S príchodom nového prezidenta začalo Somálsko v máji 2022 ďalšiu etapu občianskej vojny. Staronový líder krajiny Hassan Sheikh Mohamud zvolil odlišný prístup ako jeho predchodca Farmaajo, a aš-Šabábu vyhlásil totálnu vojnu. Uprostred ofenzívy, dňa 1. februára 2023, sa v somálskom Mogadišu uskutočnil Somalia-Frontline States Summit. Prezident Somálska na ňom privítal lídrov Etiópie, Džibutska a Kene. Hlavnou témou stretnutia bola práve regionálna koordinácia boja proti aš-Šabábu. [1]
Vláda v rámci ofenzívy zintenzívnila spoluprácu s klanmi
V máji 2022 bol v Somálsku po komplikovanom volebnom procese zvolený prezident Hassan Sheikh Mohamud. Ide o politika veľmi dobre oboznámeného s lokálnymi reáliami. Skúsenosti s riadením krajiny získal počas prvého funkčného obdobia ako prezident medzi rokmi 2012-2017. Teroristická skupina aš-Šabáb ho označuje za svoj primárny cieľ. Sám prežil viacero pokusov o atentát, v jednom z nich sa útočník k nemu dostal na vzdialenosť 100 metrov. Následne bol zneškodnený ochrankou. [2]
Somálske ozbrojené sily podporované Spojenými štátmi americkými (United States Africa Command) a Africkou prechodnou misiou v Somálsku (African Transitional Mission In Somalia – ATMIS) zmenili po príchode Hassana Sheikha Mohamuda do prezidentského úradu stratégiu vedenia boja. [3] Charakteristickou črtou novej ofenzívy je presun spôsobu boja, od statickejšieho k dynamickému. Súčasťou vládnej stratégie je presvedčiť miestne komunity, že sú lepší politický a bezpečnostný partner, ako islamisti z aš-Šabábu, a zintenzívniť spoluprácu s nimi – vláda v tomto smere používa ako nástroj spoluprácu s lokálnymi osobnosťami schopnými ovplyvniť obyvateľstvo. Práve naklonenie si komunít, resp. v somálskych reáliách klanov, sa javí ako jeden z kľúčových faktorov v boji proti aš-Šabábu. Frustráciu a chudobu miestnych rurálnych komunít totiž zneužíva aš-Šabáb. Vstup do džihádistickej skupiny je pre mužov z nižšej ekonomickej vrstvy jeden zo spôsobov, ako zlepšiť svoju finančnú situáciu. Aktuálne sa však javí, že došlo k určitej únave miestnych komunít z konštantného súboja vlády a islamistov, k čomu prispieva aj zvyšujúce sa riziko hladomoru a neschopnosť komunít napĺňať finančné, resp. daňové požiadavky aš-Šabábu. [4]
Spojenectvo vlády a klanov zúžilo teritórium aš-Šabábu
Vďaka spolupráci s lokálnymi klanmi sa podarilo somálskym ozbrojeným silám dosiahnuť výrazné územné zisky. Ofenzíva prebieha plynulejšie i na miestach, kde už predtým dochádzalo k odporu miestnych voči aš-Šabábu. Ilustruje to postup vládnych vojsk v regióne Hiran v centrálnom Somálsku, kde ofenzíva prebieha v úzkej spolupráci s milíciami Macawisley. [5] Somálska vláda a jej spriaznené klanové milície podľa svojich vlastných tvrdení zabili od augusta 2022 viac ako 1200 militantov, čo však nemožno potvrdiť ani vyvrátiť. [6]
Hnutie napojené na al-Káidu reaguje na ofenzívu ozbrojenými útokmi a násilím. Najsmrteľnejší bombový útok od začiatku ofenzívy vykonali džihádisti 30. októbra 2022. Po explózii dvoch náloží v blízkosti budovy somálskeho Ministerstva školstva zomrelo 121 ľudí. [3] Podľa bezpečnostného analytika Rashida Abdiho môže aš-Šabáb v reakcii na somálsku ofenzívu svoje útoky ešte viac zintenzívniť. [7] To sa potvrdilo aj v deň samitu, kedy vybuchli v blízkosti miesta konania – prezidentského paláca v Mogadišu – štyri mínometné granáty. [8]
Lídri sa zaviazali posilniť spoluprácu
Vôľa extrémistov expandovať v rámci Somálska a následne do okolitých krajín si vyžaduje regionálnu spoluprácu s cieľom eliminovať takéto myšlienky. Práve za týmto účelom sa uprostred ofenzívy, dňa 1. februára 2023 v somálskom Mogadišu uskutočnil už zmienený Somalia-Frontline States Summit. Somálsky prezident Hassan Sheikh Mohamud na samite privítal etiópskeho premiéra Abiyho Ahmeda, džibutského prezidenta Ismaila Omara Guelleha a kenského prezidenta Williama Ruta [1]
Deklarácia obsahuje ambiciózne body
Lídri sa na samite zhodli na viacerých záveroch, ktoré následne zverejnili v písomnej deklarácii. V prvom rade bol zdôraznený rešpekt voči zvrchovanosti, územnej celistvosti, politickej nezávislosti a jednote Somálska.
Úspešné pokračovanie ofenzívy si v aktuálnom období vyžaduje rozsiahlu zahraničnú podporu. Susedné krajiny prisľúbili plné nasadenie a vojenskú podporu súčasných operácií. Explicitne sa v deklarácii spomína podpora boja na viacerých frontových líniách a v strategických baštách islamistického hnutia v južnom a strednom Somálsku. Prejavili teda snahu zomknúť sa v ofenzíve a zničiť teroristické hnutie aš-Šabáb. Aktuálne je dôležité pokračovať v ofenzíve a najmä vytvoriť operačnú stratégiu, ktorej cieľom by mala byť eliminácia džihádistickej skupiny.
Somálska vláda taktiež požiadala susedné štáty o podporu vybavenia novovytvorených jednotiek Somálskej národnej armády a posilnenie palebných kapacít súčasných operačných jednotiek. Zástupcovia okolitých krajín túto požiadavku privítali. Špeciálna pozornosť sa venovala technickým detailom koordinácie technickej, logistickej a spravodajskej podpory protiteroristických operácií pod vedením Somálskej národnej armády. [1]
Prítomní lídri ďalej podporili úplné zrušenie zbrojného embarga do konca roku 2023. Zákaz na dovoz zbraní, ktorý v krajine s čiastočnými úpravami platí od roku 1992, je somálskou vládou kritizovaný. Podľa somálskeho veľvyslanca pri OSN Abukara Osmana toto embargo vyslovene bráni úsiliu o obnovu bezpečnostných síl krajiny v boji proti hnutiu aš-Šabáb. Prípadné zrušenie embarga si bude vyžadovať zodpovedné riadenie toku zbraní do krajiny. [1]
V závere deklarácie štáty zdôraznili význam vytvorenia spoločného mechanizmu ochrany hraníc. V ideálnom prípade by vďaka tomu došlo k odstráneniu cezhraničných teroristických aktivít spoločne s hladkým priechodom obchodu a občanov. V období, kedy dochádza k teroristickým útokom na území susedných krajín v blízkosti somálskych hraníc, ide o ambiciózny plán. [1] Zároveň sa ale jedná o logické vyústenie ašpirácie Somálska stať sa členským štátom Východoafrického spoločenstva (EAC). [9] Aktuálne sa taktiež finalizujú prípravy opätovného otvorenia hraničného priechodu Mandera medzi Keňou a Somálskom. Prechod bol uzatvorený desať rokov. [10]
Úspech ofenzívy by zjednodušil stiahnutie jednotiek ATMIS
V rámci súčasnej ofenzívy došlo aj vďaka zapojeniu klanových milícií na strane vlády k miernej redukcii úlohy ATMIS (African Transitional Mission In Somalia – Africkej prechodnej misie v Somálsku), ktorá v krajine pôsobí od 1. apríla 2022. V tento deň pod mandátom Bezpečnostnej rady OSN nahradila AMISOM (African Union Mission In Somalia – Misiu Africkej únie v Somálsku). Spolupráca s klanmi a redukcia úlohy ATMIS je súčasťou snahy a stratégie Somálska na ceste k prevzatiu plnej zodpovednosti za bezpečnosť v krajine. Pokiaľ sa bude situácia vyvíjať podľa plánov, bremeno zodpovednosti postupne prejde na somálsku armádu a políciu. [11] Nateraz ale ATMIS ostáva dôležitým spojencom Somálskych ozbrojených síl. Samotný prezidentský palác v Mogadišu – Villa Somalia – je chránený ugandskými bezpečnostnými zložkami nasadenými v rámci mise. Symbolicky to ilustruje aktuálnu závislosť Somálska na zahraničnej bezpečnostnej pomoci. [2] Lídri krajín sa na samite zhodli na podpore viacdimenzionálneho boja proti terorizmu, ktorá zahŕňa snahu zničiť jednotlivé elementy úspechu aš-Šabábu: jeho vojenského, finančného a ideologického potenciálu. [1] Teoreticky platí priama úmernosť medzi úspešnosťou ofenzívy a hladkosťou stiahnutia zahraničných vojsk ATMIS, ktorej mandát vyprší na konci roku 2024. [11]
K napätiu v Somálsku prispieva sucho
Aktuálnu ofenzívu sprevádza absolútne kritická humanitárna situácia. Už piate obdobie dažďov za sebou nezažili Somálčania dostatočné zrážky, ktoré by zabránili riziku vzniku hladomoru. Negatívne predpovede sú hlásené taktiež na najbližšie, šieste obdobie dažďov v rade, ktoré má prísť počas tohtoročnej jari, kvôli čomu je opäť predikovaný nedostatočný objem úrody. Celú situáciu komplikuje fakt, že aš-Šabáb nepúšťa na sebou kontrolované teritória humanitárne organizácie. To ďalej zvyšuje riziko zvýšenia počtu vnútorne vysídlených obyvateľov v rámci krajiny. [4]
Výzvou pre vládu bude udržať získané územia
Momentum je aktuálne na strane somálskej vlády. Otázkou však ostáva, do akej miery sa jej podarí udržať získané územia. [4] Ďalší vývoj ofenzívy proti aš-Šabábu bude predmetom pozorovania. Somálsko nateraz ostáva jednou z najnebezpečnejších krajín sveta, čo negatívne ovplyvňuje jeho celkový ekonomický a ľudský potenciál. [12]
Najväčšou výzvou pre kohokoľvek, kto spravuje a v budúcnosti bude spravovať v Somálsku veci verejné, ostáva prekonať korene problémov krajiny – polarizáciu spoločnosti založenú na klanovej príslušnosti a radikálny islam, ktorým Somálsko prekypuje. V prípade víťazstva nad aš-Šabábom sa totiž môže napriek vládnej snahe a spolupráci s klanmi objaviť ďalšia vlna ozbrojených stretov medzi klanmi. Úlohou vlády bude situáciu kontrolovať a takéto kroky nedopustiť. [4]
Editor článku: Veronika Čáslavová, Kristýna Drmotová
Zdroje
[1] Villa Somalia. 2023. „Somalia Neighbouring States Summit“. Twitter. Accessed February 4, 2023. https://twitter.com/TheVillaSomalia/status/1620789362765217792?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1620789362765217792%7Ctwgr%5E781b8b4cc85943b4649774e38c613f13ec481f47%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.bbc.com%2Fnews%2Fworld%2Fafrica
[2] Gardner, T. 2023. „Inside Villa Somalia: 72 hours with the president of „the most dangerous country in the world““. The Guardian. Accessed February 5, 2023. https://www.theguardian.com/world/2023/feb/03/hassan-sheikh-mohamud-interview-somalia
[3] Rédaction Africanews. 2023. „Somalia: regional leaders meet to discuss fight against Al-Shabaab“. Accessed February 4, 2023. https://www.africanews.com/2023/02/01/somalia-regional-leaders-meet-to-discuss-fight-against-al-shabaab/
[4] Mahmood, O. 2023. „Somalia’s Offensive Against Al-Shabaab“. Crisis Group. Accessed February 5, 2023. https://www.crisisgroup.org/africa/horn-africa/somalia/somalias-offensive-against-al-shabaab
[5] Nor, M. S. „Somalia Military Makes Gains in Large-scale Offensive Against Al-Shabab.“ VOA. Accessed February 6, 2023. https://www.voanews.com/a/somalia-military-makes-gains-in-large-scale-offensive-against-al-shabab-/6764305.html
[6] Faruk, O. 2023. „Somalia launches military offensive against al-Shabab extremist group.“ AP. Accessed February 7, 2023. https://www.pbs.org/newshour/world/somalia-launches-military-offensive-against-al-shabab-extremist-group
[7] Abdi, R. 2023. „No surprise Al-Shabaab more lethal now. Its back is to the wall.“. Twitter. Accessed February 6, 2023.https://twitter.com/RAbdiAnalyst/status/1586624705439879168
[8] Igunza, E. 2023. „Bombs hit Mogadishu as leaders meet at summit.“ BBC. Accessed February 7, 2023. https://www.bbc.com/news/topics/cnx753jejqwt/somalia?ns_mchannel=social&ns_source=twitter&ns_campaign=bbc_live&ns_linkname=63da287429a1622a16c40fb0%26Bombs%20hit%20Mogadishu%20as%20leaders%20meet%20at%20summit%262023-02-01T09%3A06%3A11.976Z&ns_fee=0&pinned_post_locator=urn:asset:badd4c98-fa96-4af0-88eb-7ade7cfd86c0&pinned_post_asset_id=63da287429a1622a16c40fb0&pinned_post_type=share
[9] Garowe Online. 2023. „Somalia a step closer to joining the East African Community.“ Accessed February 7, 2023. https://www.garoweonline.com/en/news/somalia/somalia-a-step-closer-in-joining-the-east-african-community
[10] Hussein, A. 2023. „Kenya to Reopen First Somali Border Post After 10-Year Shutdown.“ VOA. Accessed February 7, 2023. https://www.voanews.com/a/kenya-to-reopen-first-somali-border-post-after-10-year-shutdown/6946561.html
[11] ATMIS. 2023. „About ATMIS“. Accessed February 4, 2023. https://atmis-au.org/about-atmis/
[12] ACLED Dashboard. 2023. „Somalia“ Accessed February 7, 2023. https://acleddata.com/dashboard/#/dashboard