Výsledok prezidentských volieb vo Venezuele z júla 2024 spôsobil ostrý spor. Víťazstvo si nárokuje nielen opozícia na čele s kandidátom Edmundom Gonzálezom Urrutiom, ale aj súčasný prezident Nicolás Maduro. González po voľbách nečakane požiadal o azyl v Španielsku, čo vyvolalo v očiach verejnosti neistotu. Naďalej sa však snažil získať medzinárodnú podporu, aby mohol v januári 2025 zložiť prezidentskú prísahu. To sa mu však nepodarilo a úrad obsadil Maduro. Domáca situácia vo Venezuele je navyše komplikovaná gradujúcou migračnou krízou z krajiny, ktorá môže mať ešte fatálnejšie následky po návrate Donalda Trumpa do prezidentského úradu.

Udalosti predchádzajúce voľbám a ich samotný priebeh

Päť rokov po voľbách v roku 2018, ktoré sprevádzali obvinenia z manipulácie a straty dôvery verejnosti, sa vláda prezidenta Nicolasa Madura a skupina opozičných strán, známa ako Plataforma Unitaria Democrática (PUD), dohodli 17. októbra 2023 na podmienkach pred voľbami v roku 2024. Za týmto účelom bola vytvorená dohoda známa ako Acuerdo de Barbados, ktorá mala zabezpečiť dodržiavanie volebných záruk a politických práv. Vytvárala tým určitú nádej, že by sa nasledujúce voľby mohli niesť v znamení skutočnej politickej súťaže. [1] O pozorovanie volieb sa mala postarať skupina inštitúcií pozostávajúcich z Carterovho centra, OSN a Európskej únie. Misia EÚ bola však niekoľko týždňov pred hlasovaním odmietnutá venezuelskými úradmi po tom, čo Brusel navýšil individuálne sankcie voči členom volebného orgánu. [2]

Už niekoľko mesiacov vopred však bolo zrejmé, že prezidentské voľby vo Venezuele nebudú slobodné ani spravodlivé. Vláda zabránila hlasovať miliónom voličov zo zahraničia tým, že neumožnila hlasovanie na ambasádach a konzulátoch, komplikovala registráciu voličov v zahraničí a vytvárala administratívne prekážky. Okrem toho Národná volebná komisia (Consejo Nacional Electoral – CNE), ktorá je pod kontrolou režimu, uväznila opozičných lídrov alebo ich diskvalifikovala z kandidatúry. [3] Príkladom je bývalá kongresmanka Maria Corina Machado, ktorá minulý rok vyhrala primárky opozície a dokázala zjednotiť veľkú časť obyvateľstva požadujúceho zmenu autokratického režimu. Po tom, čo bola diskvalifikovaná z kandidatúry, sa stal jej náhradníkom práve González. [4]

Podľa skupiny expertov OSN, nadväzujúcich na kritiku zo strany Carterovho centra, ktoré vo svojej správe upozornilo na závažné nedostatky v priebehu volieb, boli voľby z júla 2024 považované za nedemokratické a chýbali v nich základné prvky transparentnosti. Centrum upozornilo najmä na obmedzený prístup opozičných strán k volebnej kampani a kontrolu zo strany vlády. [5] [6] Zaznamenané boli predovšetkým prípady zastrašovania voličov po celej krajine. Približne 17 000 hlasujúcim boli v deň volieb zmenené volebné miestnosti, do ktorých boli zaregistrovaní. Niektoré miestnosti zas ostali otvorené aj po plánovanom konci hlasovania. [3] Ministerstvo zahraničných vecí Venezuely reagovalo na kritiku tak, že označilo expertov za „agentov” a ich zistenia za „akt propagandy” vlády USA. [2]

Najväčší problém boli hlasovacie lístky. Vo Venezuele sa hlasy sčítavajú digitálnym súčtom, ktorý dostáva volebný orgán krajiny, a papierovým súčtom, ktorý je vytlačený hlasovacím zariadením v každej volebnej miestnosti. Papierové sčítanie hlasov je podľa tamojšieho volebného zákona spôsob, akým si môžu bežní občania overiť správnosť digitálneho sčítania. Úradníci v niektorých volebných miestnostiach však odmietli volebným pozorovateľom výtlačky poskytnúť. To znemožnilo nezávislé overenie výsledkov, ktoré oznámila vládnuca strana. [3] Opozícii sa však vďaka rozsiahlej sieti svedkov a efektívnej organizácii podarilo zhromaždiť 83 % papierových zápisníc, ktoré počas hlasovania vygenerovali volebné stroje. Tieto zápisnice následne zverejnili na webovej stránke a sprístupnili databázu s výsledkami volieb širokej verejnosti. [2] Záznamy nasvedčujú, že suverénne väčší počet hlasov získal González. [5] [6] Túto informáciu následne potvrdili aj svetové médiá. Washington Post analyzoval 80 % volebných záznamov a uviedol, že González získal 66 % hlasov, zatiaľ čo Maduro len 30 %. CNN nezávisle overila tieto údaje a potvrdila, že sa zhodujú s výsledkami zverejnenými na opozičnej webstránke resultadosconvzla.com. [7]

Národná volebná rada, ktorú kontroluje súčasná vláda, vyhlásila za víťaza Madura s 51,2 % hlasov. [3] Médiá ako El Espectador a Infobae poukázali na to, že oficiálne výsledky sú štatisticky nepravdepodobné a naznačujú volebné podvody. [8] [9] Vláda navyše nezverejnila úplné sčítanie hlasov a jej údaje sa zrejme nezhodovali so štatistickými odhadmi založenými na čiastočných sčítaniach. Výsledky okamžite spochybnila opozícia, Spojené štáty americké a ďalšie krajiny, vrátane niekoľkých ľavicových vlád v Latinskej Amerike. [3] Samotný González jednoznačne deklaroval: „Výsledky sú nepopierateľné. Krajina si vybrala zmenu v mieri.” [10]

Následky volieb

V spore o volebné výsledky sa Maduro obrátil na venezuelský Najvyšší súd (Tribunal Supremo de Justicia de Venezuela), ktorý je ovládaný chávistickým režimom a neberie ohľad na výzvy medzinárodného spoločenstva na nestranné overenie výsledkov. Predsedníčka volebnej komory Caryslia Rodríguez je navyše bývalou radkyňou vládnucej Zjednotenej socialistickej strany Venezuely (Partido Socialista Unido de Venezuela – PSUV), a tak nie je žiadnym prekvapením, že najvyšší súd potvrdil výsledok volieb vyhlásených štátnou volebnou radou. [6]

Tieto udalosti vyvolali v uliciach sériu protestov. Tlak na zmenu sa prejavil vo všetkých častiach Caracasu, ktorý bol dejiskom stretu medzi bezpečnostnými silami a antichávistami; prví používali guľky a kanistre so slzným plynom a druhí kamene a drevené štíty. Počas protestov proti výsledkom volieb bolo doposiaľ zabitých najmenej 27 ľudí a viac ako 2 400 osôb bolo zatknutých. [11] Rany po represiách z rokov 2014, 2017 a 2019, ktoré si vyžiadali viac ako 150 mŕtvych a tisícky zranených a zadržaných, sú pritom ešte stále čerstvé. [12]

Začiatkom septembra vydala generálna prokuratúra zatykač na Gonzáleza a bývalou kongresmanku Machado. Obvinila ich zo sprisahania a ďalších trestných činov. González sa skrýval, najprv v holandskej a následne v španielskej diplomatickej rezidencii v Caracase. [4] Machado sa rozhodla obmedziť svoje verejné vystúpenia „v obave o svoj život a slobodu svojich krajanov“. Viaceré mimovládne organizácie vo Venezuele zároveň upozornili na zneužívanie tlače pri pokrývaní kontroverzného volebného procesu, vrátane nepodložených obvinení novinárov z terorizmu. [7]

V sobotu 7. septembra González nečakane odletel do Madridu lietadlom španielskych ozbrojených síl. Vysvetlenie náhleho odchodu prinieslo až zverejnenie dokumentu predsedu Národného zhromaždenia Venezuely, Jorgeho Rodrígueza, o jedenásť dní neskôr. V liste, ktorý González podpísal na španielskom veľvyslanectve v Caracase ešte v deň svojho odchodu, akceptoval rozhodnutie najvyššieho súdu o volebnom víťazstve Madura. [13] K podpisu ho, podľa jeho slov, donútili práve Jorge a Delcy Rodríguezovci, ktorí sú hlavnými politickými stratégmi Madurovej vlády, a to ako nevyhnutnú podmienku na jeho opustenie krajiny. [14] V dokumente sa ďalej uvádza, že líder opozície uznáva všetky vnútroštátne orgány, obmedzí svoju verejnú činnosť v zahraničí a nebude za žiadnych okolností vykonávať formálne ani neformálne zastupovanie venezuelského štátu. González neskôr označil dokument za neplatný, keďže bol k jeho podpisu donútený a vydieraný. [13]

Hoci list nemá mimo Venezuely žiadnu právnu váhu, považuje sa za súčasť snahy Madurovej vlády vykresliť Gonzáleza ako slabého lídra, ktorý je ochotný vzdať sa svojej krajiny a princípov pre vlastnú záchranu. Vláda použila podobné naratívy už v minulosti proti iným opozičným lídrom. Leopolda Lópeza, nachádzajúceho sa v Španielsku, a Juana Guaidóa v Spojených štátoch, označila za zbabelcov pre ich odchod z krajiny. [4]

Súčasná situácia a medzinárodná reakcia

Krátko pred Madurovou inauguráciou Venezuela uzavrela svoje hranice a pozastavila lety do Kolumbie s odvolaním sa na údajné „medzinárodné sprisahanie“, hoci neboli predložené žiadne dôkazy. Tento krok nasledoval po oznámení Kolumbie, že neuzná výsledky venezuelských volieb.

V Caracase a ďalších mestách vypukli protesty, pričom opozičná líderka María Corina Machado vyšla z úkrytu, aby sa prihovorila svojim priaznivcom. Jej tím tvrdil, že bola „násilne zadržaná“, zatiaľ čo vláda jej zadržanie poprela. Machado pochválila Venezuelčanov za to, že prekonali strach a zhromaždili sa vo veľkom počte. [15]

Venezuelský prezident Nicolás Maduro napokon v piatok 10. januára 2025 zložil prísahu na tretie prezidentské funkčné obdobie. [15] Po nástupe už stihol oznámiť zmeny vo vedení armády či kontrarozviedky. Medzitým provládna parlamentná väčšina pracuje na zmene volebných zákonov, aby zakázala účasť vo voľbách tým, ktorí neuznávajú Madurovo víťazstvo a sú považovaní za „fašistov“. Výsledky, ktoré by preukazovali jeho víťazstvo pritom ešte stále neboli zverejnené. [11]

González sa medzitým vrátil do Latinskej Ameriky (so zastávkou v USA) na turné s cieľom získať politickú podporu na zosadenie Madura. Znepokojený Gonzálezovou popularitou a vplyvnou skupinou jeho podporovateľov, ponúkol súčasný prezident odmenu 100-tisíc dolárov za informácie vedúce k jeho zatknutiu. [16]

V boji proti chávizmu sa González môže stále spoľahnúť na významnú pomoc spojenkyne Machado. [4] Situácia opozície je však komplikovaná – veľká časť jej vedenia je buď vo väzení, alebo sa skrýva, zatiaľ čo v rôznych častiach venezuelskej spoločnosti prevláda atmosféra všeobecného strachu. [11]

Gonzáleza za právoplatného víťaza volieb uznáva veľká väčšina relevantných medzinárodných aktérov. Za prezidenta ho už uznali Spojené štáty, Európsky parlament a viaceré okolité krajiny latinskoamerického regiónu. [4] Predstavitelia dosluhujúcej Bidenovej administratívy sa začiatkom januára stretli vo Washingtone s Gonzálezom, ktorému tým jasne demonštrovali podporu. [17] USA po Madurovej inaugurácii predĺžili dočasný ochranný štatút pre Venezuelčanov a zvýšili odmeny za informácie vedúce k zatknutiu Madura. USA tiež uvalili nové vízové obmedzenia a sankcie na úradníkov podporujúcich Madura, ktorí dohliadajú na hospodárske a bezpečnostné agentúry. Spojené kráľovstvo, EÚ a Kanada vydali sankcie proti viacerým osobám spojeným s Madurom, odvolávajúc sa na porušovanie ľudských práv a podkopávanie demokracie. Skupina G7 odsúdila inauguráciu ako nedostatočne legitímnu a kritizovala Madurovo pokračujúce uchopenie moci. [15]

Rada OSN pre ľudské práva vydala správu, v ktorej obvinila venezuelskú vládu zo závažného porušovania ľudských práv počas volieb, vrátane nezákonného zadržiavania a mučenia vo väzbe. Medzinárodný trestný súd taktiež vyšetruje Madura zo zločinov proti ľudskosti. [4] Medziamerická komisia pre ľudské práva (IACHR) vo svojej správe z 28. augusta uviedla, že Venezuela zažíva „vážnu krízu“, ktorá zahŕňa svojvoľné používanie sily, násilné zadržiavanie, súdne prenasledovanie a obmedzovanie slobody prejavu. [7]

Aj Maduro získal podporu od niekoľkých krajín – Ruska, Číny, Nikaraguy a Iránu. Avšak viacerí jeho bývalí spojenci v regióne, vrátane Kolumbie, Mexika a Brazílie, vyzvali venezuelskú vládu, aby predložila dôkaz o volebnom víťazstve Madura. [11] Režim v reakcii na obvinenia z volebných podvodov vyhostil diplomatický personál z Argentíny, Čile, Kostariky, Peru, Panamy, Dominikánskej republiky a Uruguaja. [7]

Podstata povolebnej krízy a neistá budúcnosť

Výsledok volieb je kľúčový pre vývoj medzinárodných vzťahov na americkom kontinente. V záujme Venezuely, USA, Európskej únie a v podstate celého latinskoamerického regiónu je najmä ukončenie migračnej krízy. [1] Podľa údajov Agentúry OSN pre utečencov viedla hospodárska a politická kríza k odchodu viac ako 7,7 milióna Venezuelčanov z krajiny za cieľom nájsť ochranu a lepšiu kvalitu života. [11] Možnosť novej vlny venezuelskej migrácie vyvoláva obavy predovšetkým v USA, kde sa kontrola imigrácie a deportácie stali kľúčovými témami tohtoročnej prezidentskej volebnej kampane. [18]

Po Trumpovom víťazstve sa predpokladá, že jeho administratíva zredukuje spoločné interakcie iba na hospodárske záujmy a bude ignorovať otázky ľudských práv. Nový americký prezident zdôraznil, že bude presadzovať prísnejšiu imigračnú politiku vrátane masových deportácií a sprísnenia cezhraničných kontrol. [18]

Venezuelská opozícia očakáva, že Trump vyvinie na Madura väčší tlak než jeho predchodca Joe Biden. Na dosiahnutie zmeny je však potrebná aj spolupráca regionálnych aktérov. Riešenie problémov s obchodom s drogami a násilím prameniacim z krízy sa pritom môže ukázať ako dôležitejšie než ideologické rozpory medzi viacerými ľavicovo-orientovanými lídrami. [19]

Napriek neistému dopadu amerických prezidentských volieb na riešenie venezuelskej migračnej krízy, opoziční lídri zdôrazňujú, že skutočná zmena musí vzísť z vnútra Venezuely. Domnievajú sa, že hoci môže byť podpora USA cenná, kľúčom je mobilizácia a odhodlanie venezuelského ľudu obnoviť demokraciu a riešiť vnútorné problémy krajiny. [19] Prognózy však nie sú príliš optimistické. Tento rok by sa mali uskutočniť regionálne a komunálne voľby, ktoré môžu ešte viac prehĺbiť krízu v krajine. Opäť sa totiž podľa správ Carterovho centra a skupiny volebných expertov OSN očakáva absencia transparentnosti nevyhnutnej pre ich slobodný priebeh. [11]

Editori článku: Dávid Dinič, Veronika Zwiefelhofer Čáslavová

Zdroje

[1] International Crisis Group. 2023. “Pacto en Barbados: la ruta sinuosa de Venezuela hacia comicios competitivos”. Accessed September 20, 2024. https://www.crisisgroup.org/es/latin-america-caribbean/andes/venezuela/barbados-deal-sets-venezuela-rocky-path-competitive-polls.

[2] Singer, Florantonia. 2024. “La ONU concluye que las elecciones en Venezuela no cumplieron las medidas “de integridad y transparencia”. El País. Accessed October 16, 2024. https://elpais.com/america/2024-08-14/la-onu-concluye-que-las-elecciones-en-venezuela-no-cumplieron-las-medidas-de-integridad-y-transparencia.html.

[3] Glatsky, Genevieve. 2024. “Venezuela’s Election Was Deeply Flawed. Here’s How.”. The New York Times. Accessed September 20, 2024. https://www.nytimes.com/2024/07/31/world/americas/venezuela-election-vote-flaws.html.

[4] Turkewitz, Julie and Genevieve Glatsky. 2024. “El líder de la oposición venezolana dice que fue obligado a reconocer a Maduro”. The New York Times. Accessed September 20, 2024. https://www.nytimes.com/es/2024/09/19/espanol/america-latina/venezuela-documento-edmundo-gonzalez.html.

[5] Central Intelligence Agency. 2024. “The World Factbook – Venezuela”. Accessed September 18, 2024. https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/venezuela/#government.

[6] Moleiro, Alonso and Florantonia Singer. 2024. “El Supremo de Venezuela convalida la victoria de Maduro entre críticas por su falta de independencia”. El País. Accessed September 18, 2024. https://elpais.com/america/2024-08-22/el-supremo-de-venezuela-convalida-la-victoria-de-maduro-entre-criticas-por-su-falta-de-independencia.html.

[7] CNN Español. 2024. “¿Qué ha pasado en Venezuela desde las elecciones presidenciales? Así se vive la tensión y la incertidumbre”. Accessed October 28, 2024. https://cnnespanol.cnn.com/2024/09/28/venezuela-dos-meses-elecciones-presidenciales-incertidumbre-tensiones-orix.

[8] Gómez Forero, Camilo. 2024. “¿Por qué ver estos decimales ayudaría a hablar de un fraude en Venezuela?”. El Espectador. Accessed October 14, 2024. https://www.elespectador.com/mundo/elecciones-venezuela-2024/por-que-ver-estos-decimales-nos-ayudaria-a-hablar-de-un-fraude-en-venezuela/?outputType=amp.

[9] Infobae. 2024. “El burdo cálculo matemático en la información oficial que aumenta las sospechas sobre la manipulación de la elección en Venezuela”. Accessed October 14, 2024. https://www.infobae.com/venezuela/2024/07/30/el-burdo-calculo-matematico-en-la-informacion-oficial-que-aumenta-las-sospechas-sobre-la-manipulacion-de-la-eleccion-en-venezuela/?outputType=amp-type.

[10] González, Edmundo. 2024. X. July 29, 2024, 5:05. Accessed October 7, 2024. https://x.com/EdmundoGU/status/1817758285136580769.

[11] Voz de América. 2024. “Tres meses después de las elecciones en Venezuela: sin resultados transparentes; represión e incertidumbre”. Accessed October 28, 2024. https://www.vozdeamerica.com/a/tres-meses-despues-elecciones-venezuela-sin-resultados-transparentes-represion-incertidumbre/7840958.html.

[12] Singer, Florantonia. 2024b. “La rabia ciudadana se extiende por Caracas ante la sospecha de fraude en las elecciones: “Quiero que salga Nicolás”. El País. Accessed October 16, 2024. https://elpais.com/america/2024-07-29/la-rabia-ciudadana-se-extiende-por-caracas-ante-la-sospecha-de-fraude-en-las-elecciones-quiero-que-salga-nicolas.html.

[13] Quesada, Juan Diego and Florantonia Singer. 2024. “Edmundo González denuncia coacciones del chavismo en la Embajada de España para acatar la victoria de Maduro”. El País. Accessed September 19, 2024. https://elpais.com/america/2024-09-18/edmundo-gonzalez-denuncia-que-el-chavismo-le-coacciono-con-un-documento-en-el-que-reconoce-la-victoria-de-maduro.html#?rel=lom.

[14] El País. 2024. “Resultados de las elecciones en Venezuela 2024, en vivo | La ONG Foro Penal denuncia 1.692 arrestos por motivos políticos desde las elecciones del 28 de julio”. Accessed September 19, 2024. https://elpais.com/america/2024-09-18/resultados-de-las-elecciones-en-venezuela-2024-en-vivo.html.

[15] Pozzebon, Stefano. 2025. „Venezuela’s Nicolas Maduro sworn in for third presidential term as opposition decries ‘coup’“. CNN. Accessed January 30, 2025. https://edition.cnn.com/2025/01/10/americas/venezuelas-nicolas-maduro-sworn-in-intl/index.html.

[16] Misra, Amalendu. 2025. “How much of a threat does Venezuela’s exiled opposition pose to the rule of Nicolás Maduro?”. The Conversation. Accessed January 8, 2025. https://theconversation.com/how-much-of-a-threat-does-venezuelas-exiled-opposition-pose-to-the-rule-of-nicolas-maduro-246720.

[17] Charner, Flora. 2025. „Venezuela’s Maduro starts another disputed term in office more isolated than ever“. CNN. Accessed January 30, 2025. https://edition.cnn.com/2025/01/11/americas/nicolas-maduro-venezuela-new-term-analysis-intl/index.html.

[18] Charner, Flora et al. 2024. “¿Cómo podría afectar a Venezuela el resultado de las elecciones en Estados Unidos?”. CNN Español. Accessed November 9, 2024. https://cnnespanol.cnn.com/2024/11/05/situacion-venezuela-elecciones-eeuu-orix.

[19] Cardozo Álvarez, Ramón. 2024. “Venezuela y Trump: el cambio depende de los venezolanos”. Deutsche Welle. Accessed November 9, 2024. https://www.dw.com/es/venezuela-y-el-retorno-de-trump-el-cambio-depende-de-los-venezolanos/a-70738116.