Na východnom pobreží Afriky sa aktuálne odohráva viacero konfliktov, ktoré vyvolávajú obavy v medzinárodnom spoločenstve. Od apríla tohto roku prebieha v Sudáne vojna dvoch generálov. Susednej Etiópii hrozí necelý rok po ukončení občianskej vojny v Tigraji ďalší vnútroštátny konflikt. V Somálsku pokračuje vládna ofenzíva protidžihadistickej skupine aš-Šabáb. Tento vývoj možno vnímať ako kreovanie pásma nestability od sudánskeho Dárfúru až po somálske pobrežie Indického oceánu.

Sudán: Vojna namiesto prechodu k demokracii

V sobotu 15. apríla 2023 sa paramilitárne Jednotky rýchlej podpory (Rapid Support Forces – RSF) v Sudáne neúspešne pokúsili vykonať štátny prevrat. Od tohto dňa prebieha na území tretej najväčšej africkej krajiny ozbrojený konflikt dvoch generálov a im spriaznených vojsk. Na jednej strane stojí vládnuca vojenská junta, respektíve Sudánske ozbrojené sily (Sudanese Armed Forces – SAF). Velí im de facto hlava štátu Abdel Fattáh al-Burhán. Vyzývateľmi sudánskej armády sa stali Jednotky rýchlej podpory, ktorým velí druhý najmocnejší generál v krajine Mohamed Hamdan Dagalo, známy ako Hemedti. [1]

Pokus o štátny prevrat, ktorý nastal v apríli tohto roka, je vyústením niekoľko mesiacov trvajúceho napätia v sudánskych bezpečnostných zložkách. Generáli Al-Burhán a Hemedti boli pôvodne spojenci. V roku 2021 spoločným úsilím zvrhli civilnú vládu pod vedením premiéra Abdallu Hamdoka. Ich vzťahy však následne začali chladnúť. Predmetom vzájomného sporu sa stala otázka začlenenia Jednotiek rýchlej podpory do regulárnej armády. Zatiaľ čo generál al-Burhán trval na tomto kroku, líder RSF Hemedti možné splynutie vojenských zložiek odmietol a po niekoľkých mesiacoch napätia sa pokúsil o štátny prevrat. [1] Sudánska armáda nedopustila vykonanie prevratu v plnom rozsahu, no zároveň nedokázala zastaviť aktivitu rebelov. Spustil sa tak ozbrojený konflikt dvoch generálov. Momentálne prebieha už siedmy mesiac. Bojuje sa najmä v južnej časti regiónu Dárfúr, v Severnom Kordofáne a v hlavnom meste Chartúm a jeho okolí. [2]

Konflikt vysídlil viac než päť miliónov Sudáncov

Od apríla 2023 bolo v tomto konflikte zabitých viac než 5-tisíc civilistov. [3] Približne 5,6 milióna ľudí muselo kvôli vojne generálov opustiť svoje domovy. [4] Viac ako štyri milióny z toho tvoria vnútorne vysídlení obyvatelia a ďalší milión utečenci do zahraničia. [2]

Pokusy o priame mierové rokovania, ktoré by pomohli zastaviť konflikt a s ním aj zredukovať násilie na civilistoch, zatiaľ nie sú úspešné. Zatiaľ čo Hemedti pripúšťa dlhodobé prímerie, al-Burhán sa jasne vyjadril, že nebude jednať so zradcami. Líder vojenskej junty ďalej vyhlásil, že: „Vojnu začali RSF, čo znamená, že budú porazení a ponesú následky.“ [5] Postoj sudánskej armády je teda jasný. Pokiaľ sa nezvýši angažovanosť medzinárodného spoločenstva smerom k mierovému riešeniu konfliktu, budú boje pravdepodobne pokračovať. Zo sporu dvoch generálov sa môže stať dlhotrvajúci konflikt.

Sudán vo svojej novodobej histórii čelil sedemnástim pokusom o štátny prevrat. Je to najvyšší počet spomedzi všetkých afrických štátov. [6] Príčinou tohto mimoriadne vysokého čísla je podľa geopolitického experta Gashawa Ayferama militarizovaný systém riadenia krajiny. Viac ako 80 % štátnych zdrojov, vrátane kľúčových hospodárskych odvetví, je v rukách bezpečnostných a polovojenských zložiek. Podobne ako v iných krajinách Sahelu – Nigeri, Burkine Faso či Mali, aj v Sudáne je to primárny nástroj na zmenu režimu. [7]

Etiópia: Napätie v regióne Amharar

Etiópska federatívna demokratická republika, juhovýchodný sused Sudánu, momentálne čelí zásadnej bezpečnostnej výzve. Od júla 2023 dochádza v severoetiópskom regióne Amhara k ozbrojeným zrážkam medzi etiópskou armádou (Ethiopian National Defense Force – ENDF) a regionálnymi etno-nacionalistickými milíciami Fano. [9] Napätie eskalovalo kvôli odlišnému prístupu k otázke regionálnej bezpečnosti. [10]

Len v novembri 2022 sa vďaka mierovej dohode z Pretórie ukončila občianska vojna medzi etiópskou armádou a Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (Tigray People’s Liberation Front – TPLF). Po boku etiópskej armády v nej bojovalo aj množstvo vojakov z regiónu Amhara. [10] O niekoľko mesiacov na to, v apríli 2023, vláda v Addis Abebe oznámila, že rozpúšťa regionálne sily v celej krajine. [11] Regionálni politickí lídri a významná časť amharskej spoločnosti toto rozhodnutie odmietajú akceptovať. Považujú ho za zradu najmä s ohliadnutím na nedávnu spoluprácu s federálnou armádou. [12] Predseda etiópskej vlády Abiy Ahmed tvrdí, že tak koná v snahe predísť ďalšej regionálnej občianskej vojne. Môže však ísť o zhmotnenie obavy, že Fano po skončení občianskej vojny v Tigraji posilnil a centralizoval velenie, čím by mohol byť ohrozením pre jeho mocenskú pozíciu. [10]

Amharčania odmietajú rozpustenie svojich milícií

Niektorí členovia špeciálnych jednotiek z Amhary súhlasili s vládnym nariadením a začlenili sa do národnej armády a polície. Ostatní toto nariadenie odmietajú, pridávajú sa k milíciám Fano a následne útočia na vládne zastúpenie v regióne. Odporcovia federálnej vlády akcentujú potrebu existencie regionálnych vojsk – v tomto prípade ľudového odporu Amhara pod vedením milícií Fano. [9] Za možné riziká ich rozpustenia miestni považujú útok z regiónov nárokujúcich si časť Amhary – Oromia a Tigraj. Motivácia amharských bojovníkov viesť odpor proti etiópskej vláde je umocnená vnútorným vysídľovaním a diskrimináciou. Počas posledných dvoch rokoch boli Amharčania vysídlení z predmestí hlavného mesta Addis Abeba za pomoci bezpečnostných zložiek najľudnatejšieho etiópskeho štátu Oromia. [10] Pripomína to aktivitu etiópskeho premiéra Abiyho Ahmeda pred Tigrajskou vojnou, ktorá vypukla v novembri 2020. Abiy vtedy postupne oslaboval mocenskú pozíciu Tigrajčanov v Addise Abeba a de facto ich vysídľoval. [13] Podobnosť týchto dvoch prípadov prispieva k rastúcim obavám Amharčanov.

Momentálne v Etiópii platí výnimočný stav

Addis Abeba reagovala na ozbrojené strety 4. augusta 2023, keď vyhlásila výnimočný stav na šesť mesiacov. [11] Ide o účinný nástroj, na základe ktorého môže federálna vláda obmedziť slobodu zhromažďovania či pohybu, zriadiť zátarasy na cestách či dokonca prevziať moc. Jeho dôsledkom bolo zatknutých už viac ako tisíc ľudí. Veľké množstvo z nich sú Amharčania, ktorí majú údajne podporovať milície Fano. [12] Federálne vojská dokázali po vyhlásení výnimočného stavu získať späť pod kontrolu časť amharského územia. [14]

Etiópsky premiér Abiy Ahmed sa pri riešení napätia v Amhare spolieha najmä na využitie vojenskej sily. V meste Finote Selam dokonca etiópska armáda nasadila vojenské drony a zabila 26 civilistov, čím dodatočne vytvorila určitú paralelu s tigrajskou vojnou. Expert na Africký roh Yohannes Gedamu upozorňuje, že: „Použitie armády na riešenie takejto výzvy je zlyhanie a môže spôsobiť ďalšie krviprelievanie.“ Vládnuca Strana prosperity aj kvôli tomu stráca podporu v regióne. [10]

Federálna vláda na čele s premiérom Ahmedom sa nachádza v patovej situácii, kedy musí balansovať medzi potláčaním nepokojov v Amhare a potrebou aspoň čiastočne udržiavať dobré vzťahy s amharskými politickými predstaviteľmi pre prípad, že by opäť prepukol konflikt v susednom Tigraji. [15] Využívanie vojenskej sily nemusí byť udržateľné. Najviac pravdepodobný scenár ďalšieho vývoja v regióne Amhara je, že konflikt prerastie do povstania nízkej intenzity, kde budú časti regiónu kontrolovať výhradne miestne milície. Zatiaľ však nemožno úplne vylúčiť prepuknutie ďalšej občianskej vojny v rámci Etiópie. [16]

Somálsko: Priorita je poraziť aš-Šabáb

Somálsko čelí občianskej vojne už viac ako 30 rokov. Jej priebeh výrazne ovplyvnil vznik džihádistickej skupiny aš-Šabáb v roku 2006. Islamisti napojení na teroristickú organizáciu al-Káida odvtedy bojujú proti Somálskej národnej armáde o kontrolu nad teritóriami v krajine. V máji 2022 sa stal prezidentom krajiny Hassan Sheikh Mohamud, ktorý si ako prioritu svojho funkčného obdobia určil porážku aš-Šabábu. [17] Africká únia medzitým sťahuje zo Somálska svoje vojská, pričom do konca roku 2024 by mala jej misia ATMIS úplne odísť. Vyvstáva z toho obava expertov o bezpečnosť v krajine. [18]

Vláda spolupracuje s klanovými milíciami

V snahe úplne vytlačiť aš-Šabáb z centrálneho Somálska federálna vláda spustila 6. augusta tohto roku druhú fázu ofenzívy. Zamerala sa v nej na štáty Hirshabelle a Galmudug. Stredobodom vládnej stratégie sa po vzore prvej fázy ofenzívy, ktorá začala v auguste 2022, stala spolupráca s milíciami z najväčšieho somálskeho klanu Hawiye. [17] V praxi vedú ofenzívu lokálne milície a vláda im poskytuje logistickú podporu, muníciu, potraviny či lekársku pomoc. [19]

Prvá fáza ofenzívy ukázala efektivitu spolupráce somálskej vlády a klanových milícií. Od augusta 2022, kedy ofenzíva začala, sa podarilo oslobodiť viac ako 100 dŕžav aš-Šabábu v štátoch Hirshabelle a Galmudug. [17] Niektorí analytici však upozorňujú na možné riziká takejto spolupráce. Somálska vláda by mala byť obozretná, keďže klany nie sú jednotné v otázke jej podpory. Niektorí klanoví starší majú bližšie k aš-Šabábu, pretože ich spája vôľa chrániť právo šaría zbraňou. [17]

V prípade, že bude aš-Šabáb porazený, príde na rad otázka začlenenia klanových milícií do národnej armády. Bude to výzva, v rámci ktorej bude musieť armáda zohľadniť niekoľko faktorov. Dôležité budú správne načasovanie, dostatočné finančné prostriedky, politická vôľa lídrov klanov a správne zostavená klanová kompozícia Somálskej národnej armády. [19] Proces zjednotenia armády by sa nemal podceniť. Napokon, v Sudáne otázka začlenenia RSF do SAF priniesla aktuálnu vojnu.

Odchod vojsk ATMIS do konca roku 2024

Paralelne s ofenzívou čelí federálna vláda odchodu významnej zložky somálskej bezpečnosti – Africkej prechodnej misie v Somálsku (African Transition Mission in Somalia – ATMIS). Od júna tohto roku odovzdávajú vojaci Africkej únie vojenské základne naprieč krajinou naspäť Somálskej národnej armáde. V utorok 29. augusta 2023 zahájil veliteľ ATMIS sťahovanie ďalších viac ako 3-tisíc vojakov. Prvých 2-tisíc mierových síl opustilo krajinu v júni tohto roku. [20]

Vláda v Mogadišu sa snaží pôsobiť presvedčivo a tvrdí, že je na odchod vojsk pripravená. V analytických kruhoch však panuje určitá skepsa, ktorá má dva rozmery. V prvom rade ide o nejednotnosť armády, ktorú tvoria najmä klanové milície. Ako problém sa javí tiež nedostatok prostriedkov na financovanie armády, kvôli čomu bude Somálsko odkázané i po odchode ATMIS-u na externú podporu. [21]

Medzitým prebieha debata o celkovom prínose ATMIS. Podľa niektorých odborníkov dosiahla kľúčové strategické ciele svojho mandátu – ochranu prechodnej federálnej vlády, vytlačenie aš-Šabábu z Mogadiša v roku 2011 či zabezpečenie procesu tvorby federálnej vlády a federálnych členských štátov naprieč juhom stredného Somálska. Expert na Somálsko z International Crisis Group Omar Mahmood však poukazuje aj na to, čo sa misii nepodarilo. Tvrdí, že: „Hlavným cieľom misie bolo poraziť aš-Šabáb a podporovať politický proces. Oslobodili síce dôležité mestá, no nedokázali zabezpečiť vidiecke oblasti.“ [20]

Odchod ATMIS musí byť citlivo naplánovaný. Pokiaľ nebudú somálske sily plne pripravené na prevzatie zodpovednosti za bezpečnosť krajiny, hrozí, že to aš-Šabáb využije vo svoj prospech a získa pod svoju kontrolu ďalšie územia. [20] Napokon, úspešnosť aktuálnej ofenzívy a ďalších vládnych opatrení do veľkej miery determinuje osudy miliónov civilistov, pre ktorých je život v Somálsku mimoriadne komplikovaný. Svedčí o tom fakt, že zo Somálska utieklo viac ako 714-tisíc ľudí [22] a ďalších 4,3 milióna je vnútorne vysídlených. [23]

Editor článku: Veronika Zwiefelhofer Čáslavová, Dávid Dinič

Zdroje

[1] Ochieng, B. 2023. „Sudan: Why has fighting broken out there?“ BBC. Accessed October 17, 2023. https://www.bbc.com/news/world-africa-65284948

[2] Walsh, D. & Dahir, L.A. 2023. „Chaos in Sudan: Who Is Battling for Power, and Why It Hasn’t Stopped.“ The New York Times. Accessed October 14, 2023. https://www.nytimes.com/article/sudan-khartoum-military.html

[3] United Nations. 2023. „Sudan’s Worsening Violence, Humanitarian Crisis Could Foreshadow Civil War, Senior Officials Warn Security Council, Calling for Urgent Action to End Conflict.“ Accessed October 17, 2023. https://press.un.org/en/2023/sc15409.doc.htm

[4] OCHA. 2023. „Sudan Situation Report.“ Accessed October 17, 2023. https://reports.unocha.org/en/country/sudan/

[5] Al Jazeera. 2023. „Sudan’s RSF floats ‘peace plan’ as army chief says no deal with ‘traitors’.“ Accessed October 17, 2023. https://www.aljazeera.com/news/2023/8/28/sudans-rsf-floats-peace-plan-as-rival-army-chief-eyes-regional-trip

[6] Mwai, P. 2023. „Gabon coup: The latest in a series of military takeovers on the continent.“ Accessed September 14, 2023. https://www.bbc.com/news/world-africa-46783600

[7] Ayferam, G. 2023. „Sudan’s Conflict in the Shadow of Coups and Military Rule.“ Carnegie Endowment. Accessed September 12, 2023. https://carnegieendowment.org/sada/90382

[8] Berridge, W. 2023. „‘One Army, One People‘? The Ethnic and Regional Politics of Sudan’s Military and Militias and Their Role in Coups and Wars Past and Present.“ African Arguments. Accessed September 14, 2023. https://africanarguments.org/2023/08/one-army-one-people-the-ethnic-and-regional-politics-of-sudans-military-and-militias-and-its-role-in-coups-and-wars-past-and-present/

[9] BBC. 2023. „Why Ethiopia’s Amhara militiamen are battling the army.“ Accessed October 14, 2023.https://www.bbc.co.uk/news/world-africa-66496137

[10] Gedamu, Y. 2023. „Ethiopia’s Amhara crisis: Abiy’s political failures threaten a return to war.“ The Conversation. Accessed October 12, 2023. https://theconversation.com/ethiopias-amhara-crisis-abiys-political-failures-threaten-a-return-to-war-211754

[11] Al Jazeera. 2023. „Ethiopia declares state of emergency following clashes in Amhara.“ Accessed October 2, 2023. https://www.aljazeera.com/news/2023/8/4/ethiopia-declares-state-of-emergency-following-clashes-in-amhara

[12] The New Humanitarian. 2023. „Ethiopia shaken by a new and growing rebellion in Amhara.“ Accessed October 4, 2023. https://www.thenewhumanitarian.org/news-feature/2023/08/15/ethiopia-shaken-new-and-growing-rebellion-amhara

[13] International Crisis Group. 2020. „Toward an End to Ethiopia’s Federal-Tigray Feud.“ Accessed October 24, 2023. https://www.crisisgroup.org/africa/horn-africa/ethiopia/b160-toward-end-ethiopias-federal-tigray-feud

[14] Endeshaw, D. 2023. „Ethiopian military pushes back militiamen in two Amhara towns.“ Accessed October 17, 2023. https://www.reuters.com/world/africa/ethiopian-military-forces-back-militiamen-major-amhara-city-locals-say-2023-08-09/

[15] ACLED. 2023. „Fact Sheet: Crisis in Ethiopia’s Amhara Region.“ Accessed October 12, 2023. https://acleddata.com/2023/08/10/fact-sheet-crisis-in-ethiopias-amhara-region/

[16] Africa Defense Forum. 2023. „Fano Attacks Threaten Return To War In Ethiopia.“ Accessed October 14, 2023. https://adf-magazine.com/2023/10/fano-attacks-threaten-return-to-war-in-ethiopia/

[17] ACLED. 2023. „Somalia: The Government and al-Shabaab Vie for the Support of Clan Militias.“ Accessed October 17, 2023. https://acleddata.com/2023/09/15/somalia-situation-update-september-2023-the-government-and-al-shabaab-vie-over-the-support-of-clan-militias/

[18] Africa Defense Forum. 2023. „‘Natural Warriors‘: Somalia’s Local Militias Take The Fight To Al-Shabaab.“Accessed October 15, 2023. https://adf-magazine.com/2023/09/natural-warriors-somalias-local-militias-take-the-fight-to-al-shabaab/

[19] Rift Valley Institute. 2023. „Ma’awisley: A double-edged sword in the fight against al-Shabaab“. Accessed October 15, 2023. https://riftvalley.net/sites/default/files/publication-documents/pb_EN_Ma%27awisley_WEB2.pdf

[20] Caato, B. M. 2023. „What’s next for security in Somalia after the AU mission ends?“ Al Jazeera. Accessed September 11, 2023. https://www.aljazeera.com/features/2023/8/25/whats-next-for-security-in-somalia-after-the-au-mission-ends

[21] Dhaysane, M. 2023. „African Union peacekeeping mission to withdraw 3,000 more troops from Somalia“. AA. Accessed September 14, 2023. https://www.aa.com.tr/en/africa/african-union-peacekeeping-mission-to-withdraw-3-000-more-troops-from-somalia/2978693

[22] UNHCR. 2023. „Somalia Refugee Crisis Explained.“ Accessed October 17, 2023. https://www.unrefugees.org/news/somalia-refugee-crisis-explained/

[23] Islamic Relief Worldwide. 2023. „One in four people in Somalia have now fled their homes.“ Accessed September 14, 2023. https://reliefweb.int/report/somalia/one-four-people-somalia-have-now-fled-their-homes