V noci z 15. na 16. júla sa v Turecku nečakane uskutočnil pokus o prevrat, ktorý zorganizovala armáda a bol namierený voči prezidentovi Erdoganovi. Oficiálne chcela armáda (resp. jej časť) (Reuters 2016a) zvrátiť islamizujúcu politiku prezidenta a nastoliť liberálnejší režim. (Dennik N 2016a) Turecko má bohatú históriu vojenských pučov, len v druhej polovici 20. storočia sa organizovali viac menej pravidelne (1960, 1971, 1980, 1997). (Al jazera 2016) Najnovší vojenský prevrat v Turecku bol však iný, nielenže sa doňho nezapojila celá armáda (na základe čoho sa vynorili špekulácie, že sa jednalo len o divadlo zosnované prezidentom Erdoganom, ktoré malo poslúžiť ako zámienka na čistky v spoločnosti), ale bolo predovšetkým neúspešné. Krátko po jeho neúspechu sa začali vynárať odpovede, prečo bolo neúspešné. Svetové médiá začali prichádzať s informáciou, že turecká rozviedka o prípravách puču vedela a dokázala tak krátko po jeho vypuknutí reagovať, efektívne zmobilizovať políciu a vernú časť armády. Niekoľko dní po tom začali niektoré médiá prichádzať so správou, že tureckých kolegov mala pomôcť varovať ruská rozviedka – čo sa nemohlo udiať bez posvätia prezidenta Putina . Rusko oficiálne správu nepotvrdilo, a tak je náročné dopátrať sa pravdy. Cieľom tohto komentáru nie je venovať sa tureckému prevratu. Hlavným cieľom komentáru je analyzovať možné motívy Ruska a konkrétne prezidenta Putina na záchrane režimu tureckého prezidenta.  Čo mohlo viesť prezidenta Putina k tomu, aby pomáhal svojmu tureckému kolegovi Erdoganovi k udržaniu moci?

Z priateľa nepriateľ, z nepriateľa priateľ

Rusko – Turecké vzťahy sú ako na hojdačke. Ako príklad nám môže poslúžiť história. Aj v minulosti boli vzťahy buď napäté (rusko-osmanské súperenie o nadvládu nad oblasťou Čierneho mora a Balkánu) alebo priaznivé (sovietska podpora nezávislého Turecka po prvej svetovej vojne) (Černý 2014). V ére Putina a Erdogana boli zo začiatku vzťahy priaznivé, uvažovalo sa o vzájomnej ekonomickej spolupráci a tiež spolupráci v oblasti energetiky, ktorá mala nahradiť zrušený projekt South Stream. (Energia Denník N 2014) K zhoršeniu vzťahov došlo kvôli vojne v Sýrii, Rusko podporovalo prezidenta Assada, zatiaľ čo Turecko sýrsku opozíciu. Na sýrsko-tureckých hraniciach začalo dochádzať k stretom, pri ktorých ruské letectvo narúšalo turecké hranice. ( Pravda 2015a) Turecko niekoľko krát diplomaticky protestovalo, až sa koncom novembra odhodlalo k tomu, čo spôsobilo v Moskve šok – zostreleniu lietadla. 24.11.2015 Turecko zostrelilo ruskú stíhačku. Rusko-turecké vzťahy sa tak ocitli na bode mrazu. (Pravda 2015b) Putin žiadal od Erdogana ospravedlnenie, čo hrdý turecký prezident vytrvalo odmietal. Rusko tak uvalilo na Turecko sankcie a začalo dochádzať k ruskej kritike Turecka. (RT 2015) Putin obvinil Turkov z kupovania ropy od Islamského štátu. (TASR 2015) Erdogan neostal Rusom nič dlžný a rozhodol sa zasiahnuť na citlivom mieste – na Kryme. Turecko vyjadrilo podporu krymským Tatárom a začalo rozvíjať hlbšie vzťahy s Ukrajinou. (Pravda 2016) Analytik Ivan Krastev sa dokonca pre slovenský Denník N vyjadril, že podľa neho Rusko tajne dúfa v zmenu režimu v Turecku, nakoľko je ambiciózny Erdogan prekážkou ruských záujmov v regióne. (Denník N 2016b) Mohlo sa zdať, že dobré časy rusko-tureckých vzťahov sú minulosťou. Potom však prišiel druhý zlom. Koncom júna sa Erdogan neočakávane ospravedlnil Rusom za zostrelenie stíhačky, čo viedlo k očividnému zlepšeniu vzájomných vzťahov.

Môže sa teda zdať, že Rusko malo motiváciu pomôcť Erdoganovi, keď sa ocitol v kríze a to práve z dôvodu, že došlo k normalizácii vzťahov. Pre Rusko by bolo nevýhodné, ak by sa k moci dostala neznáma osoba pri ktorej by si nemohla byť Moskva istá aké budú jej postoje či už k Sýrii alebo aj k vojne na Ukrajine. Informovanie Erdogana o chystanom puči tiež mohlo poslúžiť, ako skúška dôvery, keď Rusko dokázalo normalizáciu vzťahov Erdoganovi aj skutkom. V neposlednom rade si treba uvedomiť, že konzervatívny až do puču ľahko autoritatívny režim v Turecku vzbudzuje  u Moskvy viac priazne než prozápadnejšie, liberálnejšie naladené Turecko.

Snaha zaviazať si Turkov

Rusko a predovšetkým prezident Putin si mohli uvedomiť, že informácia o puči, ktorú získala ruská rozviedka má cenu zlata. Mali možnosť nielen zachrániť Erdoganovu kariéru, ale ako sa neskôr ukázalo  aj život. Moskva pravdepodobne správne kalkulovala, že ak puč neuspeje aj vďaka jej informáciám, Erdogan si uvedomí, kto mu „zachránil krk“. Zistí totiž, že to neboli jeho spojenci USA, či Nemecko, ale práve Rusko, s ktorým sa ešte pred pár mesiacmi takmer ocitlo vo vojne.  Moskva tak možno počítala s tým, že v takomto prípade bude Erdogan ochotný urobiť ústupky možno  aj ohľadom Sýrie, čo by Rusku nesmierne pomohlo. Na výsledok tejto kalkulácie si budeme musieť počkať. V tejto chvíli je ale už jasné, že Erdogan sa chystá do Ruska, ktoré navštívi 9.8. (Reuters 2016b). Je zrejmé, že sa jedná o snahu urovnať vzájomné spory. Dá sa tiež očakávať, že jednou z kľúčových tém rozhovoru (ak nie najkľúčovejšou) bude Sýria. V Rusku si tiež uvedomujú, že popučovské Turecko bude čisto o Erdoganovi. Erdogan má širokú podporu verejnosti, o ktorú sa opiera pri svojich čistkách. (Ta3.com 2016). Ak bude mať Moskva dobré vzťahy s Erdoganom, bude ich mať dobré s Tureckom ako takým. Za pripomienku stojí v tomto prípade aj fakt, že Turecko je vplyvný hráč nielen v regióne, ale jedná sa aj o významného člena NATO a momentálne s ohľadom na migračnú krízu má aj pomerne silné páky na EÚ. Mať na svojej strane Turecko by preto pre Moskvu mohlo byť nesmierne výhodné.

Putinov postoj k prevratom

Okrem politických motivácií mohli hrať pri ruskej pomoci tureckej rozviedke rolu aj postoje ruského prezidenta k pučom. Môže sa to zdať ako smiešna motivácia, avšak je potreba si uvedomiť, aký je režim prezidenta Putina. Putin pochádza z prostredia bezpečnostných zložiek (KGB), jeho politika je od začiatku kariéry založená na „neotrasoch“. Po turbulentnej dobe Jeľcina totiž boli Rusi unavení neustálymi pokusmi a reformami s neistým koncom. Putin predstavuje symbol stability predvídateľnosti ( v očiach mnohých Rusov). Aj z tohto dôvodu tak tvrdo vystupuje napríklad voči farebným revolúciám. Vojenský puč by bolo možné považovať za akúsi „farebnú revolúciu zvnútra“, kedy časť armády/ bezpečnostných zložiek nesúhlasí s vládnucim režimom a usiluje o zmenu. Prezident Putin si uvedomuje význam podpory armády a iných bezpečnostných zložiek (o čom svedčí aj vytvorenie Národnej gardy v apríly 2016, na ktorú má prezident priamy vplyv). Za dobrý príklad postoja príslušníkov bezpečnostných zborov vo vrcholných funkciách k pučom/ prevratom môže poslúžiť príklad bývalého šéfa KGB a neskoršieho vodcu ZSSR Jurija Andropova, ktorý podľa Mitrochina mal až panický strach z pučov a revolúcií nakoľko si zo skúsenosti v KGB dobre uvedomoval ako rýchlo sa môže pokojná situácia zvrtnúť a on môže byť odstránený z vedenia štátu. Obdobné zmýšľanie je možné očakávať aj u ruského prezidenta. (Andrew – Mitrochin 2008)

Osobné sympatie Putina voči Erdoganovi

Napriek rozporom a iným pohľadom napríklad na Sýriu si ruský prezident pomerne dobre rozumel s tureckým náprotivkom, čo sa ukázalo na viacerých stretnutiach do zostrelenia ruskej stíhačky na jeseň 2015. Obaja usilujú o to, aby ich krajiny získali opäť svoju slávu a veľkosť. Jeden prezývaný ruský cár usiluje o obnovu veľkosti a slávy Ruska a to tak, že sa snaží o skombinovanie kultúrno-náboženských tradícií Cárskeho Ruska a  vojensko-politických úspechov ZSSR. Druhý prezývaný sultán má za cieľ prinavrátiť Turecku slávu Osmanskej ríše a to aj za cenu odklonu od Ataturkových sekularistických tradícií. Obaja sú konzervatívni politici, ktorí sa snažia oprieť svoju moc nepriamo  aj o náboženstvo: Putin o pravoslávie a Erdogan o islam. Ako sa ukázalo po zostrelení stíhačky, obaja sú tiež neústupčiví a pomerne tvrdohlaví, preto žiadosť ruského prezidenta o ospravedlnenie za zostrelenie stíhačky bola mnohými analytikmi označovaná ako súťaž kto z koho. (Sme 2016). Erdogan má toho s Putinom mnoho spoločného. Ruský prezident preto môže v Turecku do určitej miery vidieť zrkadlo. A jednou z vecí, ktoré vodca Kremľa nechcel určite v zrkadle vidieť bolo odstránenie tak veľmi jemu podobného prezidenta v puči…

Do akej miery boli tieto motivácie skutočné a či vôbec mala ruská tajná služba prsty v informovaní tureckej tajnej služby o chystanom puči sa s istotou tak skoro nedozvieme. Veľa však tomu nasvedčuje. Ruský prezident mal tiež viacero motívov, ktoré ho mohli viesť k tomu, aby pomohol zachrániť režim Erdogana. V tomto článku som sa snažil poukázať na tie hlavné. Na záver komentáru by som  ešte chcel poukázať na zaujímavú odpoveď prezidenta Putina na otázku, ktorá mu bola položená v rámci každoročnej „hodiny otázok“ (ešte v apríli – teda v čase napätých rusko-tureckých vzťahov): Komu by ruský prezident Putin pomohol, ak by sa naraz topil turecký prezident Erdogan a ukrajinský prezident Porošenko?  Otázku položilo 12 ročné dievča, teda je jasné, že nemohlo mať ani tušenia o tom, že ruský prezident bude mať skutočne o pár mesiacov šancu zachraňovať svojho tureckého kolegu. Odpoveď prekvapeného  prezidenta bola: Keď sa niekto rozhodne, že sa utopí, potom sa už zachrániť nedá. My sme ale pripravení podať ruku každému, kto o to bude stáť. Rusko podá pomocnú ruku akémukoľvek partnerovi v ťažkej situácii, pokiaľ bude on sám o to stáť“. (RT 2016b)

ZDROJE:

Andrew, Ch. – Mitrochin, V. Neznámé špionážní operace KGB – Mitrochinův archiv. 2008.

Al jazeera (2016). Timeline: A history of Turkish coups (http://www.aljazeera.com/news/europe/2012/04/20124472814687973.html)

Černý, V. (2014): Prednášky predmetu: MVZ234 Vybrané bezpečnostní problémy meziválečného světa.

Dennik N (2016a). Ako turecká islamská revolúcia požiera svoje deti .(https://dennikn.sk/522819/ako-turecka-islamska-revolucia-poziera-svoje-deti/)

Dennik N (2016b). Putin dúfa v zmenu režimu v Turecku. Čoho sa Moskva bojí? (https://dennikn.sk/343533/vladimir-putin-dufa-zmenu-rezimu-turecku/)

Energia Dennik N (2014). Rusko ruší plynovod South Stream. (http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/gazprom-rusi-plynovod-south-stream/15042/ )

Pravda.sk (2015a). Ruské vojenské lietadlo znovu narušilo turecký vzdušný priestor. (http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/369784-ruske-vojenske-lietadlo-znovu-narusilo-turecky-vzdusny-priestor/)

Pravda.sk (2015b). Turci zostrelili ruskú stíhačku. Moskva potvrdila smrť pilota a vojaka (http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/374806-turecke-lietadla-zostrelili-na-hranici-so-syriou-vojenske-lietadlo/)

Pravda.sk (2016). V hre Ankary hrá Kyjev pridelenú úlohu ( http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/386308-v-hre-ankary-hra-kyjev-pridelenu-ulohu/)

Reuters (2016a). Turkish military says coup-plotting soldiers account for 1.5 percent of force (http://news.trust.org/item/20160727095918-60ifn/)

Reuters (2016b). Erdogan says talks with Putin to open new page in relations: TASS (http://www.reuters.com/article/us-russia-turkey-erdogan-idUSKCN10I0PU?il=0)

RT (2015). Russia updates sanctions against Turkey (https://www.rt.com/business/327442-russia-turkey-sanctions-update/)

RT (2016). Владимир Путин ответил на вопрос девочки Вари о Порошенко и Эрдогане (https://russian.rt.com/article/158688)

Smer.sk (2016). Putin a Erdogan rýchlo pochopili, že ak sa budú hádať, nahrávajú svojim protivníkom(http://komentare.sme.sk/c/20224502/car-a-sultan-v-stopach-mussoliniho.html)

TA3.com (2016). Istanbul zaplavili státisíce demonštrantov, Erdogan hovoril o treste smrti (http://www.ta3.com/clanok/1088778/istanbul-zaplavili-statisice-demonstrantov-erdogan-hovoril-o-treste-smrti.html)

TASR (2015). ZAHRANIČNÉ MÉDIÁ: Predáva Islamský štát načierno ropu Turkom? (http://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-syria-rusko-islamsky-stat-ropa/169504-clanok.html)