Európske médiá bijú na poplach. Krajná pravica na starom kontinente naberá na sile a získava si čoraz viac voličov. Tento fakt dokazuje najmä volebný úspech maďarského Jobbiku, Wildersovej Strany slobody v Holandsku a nedávny historický úspech protiislamských Švédskych demokratov, ktorí sa po prvýkrát dostali do parlamentu. Politológovia pripomínajú, že za situáciu nemôže len ekonomická kríza, ale aj multikulturalizmus,imigrácia a boj proti islámu. Nemusíme však chodiť ďaleko. Krajná pravica silne aj u nás, a ako sa ukazuje, oslovuje najmä mladých ľudí. A práve téme radikalizácie mladej generácie v Česku a na Slovensku budú venované nasledujúce riadky.

Už v úvode treba dodať, že aj keď je spomínaný trend v ČR pomerne slabý, je prítomný a bolo by nezodpovedné ho podceniť. Najznámejším politickým subjektom krajnej pravice v ČR je Dělnická strana sociální spravedlnosti (DSSS), ktorá je nástupkyňou už zakázanej Dělnickej strany. Jej posledný volebný zisk 1,14 percenta hlasov síce nie je nijak impozantný, no keby sa volieb zúčastnili len mladí ľudia, jej výsledok by bol oveľa vyšší. Podľa prieskumu spoločnosti Člověk v tísni, ktorý zisťoval volebné preferencie stredoškolských študentov sa DSSS umiestnila na štvrtom mieste so ziskom vyše 7 percent (Český rozhlaz 2010). Podobne dopadol aj prieskum agentúry SC&C pre Českú televíziu, ktorý skúmal volebné preferencie ľudí do 29 rokov. Aj v tomto prípade získala DSSS viac ako 7 percent (Ihned.cz 2010).

Politológovia však tvrdia, že o nič dramatické sa nejedná, pričom poukazujú na to, že Pirátska strana sa u študentov teší rovnakej popularite. Je pravdou, že mladí ľudia volia recesisticky a nechcú etablované strany. DSSS navyše získala najviac hlasov na učňovkách, kde jej percentuálny zisk dosahoval až 11 percent. Ako však bolo povedané, situáciu nemožno podceňovať. DSSS je medzi mladými pomerne obľúbená a má potenciál rásť.

Situácia je však podstatne viac alarmujúca na Slovensku, aj keď z prvého dojmu sa môže zdať, že tomu tak nie je. Slotova Slovenská národná strana (SNS) v posledných voľbách stratila 7 percentuálnych bodov, dostala sa do opozície, a len tesne sa udržala v Národnej rade so ziskom 5.07 percenta. Aj keď je SNS právom zaraďovaná medzi krajnú pravicu, predsa len sa jedná o stranu populistickú, ktorá počas svojej 4 ročnej účasti vo vláde nevedela a pravdepodobne ani nechcela presadiť žiadne extrémne opatrenia. SNS stratila svoj rebelský potenciál v dôsledku čoho prišla o radikálneho voliča. Avšak oveľa nebezpečnejším a stále populárnejším subjektom na slovenskej politickej scéne je Kotlebova Ľudová strana – Naše Slovensko (ĽSNS), ktorú možno označiť ako fašistickú.

ĽSNS na zvyšovanie popularity využíva najmä čoraz viac zhoršujúce sa vzťahy medzi majoritným obyvateľstvom a rómskou menšinou, pričom zvolila veľmi efektívny spôsob propagácie. Najmä na Strednom a Východnom Slovensku usporadúva mítingy v oblastiach so zvýšenou kriminalitou Rómov, stavia sa do role ochrancov tamojších Slovákov, a dokonca v týchto lokalitách vytvára vlastné obranné oddiely.

V parlamentných voľbách v roku 2010 získala ĽSNS 1,33 percenta čo sa podobne ako v prípade DSSS môže zdať veľmi málo. Avšak vo voľbách v r. 2006, kedy ešte ĽSNS vystupovala pod názvom Ľudová strana (ĽS) jej zisk činil len 0,16 percent. Vo voľbách v r. 2002 to bolo len0,02 percenta (ŠU SR 2010) . Oproti roku 2006 sa teda jedná o 8 násobný nárast a dokonca o 67 násobný nárast oproti voľbám v roku 2002. Ak tento trend bude pokračovať, ĽSNS sa v budúcich voľbách stane parlamentným subjektom.

Podobne ako u DSSS aj obľúbenosť ĽSNS je vysoká u mladých ľudí, ktorá je však aj v porovnaní so svojím českým náprotivkom priveľká. Podľa online volieb, ktoré prebehli na web stránke denníka Pravda, získala ĽSNS medzi ľuďmi vo veku 18 až 29 rokov asi 4,5 percenta hlasov (Pravda 2010). Tento prieskum je však zvádzajúci, pretože sa jedná len o návštevníkov tejto stránky. Smerodajnejší nám môže byť prieskum, ktorý zorganizoval denník Plus JEDEN DEŇ medzi študentmi stredných škôl vo veku 17-18 rokov v jednotlivých krajoch Slovenska. Podľa tohto prieskumu získala ĽSNS v Banskobystrickom kraji 27,7 percent a rekordných 46,2 percent! v Prešovskom kraji. Problémom tohto prieskumu je však relatívne nízka vzorka len asi 173 študentov (Plus JEDEN DEŇ 2010).

V snahe nájsť dôveryhodnejšie štatistiky je však dobré čerpať z neobvyklého zdroju – Facebooku. V iných prípadoch by bol tento zdroj nanajvýš nevhodný, avšak ak sa chceme dozvedieť o politických názoroch mladých ľudí do, ktorí na Facebooku jednoznačne prevažujú (Pooh.cz 2009), môže byť táto sociálna sieť veľmi užitočná. Facebook je na tento účel vhodný aj preto, lebo drvivá väčšina ľudí je na ňom zaregistrovaná pod vlastným menom, ich identita nie je utajená, a nielen ich priatelia sú schopní vidieť skupiny, do ktorých sa pridávajú. V prípade týchto skupín, medzi ktoré patria aj politické strany sa teda nejedná o nejaké recesistické anonymné ovplyvňovanie štatistík, tak ako tomu mohlo byť v spomínaných prieskumoch, ale o deklaratórne vyjadrenie osobných názorov.

V obľúbenosti slovenských politických strán na Facebooku vedie liberálna Sloboda a Solidarita (SaS) s asi 84 000 sympatizantmi. ĽSNS však patrí už druhá priečka s vyše 40 000 fanúšikmi! a ďaleko tak predstihuje Stranu demokratickej a kresťanskej únie (SDKU-DS), s ktorou na Facebooku sympatizuje asi 7300 ľudí. Zaujímavosťou je že „konkurenčná“ SNS má na Facebooku len 800 členov. Aj z tohto možno usúdiť značne rozdielne vekové zázemie ich voličov. Tieto čísla sú jednoznačne alarmujúce a ĽSNS si už začína uvedomovať, že práve v mladej generácii je jej sila (SP 2010).

Ako bolo povedané, v ČR nie je situácia až taká kritická, no zľahčovať ju by nebolo na mieste. Na Facebooku jednoznačne vyhráva TOP 09 s asi 49 000 členmi. Za ňou nasledujú Věci veřejné s 22 000 členmi, ale už tretie miesto patrí DSSS s vyše 8000 sympatizantmi. DSSS tak predstihuje napríklad ODS (7005č.), Stranu zelených (5700č. ) alebo ČSSD (1029č). ´

Krajná pravica v ČR a SR teda sleduje celoeurópsky trend. Jej hlavný predstavitelia: DSSS a ĽSNS pri získavaní svojich sympatizantov hrajú na etnickú (najmä rómsku) kartu. Keďže rómska populácia v SR je oveľa početnejšia, ako absolútne, tak aj pomerne, ĽSNS je v tejto taktike pochopiteľne úspešnejšia. Treba priznať, že tento vývoj je podobne ako v iných európskych prípadoch dôsledkom nielen ekonomickej krízy, ale predovšetkým neriešením mnohých socioekonomických problémov zo strany vládnych garnitúr, ktoré krajnej pravici dávajú politickú muníciu. Súčasné volebné výsledky týchto strán sú nízke, ako však ukazujú prieskumy u budúcich voličov, sú len predzvesťou možných problémov, ktoré naše politické scény čakajú. Problém je komplexný a riešenie nebude jednoduché, ale minimálne v prípade Slovenska, je možno už teraz o päť minút dvanásť.

Zdroje:

Český rozhlaz: Volby u studentů vyhrála TOP 09, levice propadla,14. 5. 2010, online text:( http://www.rozhlas.cz/zpravy/spolecnost/_zprava/732984), overené dňa 3. 10. 2010

Ihned.cz: Mladí volili Top 09, zelení u nich propadli, 29. 5. 2010, online text, (http://volby.ihned.cz/c1-43917220-mladi-volili-top-09-zeleni-u-nich-propadli),overené dňa 3. 10. 2010

Pooh.cz: Věkové skupiny českých uživatelů na Facebook.com (stále přes 1M českých uživatelů), vydáno 30.6.2009, onlinetext:(http://www.pooh.cz/a.asp?a=2015532),overené dňa 3. 10. 2010

Plus JEDEN DEŇ: Náš prieskum: Prvovoliči poslali Fica do opozície, 21. 5. 2010, online text (http://www.pluska.sk/slovensko/volby-2010/nas-prieskum-prvovolici-poslali-fica-do-opozicie.html), overené dňa 3. 10. 2010

Pravda: Virtuálne voľby: Mladí ‚žerú‘ SaS, 11. 6. 2010, online text:(http://spravy.pravda.sk/virtualne-volby-mladi-zeru-sas-dmi-/sk-volby.asp?c=A100611_163721_sk-volby_p12)

, overené dňa 3. 10. 2010

Slovenská pospolitosť: Pozor! Parlamentné voľby 2014 – úspech Mariana Kotlebu je na dosah!, 12. 7. 2010, online text (http://pospolitost.wordpress.com/2010/07/12/pozor-parlamentne-volby-2014-uspech-mariana-kotlebu-je-na-dosah/),overené dňa 3. 10. 2010

ŠU SR: Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany, ŠUSR 2002, online verzia: (http://app.statistics.sk/volby2002/webdata/slov/tab/tab3.htm),overené dňa 3. 10. 2010

ŠU SR: Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany . ŠUSR 2006, online verzia: (http://app.statistics.sk/nrsr_2006/slov/obvod/results/tab3.jsp), overené dňa 3. 10. 2010

ŠU SR: Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany, ŠUSR 2010, online verzia: (http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab3.jsp?lang=sk), overené dňa 3. 10. 2010

Autor: Petr Števkov je studentem Bezpečnostních a strategických studií, FSS,MU