V roku 2016 bol zvolený za prezidenta Stredoafrickej republiky Faustin-Archange Touadéra. Na základe jeho rozhodnutia došlo v nasledujúcich rokoch k presmerovaniu strategického kompasu krajiny smerom k bližšiemu partnerstvu s Ruskom. Po spečatení dohody o bezpečnostnej spolupráci začali do SAR prúdiť ruskí inštruktori – oficiálne so zámerom poskytnúť vojenský výcvik stredoafrickej armáde. Napriek popieraniu oboch strán – Moskvy i Bangui k ním majú patriť aj príslušníci Wagnerovej skupiny. [1] Čím si prešla Stredoafrická republika za posledné desaťročie, prečo nadviazala spoluprácu s Ruskom a akú rolu v tomto prípade zohráva Wagnerova skupina sa dočítate v tomto reporte.
Krajina je zdevastovaná krvavým súbojom kresťanov a moslimov
Stredoafrická republika je prevažne kresťanská krajina. Patrí medzi najchudobnejšie na svete, avšak disponuje bohatými ložiskami nerastných surovín – diamantov, zlata a uránu. [2] Už desať rokov v nej prebieha občianska vojna so zastúpením vlády a početných kresťanských i moslimských rebelských skupín. Vláda tak nemá kontrolu nad celým územím SAR. [3]
Súčasná občianska vojna začala v roku 2012. Spustilo ju vojenské ťaženie rebelov moslimského vierovyznania, ktorí si hovorili Séléka proti prezidentovi Francoisovi Bozizému. Rebeli využili oslabenie prezidenta Bozizého vyplývajúce zo straty dlhoročnej podpory Francúzska a Čadu. [4] Ich ťaženie bolo spočiatku úspešné – v marci 2013 sa Séléke podarilo obsadiť hlavné mesto Bangui a zvrhnúť prezidenta Bozizého. [1] Na ich činnosť však prišla v polovici roku 2013 vojenská odpoveď zo strany kresťanských a animistických milícií nazývaných Antibalaka. Konflikt sa teda stal náboženským. Z oboch strán išlo o neľútostný boj, v ktorom mali byť spáchané vojnové zločiny. [5]
Zahraničná intervencia vytlačila Séléku z Bangui
Na vývoj konfliktu reagovalo aj Francúzsko, ktoré v decembri 2013 intervenovalo pod mandátom OSN. Vládne vojská FACA (Forces armées centrafricaines) v spoločnosti Africkej únie a Francúzska na začiatku nasledujúceho roku 2014 vytlačili moslimskú Séléku z Bangui. [3] Séléka následne pokračovala v plienení kresťanských obcí a kostolov mimo hlavného mesta. V septembri 2014 bola do Stredoafrickej republiky nasadená peacekeepingová misia OSN s názvom MINUSCA. Séleka sa následne rozpadla na menšie frakcie, no ostala bezpečnostným rizikom pre udržanie mieru v krajine. [1] V roku 2016 zasadol do prezidentského kresla Faustin-Archange Touadéra. [2] V priebehu nasledujúceho roka 2017 nadviazal pevnejšie väzby s Ruskou federáciou, ktorá následne nahradila Francúzsko na pozícii najbližšieho vojenského spojenca Stredoafrickej republiky. [6]
Prezident Touadéra požiadal o pomoc Rusko
Oficiálne bolo rusko-stredoafrické vojenské partnerstvo spečatené v auguste 2018 podpisom Bilaterálnej dohody o vojenskej spolupráci medzi Ministerstvom obrany Ruskej federácie a Ministerstvom obrany Stredoafrickej republiky. [7] Na základe dohody prišlo 175 bývalých ruských dôstojníkov poskytnúť stredoafrickej armáde vojenský výcvik.
Neskôr sa ich počet začal navyšovať a aktuálne experti OSN hovoria o čísle vyššom ako 2000. Ruská vláda vo svojej komunikácii neprekračuje číslo 1 135 inštruktorov. [1] Hlavou ruskej prítomnosti v Stredoafrickej republike a bezpečnostným poradcom prezidenta Touadéru sa stal Valerij Zacharov – bývalý zamestnanec FSB. [8]
Obe strany odmietajú prítomnosť Wagner Group
Wagner Group by sa dala definovať ako ruská paramilitárna skupina slúžiaca ako proxy nástroj Kremľu. [1] Za jej zakladateľa je označovaný Dmitrij Utkin (prezývaný Wagner), bývalý príslušník ruského vojenského spravodajstva. [9] Riadená a financovaná má byť ruským oligarchom Jevgenijom Prigožinom, ktorý väzby na skupinu odmietal od jej vzniku v roku 2014 až do 26. septembra 2022, kedy sa k nej mal prihlásiť prostredníctvom spoločnosti Concord Catering. [10] Pôvodne boli špeciálne vycvičení bojovníci Wagnerovej skupiny nasadení v roku 2014 po boku proruských separatistov v boji na východe Ukrajiny. [9] Aktivita paramilitárnej skupiny sa však sa postupne rozrástla na viacero kontinentov – do Ázie, Južnej Ameriky a taktiež do viacerých afrických štátov. [2]
V tomto ohľade sa spomína aj Stredoafrická republika, do ktorej mali prví členovia skupiny prísť v roku 2018. Zatiaľ čo oficiálne je ich prítomnosť v SAR vecou tajnosti, pokiaľ sa človek nachádza priamo v hlavnom meste Bangui, môže nadobudnúť opačný dojem. Ozbrojencom, ktorí sa podobajú na tých ruských, možno vidieť prevážať sa miestnymi komunikáciami na neoznačených vojenských vozidlách. [6] Napriek početným indíciám to však štátne orgány oboch strán dohody o bezpečnostnej spolupráci odmietajú. [1]
Podľa OSN boli Wagnerovci nasadení na fronte
Ruský bezpečnostný poradca Zacharov explicitne označil možnú prítomnosť Wagnerovcov v SAR za „výmysel Francúzov a médií“. [11] Naopak orgány Európskej únie, Francúzsko, USA, Panel expertov OSN na Stredoafrickú republiku a Pracovná skupina expertov a špeciálnych reportérov OSN vyslovene potvrdzujú aktivitu danej paramilitárnej skupiny v Stredoafrickej republike. [1] Pracovníci OSN dokonca poukazujú na prítomnosť členov skupiny na frontových líniách. [12]
Ruským vojenským inštruktorom sú pripisované zásluhy na viacerých konkrétnych počinoch. Podieľať sa mali na úspešne vyjednanej mierovej dohode vlády so štrnástimi ozbrojenými skupinami z roku 2019. Rok po tom, počas prezidentských volieb na prelome 2020 a 2021, sa podieľali na odvrátení ofenzívy rebelov na Bangui. Po znemožnení Bozizého kandidatúry sa s ním spriaznená Koalícia vlastencov za zmenu rozhodla zaútočiť na hlavné mesto, kde však narazili na spoločný odpor stredoafrickej armády, MINUSCA, rwandského kontingentu a „ruských inštruktorov“. [3] Wagnerovci teda splnili očakávania, ktoré na nich boli kladené zo strany prezidenta Touadéru a prispeli k jeho ochrane.
Podozrenia zo systematického porušovania ľudských práv
Problémom je, že (nielen) úspešné odrazenie útoku rebelov na Bangui odkrylo odvrátenú stránku pôsobenia ruskej paramilitárnej skupiny v krajine. Po intenzívnych bojoch počas prezidentských volieb začali byť Wagnerovcom pripisované obvinenia z mučenia, popráv a nútených zmiznutí. Dochádzať malo k systematickému porušovaniu ľudských práv.
Okrem incidentov spojených s bojmi o Bangui sa spomínajú i ďalšie, v ktorých mala paramilitárna skupina nevyberavo útočiť na Stredoafričanov. Na tie poukazuje expertka Human Rights Watch Ida Sawyer, ktorá spomína incident z roku 2019. Vtedy HRW zdokumentovalo mučenie miestnych obyvateľov v meste Bambari. O dva roky neskôr – 21. júla 2021 rusky hovoriace sily v blízkosti mesta Bossangoa údajne zavraždili minimálne 12 neozbrojených mužov. Bezvládne telá mali po vykonaní skutku hodiť do jamy vedľa cestnej komunikácie. [1]
Experti OSN v reakcii na dané obvinenia vyzvali vládu Stredoafrickej republiky, aby ukončila spoluprácu so „súkromným vojenským a bezpečnostným personálom“. Vyzvali ju tiež k zabezpečeniu bezproblémového prístupu k spravodlivosti a odškodneniu obetí porušovania ľudských práv. [13] Porušenie ľudských práv „ruskými inštruktormi“ napokon priznal v októbri 2021 aj samotný minister spravodlivosti SAR Arnaud Abazene. [14]
Príklad šedej zóny
Rizikom nasadenia paramilitárnych skupín typu Wagner Group v ozbrojených konfliktoch je nedostatočná právna zodpovednosť za spáchané skutky, na čo upozorňuje členka pracovnej skupiny OSN pre využívanie žoldnierov Sorcha MacLeod: „S príchodom vojenských kontraktorov vznikajú rôzne obavy týkajúce sa zodpovednosti. Zatiaľ čo v armádach máte hierarchiu a vojenské súdy, pri súkromných subjektoch nemusia byť reťazce velenia také jasné. Je to pre civilné obyvateľstvo náročné – nevedia, na koho sa majú obrátiť, pretože netušia, kto sa vlastne dopustil porušení ich ľudských práv a kto ich zneužil.“ [14]
Ruské obchodné aktivity smerujú k ťažbe nerastov
Bezpečnostné záruky, ktoré členovia Wagnerovej skupiny podľa viacerých zdrojov prezidentovi Touadérovi poskytujú, okamžite implikujú otázky ohľadom jej motivácie. Niektorí autori v tomto prípade spomínajú ruský kontrakt na ochranu štátom vlastnených baní na diamanty. Oligarcha Jevgenij Prigožin má podľa Ministerstva financií USA v Stredoafrickej republike konkrétne ekonomické záujmy stelesnené dvomi firmami špecializujúcimi sa na ťažbu nerastných surovín. Sú nimi firma M Finans sídliaca v Rusku a Lobaye Invest sídliaca priamo v SAR. „Podnikateľská činnosť M Finans spočíva v ťažbe vzácnych kovov a poskytovaní súkromných bezpečnostných služieb. Lobaye Invest vznikla v októbri 2017 v Stredoafrickej republike a špecializuje sa na ťažbu zlata a diamantov,“ objasňuje Ministerstvo financií USA. Ďalej dodáva, že činnosť firiem má byť prepojená s aktivitami paramilitárnej skupiny. [15] Predĺženou rukou Wagner Group má byť firma poskytujúca bezpečnostné služby Séwa Sécurité, pri ktorej sa spomína meno Valerij Zacharov – bezpečnostný poradca prezidenta Touadéru. [7]
Ruská prítomnosť v Stredoafrickej republike je poznačená nedostatkom transparentnosti. S tým majú problém západní partneri – najväčší finanční donori krajiny. Nie je jasné, koľko z finančných prostriedkov zo západu sa použilo na financovanie aktivít ruskej paramilitárnej skupiny v krajine, ale napríklad MINUSCA zastavila dodávky paliva pre armádu SAR, keď jej experti zistili, že dochádza k jeho používaniu Wagnerovcami. Ruská prítomnosť teda očividne znepokojuje Európsku úniu, USA a Francúzsko. [6]
Touadéra sa naďalej spolieha na Wagnerovcov
Z pohľadu prezidenta Stredoafrickej republiky Touadéru je prítomnosť „ruských inštruktorov“ logická, keďže mu pomohli odvrátiť pokus o štátny prevrat a preklopiť misky váh na bojisku v prospech vlády. Zároveň sa stali garantom jeho osobnej bezpečnosti. Avšak z pohľadu vývoja Stredoafrickej republiky ako štátu a spoločnosti sa nezdá, že by došlo k výrazným zmenám k lepšiemu. Vláda drží kontrolu nad hlavným mestom Bangui, no nie nad všetkými provinciami. To je zapríčinené okrem iného aj nerozvinutou infraštruktúrou, ktorá zabraňuje koordinovanému pohybu jednotiek. [6] Životné podmienky obyvateľstva sú aj naďalej náročné. Predpokladá sa, že až 3,4 milióna z celkového počtu 6,1 milióna obyvateľov bude potrebovať v roku 2023 humanitárnu pomoc, čo vypovedá o zdrvujúcom vplyve občianskeho konfliktu na miestne obyvateľstvo. [16]
Je tiež otázne, koľko energie a prostriedkov bude ochotné obetovať Rusko. Podľa akademika Alexa Vinesa by sa význam Wagnerovej skupiny nemal preceňovať. Ich investície vraj nemajú dobrú návratnosť okrem toho, že jednotlivci profitujú z prístupu k nerastným zdrojom. Aktuálny vývoj konfliktu na Ukrajine a obmedzené ruské zdroje vzhľadom na nevýnosnosť aktivít v Stredoafrickej republike napovedajú, že Rusku tento scenár nevyjde podľa predstáv. [17]
Editor článku: Veronika Čáslavová, Adam Sitko
Zdroje
[1] Human Rights Watch. 2022. “Central African Republic: Abuses by Russia-Linked Forces.” Accessed December 14, 2022. https://www.hrw.org/news/2022/05/03/central-african-republic-abuses-russia-linked-forces
[2] BBC. 2022. „Russian mercenaries behind Central African Republic atrocities.“ Accessed September 27, 2022. https://www.bbc.com/news/world-africa-61311272
[3] Al Jazeera English. 2021. „Why are they fighting in the Central African Republic?“ Accessed December 14, 2022. https://www.youtube.com/watch?v=l2jib-cLz8Y
[4] WELZ, M. 2014. „Briefing: Crisis in the Central African Republic and the International Response.“ African Affairs, vol. 113, no. 453, pp. 601-610 Accessed December 16, 2022. https://academic.oup.com/afraf/article/113/453/601/90999
[5] Amnesty International UK. 2020. „War crimes in the Central African Republic.“ Accessed December 16, 2022. https://www.amnesty.org.uk/war-crimes-central-african-republic
[6] Bax, P. 2021. „Russia’s Influence in the Central African Republic.“ Crisis Group. Accessed September 30, 2022. https://www.crisisgroup.org/africa/central-africa/central-african-republic/russias-influence-central-african-republic
[7] Working Group on the use of mercenaries. 2021. „AL RUS 5/2021.“ OHCHR. Accessed December 14, 2022.
https://spcommreports.ohchr.org/TMResultsBase/DownLoadPublicCommunicationFile?gId=26305
[8] Olivier, M. 2021. „CAR: Who are President Touadéra’s Russian guardian angels?“ The Africa Report. Accessed December 14, 2022. https://www.theafricareport.com/72758/car-who-are-president-touaderas-russian-guardian-angels/
[9] Barabanov, I. & Ibrahim, N. 2021. „Wagner: Scale of Russian mercenary mission in Libya exposed.“ BBC. Accessed December 14, 2022. https://www.bbc.co.uk/news/world-africa-58009514
[10] Shukla, S. 2022. „Putin’s ‚chef‘ Prigozhin admits creating Wagner mercenary outfit in 2014.“ CNN. Accessed September 29, 2022.
https://edition.cnn.com/2022/09/26/europe/yevgeny-prigozhin-wagner-russia-intl/index.html
[11] Al Jazeera English. 2019. „Russia in Africa: Inside a military training centre in CAR.“ Accessed September 29, 2022. https://www.youtube.com/watch?v=1tECHzB-uCM
[12] Surprenant, A. 2021. „Central African troops and Russian mercenaries accused of abuses in anti-rebel offensive.“ The New Humanitarian. Accessed December 13, 2022. https://www.thenewhumanitarian.org/news-feature/2021/4/29/the-human-rights-toll-of-central-african-republics-election-crisis
[13] OHCHR. 2021. „CAR: Russian Wagner Group harassing and intimidating civilians – UN experts“ Accessed December 13, 2022. https://www.ohchr.org/en/press-releases/2021/11/car-russian-wagner-group-harassing-and-intimidating-civilians-un-experts
[14] BBC. 2021. „Wagner Group: Why the EU is alarmed by Russian mercenaries in Central Africa.“ Accessed December 13, 2022. https://www.bbc.com/news/world-africa-59699350
[15] U.S. Department of the Treasury. 2020. „Treasury Increases Pressure on Russian Financier.“ Accessed September 29, 2022. https://home.treasury.gov/news/press-releases/sm1133
[16] OCHA. 2022. “Central African Republic” Accessed December 14, 2022. https://reports.unocha.org/en/country/car
[17] Posthumus, B. 2022. „Analysis: The curious case of Russia in Central African Republic.“ Accessed December 15, 2022. https://www.aljazeera.com/features/2022/5/20/the-curious-case-of-russias-romance-in-central-african-republic
