Slovo secesia, teda vystúpenie uznávanej politickej entity z väčšieho politického celku zaznieva v Texase v posledných mesiacoch pomerne často. Jej zástancovia sa opierajú hlavne o idey konzervativizmu, kresťanstva a obmedzenia moci štátu. Podľa prieskumu z apríla 2009 súhlasí s vystúpením z únie 18% Texasanov, pričom 31% si myslí, že ich štát ma na to právo (Huffingtonpost 2009). Niekomu sa tieto čísla možno vysoké nezdajú, no je celkom možné, že päť rokov pred pádom ZSSR, by takéto prieskumy v Bielorusku, alebo na Ukrajine dopadli obdobne. Nezávislosť Texasu v súčasnosti samozrejme nie je reálna, nemalé secesionistické nálady Texasanov však USA môžu vnímať ako latentné riziko, ktoré by v prípade vážnejších problémov v krajine mohlo eskalovať do reálnej hrozby. Z čoho však pramení „rebelský“ duch Texasanov?
Texas je jediným americkým štátom, ktorý si vybojoval nezávislosť sám. Pôvodne sa jednalo o mexické teritórium, v ktorom začiatkom 19. storočia prudko narastal počet amerických osadníkov. Texaská revolúcia v rokoch 1835-1836 však mexické panstvo definitívne ukončila. Jej dôsledkom bol vznik republiky Texas, existujúcej samostatne po dobu 10 rokov.
Prijatie Texasu do USA čoskoro narazilo jak na vnútorný, tak aj vonkajší odpor. Silná nacionalistická frakcia požadovala zotrvanie Texasu ako samostatné štátu, ktorý sa mal eventuálne rozšíriť až po Tichý oceán. V samotných USA narazilo prijatie Texasu na odpor severných štátov, ktoré sa obávali posilnenia otrokárskeho juhu. Po dlhých diskusiách sa však v roku 1845 stal Texas 28. štátom USA.
Spokojnosť Texasu s úniou vydržala len 16 rokov. V roku 1861 sa začala americká občianska vojna, v ktorej sa Texas ochotne pripojil na stranu Konfederácie. Osud Texasu ako štátu USA bola spečatená porážkou juhu v roku 1865. Mnohí Texasania dodnes občiansku vojnu nevnímajú ako snahu za zachovanie otroctva, ale boj za práva štátov (Sonofthesouth 2010).
Odpor proti silnej vláde môžeme vnímať ako zásadný historický motív, ktorý u Texasanov prispel k formovaniu špecifickej politickej identity. Dôsledkom tohto vývoja Texas dodnes s nedôverou sleduje akékoľvek posilňovanie právomocí federálnej vlády. Secesionistické nálady a snahy sa prejavujú na viacerých rovinách, pričom najviditeľnejšie sú tie pochádzajúce priamo z najvyšších miest. Pomerne rozsiahlu diskusiu vyvolali vyjadrenia súčasného texaského guvernéra Ricka Perryho z apríla 2009. Ten počas protidaňovej „čajovej párty“ v Austine vyslovil nasledovné:
„Je plno rozdielnych scenárov. Texas je špeciálne miesto. Keď sme prišli do únie v roku 1845, jedna zo sporných otázok bola, či budeme môcť vystúpiť v prípade, ak sa tak rozhodneme… Dúfam, že Amerika a hlavne Washington budú venovať pozornosť. Máme skvelú úniu. Nie je absolútne žiadny dôvod ju rozpustiť, ale ak Washington bude pokračovať v dráždení Američanov, kto vie k čomu to môže viesť?“ (Fox news 2009).
Z úst štátneho guvernéra vyznievajú takéto slová skutočne neštandardne. Značnú pozornosť však vzbudili aj názory známeho texaského kongresmana Rona Paula, ktorý sa uchádzal o republikánsku prezidentskú nomináciu v posledných voľbách. Ten vidí secesiu ako „veľmi americkú“, keďže samotné USA vznikli secesiou od Britského impéria. Štáty by podľa neho právom na secesiu mali disponovať, vďaka čomu by sa zabránilo rozširovaniu moci federálnej vlády. Vo svojom videu na youtube dokonca predpovedá pád dolára, po ktorom sa nezávislosť štátov vráti.
Dosiahnuť nezávislosť Texasu sa samozrejme snažia aj najrôznejšie politické skupiny. Do roku 2004 aktívne pôsobila radikálna skupina „Texaská republika“, ktorá jednostranne vyhlásila secesiu Texasu, a dokonca vydávala vlastné pasy. Dnes je však najsilnejším Texaské nacionalistické hnutie, ktoré má údajne až 250 000 aktívnych prívržencov. Organizácia sa opiera o libertariánske idey malej štátnej moci a frekventovane útočí na kroky Obamovej administratívy (TNM 2009). Podobne ako v ostatných južných štátoch, aj v Texase pôsobia menšie neokonfederačné skupiny ako Liga juhu, snažiace sa o secesiu štátov bývalej Konfederácie.
Pravdepodobnosť nezávislosti Texasu sa však prakticky rovná nule. Z právneho hľadiska americká ústava secesiu nepovoľuje. To, že Texas si právo na secesiu pri vstupe do USA ponechal je síce rozšíreným, ale mylným názorom. I keď jeho predstavitelia toto právo požadovali, americkým kongresom bolo v poslednom návrhu odstránené. Ekonomicky je Texas druhým najsilnejším americkým štátom, vlastní tretinu amerických ropných zdrojov a obrovský vojensko-priemyselný komplex. Jeho hypotetická nezávislosť by preto vážne ohrozila americkú bezpečnosť.
Secesionistické nálady v Texase sú teda na vzostupe, pričom vyvolali diskusiu o právach štátov, akú sme v USA nepozorovali už 30 rokov. Zaujímavý je už len fakt, že „rebelský duch“ u Texasanov prežíva. Je otázne či bude sila Texaského nacionalistického hnutia narastať alebo podobne ako jeho predchodcovia, upadne do zabudnutia. V súčasnosti je šanca na nezávislosť Texasu mizivá. Úplne vylúčiť vznik druhej Texaskej republiky v budúcnosti však samozrejme nemôžeme.
Zdroje
Fox news: Texas Secession Poll: 75% Of Texans Say No, online text: (http://www.foxnews.com/politics/2009/04/15/governor-says-texans-want-secede-union-probably-wont/), otvorené 15. 2. 2010
Huffingtonpost: In Texas, 31% Say State Has Right to Secede From U.S., But 75% Opt To Stay, online text: (http://www.huffingtonpost.com/2009/04/17/texas-secession-poll-75-o_n_188145.html), otvorené 15. 2. 2010
Sonofthesouth: Republic of Texas, online text: (http://www.sonofthesouth.net/texas/), otvorené 15. 2. 2010
Texas nationalist movement: TNM Media Coverage: online video: (http://www.texasnationalist.com/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=1214&Itemid=116&limitstart=5), otvorené 15. 2. 2010
Autor: Peter Števkov, student bezpečnostních a strategických studií FSS MU
