Začiatkom  apríla 2016 sa na verejnosť dostala informácia o vytvorení ruskej  Národnej gardy. Hoci sa táto informácia nedostala na prvé stránky väčšiny médií, zaujala predovšetkým odbornú verejnosť a to zďaleka nielen v Rusku, ale aj vo svete.  Mnohý preto začali uvažovať o tom, čo je vlastne novovytvorená ruská Národná garda zač? Bol v Rusku vytvorený nový bezpečnostný aktér? Nejedná sa len o zreformované ruské Vnútorné vojská? Alebo je to akýsi hybrid- zmes starého a nového?

Vnútorné vojská majú v kontexte Ruska pomerne dlhú tradíciu, ktorá sa neviaže len k modernej Ruskej federácii ako následníkovi ZSSR.  Prvé útvary akýchsi vnútorných vojsk totiž existovali už za čias Ruského cárstva, od roku 1811. Neskôr boli jednotlivé regionálne vojenské zoskupenia začlenené pod jednotný orgán zvaný: Osobitný zbor vnútornej stráže (Отдельный корпус внутренней стражи). (VVN.ru 2016a) V 60. rokoch 19. storočia v dôsledku reformy bola vnútorná stráž zrušená a jej členovia prešli väčšinou k žandárstvu vytvorenému ešte v roku 1827. Omnoho silnejšiu tradíciu majú vnútorné vojská od čias ZSSR. Prvé útvary boli sformované krátko po  revolúcii, v roku 1918. V tomto období existovalo úzke prepojenie medzi sovietskou tajnou službou (Čeka/NKVD) a vnútornými vojskami. Vnútorné vojská slúžili predovšetkým na ochranu objektov, kľúčovej infraštruktúry, konvojov…  Od roku 1939 spadali pod štruktúru ozbrojených síl, hoci im velilo Ministerstvo vnútra ZSSR. Vnútorné vojská sa tiež zúčastnili bojov druhej svetovej vojny po boku regulérnej armády, časť z nich však naďalej vykonávala funkciu „vnútri“ štátu a okrem iného sa zúčastňovala na stalinských presunoch obyvateľstva (Nemcov, Tatárov, Čečencov…). Na začiatku  60. rokoch prešli Vnútorné vojská nakrátko pod kompetencie jednotlivých republikových ministerstiev. (VVN.ru 2016b) Od konca dekády však znova patrili pod centrálne velenie, čo trvalo až do konca existencie ZSSR. Po rozpade ZSSR boli v roku 1992 nanovo sformované Vnútorné vojská Ruskej federácie a to z Vnútorných vojsk ZSSR nachádzajúcich sa na území Ruska.

Vnútorné vojská tak majú  v Rusku silnú tradíciu. Jednotky Vnútorných vojsk RF existujúce od roku 1992 prakticky až do apríla 2016 do veľkej miery kopírovali svojich sovietskych predchodcov (z druhej polovice 20. Storočia). Jednalo sa (a jedná sa) o akúsi mini armádu, ktorá má obdobný výcvik a výzbroj ako regulérna armáda. K roku 2013 mali 170 000 príslušníkov  (NG2013). Organizačne sú Vnútorné vojská tvorené rôznym typom jednotiek od motorizovaných cez letecké až po námorné, ktorých hlavnou úlohou bola ochrana pobrežia. Oblastne mali Vnútorné vojská 7 regionálnych centier velenia: Moskva, Petrohrad,  Nižnij Novgorod,  Rostov na Done (spravuje aj Krym), Jekaterinburg, Novosibirsk, Chabarovsk. (VVMVD.ru 2016a)

Výzbroj Vnútorných vojsk RF je tvorená pestrou paletou zbraní od ľahkých až po ťažké. Súčasťou boli okrem iného napríklad aj 122mm húfnice D-30, rôzne typy obrnených transportérov a BVP vrátane najnovšieho typy obrneného vozidla Tiger. (VVMVD.ru 2016b) Letecká zložka bola tvorená predovšetkým transportnými a osobnými lietadlami, súčasťou však boli aj bojové vrtuľníky Mi-24. (The Military Balance 2012:202)

Tento krátky prehľad výzbroje svedčí o tom, že Vnútorné vojská RF nie sú len jednotkami určenými na stráženie či prípadné nasadenie v rámci rôznych humanitárnych katastrof (načo v Rusku v konečnom dôsledku existujú  samostatné záchranné útvary ministerstva pre mimoriadne situácie (мчс россии), ale predstavujú skutočnú ozbrojenú silu, ktorá môže byť nasadená aj na ostrý boj v rámci RF.

 Aké zmeny teda nastali 5.4 2016, keď prezident Ruskej Federácie Vladimír Putin vydal dekrét č. 157 o vytvorení Národnej gardy Ruskej federácie? (Kremlin.ru 2016)

V prvom rade došlo k vytvoreniu úplne nového ústredného orgánu: Federálnej služby  Národnej gardy Ruskej federácie (Федеральная служба войск национальной гвардии). Doteraz existujúce Vnútorné vojská RF boli premenované na Národnú gardu RF a stali sa súčasťou Federálnej služby, ako jej hlavná ozbrojená zložka.

Okrem toho je dôležité poukázať na fakt, že do Federálnej služby národnej gardy (ďalej len Národná garda) boli začlenené aj iné bezpečnostné (ozbrojené) zbory spadajúce pod velenie Ministerstva vnútra. (VVMVD.RU 2016c) Konkrétne sa jedná o :

1. Mobilné útvary zvláštneho nasadenia (OMON) – poriadkové jednotky úzko spolupracujúce s políciou, často sa zúčastňujú na rôznych akciách proti demonštrantom, a tiež na akciách príliš nebezpečných pre bežné policajné útvary
2. Špeciálna jednotka rýchlej reakcie (SOBR) – hlavnou úlohou jednotiek je boj s organizovaným zločinom a  terorizmom
3. Centrum zvláštnych jednotiek operatívnej reakcie (Центр специального назначения сил оперативного реагирования и авиации МВД России)  – tvorené jednotkami: Zubor, Rys, Jastrab – zvláštne jednotky určené predovšetkým na ochranu verejného poriadku (MVD.ru 2016)

Na základe dekrétu boli aj definované úlohy novovytvorenej Národnej gardy. (Kremlin.ru 2016) Tá kombinuje úlohy vnútorných vojsk a špeciálnych jednotiek, ktoré boli dekrétom prezidenta začlenené do Národnej gardy. V prvom rade sa jedná  o zabezpečenie verejného poriadku – čo je dosť vágna definícia, pod ktorou si je možné predstaviť prakticky hocičo. Reálne je však možné predpokladať, že na základe tohto bodu bude môcť (a pravdepodobne aj bude) môcť byť Národná garda nasadená po boku polície napríklad na demonštráciách… Národná garda tak bude môcť plniť do veľkej miery úlohy polície.

 Ďalším bodom je boj s terorizmom – Rusko dlhé roky čelí fenoménu terorizmu a zvlášť v dnešnej dobe nie je nič prekvapivé, ak sa Rusko snaží zjednotiť (a tým aj zefektívniť) jednotky podieľajúce sa na boji s terorizmom.

Boj s extrémizmom je ďalšou z úloh Národnej gardy. Opäť ako v prípade ochrany verejného poriadku je možné pod slovo extrémizmus skryť hocičo. Môže sa jednať o boj s tradičným pravicovým/ľavicovým extrémizmom, avšak za extrémizmus sa tiež môžu považovať rôzne  separatistické tendencie. Separatizmus je totiž v kontexte Ruska fenomén, ktorý sa môže kedykoľvek objaviť a federálne orgány s tým musia počítať a byť na takúto možnosť pripravené.

Nová národná garda prebrala aj tradičné úlohy Vnútorných vojsk a to teritoriálnu ochranu a ochranu kritickej infraštruktúry tj. objektov zvláštneho (strategického) významu pre Rusko či už z hľadiska bezpečnostného, ekonomického.

Národná garda tiež bude mať za úlohu úzko spolupracovať s pohraničnou službou FSB, podieľať sa na ochrane štátnych hraníc predovšetkým v nedostupných, či „horúcich“ oblastiach.

Zaujímavá je tiež posledná úloha vyplývajúca z dekrétu prezidenta. Na základe nej bude národná garda zodpovedná za kontrolu „pohybu“ zbraní a tiež za kontrolu fungovania súkromných bezpečnostných služieb. Ruské úrady si tak chcú zabezpečiť, že majú absolútny prehľad o zbraniach, ktoré by mohli byť použité pri teroristickom útoku či inom trestnom čine. Zároveň chcú mať prehľad o súkromných bezpečnostných službách, ktoré boli hlavne v 90. rokoch miestami, kde sa združovali ľudia často napojení na organizovaný zločin.

Veľkosť Národnej gardy zatiaľ nie je presne stanovená, nakoľko sa ešte čaká na návrh vlády Ruskej federácie.  Panujú však odhady o veľkosti okolo 350 000 –  400 000 členov (Pravda 2016). Je ťažké odhadnúť či sa jedná o premrštené/realistické číslo. Isté však  je, že po sčítaní jednotiek vnútorných vojsk, OMON… sa k číslu okolo 300 000 dá priblížiť pomerne ľahko.

Novovzniknutá ruská Národná garda je do veľkej miery špecifická. Ako poukázal ruský vojenský analytik Alexandr Goľc : je nutné si uvedomiť že sa jedná o federálny orgán, na rozdiel napríklad od národnej gardy v USA, ktorá má silný regionálny charakter. (Pravda 2016) Na velenie ruskej Národnej gardy nebudú mať regionálni lídri žiaden vplyv, všetko bude v réžií riaditeľa prípadne prezidenta Ruskej federácie. Národná garda tak bude Národnou gardou celého jednotného Ruska a bude tiež okrem iného zodpovedná za to, aby to tak ostalo.  So žiadnou decentralizáciou tak nie je možné počítať.

Veľmi zaujímavé je aj samotné velenie Národnej gardy. Za riaditeľa (ako znie funkcia veliteľa  podľa dekrétu prezidenta) bol vymenovaný Viktor Zolotov. Jedná sa o dlhoročného, Putinovi oddaného človeka, ktorý bol jeho osobným strážcom, neskôr aj veliteľa ochranky (FSO). Podobne ako ruský prezident prišiel z prostredia tajnej služby KGB. (VVMVD.RU 2016d)  Napriek všetkému sa Viktor Zolotov javil ako najpravdepodobnejší kandidát na túto funkciu a to nielen kvôli oddanosti k ruskému prezidentovi ale aj vzhľadom nato, že od roku 2014 bol veliteľom Vnútorných vojsk. Každopádne odteraz sa jeho pozícia posilní, nielen že bude veliť omnoho väčšej a silnejšej „armáde“ ako doteraz, uvoľnia sa mu aj ruky. Doteraz totiž Vnútorné vojská spadali pod ministerstvo vnútra. Odteraz bude jeho nadriadeným priamo prezident Putin. (hoci spolupráca s ministerstvom vnútra bude pravdepodobne pokračovať naďalej).

Tento fakt priameho velenia Kremeľ – Národná garda je samozrejme výhodný aj pre prezidenta Putina, nakoľko získa ľahšiu kontrolu nad tak významným a silným uskupením akým je Národná garda. Poriadok a stabilita sú piliere režimu Vladimíra Putina a jednotné a dobre funkčné poriadkové jednotky predstavujú kľúčový prvok ako stabilitu a poriadok udržať.

Na záver je možné skonštatovať, že novovytvorená Federálna služba Národnej gardy Ruskej federácie je akýsi zastrešujúci orgán. Vytvorila sa síce nová Národná garda tá však nepredstavuje  v skutočnosti vytvorenie ničoho nového, len zlúčila (všetko do jednej inštitúcie) a zjednotila (zotrela rozdiely) doteraz existujúce bezpečnostné zbory: Vnútorné vojská RF, OMON,SOBR, Centrum zvláštnych jednotiek operatívnej reakcie. Tento masívny orgán s veľkosťou stredne veľkej armády a nezanedbateľnou silou bude plniť čiastočne úlohy aj polície aj armády (v prípade potreby). Bude jednak nasadzovaný na riskantné a nebezpečné operácie (napríklad boj s terorizmom), ale tiež všade tam, kde polícia nebude postačovať (veľké demonštrácie…).

Doteraz bolo prípadné nasadenie vnútorných vojsk na niektoré typy akcií dosť problematické, ťažko obhájiteľné (mimo „horúce“ regióny) po vzniku Národnej gardy tak bude jednoduchšie nasadiť rôzne druhy jednotiek Národnej gardy na rôzne úlohy. Pri nejakej konkrétnej akcii bude ťažšie (a asi nemožné) odlíšiť či sa jedná o chlapcov s obuškami z OMONu, ktorý aj doteraz stávali na Červenom námestí, alebo sa jedná o príslušníkov z jednotky ktorá mala (a má) priamo vo svojej zbrojnici delá či bojové vrtuľníky.

Zdroje:

Kremlin.ru 2016. Подписан Указ о Федеральной службе войск национальной гвардии (http://kremlin.ru/acts/news/51648 )

MVD.2016. Центр специального назначения сил оперативного реагирования и авиации МВД России  (https://mvd.ru/mvd/structure1/Centri/CSN_SR)

NG.ru . 2013. Внутренние войска поделят призывников надвое (http://www.ng.ru/regions/2013-03-10/1_voiska.html )

Pravda.sk. 2016.  Národná garda je poistkou Putina, tvrdí analytik.

The Military Balance. 2012. London: IISS. Pp.202

VVMVD.ru. 2016a Региональные командования (http://vvmvd.ru/structure/regions/)

VVMVD.ru. 2016b Вооружение и военная техника  (http://vvmvd.ru/about/voorujenie/)

VVMVD.ru.2016c. Президент РФ В.В. Путин подписал Указ «Вопросы Федеральной службы войск национальной гвардии Российской Федерации» (http://vvmvd.ru/news/news_7521.html)

VVMVD.ru. 2016d. Главком (http://www.vvmvd.ru/about/glavkom/glavkombio/)

VVN.ru. 2016a. История внутренних войск МВД России / начальный период (1811-1917 гг.) ( http://vv-voiska.narod.ru/history_1.htm)

VVN.ru 2016b.                  История внутренних войск МВД России:  советский период (1917-1991 гг.) (http://vv-voiska.narod.ru/history_2.htm)