Jeden z najdôležitejších samitov za posledné dekády – aj takýto prívlastok získal tohtoročný samit Severoatlantickej aliancie. Ukrajina sa priblížila k členstvu a získala ďalšiu kľúčovú podporu na obranu proti Ruskej federácii. K vstupu do Aliancie má bližšie aj Švédsko po tom, čo Turecko a Maďarsko deklarovali ochotu jeho členstvo ratifikovať.

Ruský vojenský útok na Ukrajinu rezonoval samitom podobne ako minulý rok. Ukrajine bola potvrdená perspektíva členstva a umožnená rýchlejšia cesta k nemu. Krajiny G7 jej zároveň prisľúbili dlhodobú vojenskú a ekonomickú pomoc a po prvýkrát zasadla Rada NATO-Ukrajina. K členstvu sa priblížilo aj Švédsko, keďže turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pripustil jeho ratifikáciu.

Obranyschopnosť NATO má byť posilnená vďaka podrobnejším obranným plánom a väčšiemu počtu jednotiek vo vysokej vojenskej pohotovosti. Členovia tiež kládli dôraz na investície do obrany a obranného výskumu. Za hlavné hrozby označili Rusko a terorizmus, no pozornosť venovali aj Číne.

Švédsko na úspešnej ceste k členstvu

K Fínsku, ktoré sa v apríli tohto roka oficiálne stalo členom Severoatlantickej aliancie, sa o niekoľko mesiacov môže pridať aj susedné Švédsko. Krajiny, ktoré mali pôvodne do Aliancie vstupovať spoločne, blokovalo Maďarsko a Turecko. Po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom v pondelok pred oficiálnym začiatkom samitu však prezident Erdogan podporil členstvo Švédska v Aliancii. [1] Žiadosť o ratifikáciu sľúbil zaslať tureckému parlamentu. Po prvotnom nadšení krajín ale upozornil, že k ratifikácii sa parlament vyjadrí najskôr v októbri. A to aj napriek tomu, že zasadá až do 27. júla a ratifikácia Fínska mu trvala len dva týždne. Navyše, aby si získalo podporu parlamentu, musí Švédsko podľa Erdogana naďalej dodržiavať dohodnuté bezpečnostné opatrenia.

Švédsko doteraz podniklo niekoľko krokov na splnenie požiadaviek Turecka. Upravilo svoju ústavu, prijalo novú protiteroristickú legislatívu a vydalo Turecku viacerých kurdských nacionalistov. Ankara požadovala, aby Štokholm zasiahol proti disidentom považovaným za teroristov, vrátane pro-kurdských aktivistov a členov náboženskej skupiny podozrievaných z prípravy prevratu v roku 2016. [2] Na poslednú chvíľu prišla tiež požiadavka na švédsku podporu vstupu Turecka do Európskej únie a zrušenie embarga na vývoz vojenského materiálu do Turecka. Navyše má nastať posun v dohodnutej dodávke amerických stíhacích lietadiel F-16 Turecku. [3]

Budapešť už dávnejšie deklarovala, že bude súhlasiť s členstvom Švédska v prípade, že sa preň rozhodne Ankara. [4] Po pozitívnom postoji Turecka označil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó otázku vstupu Švédska ako technickú záležitosť. [5] Prezident Erdogan však neskôr upozornil na prerokovanie členstva Švédska v tureckom parlamente až v októbri a predstavitelia maďarského parlamentu tak odložili ratifikáciu na september.

Prijatie Fínska a Švédska znamená pre Alianciu získanie niekoľkých schopností aj rozšírenie agendy. Fínsko vie mobilizovať početné jednotky vďaka všeobecnej brannej povinnosti pre mužov. Švédsko disponuje silným námorníctvom a významnou produkciou delostrelectva a stíhacích lietadiel. [6] Členstvo krajín v NATO navyše poskytuje efektívnejšiu ochranu Baltského mora, ktoré je strategickou vodnou trasou nielen pre Alianciu, ale aj pre Ruskú federáciu, keďže na jeho pobreží sídli ruský Petrohrad. Členstvo Fínska tiež priblíži teritórium NATO ku Kolskému polostrovu, na ktorom sídli ruská Severná flotila hliadkujúca v Arktíde. [7] Samotná Arktída naberá na význame, keďže Fínsko a Švédsko sú spolu s Ruskom, USA a Kanadou členmi tzv. Arktickej rady. Viac ako 50 % pobrežia Severného ľadového oceánu pritom predstavuje územie Ruskej federácie, a preto je pre ňu táto oblasť kľúčová.

Aktualizovaná stratégia kolektívnej obrany

Samotný samit sa sústredil na niekoľko kľúčových oblastí, medzi ktorými nechýbalo posilnenie obranyschopnosti Aliancie. Podľa Stoltenberga boli vypracované najpodrobnejšie obranné plány od studenej vojny. [8] Stratégia kolektívnej obrany rozdeľuje územie NATO na tri geografické zóny a detailne opisuje ich obranu. Nové regionálne plány predpokladajú 300-tisíc vojakov vo vysokej vojenskej pohotovosti, vrátane námorných a vzdušných síl. Budú schopní zapojiť sa do bojov do tridsiatich dní. Pre porovnanie, ku koncu minulého roka bolo pod vedením Aliancie takýchto vojakov 40-tisíc . [9]

Na samite bol schválený aj nový Akčný plán obrannej produkcie, aby sa urýchlilo obstarávanie a zvýšila výrobná kapacita a interoperabilita spojeneckých síl. [10] Všetky krajiny sa zaviazali k investovaniu 2 % HDP na obranu, pričom v súčasnosti len jedenásť z tridsaťjeden členov tento limit dosahuje. Zároveň sa krajiny zaviazali sústrediť 20 % obranných investícií na výskum a vývoj, keďže jedným z cieľov Aliancie je zostať na špičke v nových vojenských technológiách.

Rusko a terorizmus boli v záverečnom komuniké označené ako dve hlavné hrozby pre NATO. [11] Zatiaľ čo Ruská federácia predstavuje priamu hrozbu pre bezpečnosť a stabilitu euroatlantického priestoru, terorizmus je najvýznamnejšou asymetrickou hrozbou. Členské krajiny tiež priamo vyzvali Bielorusko a Irán, aby prestali uľahčovať či podporovať ruskú agresiu voči Ukrajine. Práve Rusko a s ním aj Čína patria medzi krajiny najvýraznejšie podrývajúce medzinárodný poriadok založený na práve a stoja tak podľa spojencov proti záujmom NATO.

K stredajším rokovaniam vo Vilniuse boli prizvaní aj predstavitelia Austrálie, Európskej únie, Japonska, Južnej Kórey a Nového Zélandu. Krajiny Indopacifiku vyjadrili obavy z precedensu, ktorý mohla Ruská agresia na Ukrajine vytvoriť pre Čínu. V záverečnom komuniké upozornili hlavy štátov najmä na čínske kybernetické, vesmírne či hybridné hrozby voči Aliancii. NATO však nevníma Peking ako nepriateľa, a to napriek jeho narastajúcemu vojenskému a ekonomickému významu a čoraz asertívnejšej zahraničnej politike. Podľa Stoltenberga je potrebné s Čínou spolupracovať na riešení globálnych problémov ako proliferácia zbraní hromadného ničenia či klimatická zmena. [12] Čína má však podľa neho páky na ovplyvnenie rozhodnutia ukončiť ruskú vojnu na Ukrajine, no rozhodla sa postupovať opačne. A to cestou diplomatickej, ekonomickej a vojenskej spolupráce s Ruskom. Krajiny Aliancie by preto nemali obchodovať s bezpečnostnými záujmami len v prospech ekonomického zisku. [12]

Hlavná téma – Ukrajina

Najvýraznejšou témou celého samitu bola podpora Ukrajiny. Lídri krajín sa dohodli na balíku, ktorý má priblížiť Ukrajinu k NATO. [13] Tvoria ho tri časti: viacročný program spolupráce na reformovaní ukrajinskej armády podľa štandardov Aliancie, vznik Rady NATO-Ukrajina a vstup Ukrajiny bez nutnosti Akčného plánu členstva. Viacročný program znamená finančnú podporu na obnovu obranného a bezpečnostného sektora a zároveň zaistenie interoperability so spojeneckými armádami. [14]

Rada NATO-Ukrajina zasadla prvýkrát počas samitu, teda v stredu 12. júla. [15] Poskytuje Ukrajine rovnocenné postavenie voči krajinám NATO. Donedávna totiž fungovala Komisia NATO-Ukrajina, na ktorú prichádzala Ukrajina ako hosť. Odteraz je Ukrajina súčasťou rokovaní, má rovnaký hlas a môže požiadať o stretnutie tejto rady. [16] Rada slúži ako krízový konzultačný mechanizmus, ale aj ako platforma na pravidelné vyhodnocovanie pokroku a reforiem Ukrajiny, aby mohlo byť nakoniec rozhodnuté o jej členstve. [3]

Keďže Akčný plán členstva nebude pre vstup Ukrajiny do NATO potrebný, spojenci skrátili prístupový proces z dvoch krokov na jeden. [16] Akčný plán bol preskočený aj v prípade Fínska a Švédska. Vynechanie Akčného plánu však neznamená, že by Ukrajina nemusela robiť reformy. Stále musí preukázateľne reformovať viaceré oblasti, vrátane eliminácie korupcie v armáde.

Hoci lídri potvrdili, že „budúcnosť Ukrajiny je v NATO“, [15] formálne dostane Ukrajina pozvanie do Aliancie po súhlase všetkých členských krajín a splnení podmienok. Za touto formuláciou sa podľa viacerých vyjadrení skrýva najmä vláda práva, politické reformy či moderná obrana a bezpečnostné inštitúcie. [17] Ukrajina tak na samite nedostala pozvánku ani časový plán prijatia, ktoré prezident Volodymyr Zelenskyj požadoval. To vyvolalo sklamanie zo strany krajín východného krídla, hlavne Pobaltia a Poľska, ktorí členstvo Ukrajiny výrazne podporujú. [16] Okrem toho, bezpečnostné záruky neposkytne Ukrajine NATO ako celok, ale niektorí členovia skrze bilaterálne bezpečnostné zmluvy.

Zo strany USA a Nemecka panovala opatrnosť a obava z ruskej reakcie už pri rokovaniach o bezpečnostných zárukách. [18] Tento výsledok samitu sa preto pripisuje najmä diplomatickému úsiliu USA. Keďže Ukrajina očakávala pozvánku a časový rámec procesu vstupu po skončení vojny, prezident Zelenskyj nazval absenciu oboch za „absurdnú“ a „bezprecedentnú“. [19] V stredu sa rétorika prezidenta zmenila, jednak po nepriaznivej reakcii viacerých západných lídrov, ale aj po stretnutí s americkým prezidentom Joe Bidenom a prísľube pomoci od štátov G7. Skupina siedmich vo svojej deklarácii vyjadrila dlhodobý záväzok podporovať Ukrajinu pokým bude nútená brániť sa proti Rusku. [20] Táto podpora zahŕňa tiež výcvik, zbrane a posilnenie vzdušnej a námornej sily. Ukrajina sa zas zaviazala k justičným a hospodárskym reformám a zvýšeniu transparentnosti. [21]

Osobitnú podporu získala Ukrajina aj zo strany Francúzska, Nemecka, Nórska či Veľkej Británie. [21] Francúzsko oznámilo dodanie riadených striel s dlhým doletom SCALP, ktoré Ukrajine dodala Veľká Británia už v máji pod názvom Storm Shadow. Británia počas samitu potvrdila, že Storm Shadow bude dodávať naďalej. Strely sú dôležitou spôsobilosťou pre ukrajinskú protiofenzívu, pretože umožňujú zasahovať ciele hlboko za ruskými líniami. Nemecko deklarovalo dodanie zbraní, munície a ďalšieho vojenského vybavenia vrátane tankov Leopard a odpaľovacích zariadení systému Patriot za 700 miliónov eur. Nórsko ohlásilo balík v hodnote viac ako 220 miliónov eur.

Kedy a akým spôsobom prijať Ukrajinu?

Viacerí politici, diplomati či akademici vyjadrili obavy z členstva Ukrajiny a zaoberali sa spôsobmi možného usporiadania. [22] [23] [24] [25] Členstvo Ukrajiny má však u štátov Aliancie jasnú podporu vyjadrenú aj v záverečnom komuniké samitu. NATO si uvedomuje prínosy vstupu Ukrajiny, napríklad aj v podobe zdieľania vojenského know-how. [26] Ukrajina z vojny s Ruskom získava cenné skúsenosti a poznatky potrebné na obranu pred aktérom, ktorého Aliancia označuje za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu. Jedinou otázkou tak zostáva kedy Ukrajinu do Aliancie prijať. Je potrebné nájsť riešenie, ktoré nebude eskalovať vzťahy s Ruskou federáciou, čomu jasne rozumie aj Ukrajina.

Editor článku: Dávid Dinič

Sources

[1] Hubbard, B., & Harman, G. (2023, júl 12). Erdogan Says Yes, but Not So Fast, to Sweden’s NATO Bid. The New York Times. Dostupné z: https://www.nytimes.com/2023/07/12/world/europe/erdogan-turkey-sweden-nato.html.

[2] Hubbard, B., Jakes, L., & Erlanger, S. (2023, júl 10). Turkey Agrees to Support Sweden’s NATO Bid, Clearing Main Obstacle. The New York Times. Dostupné z: https://www.nytimes.com/2023/07/10/world/europe/erdogan-turkey-sweden-nato.html.

[3] Bátor, P., & Adam, M. (2023, júl 14). Daj NATO: Rozdeľuj a španuj (samitový špeciál) [Podcast]. Dostupné z: https://www.mzv.sk/web/sdnato/podcast.

[4] Szakacs, G. (2023, júl 13). Hungary signals it’s likely to back Sweden’s NATO bid in autumn. Reuters. Dostupné z: https://www.reuters.com/world/europe/hungary-signals-its-likely-back-swedens-nato-bid-autumn-2023-07-13/.

[5] AFP. (2023, júl 11). Hungary Says Ratifying Sweden’s NATO Bid Is Now a ‘Technicality’. Radio Free Europe Radio Liberty. Dostupné z: https://www.rferl.org/a/hungary-sweden-nato-bid-technicality/32498451.html.

[6] Mellen, R., Moriarty, D., & Ledur, J. (2023, júl 11). Four maps explain how Sweden and Finland could alter NATO’s security. The Washington Post. Dostupné z: https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/11/nato-sweden-finland-maps/.

[7] NATO agrees strong package for Ukraine, boosts deterrence and defence (2023, júl 11). NATO. Dostupné z: https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_217059.htm.

[8] Lídri NATO schválili plán obrany proti Rusku, vyžaduje zvýšené investície (2023, júl 11). Denník N Minúta po minúte. Dostupné z: https://dennikn.sk/minuta/3469089/?ref=mpm?ref=mwat.

[9] NATO. (2023, júl 11). Vilnius Summit Communiqué [Tlačová správa]. Dostupné z: https://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_217320.htm.

[10] Stoltenberg, J. (2023, júl 10). A Stronger NATO for a More Dangerous World. Foreign Affairs. Dostupné z: https://www.foreignaffairs.com/europe/stronger-nato-more-dangerous-world-vilnius-jens-stoltenberg.

[11] Prokopčák, T., Onderčanin, L., & Blaško, A. (2023 júl 13). Dobré ráno: Ukrajina trochu sklamaná, víťazom je Turecko [Podcast]. SME. Dostupné z: https://podcasty.sme.sk/c/23193287/dobre-rano-nato-ukrajina-summit-podcast.html.

[12] Bayer, L. (2023, júl 11). Zelenskyy fums over NATO’s ‘vague’ membership plan for Ukraine. Politico. Dostupné z:  https://www.politico.eu/article/nato-membership-offer-falls-short-of-ukraines-hopes/.

[13] Gonzalez, C., & Lynch, S. (2023, júl 13). NATO summit wrap-up and the EU’s battle over biodiversity [Podcast]. Politico. Dostupné z: https://www.politico.eu/podcast/nato-summit-wrap-up-and-the-eus-battle-over-biodiversity/.

[14] Group of Seven. (2023, júl 12). Joint Declaration of support for Ukraine [Tlačová správa]. President of Ukraine Volodymyr Zelenskyy Official website. Dostupné z:  https://www.president.gov.ua/en/news/spilna-deklaraciya-pro-pidtrimku-ukrayini-84277.

[15] Krajiny skupiny G7 sľúbili Ukrajine dlhodobú podporu vrátane výcviku a zbraní (2023, júl 12). Denník N Minúta po minúte. Dostupné z: https://dennikn.sk/minuta/3470788/?ref=mwat.

[16] Samit NATO v Litve – súhrn aktualít (2023, júl 11). Denník N Minúta po minúte. Dostupné z: https://dennikn.sk/minuta/tema/6826/vojna-na-ukrajine.

[17] Howard, L. M., & O’Hanlon, M. (2023, marec 20) The Case for a Security Guarantee for Ukraine. Foreign Affairs. Dostupné z:  https://www.foreignaffairs.com/ukraine/nato-membership-case-security-guarantee-ukraine?check_logged_in=1.

[18] Logan, J., & Shifrinson, J. (2023, júl 7). Don’t Let Ukraine Join NATO. Foreign Affairs. Dostupné z: https://www.foreignaffairs.com/ukraine/dont-let-ukraine-join-nato.

[19] Erlanger, S. (2023, máj 29). If a Divided Germany Could Enter NATO, Why not Ukraine. The New York Times. Dostupné z: https://www.nytimes.com/2023/05/26/world/europe/ukraine-nato-germany.html.

[20] Sarotte, M. E. (2023, júl 10). NATO’s Worst-of-Both-Worlds Approach to Ukraine. Foreign Affairs. Dostupné z: https://www.foreignaffairs.com/ukraine/natos-worst-both-worlds-approach-ukraine.

[21] Kuleba, D. (2023, apríl 25). Why NATO Must Admit Ukraine. Foreign Affairs. Dostupné z: https://www.foreignaffairs.com/ukraine/why-nato-must-admit-ukraine.