Nemecko nemá za sebou v oblasti bezpečnosti ľahký rok. Hranice štátu prekročilo viac ako milión migrantov, časť z nich nie je zaevidovaná a nie je jasné, kde sa nachádzajú. Udalosti ako silvestrovská noc v Kolíne, teroristické útoky v Bavorsku, ale aj podpaľačské útoky na ubytovania azylantov výrazne znížili subjektívny pocit bezpečia obyvateľov Nemecka. To priznáva aj prezident Spolkového vyšetrovacieho úradu (ďalej iba BKA – skratka z nemeckého Bundeskriminalamt) Holger Münch pri príležitosti konania 62. výročnej konferencie BKA v meste Mainz.
BKA organizujúci konferenciu je jediným policajným orgánom na spolkovej úrovni (dal by sa pripodobniť k známejšej americkej FBI), ktorý slúži ako komunikačná a informačná centrála polície jednotlivých štátov (do ich pôsobnosti vnútorná bezpečnosť primárne patrí). V jeho kompetenciách je tiež boj proti zločinu prekračujúcemu hranice štátov a ochrana vedúcich politických predstaviteľov štátu.
Témou konferencie bola „Kriminalita v Nemecku pod vplyvom celosvetových kríz a konfliktov,“ medzi hlavnými rečníkmi vystúpil spolkový minister vnútra Thomas de Maizière. Výročná konferencia určená predovšetkým asi 500 odborníkom z oblasti práva, vedy a bezpečnosti obvykle nebudí pozornosť médií. V tomto roku sa jej, bezpochyby vďaka zmenenej bezpečnostnej situácii v Nemecku, pozornosť venovala. Očakávalo sa totiž, že prinesie odpoveď na otázku, ako plánuje nemecká polícia na nový stav reagovať.
Hlavné motto spájajúce príspevky prednášajúcich by mohlo znieť „Rýchle prispôsobenie sa nevyhnutným zmenám.“ Masová migrácia do Nemecka a globálny terorizmus, v ktorého hľadáčiku Nemecko dnes je, sú javy, ktoré zrejme nie je možné v horizonte niekoľkých rokov odstrániť. Preto je nevyhnutné aspoň minimalizovať následky takéhoto stavu. To si kladie za cieľ „Polizei 2020“, plán predstavený ministrom vnútra De Maizièrom.
Plán avizuje navýšenie prostriedkov pre nemeckú políciu až na 574 miliónov eur a zvýšenie počtu zamestnancov o 1300 ľudí. Rozpočtové prostriedky majú slúžiť na rozsiahle vylepšenia predovšetkým v oblasti IT – konkrétne na zriadenie centrálneho dátového systému. Cieľom je stav, keď úrady budú vedieť technicky realizovať to, čo právne smú a budú schopné bojovať proti kriminalite spôsobom vlastným samotnej kriminalite. Nedostatky v tejto oblasti odhalila migračná kríza, počas ktorej dochádza k prípadom, keď je jedna a tá istá osoba zaregistrovaná v niekoľkých európskych štátoch, vo viacerých celoeurópskych systémoch (Eurodac, vízový informačný systém, schengenský informačný systém a ďalšie dielčie systémy), na nemeckej spolkovej úrovni ale aj v dvoch nemeckých štátoch. Keďže na prístup do jednotlivých systémov sú potrebné osobitné povolenia a neexistuje jeden systém, ktorý by polícia mohla používať, identifikácia osôb sa výrazne spomaľuje, čo znemožňuje rýchle kontroly. Tak to bolo napríklad v prípade útočníka z Recklinghausenu. Prvým krokom má byť založenie ústredia pre IT v oblasti bezpečnosti, ktorá do roku 2020 vytvorí spomínaný centrálny systém, v ktorom budú všetky zozbierané dáta. Tým sa spolupráca medzi jednotlivými spolkovými štátmi dostane na kvalitatívne novú úroveň.
Bezpečnosť postavená na sledovaní občanov a následnom využívaní získaných dát (napríklad o leteckých pasažieroch) naráža v nemeckom prostredí na odpor zo strany veľkej časti verejnosti, ľavicových strán (Die Linke, Grüne) a ústavného súdu, ktorý takéto legislatívne návrhy už v minulosti označil za protiústavné. Veľmi striktné sú napr. obmedzenia v oblasti ukladania a používania dát z telefonického odpočúvania, o ktorých liberalizáciu sa neúspešne snažil aj súčasný minister vnútra. Vo svojej reči nepriamo apeloval na zmenu legislatívy, ktorá by dala polícii do rúk právomoci umožňujúce jej ísť s globalizovanou dobou. Vzhľadom na tradičný dôraz na liberálny výklad ľudských práv, ktorý v nemeckej spoločnosti nepoľavuje ani dnes, je ale pravdepodobnejšie, že bude musieť postupovať druhým spôsobom zmieneným vo svojej reči – dosiahnuť technickú efektívnosť, ktorá vyváži právne obmedzenia.
Vystúpenia, ktoré nasledovali, sa niesli v podobnom duchu ako reč Thomasa de Maizièra. Pozitívny prístup a pomenovanie problémov „výzvy“ boli taktikou nemeckej polície pre túto konferenciu. Narušilo ju snáď iba priznanie prezidenta BKA Müncha, že nie je vôbec možné odhadovať ďalší sociálny, a teda aj bezpečnostný vývoj nemeckej spoločnosti a polícii nezostáva nič iné ako snažiť sa reagovať.
Vo výsledku sa nakoniec konferencie v nemeckých médiách nedostalo toľko priestoru, ako by sa dalo očakávať podľa intenzity jej avizovania. Najviac pozornosti si nakoniec vyslúžil nápad ministra vnútra zvýšiť popularitu BKA medzi občanmi zaradením postavy sympatického komisára BKA do obľúbeného seriálu Tatort (Miesto činu). Dôvodom nezáujmu môže byť skutočnosť, že konferencia odpoveď na otázku „ako zaistiť bezpečnosť občanov v novej bezpečnostnej situácii utváranej terorizmom, masovou migráciou a radikalizmom“ nepriniesla. Plán „Polizei 2020“ prezentovaný ako veľmi ambiciózny až prelomový projekt, je iba plánom technickej modernizácie, ktorá by mala byť samozrejmou. Prináša vylepšenia už existujúcich postupov, nie návrh na hĺbkovú zmenu, aký by sa v roku, keď došlo k 450 útokom na ľavicových politikov a dobrovoľníkov pomáhajúcim migrantom, dal očakávať.
