Komentář k rozhodnutí Pekingu rozšířit svůj obranný perimetr ve Východočínském moři.

To, čo pred pár týždňami vyzeralo ako špekulácie (viď naše Novinky), sa stalo skutočnosťou. Čínske ministerstvo obrany vyhlásilo s platnosťou k 23. 11. vytvorenie identifikačnej zóny protivzdušnej obrany (ADIZ) nad Východočínskym morom. Všetky lietadlá vstupujúce do tejto zóny sa na základe stanovených pravidiel musia identifikovať, oznámiť svoj letový plán a udržiavať komunikáciu s príslušnými orgánmi .V prípade nerešpektovania týchto ustanovení „čínske ozbrojené sily podniknú nutné obranné opatrenia“ proti narušiteľovi. Nové obranné pásmo pokrýva väčšinu plochy Východočínskeho mora vrátane sporných teritórií a prekrýva sa s už existujúcimi japonskými a kórejskými zónami.

Eskalačný krok Pekingu vyvoláva mnoho otázok. Prvotná analýza naznačuje tri hlavné motívy stojacimi za týmto rozhodnutím. Tie sa vzájomne nevylučujú a je skôr otázkou, ktorý z nich hrá väčšiu rolu.

1. Praktické popretie japonskej kontroly nad spornými územiami

Po tom ako japonská vláda v septembri 2012 znárodnila niektoré zo sporných ostrov Senkaku/Diaoyu, Peking prišiel so stratégiou, ktorej úlohou je uprieť Toku výlučnú správu ostrovov. K tomuto účelu bola vytvorená i zjednotená Čínska pobrežná stráž. Jej lode teraz pravidelne hliadkujú v blízkosti ostrovov spoločne s japonskými plavidlami. Vytvorenie ADIZ je aplikáciou tejto stratégie vo vzdušnom priestore. Japonské lietadlá často pohotovostne vzlietajú keď sa čínske lietadlá približujú k japonskému vzdušnému priestoru. Čína teraz bude môcť podnikať rovnaké opatrenia proti japonským strojom. Výsledkom bude eliminácia monopolu Tokia na kontrolu nad sporným teritóriom a zavedenie nového status quo. Ustanovenie ADIZ tiež môže byť odpoveďou na japonské hrozby zostreliť čínske bezpilotné lietadlá vstupujúce do priestoru nad sporným územím.

2. Spochybnenie amerických aliančných záväzkov voči Japonsku

V Pekingu nie sú ojedinelé názory, že japonská vojenská asertivita je funkciou aliancie s Washingtonom. Táto argumentácia logicky vedie k záveru, že oslabenie aliančného puta prinúti Tokio viesť menej „provokatívnu politiku“. Práve tomuto má slúžiť novo vytvorená zóna. V nej sú totiž konfrontácie japonských a čínskych stíhačiek zaručené. Zvýšením hrozby vojenských stretov chce Peking možno paradoxne odstrašiť Washington od zapájania sa do sporov medzi Čínou a Japonskom.

3. Demonštrácia mocenskej pozície Xi Jinpinga

Na začiatku novembra sa uskutočnilo tretie plénum ústredného výboru KSČ. Toto dôležité stretnutie mimo konkrétnych politických iniciatív (viď naše Novinky) vyslalo jeden kľúčový signál: prezident Xi Jinping je ten kto v Číne rozhoduje. Xi konsoliduje svoju politickú moc nielen nad rozsiahlou štátnou byrokraciou, ale aj nad ozbrojenými zložkami, od ktorých očakáva schopnosť „viesť a vyhrávať vojny“. Po treťom pléne sa Xi postavil do čela nového Výboru pre národnú bezpečnosť. Ten má byť síce primárne zameraný na problematiku internej bezpečnosti, Xi však cez neho získava i prostriedok priameho riadenia a koordinácie vonkajšej bezpečnostnej politiky. Je preto takmer isté, že ustanovenie ADIZ bolo dobre premysleným rozhodnutím z najvyšších miest. Tento krok môže byť prvou indíciou o rozsiahlejšej stratégii, ktorá indikuje ešte asertívnejší prístup Pekingu k teritoriálnym sporom.

Zašla Čína príliš ďaleko ?

Peking sa však svojim krokom pravdepodobne prerátal. Ostrá reakcia Tokia nebola prekvapením, čínske vedenie sa však možno prerátalo vzhľadom na očakávanú americkú reakciu. Americký minister Chuck Hagel označil vytvorenie ADIZ nad Východočínskym morom za “destabilizujúci pokus zmeniť status quo v regióne“ a zdôraznil, že tento krok „nijak neovplyvní spôsob, akým Washington podniká vojenské aktivity v regióne“. Neohlásený prelet amerických bombardérov B-52 nad ostrovmi Senkaku/Diaoyu deň po vyhlásení ADIZ jasne demonštroval americkú pozíciu. Je nutné pripomenúť, že vlastnú ADIZ majú ako Japonci, tak Američania. Na rozdiel od Pekingu však od lietadiel nevyžadujú identifikáciu v prípade, že cez vzdušný priestor len prelietajú a nesmerujú priamo na japonské územie.

Pekingu sa navyše podarilo naštvať i Soul. Vyhlásená zóna totiž zasahuje nad Soulom-nárokovaný podmorský útes Ieodo a prekrýva sa s kórejskou zónou protivzdušnej obrany pri ostrove Jeju. Na povrch sa tak znovu dostal často opomínaný teritoriálny spor o hranicu výlučných ekonomických zón (EEZ) medzi dvoma krajinami. Vzhľadom na zbližovanie sa Južnej Kórey a Číny v poslednom období je motív Pekingu mätúci. Soul nakoniec môže prehodnotiť vnímanie strategickej situácie v regióne a nastoliť voči Pekingu ostražitejšiu politiku. Ako logický partner vo „vyvažovacej hre“ sa núka Tokio, aj keď súčasné vzťahy medzi dvoma krajinami sú na bode mrazu.

Najväčším problémom pre Peking však môže byť to, že jej ADIZ nebude nikto rešpektovať. Po amerických lietadlách ignorovali zónu aj japonské a juhokórejské letectvo. Predstavitelia japonských komerčných aeoroliniek sa najprv vyjadrili, že budú rešpektovať čínsku ADIZ a podajú informácie o svojich leteckých plánoch. Po tlaku japonskej vlády však tieto vyjadrenia zmenili. Ostatné letecké spoločnosti v oblasti sa zatiaľ podvolili. Je otázne akým spôsobom Čína plánuje zaistiť plnenie ňou stanovených podmienok. Pri prelete cudzích vojenských lietadiel v posledných dňoch čínske stíhačky nevzlietli do vzduchu. Peking síce oznámil, že prelety monitoroval, no tento incident ukázal, že je tvárou v tvár takýchto narušení bezzubý. Nakoniec tak celá aféra môže skončiť ako zosmiešnenie Pekingu, ktorý teraz už len ťažko môže vycúvať zo svojej pozície.

Naskytajú sa tak dve varianty ďalšieho vývoja. Čína sa môže pokúsiť zónu vynucovať napriek tomu, že bude ignorovaná alebo sa pomocou šikovnej rétoriky pokúsi tvrdiť, že ju vlastne nikdy vynucovať nechcela.

Autor: Filip Šebok, student bakalářského programu mezinárodní vztahy na Fakultě sociálních studií Masarykovy univerzity.