Z Poľska sa ozývajú hlasy volajúce po rozmiestnení amerických jadrových zbraní na jeho územie. Vďaka rozsiahlej modernizácii síl a rozširovaní vojenských schopností sa z Poľska stáva kľúčový hráč pre bezpečnosť východného krídla Aliancie, čo z neho zároveň robí logického kandidáta pre program NATO na zdieľanie jadrových zbraní. Napriek tomu Spojené štáty ani NATO nepripúšťajú úvahy o rozmiestnení jadrových zbraní na ďalšie územia, s čím sa spája aj niekoľko ďalších problémov.

Poľský prezident Andrzej Duda v nedávnom rozhovore uviedol, že Poľsko je pripravené na svojom území hostiť jadrové zbrane. Tento krok zdôvodnil rastúcou militarizáciou Kaliningradu a rozmiestňovaním ruských jadrových zbraní na území Bieloruska. Podľa prezidenta je Poľsko ochotné plniť svoje záväzky voči NATO a prijať jadrové zbrane ako súčasť programu nuclear sharing, ak to tak rozhodnú spojenci s cieľom posilniť východné krídlo NATO. [1]

Debaty o jadrových zbraniach v Poľsku nie sú nové

Táto téma sa sporadicky objavuje už približne od anexie Krymu. Často sa tak deje v kontexte Nemecka, prehodnocujúceho či i nadaľej hostiť americké jadrové zbrane, za čo sa Poľsko ponúkalo ako náhrada. [2] Tieto sporadické diskusie nikdy nepostúpili ďalej, no téma začala získavať čoraz väčšiu pozornosť po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022. V marci toho istého roku sa podpredseda vlády Jarosław Kaczyński vyjadril, že ako občan by si želal mať jadrové zbrane, ale ako zodpovedný politik to považuje za nerealistické. [3] V októbri prezident Duda v rozhovore pre Gazeta Polska naznačil, že zapojenie Poľska do programu na zdieľanie jadrových zbraní je jedna z možností, a že o tom prebiehajú rozhovory so Spojenými štátmi. Biely dom neskôr vyhlásil, že si nie je takýchto diskusií vedomý. [4] [5] 

Téma bola oživená v júni 2023, keď vtedajší premiér Mateusz Morawiecki vyhlásil, že v reakcii na rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku sa Poľsko chce zapojiť do programu NATO na zdieľanie jadrových zbraní. Dodal, že rozhodnutie stojí na Američanoch, no Poľsko sa neplánuje nečinne prizerať. Ani tieto vyhlásenia nezískali zo strany Spojených štátov pozitívnu reakciu, pričom John Kirby, hovorca Národnej bezpečnostnej rady (NSC), zareagoval na poľského premiéra so slovami, že k tomu nemá čo povedať, no na strategickom odstrašovaní sa nič nemení. [6]

Ohlasy doma a v zahraničí

Nedávne vyjadrenia Andrzeja Dudu vyvolali značné diskusie na domácej scéne. Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vyhlásil, že Poľsko nebude podnikať žiadne individuálne kroky, a zdôraznil význam spolupráce a spoločného rozhodovania v rámci NATO. [7] Pomerne tvrdšie vyjadrenie poskytol minister zahraničných vecí Radosław Sikorski, ktorý kriticky reagoval na prezidentove slová: „Pánovi prezidentovi už bolo povedané na najvyšších miestach, aby bolo jasné – nie poľských – aby o tom nehovoril a nateraz neexistuje žiadna šanca.“ [8] Premiér Donald Tusk povedal, že sa ešte chce porozprávať priamo s prezidentom, aby pochopil jeho úmysly. „Chcem, aby Poľsko bolo bezpečné a dobre vyzbrojené, ale chcel by som tiež, aby všetky iniciatívy boli veľmi dobre pripravené ľuďmi, ktorí sú za ne zodpovední, a aby sme všetci boli presvedčení, že to chceme,“ dodal. [9]

Zaujímavé je aj sledovať vývoj verejnej mienky, pričom sa zdá, že poľská verejnosť je v otázke rozdelená. Podľa prieskumu z októbra 2022 sa 54,1 % respondentov vyjadrilo za americké jadrové zbrane v Poľsku, zatiaľ čo 29,5 % bolo proti. [10] Najnovší prieskum z apríla 2024 ukázal, že 36,4 % respondentov hodnotí návrh prezidenta Dudu pozitívne, 31,9 % negatívne a zvyšok nemá názor alebo o problematike nepočul. [11]

Diskusie o jadrových zbraniach získali pozornosť aj v zahraničí. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zamietol volania po jadrových zbraniach v Poľsku priamo počas návštevy Varšavy: „Neexistujú žiadne plány na rozširovanie programu nuclear sharing, ani žiadne plány na rozmiestnenie ďalších jadrových zbraní v ďalších krajinách NATO.“ [12] Francúzsky minister obrany Sebastien Lecornu zdôraznil, že takéto rozhodnutie by si vyžadovalo diskusiu medzi spojencami, a poukázal na možné problémy. Podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa by sa o téme nemalo špekulovať. Podotkol tiež, že súčasné jadrové schopnosti Aliancie sú adekvátne a odstrašujúce. [13] Na opačnej strane stojí litovský prezident Gitanas Nauseda. Ten po spoločnom stretnutí s prezidentom Dudom na vojenskom cvičení pri suwalskom koridore, oddeľujúcom Rusko od jeho exklávy Kaliningradu, uviedol, že spolu debatovali o rozmiestnení jadrových zbraní v Poľsku. Podľa neho by takéto nasadenie nebolo žiadnym vojnovým štváčstvom ani vyhrážaním sa Rusku, ale skôr len ďalším prvkom systému odstrašovania. [14]

Ani Moskva nenechala dlho čakať na odpoveď. Hovorkyňa ministerstva zahraničia Maria Zacharovová povedala, že akékoľvek americké jadrové zbrane v Poľsku by boli v prípade priameho konfliktu medzi Ruskom a NATO zaradené na zoznam cieľov na zničenie. Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov varoval, že tieto „slovné hry s jadrovými zbraňami“ sú cestou k eskalácii a ďalšiemu kolu napätia, pričom ide o veľmi nebezpečnú hru s ťažko predvídateľnými dôsledkami. [15]

Poľsko ako kľúčová súčasť bezpečnostnej architektúry Európy

Bez ohľadu na vnútropolitické nezhody v Poľsku a na to, že Spojené štáty doteraz neprejavili akýkoľvek záujem umiestniť svoje jadrové zbrane na jeho územie, je táto diskusia opodstatnená. Rola Poľska v bezpečnostnej architektúre Európy stále rastie, pričom sa naplno ukázala po začatí vojny na Ukrajine. I keď už pred ňou posilňovalo svoje vojenské schopnosti, práve ruská agresia zapôsobila ako katalyzátor pre rozsiahlu vojenskú expanziu poľskej armády.

V roku 2023 malo Poľsko investovať do obrany až 3,9 % svojho HDP, čo by mal byť najväčší podiel v rámci NATO, pričom viac ako polovica týchto výdavkov bola určená na techniku. [16] [17] Medzi kľúčové akvizície patrí napríklad 366 tankov Abrams a 96 helikoptér Apache zo Spojených štátov, 980 tankov K2 a 658 samohybných húfnic z Južnej Kórey, 468 amerických raketometov HIMARS, systémy protivzdušnej obrany Patriot, odpaľovacie zariadenia a rakety CAMMs a tri fregaty zo Spojeného kráľovstva, ako aj 48 juhokórejských stíhačiek FA-50 a 32 amerických stíhačiek F-35. [16] Je však nutné podotknúť, že väčšina akvizícií prebehla v nedávnej dobe, čo znamená, že dodávky novej techniky sa pohybujú v horizonte niekoľkých rokov. Vízia bývalej vlády o najsilnejšej armáde v Európe zahŕňala aj zdvojnásobenie počtu vojakov na 300-tisíc do roku 2035, čo sa najmä z demografického hľadiska mnohým expertom zdá ako nerealistické. [18] Predstavitelia novej vládnej koalície prisľúbili, že neplánujú žiadne veľké zmeny vo vojenských nákupoch, výdavkoch na obranu alebo vojenskej stratégii. [19]

Vojna na Ukrajine taktiež zdôraznila dôležitosť východného krídla NATO, čo dokazuje jeho významné posilnenie, napríklad vytvorením multinárodných bojových skupín. Zároveň je to práve Poľsko či pobaltské krajiny, ktoré aj vplyvom vlastných historických skúseností rozumeli hrozbe zo strany Ruska nielen pred vypuknutím plnohodnotnej vojny vo februári 2022, ale už pred anexiou Krymu a vypuknutím bojov na Donbase. Konflikt na Ukrajine predstavuje pre Poľsko príležitosť na posilnenie jeho vplyvu v Európe a obzvlášť v NATO. Súčasná modernizácia a rozširovanie vojenských kapacít postupne posúva Poľsko do novej mocenskej pozície, v ktorej bude hrať kľúčovú úlohu pri zaisťovaní ochrany a bezpečnosti východného krídla NATO, ako aj pri aliančnom pozemnom strategickom odstrašovaní. 

Jadrové zbrane v Poľsku sú logickou možnosťou

Pre Poľsko sú jadrové zbrane kľúčovým elementom v medzinárodných vzťahoch, pretože vníma hodnotu jadrového odstrašovania pre strategickú stabilitu, najmä v kontexte vzťahov medzi Ruskom a Alianciou. Agresívna politika Moskvy je hlavným odôvodnením, prečo Poľsko podporuje silnú jadrovú stratégiu NATO, a Rusko je pre nich zároveň hlavným referenčným bodom vo všetkých debatách. [20] Rozmiestnenie ruských jadrových zbraní na bieloruské územie v júni 2022, a teda do priameho susedstva Poľska, ešte viac posilnilo volanie Varšavy po posilnení jadrového deterentu Aliancie.

Diskusie o umiestnení jadrových zbraní na poľské územie sú opodstatnené aj tým, že predsunuté jadrové zbrane Spojených štátov sa nachádzajú iba v západnej Európe, zatiaľ čo je to práve stredná a východná Európa, ktorá čelí najväčšej hrozbe zo strany Ruska a jeho bieloruského spojenca. Napriek tomu je nasadenie jadrových zbraní na východnom krídle NATO sporné, najmä kvôli Ustanovujúcemu aktu o vzťahoch Rusko-NATO z roku 1997. V ňom sa píše, že NATO nemá úmysel, plán ani dôvod umiestňovať jadrové zbrane na územie nových členských štátov. [21] Po ruskej agresii na Ukrajine však tento dokument stratil na vážnosti a bývalý poľský minister zahraničia Zbigniew Rau dokonca navrhol jeho vypovedanie, argumentujúc, že sebaobmedzovanie Aliancie v dokumente môže byť vnímané ako slabosť a len povzbudzovať ďalšiu agresiu, ktorá by ohrozovala bezpečnosť NATO. Nakoniec dodal, že keď sa Rusko vráti k dodržiavaniu medzinárodného práva, aj tak bude potrebná nová dohoda. [22]

Poľsko by však mohlo hrať väčšiu rolu v jadrovom odstrašovaní Aliancie bez toho, aby muselo priamo hostiť americké jadrové zbrane. Možnosťou je certifikácia poľských stíhačiek F-35A ako tzv. dual-capable aircraft (DCA), čo by umožnilo, že v prípade konfliktu by mohli niesť jadrové bomby B61-12. Takto by sa Poľsko mohlo podieľať na nuclear sharing programe bez kontroverzie okolo umiestnenia jadrových zbraní na jeho územie. [17]

Argumenty v prospech Poľska ako logickej možnosti pre umiestnenie amerických jadrových zbraní zahŕňajú aj výnimočne blízke vzťahy medzi Poľskom a Spojenými štátmi. Tieto pozitívne vzťahy sa niesli naprieč všetkými poľskými vládami a americkými administratívami od konca studenej vojny. Zároveň sa dostali na úplne novú úroveň po vypuknutí vojny na Ukrajine, pričom podľa riaditeľky washingtonského think-tanku Center for European Policy Analysis (CEPA) Aliny Polyakovej je Poľsko „nenahraditeľným spojencom pre európsku bezpečnosť“. [23] V súčasnosti sa v Poľsku nachádza 10-tisíc príslušníkov amerických ozbrojených síl, pričom Andrzej Duda nedávno žiadal prezidenta Bidena o navýšenie tohto počtu. [24] Spojené štáty majú stabilne vysokú mieru podpory aj zo strany poľskej verejnosti. Podľa najnovšieho prieskumu GLOBSEC Trends až 74 % respondentov z Poľska označuje Spojené štáty za strategického partnera, v porovnaní so 43 % v Česku a 23 % na Slovensku. [25]

Na druhú stranu, britský think-tank International Institute for Strategic Studies (IISS) spochybňuje vojenskú hodnotu jadrových zbraní v Poľsku. Geografická blízkosť k územiu nepriateľa neznamená automaticky strategickú výhodu. Naopak, jadrové zbrane v takejto blízkosti by podliehali väčšej zraniteľnosti, nakoľko by sa v prípade konfliktu stali hlavným cieľom preemptívnych útokov. Táto zraniteľnosť by pravdepodobne donútila NATO ich premiestniť, čo by spochybnilo zmysel ich pôvodného umiestnenia. Okrem iného, hoci by jadrové zbrane zvýšili odstrašovacie schopnosti Poľska, v prípade skutočného konfliktu by ho vystavovali oveľa väčšiemu riziku útoku. Aj z týchto dôvodov IISS hodnotí, že dôvody Poľska na vstup medzi krajiny zdieľajúce jadrové zbrane majú skôr politický než vojenský základ. [26]

NATO a jadrové zbrane

Jadrové zbrane hrajú kľúčovú úlohu v rámci Aliancie už od jej vzniku v roku 1949. [27] Podľa Strategického konceptu NATO 2022 je hlavným cieľom jadrových schopností NATO zachovať mier, zabrániť nátlaku a odradiť od agresie. Kým budú jadrové zbrane existovať, NATO bude jadrovou alianciou. Strategické jadrové sily, predovšetkým tie americké, ale aj britské a francúzske, predstavujú najväčšiu záruku bezpečnosti členských štátov. Jadrový deterent Aliancie sa zároveň opiera aj o jadrové zbrane Spojených štátov rozmiestnené v Európe. [28] 

Zdieľanie jadrových zbraní neznamená, že by Spojené štáty jednoducho odovzdali zbrane spojencom. V skutočnosti ide o niekoľko rôznych aktivít súvisiacich s jadrovými zbraňami a ich použitím, napríklad udržiavanie jadrových síl na poskytnutie jadrovej ochrany štátom bez jadrových zbraní, trvalé hostenie jadrových zbraní alebo ich nosičov iného štátu, poskytnutie nosičov schopných nasadenia jadrových zbraní iného štátu, poskytnutie konvenčných schopností na podporu jadrového útoku iného štátu, či spolupráca s inými štátmi v rámci jadrového plánovania a zameriavania. [29] NATO ako organizácia nevlastní žiadne jadrové zbrane a nemá žiadne právo ani rozhodovať o ich použití. Jadrové zbrane nasadené v rámci programu sú plne pod kontrolou Spojených štátov, ktoré ich majú vo výlučnom vlastníctve. [27] Podľa factsheetu NATO z roku 2022 môžu byť jadrové misie podniknuté len po explicitnom súhlase Skupiny pre jadrové plánovanie NATO, amerického prezidenta a britského premiéra, [30] pričom nie je jasné, prečo sa spomína aj britský premiér. [29]

V súčasnosti je približne 100 amerických jadrových zbraní umiestnených na šiestich základniach v piatich členských krajinách – Belgicku, Holandsku, Nemecku, Taliansku a Turecku. V minulosti patrilo medzi ne aj Grécko a približne do roku 2007 aj Spojené kráľovstvo, v prípade ktorého sa špekuluje o znovunasadení. [29] Na európskych vojenských základniach sú rozmiestnené jadrové bomby B61, ktoré majú byť v súčasnosti nahradzované novými B61-12. Zároveň všetky štáty hostiace americké jadrové zbrane, okrem Turecka, zaobstarávajú stíhačky F-35A, ktoré boli len nedávno oficiálne certifikované niesť práve jadrové pumy B61-12. [29] [31]

Šesť krajín NATO (Belgicko, Holandsko, Nemecko, Taliansko, Turecko, Grécko) zároveň disponuje DCA spôsobilosťou (dual-capable aircraft, DCA). [29] Členovia NATO sa taktiež zapájajú do každoročného jadrového cvičenia Steadfast Noon. [32] Okrem toho sedem ďalších krajín, vrátane Českej republiky, je zapojených do programu Conventional Support to Nuclear Operations (CSNO), ktorého úlohou je zapojenie konvenčných síl na podporu jadrových misií. [33] Napokon, všetky členské štáty NATO, s výnimkou Francúzska, sú členmi Skupiny pre jadrové plánovanie (NPG) a podieľajú sa tak na rozhodovaní o jadrových záležitostiach Aliancie.

Rozmiestnenie amerických jadrových zbraní v Poľsku je nateraz nerealistické

Debaty o možnosti nasadenia jadrových zbraní v Poľsku vychádzajú z validných dôvodov. Východné krídlo NATO je v súčasnosti najzraniteľnejšou časťou Aliancie, a Poľsko zohráva a bude zohrávať ešte väčšiu rolu pri zaisťovaní jeho bezpečnosti. Nemožno však ignorovať konzistentný nezáujem Spojených štátov a NATO diskutovať o tejto možnosti. Rovnako sporné sa zdá byť aj presvedčenie o nutnosti tohto kroku na domácej scéne. Hoci naprieč poľským politickým spektrom existuje konsenzus o bezpečnostnej a obrannej politike, boli to len predstavitelia zo strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorí volali po nasadení jadrových zbraní.

Napokon, aj keby Spojené štáty rozhodli o umiestnení jadrových zbraní v Poľsku, samotné Poľsko by nad nimi nemalo žiadnu kontrolu. Hoci sú fyzicky umiestnené na území hosťujúceho štátu, ten k nim nemá svojvoľný prístup, nemôže s nimi manipulovať a už vôbec nie rozhodovať o ich použití. Pre hosťujúci štát môžu mať jadrové zbrane jedine strategický a politický význam, pričom strategická hodnota jadrových zbraní v Poľsku je diskutabilná, čo zanecháva len politický rozmer.

Editor článku: Tomáš Zwiefelhofer

Zdroje

[1] Wodziński, M. (2024, April 22). Zapytaliśmy Andrzeja Dudę, czy Polskę czeka wojna? Wprost powiedział, co myśli o słowach Tuska. Fakt. Retrieved from https://www.fakt.pl/polityka/amerykanie-pytali-andrzej-dude-o-nuclear-sharing-zglosilem-nasza-gotowosc/g79lhxx

[2] Meier, O. (2020, June). German Politicians Renew Nuclear Basing Debate. Arms Control Association. Retrieved from https://www.armscontrol.org/act/2020-06/news/german-politicians-renew-nuclear-basing-debate

[3] Porażka, A. (2022, March 30). Jarosław Kaczyński: Jako obywatel mogę powiedzieć, iż chciałbym, by Polska miała broń atomową. Gazeta.pl. Retrieved from https://wiadomosci.gazeta.pl/wiadomosci/7,114883,28280120,kaczynski.html

[4] Sakiewicz, T., & Kowalski, H. (2022, October 5). Polska w Nuclear Sharing. Temat jest otwarty. Prezydent o broni atomowej. Gazeta Polska. Retrieved from https://www.gazetapolska.pl/28753-polska-w-nuclear-sharing-temat-jest-otwarty-prezydent-o-broni-atomowej

[5] Moskwa, W., & Leonard, J. (2022, October 5). Poland Says It Approached US About Sharing Nuclear Weapons. Bloomberg. Retrieved from https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-10-05/poland-is-in-talks-with-us-about-nuclear-weapons-president-says

[6] Łukaszewski, J. (2023, June 30). Morawiecki chce broni atomowej w Polsce. Wyborcza.pl. Retrieved from https://wyborcza.pl/7,75398,29927825,morawiecki-chce-broni-atomowej-w-polsce.html

[7] Zduniak, P. (2024, March 1). Rozmieszczenie broni atomowej w Polsce. Kosiniak-Kamysz zabrał głos po orędziu Putina. Gazeta.pl. Retrieved from https://wiadomosci.gazeta.pl/wiadomosci/7,114883,30753873,rozmieszczenie-broni-atomowej-w-polsce-kosiniak-kamysz-zabral.html#s=amtp_pnHP_related_relartlink

[8] Polska agencja prasowa. (2024, April 26). Sikorski o Nuclear Sharing: prezydentowi powiedziano, że nie ma na to razie szans. Polska agencja prasowa. Retrieved from https://www.pap.pl/aktualnosci/sikorski-o-nuclear-sharing-prezydentowi-powiedziano-ze-nie-ma-na-na-razie-szans

[9] Tilles, D. (2024, April 22). “Poland ready to host nuclear weapons,” declares president, prompting response from Moscow. Notes from Poland. Retrieved from https://notesfrompoland.com/2024/04/22/poland-ready-to-host-nuclear-weapons-declares-president-prompting-response-from-moscow/

[10] Kozubal, M. (2022, October 11). Sondaż: Większość Polaków chce broni atomowej w Polsce. Wydarzenia. Retrieved from https://www.rp.pl/konflikty-zbrojne/art37221001-sondaz-wiekszosc-polakow-chce-broni-atomowej-w-polsce

[11] Wydarzenia. (2024, April 27). Sondaż: Broń atomowa USA w Polsce dzieli Polaków. Wydarzenia. Retrieved from https://www.rp.pl/polityka/art40265141-sondaz-bron-atomowa-usa-w-polsce-dzieli-polakow

[12] Adamowski, J. (2024, April 24). Polish leaders plan to talk things out on nuclear weapons. DefenseNews. Retrieved from https://www.defensenews.com/global/europe/2024/04/24/polish-leaders-plan-to-talk-things-out-on-nuclear-weapons/

[13] Panicz, J. (2024, April 25). Francuski minister obrony narodowej o broni atomowej w Polsce. Wskazał możliwy problem. Gazeta.pl. Retrieved from https://wiadomosci.gazeta.pl/wiadomosci/7,114881,30919103,francuski-minister-obrony-narodowej-o-broni-atomowej-w-polsce.html

[14] Broga, K. (2024, April 26). Nuclear weapons in Poland would be part of deterrence system – Nausėda. Delfi. Retrieved from https://www.delfi.lt/en/politics/nuclear-weapons-in-poland-would-be-part-of-deterrence-system-nauseda-96419185 

[15] Reuters. (2024, April 25). Russia says Polish discussion on hosting US nuclear weapons is dangerous. Reuters. Retrieved from https://www.reuters.com/world/europe/russia-says-polish-discussion-hosting-us-nuclear-weapons-is-dangerous-2024-04-25/

[16] Jones, P. (2023, September 28). Poland Becomes a Defense Colossus. CEPA. Retrieved from https://cepa.org/article/poland-becomes-a-defense-colossus/

[17] Gotkowska, J. (2024, February 12). Moving NATO’s military power centre towards Central and Northern Europe. Poland’s political and military goals. Eastern Europe Studies Centre. Retrieved from https://www.eesc.lt/en/publication/moving-natos-military-power-centre-towards-central-and-northern-europe-polands-political-and-military-goals/

[18] Carbonaro, G. (2023, September 6). Poland said its army will soon be the strongest in Europe. But is that possible? Euronews. Retrieved from https://www.euronews.com/2023/09/06/poland-said-its-army-will-soon-be-the-strongest-in-europe-but-is-that-possible

[19] Kość, W. (2023, November 2). Poland’s military gets strong backing from incoming government. Politico. Retrieved from https://www.politico.eu/article/poland-incoming-government-siemoniak-wont-cancel-pricey-defense-contracts-military-position/

[20] Kulesa, Ł. (2021, July 6). Weapons of Mass Debate – Polish Deterrence with Russia in the Line of Sight. Institut Motaigne. Retrieved from https://www.institutmontaigne.org/en/expressions/weapons-mass-debate-polish-deterrence-russia-line-sight

[21] NATO. (1997, May 27). Founding Act. NATO. Retrieved from https://www.nato.int/cps/su/natohq/official_texts_25468.htm

[22] Polskie Radio. (2023, April 13). „Polska będzie popierać propozycje wypowiedzenia deklaracji Rosja-NATO“. Jednoznaczne słowa szefa MSZ. Polskie Radio. Retrieved from https://polskieradio24.pl/artykul/3150309,polska-bedzie-popierac-propozycje-wypowiedzenia-deklaracji-rosjanato-jednoznaczne-slowa-szefa-msz

[23] Cienski, J., & Toosi, N. (2022, March 25). Ukraine war turns Poland into America’s ‘indispensable’ ally. Politico. Retrieved from https://www.politico.eu/article/ukraine-war-turns-poland-from-pariah-to-indispensable-us-ally/

[24] Skolimowski, P., & Jacobs, J. (2024, March 11). Biden Says No Need for More US Troops Ahead of Poland’s Request. Bloomberg. Retrieved from https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-03-11/poland-s-president-will-ask-biden-to-send-more-us-troops-to-protect-europe

[25] Hajdu, D., et al. (2024, April 30). GLOBSEC Trends 2024: CEE – A Brave New Region? GLOBSEC. Retrieved from https://www.globsec.org/what-we-do/publications/globsec-trends-2024-cee-brave-new-region

[26] IISS. (2023, Septemer). Poland’s bid to participate in NATO nuclear sharing. (2023). Strategic Comments, 29(7), iv–vi. Retrieved from https://doi.org/10.1080/13567888.2023.2258045

[27] NATO. (2023, November 30). NATO’s nuclear deterrence policy and forces. NATO. Retrieved from https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_50068.htm

[28] NATO. (2022). NATO 2022 Strategic Concept. NATO. Retrieved from https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_210907.htm

[29] Kristensen, H. M., et al. (2023, November 8). Nuclear weapons sharing, 2023. Bulletin of the Atomic Scientists. Retrieved from https://thebulletin.org/premium/2023-11/nuclear-weapons-sharing-2023/

[30] NATO. (2022, February). NATO’s Nuclear Sharing Arrangements. NATO. Retrieved from https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2022/2/pdf/220204-factsheet-nuclear-sharing-arrange.pdf

[31] Marrow, M. (2024, March 8). EXCLUSIVE: F-35A officially certified to carry nuclear bomb. Breaking Defense. Retrieved from https://breakingdefense.com/2024/03/exclusive-f-35a-officially-certified-to-carry-nuclear-bomb/

[32] SHAPE Public Affairs Office. (2023, October 27). Nuclear Exercise Steadfast Noon Concludes. SHAPE NATO. Retrieved from https://shape.nato.int/news-archive/2023/nuclear-exercise-steadfast-noon-concludes 

[33] Verstraete, W. (2024, February). Strengthening the Political Credibility of NATO Extended Nuclear Deterrence. EGMONT – The Royal Institute for International Relations. Retrieved from https://www.egmontinstitute.be/app/uploads/2024/02/Wannes-Verstraete_Policy_Brief_332.pdf?type=pdf