rusko ich využíva okrem transportu aj na zámerné poškodzovanie lodí štátov, ktoré s ňou prestali obchodovať. Obeťami kolízií sú často práve nórske a dánske plavidlá pohybujúce sa po rovnakej trase ako lode ruskej tieňovej flotily, ale aj plavidlá krajín, v ktorých vodách dochádza k presunu tovaru medzi loďami (tzv. ship-to-ship (STS) transfer). V európskych vodách ide najmä o Grécko, Maltu a Gibraltár, vo svetových vodách sa naposledy takýto incident odohral v Malajzii. [17] [19] [20]
Úplne novou verziou fenoménu tieňových flotíl od začiatku ruskej invázie je tzv. „sivá flotila“ (gray fleet) s predpokladaným rozsahom do 1000 plavidiel. [17] Ide o navonok legálne pôsobiace plavidlá vlastnené zámorskými spoločnosťami, ktoré často využívajú takzvaný flag hoppingu – opakované a časté zmeny vlajky krajiny, pod ktorou loď pláva s cieľom zabrániť identifikácii. [21] Tieto praktiky výrazne komplikujú, až znemožňujú, určovanie legality ich plavby a uplatňovanie prípadných sankcií. [17] Od začiatku invázie stúpol objem ropy prepravovanej sivou flotilou až o 111 % na 1,4 milióna barelov denne. [8]
Účinný zákaz prítomnosti týchto plavidiel vo vodách jednotlivých krajín je takmer nemožný. Problém predstavuje okrem iného pravidlo OSN týkajúce sa „práva na neškodnú plavbu“ (right of innocent passage), podľa ktorého majú plavidlá bez ohľadu na vlajku právo na presun cez medzinárodné aj teritoriálne vody. Na začiatku invázie bolo 82 % lodí pohybujúcich sa v svetových vodách plne legálnych (cleared). V súčasnosti toto číslo kleslo na približne 75 %, najmä v dôsledku opätovného využívania už vyradených plavidiel v snahe zvýšiť prepraviteľný objem tovaru. [17] V priebehu prvého roka vojny prepravovala väčšinu sankcionovanej ropy a ropných produktov tieňová flotila, odvtedy však jej objemy poklesli a prvenstvo prevzali plavidlá sivej flotily. [8]
Sú západné sankcie účinné?
Napriek intenzívnym sankciám uvaleným po invázii na Ukrajinu sa Rusku darí udržiavať svoju ekonomiku v chode, hoci za cenu výrazných transformácií. Zatiaľ čo krátkodobé ekonomické ukazovatele nemusia plne odrážať účinnosť sankcií, dlhodobé dôsledky môžu byť podstatne závažnejšie. Predaj ropy a ropných produktov predstavuje v priemere 20 % ruskej ekonomiky. [22]
Tržby z predaja fosílnych palív v dôsledku sankcií a diverzifikácie zdrojov postupne klesajú. Napriek sankciám zostáva EÚ naďalej najväčším odberateľom ruského LNG a plynu prepravovaného ropovodmi, predstavujúc 50 % a 40 % celkových odberov v rovnakom období. [23] Využívanie medzier v sankciách a podpora spojencov, ktorí sankcie nepresadzujú, majú za následok, že protiruské sankcie nemali taký zdrvujúci dopad ako sa možno očakávalo.
Kľúčovým faktorom, ktorý umožňuje Rusku odolávať sankciám, je flexibilita jeho ekonomiky a schopnosť adaptovať sa na nové podmienky. Využívanie tieňovej a sivej flotily, obchodovanie s ropou za znížené ceny a reorientácia na východné trhy demonštrujú túto adaptabilitu. Tieto opatrenia však majú limity a prinášajú nové výzvy v podobe zvýšeného rizika incidentov na mori, vyšších nákladov na prepravu a závislosti od menej stabilných trhov.
Ruská ekonomika sa síce naďalej drží nad vodou a nálada v krajine zostáva naklonená pokračujúcemu vojenskému konfliktu, no v nie príliš vzdialenej budúcnosti ju čakajú významné výzvy ako rastúca inflácia, nedostatok pracovnej sily a zanedbávanie sociálnych systémov v mene financovania vojny. Západné sankcie zatiaľ neprinútili Rusko ukončiť vojnu na Ukrajine, ale postupne oslabujú jeho ekonomiku a obmedzujú jeho možnosti. Dlhodobým cieľom sankcií by malo byť znemožnenie Rusku financovať vojnu a podpora zmeny režimu v Kremli.
Editori článku: Jan Míček, Dávid Dinič
Zdroje
[1] Lister, T. (2024, January 29). Russia boasts it is beating sanctions, but its longer-term prospects are bleak. CNN. https://edition.cnn.com/2024/01/29/europe/russia-sanctions-putin-ukraine-economy-intl/index.html
[2] Sonin, K. (2024, October 8). Making sense of Russia’s war economy. Taipei Times. Retrieved from https://www.taipeitimes.com/News/editorials/archives/2024/10/08/2003824943
[3] Vakulenko, S. (2024, April 5). How Serious Are Ukrainian Drone Attacks for Russia? Carnegie Endowment. Retrieved from https://carnegieendowment.org/russia-eurasia/politika/2024/04/how-serious-are-ukrainian-drone-attacks-for-russia?lang=en
[4] Faulconbridge, G., & Kelly, L. (2024, November 10). Ukraine attacks Moscow with 34 drones, biggest strike on the Russian capital. Reuters. Retrieved from https://www.reuters.com/world/europe/ukraines-drone-attack-forces-closure-two-moscow-airports-2024-11-10/
[5]European Council. (2024, February 6). EU sanctions against Russia explained. Retrieved from https://www.consilium.europa.eu/en/policies/sanctions/restrictive-measures-against-russia-over-ukraine/sanctions-against-russia-explained/
[6] Report News Agency. (2024, November 10). EU preparing 15th sanctions package against Russia. Retrieved from https://report.az/en/other-countries/eu-preparing-15th-sanctions-package-against-russia/
[7] Frazin, R. (2024, February 23). Oil price cap is reducing Russian revenues, US analysis finds. The Hill. Retrieved from https://thehill.com
[8] Windward. (2024, February 25). Illuminating Russia’s shadow fleet. Retrieved from https://windward.ai/knowledge-base/illuminating-russias-shadow-fleet/
[9] Vakulenko, S. (2023, April 18). What Russia’s First Gas Pipeline to China Reveals About a Planned Second One. Carnegie Endowment. Retrieved from https://carnegieendowment.org/russia-eurasia/politika/2023/04/what-russias-first-gas-pipeline-to-china-reveals-about-a-planned-second-one?lang=en
[10] Vakulenko, S. (2024, September 27). Is a „Shadow Fleet“ of Oil Tankers Really Circumventing the Russian Price Cap? Carnegie Endowment. Retrieved from https://carnegieendowment.org/russia-eurasia/politika/2024/09/russia-oil-fleet-sanctions/?lang=en
[11] Raghunandan, V. (2024, November 8). October 2024 — Monthly analysis of Russian fossil fuel exports and sanctions. Centre for Research on Energy and Clean Air. https://energyandcleanair.org/october-2024-monthly-analysis-of-russian-fossil-fuel-exports-and-sanctions/
[12] Arbeloa, I.U. (2024, March 8). The future of Russian gas in the EU. Retrieved from https://www.realinstitutoelcano.org/en/policy-paper/the-future-of-russian-gas-in-the-eu/
[13] Global Witness. (2024, February 23). EU purchases of laundered Russian oil worth an estimated €1.1 billion to the Kremlin in 2023. Retrieved from https://www.globalwitness.org/en/campaigns/fossil-gas/eu-purchases-of-laundered-russian-oil-worth-an-estimated-11-billion-to-the-kremlin-in-2023/
[14] Mammadli, R., & Brzozowski, A. (2024, September 29). Azerbaijan keeps trade option open amid sanctions busting accusations. www.euractiv.com. https://www.euractiv.com/section/azerbaijan/news/azerbaijan-keeps-trade-option-open-amid-sanctions-busting-accusations/
[15] Borrell, J. (2024, June 26). Closing the tap on Russian gas re-exports. Retrieved from https://www.eeas.europa.eu/eeas/closing-tap-russian-gas-re-exports_en
[16] Soldatkin, V. a G. Faulconbridge. (2024, October 8). Explainer: What happens when Russian oil to Europe via Ukraine stops? Reuters. Retrieved from https://www.reuters.com/business/energy/what-happens-when-russian-gas-europe-via-ukraine-stops-2024-10-08/
[17] Rarick. (2024, January 11). Russia’s growing dark fleet: Risks for the global maritime order. Retrieved from https://www.atlanticcouncil.org/in-depth-research-reports/issue-brief/russias-growing-dark-fleet-risks-for-the-global-maritime-order/
[18] Humpert, M. (2024, August 5). EXCLUSIVE: Russia appears to load first Arctic LNG 2 cargo on ‘Shadow Fleet’ vessel. gCaptain. Retrieved from https://gcaptain.com
[19] Braw, E. (2024, July 22). Worse than Pirates: Russian shadow fleet brings disaster. CEPA. https://cepa.org/article/worse-than-pirates-russian-shadow-fleet-brings-disaster/
[20] Lloyd’s List Intelligence. (n.d.). Russia, Sanctions, And Ship-To-Ship Scenarios. Retrieved from https://www.lloydslistintelligence.com/knowledge-hub/data-storytelling/russia-sanctions-and-ship-to-ship-scenarios
[21] UNESCWA. (n.d.). Flag hopping. Retrieved from https://www.unescwa.org/sd-glossary/flag-hopping
[22] Yermakov, V. (2024, March 4). Follow the Money: Understanding Russia’s oil and gas revenues. The Oxford Institute for Energy Studies. Retrieved from https://www.oxfordenergy.org/publications/follow-the-money-understanding-russias-oil-and-gas-revenues/
[23] Katinas, P. (2024, September 12). August 2024 – Monthly analysis of Russian fossil fuel exports and sanctions. Centre for Research on Eneergy and Clean Air. Retrieved from https://energyandcleanair.org/august-2024-monthly-analysis-of-russian-fossil-fuel-exports-and-sanctions/#:~:text=LNG%3A%20The%20EU%20was%20the,%25)%20and%20Turkey%20(25%25).
