Násilne protesty, desiatky mŕtvych a neistá politická budúcnosť. Takýmto spôsobom sa dá asi najlepšie charakterizovať súčasná situácia v štáte na západnom pobreží Južnej Ameriky. Bývalý prezident Pedro Castillo sa na konci minulého roku pokúsil o rozpustenie Kongresu, za čo si vyslúžil pobyt vo väzení a obvinenie z vlastizrady. Jeho nástupkyňa Dina Boluarte to však nemá jednoduché, pretože čelí nespokojným občanom, ktorí násilím v uliciach volajú po jej odvolaní. Frustrovaní ľud viní politický systém a elity z toho, že nedokázali odstrániť rozdiely medzi bohatými a chudobnými, a medzi Limou a vidieckymi oblasťami krajiny. [3]  Dočká sa peruánsky ľud protestovaním žiadanej zmeny, skôr než skončí krajina v troskách?

Súčasná kríza nie je v 33-miliónovom štáte ojedinelým prípadom. Piata najľudnatejšia krajina Latinskej Ameriky sa po autoritárskej vláde prezidenta Alberta Fujimoriho (1990­–2000) stala opäť demokratickou len pred dvadsiatimi rokmi. [1] Odvtedy až doteraz je peruánska politika poznačená korupciou a rýchlymi zmenami prezidenta. [2] Od roku 2016 sa ich vystriedalo celkovo šesť (v roku 2020 dokonca traja za päť dní), päť rôznych kabinetov a viac ako 80 ministrov, z ktorých väčšina čelila vyšetrovaniu v súvislosti s korupciou, domácim násilím a vraždami. [3][4]

Okrem korupcie nie je ničím nezvyčajným ani pokus prezidenta o upevnenie si moci prostredníctvom oslabenia Kongresu. Efektívne vládnutie hlavy štátu si totiž vyžaduje podporu väčšiny kongresmanov a pri jej nedosiahnutí sa často schyľuje k politickej kríze. Tá následne končí prezidentovým zosadením. [2] Pôsobenie teraz už bývalého prezidenta Pedra Castilla nebolo výnimkou a iba zhoršilo pocit politickej nefunkčnosti v Peru.

Castillo out, Boluarte in

Pedro Castillo bol zvolený za prezidenta predminulý rok a stal sa tak prvým peruánskym lídrom pochádzajúcim z andského vidieka. [5] Narodil sa do rodiny negramotných roľníkov v chudobnom regióne s nedostatočným prístupom k zdravotnej starostlivosti. Pred svojou kandidatúrou sa živil prácou učiteľa a do politického diania sa zapájal ako odborársky aktivista. Počas svojej volebnej kampane sa ako socialistický líder obrátil na voličov frustrovaných z politických elít a vyššej spoločenskej vrstvy. V kampani sa riadil heslom „Už žiadni chudobní ľudia v bohatej krajine“ a sľubom, že zlepší hospodárstvo  štátu a zníži jeho chronickú nerovnosť. [3]

Castillovo funkčné obdobie bolo však poznačené nestabilitou, keď sa za viac ako rok vystriedali štyria premiéri a sedem ministrov vnútra. Podľa politických analytikov to má za následok uprednostňovanie spoločenských väzieb pred ideológiou politickej strany. [4][16] Počas svojej garnitúry bol Castillo predmetom šiestich trestných stíhaní vrátane obvinení z riadenia zločineckej organizácie s cieľom získať výhody z verejných zákaziek. Zákonodarcovia sa ho pokúsili predtým obžalovať už dvakrát a tretie hlasovanie bolo naplánované krátko po tom, kedy pohrozil rozpustením Kongresu. [3]

K tomu sa odhodlal popoludní 7. decembra 2022. V snahe zmariť svoju obžalobu oznámil v celoštátnom televíznom vyhlásení rozhodnutie rozpustiť Kongres a nastoliť mimoriadnu vládu, čo bolo rýchlo odsúdené ako pokus o štátny prevrat. Ozbrojené sily a polícia jeho krok okamžite odmietli. Najvyšší vládni predstavitelia v rýchlom slede odstúpili a právni experti označili jeho iniciatívu za nezákonnú. O niekoľko hodín neskôr  Kongres odhlasoval jeho obžalobu. Ešte v ten istý deň následne prokuratúra oznámila jeho zatknutie na základe obvinenia zo „vzbury“. Castillo svoje činy obhajoval tým, že bol zadržaný neprávom a od svojho zatknutia neprejavil na verejnosti žiadne výčitky. [3]

Počas jeho zadržiavania zložila prísahu jeho viceprezidentka Dina Boluarte a stala sa tak historicky prvou ženou v prezidentskej funkcii. Šesťdesiatročná Boluarte je rodáčka z regiónu Apurimac, vidieckej oblasti v južnej časti krajiny. [1] Rovnako ako zosadený prezident, ani ona nepochádza z politickej elity. V minulosti pôsobila v štátnej službe, kde pracovala ako poradkyňa manažmentu a neskôr ako vedúca miestneho úradu. [6] Opierať sa môže o podporu centristických a pravicových zákonodarcov a väčšiny médií sídliacich v Lime. [7] K moci sa dostala na kandidátke marxisticko-ľavicovej strany Peru Libre, ako spolukandidátka Pedra Castilla. [6]  Neskôr zastávala  post ministerky pre rozvoj a sociálne začlenenie (oficiálnym názvom Ministro de Desarrollo e Inclusión Social del Perú) v jeho vláde. [3]

Násilie plní ulice

Castillovo zosadenie a vymenovanie prezidentky do funkcie vyústilo v krízu, ktorá vyvolala najhoršie politické násilie v Peru za viac ako dve desaťročia. [5] Peruánska vláda vyhlásila 14. decembra 2022 celoštátny výnimočný stav. Týmto opatrením sa okrem iných občianskych slobôd na 30 dní pozastavuje právo na zhromažďovanie a slobodu pohybu. Odborníci uviedli, že vyhlásenie výnimočného stavu je nezvyčajné. Hoci predchádzajúce vlády tak v niektorých častiach krajiny urobili, toto opatrenie sa podľa nich nepoužívalo v takom rozsahu od 90. rokov, kedy krajinu brutálne zasiahla marxistická teroristická skupina Sendero Luminoso. [3]

Na začiatku sa väčšina veľkých protivládnych protestov konala v odľahlých oblastiach Peru, prevažne na juhu krajiny. Mnohé demonštrácie končili zrážkami s bezpečnostnými silami a davom, ktorý rozbíjal vládne úrady, blokoval vozovky a snažil sa podpáliť policajné stanice. Prevádzka druhého najvyťaženejšieho letiska v Peru bola na týždeň pozastavená kvôli protestujúcim, ktorí kameňmi, palicami a horiacimi pneumatikami blokovali pristávaciu dráhu. [4] Blokády ciest narušili dodávky potravín, paliva a lekárskeho kyslíka, kvôli nemožnosti prepravy do hlavného mesta Lima a ďalších miest v amazonskej oblasti. Protesty sa neskôr z juhu krajiny presunuli do Limy, kde sa doposiaľ denne schádzajú veľké skupiny ľudí, mnohí z andských regiónov. [5]

Polícia proti demonštrantom vystupuje nevyberaným spôsobom a viaceré ľudskoprávne skupiny obvinili Boluarte z použitia štátneho násilia na potlačenie protestov. Peruánsky prokurátor dokonca zahájil vyšetrovanie prezidentky a ďalších kľúčových ministrov pre podozrenie z trestného činu „genocídy a kvalifikovanej vraždy“. [6] Na potlačenie protestujúcich sa používa napríklad slzný plyn [5] a v niektorých regiónoch sa tiež objavili veľké skupiny mužov ozbrojených palicami oblečených ako civilisti, ktorí pomáhali polícii odstraňovať protestujúcich z ciest. [7] Podľa peruánskeho ombudsmana od začiatku nepokojov zahynulo 56 ľudí, z toho 45 v priamych zrážkach s bezpečnostnými silami. V jeden deň bolo počas protestov zabitých až 17 civilistov. Pri pitve pozostalých sa zistili aj zranenia spôsobené strelnými zbraňami. [6]

Boluarte vyzvala protestujúcich na ukončenie demonštrácií už niekoľkokrát, napätie sa však naopak iba stupňuje. [5] Úrady varujú, že krajina smeruje k anarchii. [1] Celkovo totiž trvajú nepokoje už vyše dvoch mesiacov. [6] Podľa OSN polovica obyvateľov nemá pravidelný prístup k primeranej výžive, keďže sa krajina ešte stále nezotavila z pandémie koronavírusu, ktorá v Peru spôsobila najvyššiu úmrtnosť na obyvateľa na svete.[1] Ministerstvo hospodárstva a financií zároveň odhadlo ekonomické náklady, ktoré protesty doteraz spôsobili krajine, celkovo na 554 miliónov USD. [8] Peru dokonca hrozí zastavenie dodávok medi z krajiny, pričom je druhým svetovým producentom červeného kovu. [9] V dôsledku nepokojov utrpel aj cenný turistický priemysel, čo dokazuje uzavretie najznámejšieho turistického miesta Machu Picchu. [8]

Rozdelená spoločnosť

Protesty v Peru sú primárne vyvolané neschopnosťou vlád reagovať na požiadavky občanov a frustráciou z hospodárskej a sociálnej situácie, teda problémami, ktoré sú spoločné aj pre mnohé iné latinskoamerické krajiny. [13]

Protestujúcich Boluarte obvinila z násilia vytvorením „polovojenských síl“, ktoré sa snažia dosiahnuť chaos v záujme politických cieľov. [5] Podľa jej názoru sú demonštranti platení za to, aby podporovali programy obchodníkov s drogami, nelegálnych baníkov, či ľavicových bolívijských lídrov. Je presvedčená, že práve protestujúci, a nie polícia, zabili počas zrážok ďalších civilistov. [7]

Demonštranti, na druhej strane, požadujú jej odstúpenie, okamžité predčasné voľby, rozpustenie Kongresu a dokonca vypracovanie novej ústavy. [3] Zákonodarný orgán vnímajú ako samoúčelný a nedotklivý. Najviac však obviňujú súčasné elity z toho, že dohnali Castilla k politickej samovražde, a nedali mu šancu úspešne vládnuť. [8] Castillovo prezidentstvo znamenalo pre mnohých jeho priaznivcov symbolické víťazstvo. Dúfali, že prinesie lepšie vyhliadky pre domorodé obyvateľstvo krajiny, ktoré sa cíti vylúčené z hospodárskeho rozmachu Peru v poslednom desaťročí. [6]Protesty ostro rozdelili verejnú mienku v Peru a odhalili hlbokú priepasť medzi obyvateľmi hlavného mesta a dlhodobo zanedbávaného vidieka. [5] Podľa nedávneho prieskumu demonštrácie podporuje 60 % obyvateľov vidieckych obcí, zatiaľ čo medzi obyvateľmi Limy je to menej ako 40 %. [1] Proti Boluarte vystupujú aj guvernéri južných regiónov Puno, Cusco, a dokonca jej rodného Apurimac, rovnako ako opoziční politici, ktorí už stihli predložiť návrh na jej odvolanie. [3]

Podľa peruánskeho právneho experta Alonsa Gurmendiho si Boluarte musela vybrať z dvoch možností: “Buď sa vydá cestou Castilla a strávi nasledujúce štyri roky bojom s Kongresom, alebo sa postaví na stranu pravice a dostane sa k moci.” Podľa všetkého si vybrala druhú možnosť a uprednostnila tým vlastné ambície pred ľavicovou politikou. Podľa expertov urobila Boluarte osudovú chybu práve tým, že sa po svojom nástupe na najvyšší post vzdialila od vidieckych voličov. [6] V januári 2022 ju Peru Libre dokonca vylúčila zo strany. Pre peruánske noviny La República vtedy povedala, že nikdy neprijala stranícku ideológiu. [9]

Neistá budúcnosť

Niektorí sa domnievajú, že zakorenenú korupciu a nerovnosť v Peru možno riešiť len novými voľbami a novou ústavou. Iní však tvrdia, že odstúpenie Boluarte spôsobí len väčší chaos a môže narušiť už aj tak slabý právny štát. [7] Prezidentka trvá na tom, že zostane vo funkcii, dokým sa neuskutočnia voľby a formátu predčasných volieb sa nebráni. Tvrdí, že by sa mohli odohrať ešte tento rok. [10] Peruánsky kongres však návrh na posunutie pôvodného termínu volieb z roku 2026 na december 2023 zamietol. [6]

Obhajcovia ľudských práv sú zdesení nedostatočným medzinárodným protestom regionálneho a svetového spoločenstva a vyzývajú na odsúdenie štátneho násilia. Na samite Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC) obvinili z násilností peruánsku vládu lídri Čile, Argentíny aj Mexika. Po niekoľkých horúčkovitých rokovaniach však bola situácia v Peru zo záverečných dokumentov samitu vynechaná. Podľa výkonnej riaditeľky Amnesty International Peru sa vzhľadom na vážnosť situácie pri takomto počte mŕtvych ľudí “nehovorí toľko, koľko by sa malo.“ [5] Predstavitelia OSN a Európskej únie dôrazne odsúdili chovanie bezpečnostných zložiek pri protestoch, ktoré považujú za neprimerané. [4][11]

 V USA taktiež panujú v tejto záležitosti rozdielne názory. Demokratická strana v Snemovni reprezentantov vydala list odsudzujúci smrteľné zásahy proti demonštrantom. Vyzvala v ňom Bidenovu administratívu, aby pozastavila všetku bezpečnostnú pomoc Peru v súvislosti s „modelom represií“ proti búriacim sa občanom. Bidenova administratíva však bola zdržanlivejšia a vyjadrila podporu snahám Boluarte o obnovenie pokoja a hľadanie politického riešenia. [11][4]

Proti politickej situácii v Peru vystupuje tvrdo najmä susedná Bolívia. Najdôležitejším dôvodom nátlaku z jej strany je región Puno, ktorý bol na začiatku epicentrom peruánskej krízy. V jeho južnej časti žije veľa domorodých členov Bolívie a je tiež kľúčový pre vývoz bolívijských nerastných surovín a iného tovaru. [12] Počas demonštrácií rozhorčenosť protestujúcich ešte vygradovali slová Boluarte: „Musíme chrániť životy a pokoj 33 miliónov Peruáncov. Puno nie je Peru.“ [7] Hoci kancelária prezidentky neskôr zverejnila ospravedlňujúci tweet, miestni obyvatelia si to vysvetlili ako znevažovanie regiónu, ktorý tradične patrí k tým, ktorý najviac spochybňuje centrálnu moc v krajine. [12]

Problém je kontinentálny

Podľa správy Latinobarómetro 2021 rastie v Latinskej Amerike prudkým spôsobom nezáujem o demokraciu. V roku 2010 približne dve tretiny obyvateľov uviedli, že demokracia predstavuje najpreferovanejšiu formu vlády. O desať rokov neskôr s týmto názorom súhlasila už len necelá polovica obyvateľov regiónu. [14] Na málo miestach je však tento problém tak pálčivý ako v Peru, kde sa s demokraciou stotožňuje iba 21 % obyvateľov, pričom pred desiatimi rokmi to bolo 52 %. [1]

Medzi ďalšie krajiny s mimoriadne nízkou mierou spokojnosti patria Kolumbia a Čile, ktoré boli v posledných rokoch dejiskom veľkých protivládnych protestov, ako aj Brazília, kde protestujúci na začiatku roka obsadili vládne budovy (viac o situácii v Brazílii sa môžete dočítať v našom komentári). [1] Okrem toho brazílsku demokraciu sužuje nárast útokov proti tlači zo strany vládnucich aj opozičných strán. Rovnaký problém sa vyskytuje tiež v Salvádore a Mexiku. [14]

Koniec koncov, obyvatelia regiónu nie sú historicky na demokratické režimy zvyknutí. Z prieskumov vyplýva, že ešte v roku 1975 žili traja zo štyroch obyvateľov Latinskej Ameriky v autoritatívnych režimoch. [14] Podľa Steva Levitskyho, odborníka na demokracie z Harvardovej univerzity, zachraňuje mnohé latinskoamerické demokracie iba to, že sa ešte neobjavila životaschopná alternatíva, akou bol napríklad autoritársky socializmus Huga Cháveza vo Venezuele. [1]

Vysoká miera polarizácie, zdanlivo neriešiteľná korupcia a zhoršenie podmienok v dôsledku pandémie neveštia nič dobré pre stav demokracie v regióne. Mnohé krajiny majú od zlepšenia právneho štátu, ochrany občianskych slobôd, a nezávislosti súdnictva stále veľmi ďaleko. Inými slovami, Latinská Amerika nie je regiónom, v ktorom prevládajú liberálne demokracie a pravdepodobne zostane jedným z mála regiónov rozvojového sveta, v ktorom pretrváva volebná demokracia. [15]

Peru predstavuje jedinečný príklad ako veľmi krehký je demokratický režim v Latinskej Amerike. Na to, aby krajina neupadla do chaosu je potrebné tolerovať vidiecke obyvateľstvo rovnakým spôsobom ako to mestské. Občanom z nižšej vrstvy spoločnosti záleží hlavne na tom, aby sa cítili byť rešpektovaní zo strany politických predstaviteľov, a dávajú tomu väčší význam než masívnej korupcii. K tomu, aby sa navrátil do krajiny pokoj a poriadok tak bude potrebné prejsť na miernejšiu rétoriku a väčšie nacionálne cítenie. Držme Peru palce nech násilie v krajine čoskoro pominie!

Editor článku: Šárka Zoulová, Kristýna Drmotová

Zdroje

[1] Turkewitz J. (2023, January 17). Protestas en Perú: 50 muertos y un desafío a la democracia. New York Times. Retrieved from https://www.nytimes.com/es/2023/01/17/espanol/protestas-peru-democracia.html

[2] Tosas G. (2023, January 28). Protes [1] Turkewitz J. (2023, January 17). El estadillo social en Perú: dos países enfrentados. La Vanguardia. Retrieved from https://www.lavanguardia.com/internacional/20230128/8714562/peru-estallido-social-protestas-paises-hablando.html

[3] Bubola E. & Glatsky G. (2022, December 9). Ocho claves sobre la agitación política en Perú. New York Times. Retrieved from https://www.nytimes.com/es/2022/12/09/espanol/crisis-peru-castillo.html

[4] EURACTIV & AFP (2022, December 20). EU concerned about Peru protesters ‘killed’, urges calm. Euractiv. Retrieved from https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/eu-concerned-about-peru-protesters-killed-urges-calm/

[5] Politi D. (2023, January 25). Peru protesters tear-gassed after president calls for truce. AP News. Retrieved from https://apnews.com/article/peru-government-protests-and-demonstrations-argentina-pedro-castillo-dina-boluarte-c5be79c353a5b87a25d2e18ad3ac29e2

[6] John T. (2023, January 30). Peru’s embattled president could have eased the crisis. What happened? CNN. Retrieved from https://edition.cnn.com/2023/01/27/americas/peru-dina-boluarte-crisis-intl-latam/index.html

[7] Taj M. (2023, January 27). ‘Para que nos vean’: los manifestantes llegan a Lima. New York Times. Retrieved from https://www.nytimes.com/es/2023/01/27/espanol/peru-protestas-policia-boluarte.html

[8] Gozzi L. (2023, January 26). Peru unrest: Police to dismantle roadblocks set by protesters. BBC News. Retrieved from https://www.bbc.com/news/world-latin-america-64421312

[9] Villegas A. & Machicao M. (2023, January 30). ‚I am Inca blood‘: Peru protests fire up a divided nation. Reuters. Retrieved from https://www.reuters.com/world/americas/i-am-inca-blood-peru-protests-fire-up-divided-nation-2023-01-30/

[10] REUTERS (2023, January 27). Peru elections could come later this year, president says. Reuters. Retrieved from https://www.reuters.com/world/americas/peru-president-says-considering-moving-up-general-elections-december-2023-2023-01-27/

[11] AL JAZEERA (2023, January 31). ‘Pattern of repression’: US Democrats call to suspend Peru aid. Al Jazeera. Retrieved from https://www.aljazeera.com/news/2023/1/31/pattern-of-repression-us-democrats-call-to-suspend-peru-aid

[12] Olmo G. D. (2023, January 27). La tensión entre Perú y Bolivia por las protestas contra el gobierno de Dina Boluarte. BBC Mundo. Retrieved from https://www.bbc.com/mundo/noticias-america-latina-64421389

[13] Bosworth J. (2023, January 23). Protests in Peru and Venezuela Should Be a Warning for Latin America. World Politics Review. Retrieved from https://www.worldpoliticsreview.com/venezuela-protests-maduro-peru-castillo-democracy-latin-america/?one-time-read-code=182456167516280465350

[14] Sonneland H. K. (2022, January 11). Chart: Evaluating Latin American Democracies in 2022. Americas Society/Council of the Americas. Retrieved from https://www.as-coa.org/articles/chart-evaluating-latin-american-democracies-2022

[15] Azpuru D. (2022, January 7). The prospects for democracy in Latin America in 2022. El País, Agenda Pública. Retrieved from https://agendapublica.elpais.com/noticia/17583/prospects-for-democracy-latin-america-2022

[16] Herrada D. P. (2022, February 8). El peor arranque de un gobierno en los últimos años: ningún presidente nombró tantos PCM en sus primeros 6 meses de gestión. RPP Noticias. Retrieved from https://rpp.pe/politica/gobierno/pedro-castillo-y-el-peor-arranque-de-un-gobierno-en-los-ultimos-anos-ningun-presidente-nombro-tantos-pcm-en-sus-primeros-6-meses-de-gestion-noticia-1385335?ref=rpp