Komentátor portálu Tencent Jia Jia v utorok 15. marca svojej žene do telefónu povedal, že sa chystá nastúpiť do lietadla smerujúceho z Pekingu do Hongkongu. Jia Jia však do Hongkongu nepriletel a na niekoľko dní sa po ňom zľahla zem. Až takmer po týždni sa cez jeho právnika dostala von správa, že Jia bol zadržaný v rámci policajného vyšetrovania. Prípad Jia však v posledných mesiacoch nie je neobvyklý. Prichádza po podobne záhadných zmiznutiach hongkonských kníhkupcov. Čo všetky tieto prípady spája je línia vedúca až k samotnému prezidentovi ČĽR Xi Jinpingovi, ktorý v krajine naštartoval najradikálnejšie obmedzovanie slobody prejavu a politických slobôd od udalostí na námestí Tiananmen spred 27 rokov.
Zadržanie Jia Jia je spájané s verejným listom volajúcim po rezignácii prezidenta Xi Jinpinga zo všetkých funkcií, ktorý bol za nejasných okolností publikovaný i na webovej stránke podporovanej čínskou vládou (a rýchlo stiahnutý). Podľa dostupných informácii Jia apeloval na redaktora, aby list nevydal, takže jeho zadržanie mohlo byť len súčasťou vyšetrovania tohto prípadu. Jia bol nakoniec ku koncu marca prepustený, ďalší jednotlivci spojení s prípadom sú však stále zadržaní.
List, podpísaný „lojálnymi členmi KS“ kritizuje Xi za spôsobenie bezprecedentných problémov pre krajinu v rámci upevňovania jeho osobnej moci v rámci politického establišmentu a komunistickej strany. Atakuje pritom jeho ekonomickú politiku, ktorá podľa nich viedla k nestabilite na čínskej burze a štrukturálnej nestabilite ako aj jeho ideologickú kampaň, ktorá prináša tvorbu kultu osobnosti, pripomínajúceho časy Kultúrnej revolúcie.
Obsah listu naznačuje, že pod pokojným povrchom to na čínskej politickej scéne vrie. Xi radikálne narušil systém kolektívneho rozhodovania, ktorý v krajine fungoval od Deng Xiaopinga. Od nástupu do riadiacich funkcií v roku 2012 a 2013, Xi spustil agresívnu protikorupčnú kampaň, ktorá je však podľa mnohých len zásterkou pre mocenské čistky. Za obeť jej padli vysoko postavení politici, ktorí boli predtým považovaní za nedotknuteľných. Medzi najväčších „tigrov“ (podľa hesla kampane – bojovať proti tigrom i muchám – korupcii od malých provinčných úradníkov až po najvyššie kádre) patria Zhou Yongkang, bývalý „cár“ masívneho aparátu vnútornej bezpečnosti a člen stáleho výboru Politbyra či Xu Caihou, bývalý podpredseda Ústrednej vojenskej komisie. Ponechajúc diskusiu o skutočnom cieli protikorupčnej kampane stranou, vidina rýchlej politickej smrti u kádrov vedie k novo nájdenej lojalite k najvyšším kruhom. Provinční lídri dokonca začali nazývať Xi „jadrom“ straníckeho vedenia, čo by ešte pred pár rokmi bolo nepredstaviteľné. Xi takisto z mocenských pozícii odstavil premiéra Li Keqianga, ktorý sa teraz zdá byť len bezmocnou figúrkou.
Hovorí sa aj o tom, že veľké výhrady ku snahám Xi Jinpinga majú i stranícki „starešinovia“, medzi nimi bývalí generálni tajomníci Hu Jintao a Jiang Zemin, ktorých mnohí spolupracovníci boli už v kampani odstránení a ohrozuje tak ich pozíciu i finančné záujmy. Zdá sa však, že Xi sa podarilo ich vplyv v strane limitovať, čomu naznačujú i niektoré nie príliš skryté vyjadrenia, varujúce pred ich pokračujúcim zasahovaním do politiky. Internú opozíciu v strane sa Xi pokúša zadusiť i novými disciplinárnymi pravidlami, ktoré trestajú „nevhodnú diskusiu“ o vládnej politike.
Poryvy pritom nie je vidieť len v rámci strany. Xi vo februári podnikol návštevy po čínskych oficiálnych straníckych médiách CCTV a Xinhua, kde zdôraznil absolútnu lojalitu médií ako straníckych orgánov voči straníckej línii. Média musia „milovať stranu, chrániť stranu a tesne sledovať stranícke vedenie v myslení, politike a konaní“. V dôsledku tejto návštevy sa zdvihli nezvyčajne odvážne kritické hlasy, prichádzajúce zo strany takzvanej lojálnej opozície. Je nutné pripomenúť, že sa nejedná o disidentov, či odporcov vlády komunistickej strany, ale o verejné osobnosti napojené na stranu, ktoré sú nespokojné so súčasným vývojom. Vplyvný biznismen Ren Zhiqiang v priamej reakcii na Xiho návštevu zverejnil na svojom účte na Weibo príspevok, v ktorom poukázal na to, že média sú financované z peňazí obyčajných ľudí a nie strany a mali by teda slúžiť verejnosti a nie politickému vedeniu. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať, keď bol Renov účet zablokovaný a v médiách bol pranierovaný ako podporovateľ „protistraníckej“ rétoriky a nastoľovania západného režimu v krajine. Jedna z najprestížnejších publikácii v krajine Caixin na svojej stránke kritizovala úrad regulácie internetu za zablokovanie článku na jeho stránke, v ktorom bol citovaný člen CPPPC poukazujúc na neslobodnú atmosféru a potláčanie diskusie počas každoročného stretnutia Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov a Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia. Aj tento článok bol však neskôr zablokovaný. Otvorene kriticky sa vyjadrili i ďalšie osobnosti, kritizujúc napríklad praktiku verejných priznaní v televízii (čo postihlo hore spomenutých hongkonských kníhkupcov), či tvrdé regulácie televíznej produkcie (najnovšie napríklad zákaz zobrazovania homosexuality a iných „nevhodných“ zobrazení sexuality).
Protestné hlasy naznačujú, že situácia dosiahla takú vážnosť, že mnohé verejné osobnosti sa cítia byť vyjadriť sa napriek s tým spojenému riziku. Tento hlasný odpor môže znamenať protiúder voči čoraz väčšej centralizácii moci v rukách Xi. Môže sa však veľmi ľahko jednať aj o posledné výkriky pred tým, než nastane ticho. Doterajšie výsledky Xi v ceste za posilnením straníckej kontroly nad všetkými sférami spoločnosti a jeho osobnej kontroly nad stranou (a armádou, čo je takisto kľúčové) napovedajú, že životnosť protestných hlasov nebude dlhá a budú čoskoro umlčané pod paľbou oficiálnej rétoriky. S tým, ako Čína vstupuje do éry „nového ekonomického normálu“, pomalšieho ekonomického rastu s vidinou hroziacej nestability, je obmedzenie disentu o to dôležitejšie.
