Zvyšovanie výdavkov na obranu, spoločný postup európskych štátov pri rokovaniach o mieri na Ukrajine alebo sprísnenie sankcií voči Ruskej federácii. To sú témy, ktoré v roku 2025 rezonujú naprieč Európou azda silnejšie než kedykoľvek predtým. Ako podporiť informovanú diskusiu v týchto otázkach a ako ich komunikovať verejnosti?
V historických priestoroch Pražského hradu sa v marci uskutočnil už dvanásty ročník prestížnej národnej konferencie Naše bezpečnost není samozřejmost. Podujatie, ktoré od roku 2014 organizuje spolok Jagello 2000, si medzičasom vydobylo postavenie kľúčovej platformy pre diskusiu najvyšších politických predstaviteľov Českej republiky, popredných odborníkov na bezpečnostnú politiku, zástupcov armády, diplomacie, akademického prostredia i súkromného sektora. Tohtoročný program sa niesol v duchu výnimočne napätej geopolitickej situácie, ktorá ešte viac zvýraznila aktuálnosť a naliehavosť motta konferencie.
Hlavným cieľom konferencie nebolo len zhodnotenie vývoja v oblasti bezpečnosti za uplynulé obdobie, ale predovšetkým prezentácia a otvorená diskusia o strategických plánoch a opatreniach na zabezpečenie obranyschopnosti Českej republiky v nasledujúcich rokoch. Podujatie sa konalo pod záštitou prezidenta republiky Petra Pavla, predsedu vlády Petra Fialu, prvého podpredsedu vlády a ministra vnútra Víta Rakušana, ministra zahraničných vecí Jana Lipavského a ministerky obrany Jany Černochovej. Účasť, ako tradične len na pozvanie, zahŕňala široké spektrum významných osobností – od poslancov a senátorov, cez najvyšších predstaviteľov ozbrojených síl, zástupcov ministerstiev, bezpečnostných analytikov, diplomatov a vojenských pridelencov členských štátov NATO, až po ekonómov, predstaviteľov priemyslu, akademikov a zástupcov médií.
Bezpečnostná realita roku 2025: Zrýchlené dejiny a nové hrozby
Dvanásty ročník konferencie sa odohral na pozadí najvážnejšej bezpečnostnej krízy v Európe od skončenia studenej vojny. Pretrvávajúci konflikt na Ukrajine, ktorý už tretí rok sužuje región a ktorý rozpútala agresívna politika Ruskej federácie, zásadne zmenil bezpečnostnú paradigmu celého kontinentu. Ako výstižne poznamenal minister zahraničných vecí Jan Lipavský, „dejiny v posledných mesiacoch extrémne zrýchlili svoj beh.“ Dôsledky vojny sa hlboko prejavili naprieč celým euroatlantickým priestorom – od energetickej krízy a narušených dodávateľských reťazcov až po migračné výzvy a snahy o vnútornú destabilizáciu demokratických štátov.
Popri konvenčnom konflikte čelila Európa aj rastúcemu tlaku hybridných hrozieb. Ruská federácia intenzívne pokračovala v kybernetických útokoch, v premyslených dezinformačných kampaniach zameraných na polarizáciu spoločnosti a podkopávanie dôvery v demokratické inštitúcie, ako aj v činoch sabotáže. Bezpečnostnú situáciu ďalej komplikovalo zvyšujúce sa napätie v indopacifickom regióne a neistota okolo budúcnosti transatlantických vzťahov – najmä v kontexte vnútropolitického vývoja v Spojených štátoch a výrokov bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
Tieto faktory spoločne vytvárali tlak na jednotlivé štáty, aby zásadne prehodnotili svoje obranné stratégie, schopnosti, ako aj politickú vôľu brániť princípy liberálnej demokracie. Motto konferencie tak v roku 2025 nadobudlo mimoriadne konkrétny, aktuálny a naliehavý význam.
Zodpovednosť, pripravenosť a odhodlanie: Politickí lídri o budúcnosti bezpečnosti v meniacom sa svete
Jedným z hlavných pilierov konferencie boli vystúpenia najvyšších ústavných činiteľov Českej republiky, ktorí vo svojich prejavoch predstavili nielen reflexiu aktuálnej bezpečnostnej situácie, ale aj konkrétne predstavy o tom, ako by mala vyzerať efektívna obranná a bezpečnostná stratégia v podmienkach zrýchľujúcich sa dejín a narastajúcich hrozieb. Spoločným menovateľom ich vystúpení bola výzva k vyššej miere zodpovednosti – ako zo strany štátu, tak celej spoločnosti.
Konferenciu otvoril premiér Petr Fiala, ktorý otvorene pomenoval limity doterajšieho európskeho prístupu k bezpečnosti. „Budovanie bezpečnostnej architektúry Európy na dôvere voči Rusku nemá zmysel, kým Rusko neprestane kradnúť cudzie územia,“ uviedol. Podčiarkol, že Rusko sa nezastaví, kým nebude zastavené, a preto musí Európa prestať spoliehať sa výlučne na iných a vybudovať vlastné robustné kapacity. Podľa neho má Európa približne štyri až šesť rokov na to, aby zásadne posilnila svoju obranyschopnosť. Fiala zároveň upozornil, že bezpečnosť sa musí stať prioritou nad rámec tradičnej diplomacie či klimatických cieľov. „Nepriatelia slobodného sveta nepočkajú, kým Európa dokončí svoju zelenú tranzíciu,“ povedal. Vyzdvihol, že Česká republika síce v roku 2024 dosiahla výdavky na obranu na úrovni 2 % HDP, no s ohľadom na nové výzvy to už považuje len za začiatok.
Ministerka obrany Jana Černochová vo svojom vystúpení pripomenula, že názov konferencie sa počas dvanástich rokov stal výstižnou metaforou bezpečnostného vývoja v Európe – prvý ročník sa konal krátko po ruskej anexii Krymu. Označila Rusko za trvalú hrozbu, ktorá vychádza z imperiálneho presvedčenia, že prosperita sa dosahuje expanziou. Varovala, že v prípade slabosti Západu bude Rusko pokračovať v agresii bez ohľadu na uzavreté dohody. Vyjadrila presvedčenie, že výdavky na obranu musia ďalej rásť: „Cieľ 3 % HDP nie je ambiciózny – je minimálny.“ Apelovala na posilnenie domáceho obranného priemyslu, investície do infraštruktúry, výskumu a výcviku a odmietla názory, že nedostatok personálu je dôvodom nezvyšovať rozpočet – podľa nej práve kvalitné podmienky sú kľúčom k úspešnému náboru. Zároveň varovala pred snahami nahradiť NATO čisto európskym modelom obrany: Európska únia môže byť dôležitým partnerom v oblasti legislatívy, priemyslu a financovania, no obranný pilier zostáva v kompetencii NATO.
Minister zahraničných vecí Jan Lipavský nadviazal myšlienkou, že v čase hlbokých kríz je potrebné vrátiť sa k samotnej podstate štátu – teda k schopnosti a povinnosti zaistiť bezpečnosť svojich občanov. Zdôraznil, že Ukrajina je „prvou líniou obrany našej civilizácie“ a ak má dôjsť k udržateľnému mieru, musí byť napadnutá krajina garantovane chránená. Varoval pred kompromismi, ktoré agresorovi ponechajú priestor pre budúci nátlak – každý takýto „mier“ je podľa neho iba prestávkou pred ďalším konfliktom. Pripomenul, že mier cez silu nie je zastaraný koncept, ale princíp, ktorý treba prispôsobiť realite 21. storočia – s dôrazom na vojenskú a ekonomickú podporu Ukrajiny a tlak na Rusko prostredníctvom sankcií. Vyzdvihol českú muničnú iniciatívu ako úspešný príklad aktívneho prístupu a dodal, že budovanie silnej priemyselnej základne, výskumu a vývoja je predpokladom európskej suverenity a vyrovnaného transatlantického dialógu.
V máji tohto roku bolo navyše potvrdené prisľúbenie ďalších finančných prostriedkov v rámci muničnej iniciatívy od Kanady, Nórska, Dánska a Holandska. Podľa vyjadrenia ministra Lipavského pre server iRozhlas tak môžu dodávky pokračovať až do septembra tohto roka. [1]
Neoddeliteľnou súčasťou marcovej konferencie Naše bezpečnost není samozřejmost bola aj otázka hybridných hrozieb a migrácie. Minister vnútra Vít Rakušan upozornil na rozmazávanie hraníc medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou. V ére hybridných hrozieb podľa neho už tradičné rozdelenie bezpečnostných domén stráca opodstatnenie. „Neexistujú dve oddelené kategórie – je len jedna bezpečnosť,“ konštatoval. Kybernetické útoky, dezinformácie či fyzické sabotáže nepoznajú hranice a vyžadujú koordinovaný prístup medzi štátom, samosprávami, súkromným sektorom aj občianskou spoločnosťou. Minister Rakušan zároveň priblížil opatrenia na zvýšenie odolnosti obyvateľstva – vrátane zvyšovania pripravenosti v prvých 72 hodinách krízy, ochrany mäkkých cieľov a podpory dobrovoľníckych iniciatív. Poukázal tiež na potrebu systémového ukotvenia výdavkov na vnútornú bezpečnosť, analogicky k obrannému rozpočtu, a navrhol ich naviazať na výkon ekonomiky.
„Rozdělená společnost je slabá společnost. A slabé společnosti neodolávají tlakům zvenčí.“ – Prezident Petr Pavel
Prezident Petr Pavel, s vlastnými skúsenosťami ako bývalý predseda Vojenského výboru NATO, silne apeloval na hodnoty slobody, demokracie a mieru, ktoré podľa neho nie sú samozrejmosťou, ale výsledkom vedomého úsilia. „Mier, demokracia a bezpečnosť sú výsledkom práce, nie východiskovým stavom,“ pripomenul. Upozornil, že geopolitické zmeny zasahujú nielen štáty a aliancie, ale aj jednotlivcov – ich hodnoty, rozhodnutia a ochotu niesť svoj diel zodpovednosti. Varoval pred nebezpečnou ilúziou, že ústupky agresorovi prinesú stabilitu: „Rozdelená spoločnosť je slabá spoločnosť – a slabé spoločnosti neodolávajú tlakom zvonku.“ Pripomenul, že Česká republika by mala zostať súčasťou transatlantického priestoru, ale zároveň byť pripravená na scenár, v ktorom Spojené štáty môžu zmeniť svoje zahraničnopolitické priority.
Spoločným menovateľom ostáva výzva k strategickému prehodnoteniu bezpečnostných priorít. Českí politickí lídri zdôraznili, že doterajšie predstavy o bezpečnosti, spolupráci a odolnosti je potrebné zásadne prebudovať – v duchu reality, v ktorej mier a stabilita nie sú samozrejmosťou, ale výsledkom sústavného úsilia, investícií a politickej odvahy konať.
Cesta k obrannému rozpočtu vo výške 3 % HDP
Jednou z kľúčových častí konferencie boli panelové diskusie, ktoré sa venovali aktuálnym výzvam v oblasti bezpečnosti, obrany a odolnosti. Významný ohlas vyvolal panel zameraný na otázku zvyšovania obranných výdavkov a na diskusiu o tom, či je Česká republika schopná reálne dosiahnuť hranicu 3 % HDP. V paneli vystúpili ekonómka Jana Matesová, vládny poradca pre národnú bezpečnosť Tomáš Pojar, náčelník Generálneho štábu Armády ČR generálporučík Karel Řehka a viceprezident Českej bankovej asociácie Tomáš Salomon.
Generál Řehka jednoznačne zdôraznil, že vyššie výdavky na obranu nie sú reakciou na konkrétnych politikov typu Donalda Trumpa, ale reflektujú vlastné národné záujmy a potreby. Upozornil, že čas na prípravu sa skracuje, pričom ruská hrozba nie je hypotetická, ale veľmi konkrétna. Skúsenosti z Ukrajiny podľa neho jasne ukazujú, že bez pripravenosti a dostatočnej odstrašujúcej kapacity je Európa zraniteľná. Armáda ČR má podľa neho jasnú predstavu o svojich prioritách a je pripravená efektívne investovať – vrátane strategických nákupov a rozvoja infraštruktúry. „Nič iné nám nezostáva. Ak nás brzdia pravidlá, musíme ich zmeniť,“ vyhlásil Řehka a dodal, že Rusko považuje Európu za slabú a nejednotnú, čo samo osebe predstavuje nebezpečný stimul k chybným kalkuláciám.
Podľa Tomáša Salomona vyššie výdavky na obranu nie sú pre Českú republiku ekonomickým problémom. Kľúčová však bude ochota spoločnosti meniť svoje vnímanie bezpečnosti a prijať ju ako prioritu. Udržateľná bezpečnosť si podľa neho vyžaduje celospoločenský konsenzus – nielen o výške investícií, ale aj o podpore obranného priemyslu, strategických rezerv a schopnosti občanov reagovať v krízových situáciách. V podobnom duchu vystúpil aj Tomáš Pojar, ktorý uviedol, že na nadchádzajúcom summite NATO v Haagu sa očakáva debata o výdavkoch v rozmedzí 3 až 3,5 % HDP. Za nerealistické však považuje ambície Spojených štátov, ktoré tlačia na hranicu 5 % – podľa neho v Európe aktuálne neexistuje politická vôľa pre takýto záväzok.
Hoci je Česká republika stále na pomyselnej ceste zvyšovania vlastných výdavkov na obranu, neprestáva byť lídrom v pomoci Ukrajine. A to nielen prostredníctvom spomínanej muničnej iniciatívy, ale aj na politickej úrovni. Napríklad vo februári tohto roku sa prezident Pavel zúčastnil prestížnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, kde zdôraznil, že je načase, aby Európa prevzala zodpovednosť za svoju bezpečnosť (pretože naša bezpečnosť nie je samozrejmosť) a v tejto súvislosti podotkol, že o mieri na Ukrajine sa nesmie rokovať bez Ukrajiny. Zároveň vyjadril podporu jej budúcemu členstvu v Severoatlantickej aliancii. [2]
Je preto viac než symbolické, že Tomáš Pojar, vládny poradca pre národnú bezpečnosť a dlhoročný podporovateľ pomoci Ukrajine, na marcovej konferencii na Pražskom hrade prevzal vysoké štátne vyznamenanie Ukrajiny. Ukrajinský minister pre strategický priemysel Herman Smetanin mu odovzdal Rád kniežaťa Jaroslava Múdreho, ktorý mu udelil prezident Volodymyr Zelenskyj za mimoriadnu pomoc v obrane Ukrajiny proti ruskej agresii. Tento symbolický moment podčiarkol význam konkrétnej spolupráce a odhodlania, ktoré dnes prekračujú len politickú či vojenskú rovinu a dotýkajú sa samotných hodnôt spoločnej bezpečnosti.
Ukrajinská perspektíva: Oleksandr Kamyšin o cene bezpečnosti a strategickom partnerstve
Jedným z najvýraznejších momentov konferencie bolo vystúpenie hlavného zahraničného rečníka, Oleksandra Kamyšina, poradcu prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Kamyšin priniesol pohľad zvnútra krajiny, ktorá už tretí rok čelí plnoformátovej vojne, a zároveň buduje svoj štát a obranný priemysel doslova pod paľbou. V úvode ocenil českú pomoc a označil Českú republiku za strategického partnera, s ktorým je Ukrajina pripravená zdieľať skúsenosti s rýchlym rozvojom obranných kapacít. „Nie je to len technická otázka, je to otázka prežitia,“ povedal s tým, že Ukrajina musela vybudovať vojensko-priemyselný komplex takmer od nuly. Malé a stredné firmy napojené na inovačný sektor dnes zohrávajú kľúčovú úlohu pri výrobe dronov, munície či technológií. „Železní ľudia ukrajinského obranného priemyslu robia zázraky,“ dodal.
„Naše bezpečnost není samozřejmost. Musíte přijmout její cenu a včas do ní investovat. Pokud neplatíte dopředu, zaplatíte krví.“ – Oleksandr Kamyšin, poradce ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského
Kamyšin sa jednoznačne prihlásil k mottu konferencie „Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť“ a doplnil, že bezpečnosť vždy niečo stojí. „Musíte prijať jej cenu,“ povedal a otvorene pomenoval, čo táto cena pre Ukrajinu znamená: tisíce mŕtvych, zranených, milióny vysídlených. Zároveň však zdôraznil, že týmto stratám sa dá predísť, ak je krajina pripravená – politicky, vojensky aj spoločensky. Podľa neho je kľúčové investovať do bezpečnosti včas, pretože „ak neplatíte vopred, platíte krvou“.
Ukrajina podľa Kamyšina nebojuje len za seba, ale aj za budúcnosť Európy. Tí, ktorí pomáhajú teraz, nielen zachraňujú životy, ale prispievajú k bezpečnosti celého kontinentu. Českú republiku vyzval na ďalšiu spoluprácu, napríklad v oblasti vývoja technológií, hybridnej obrany či rozvoja odolnosti spoločnosti. Jeho vystúpenie tak nebolo len svedectvom o utrpení, ale aj výzvou k zmene myslenia a dôkazom, že skutočná bezpečnosť vzniká odvahou, prípravou a vôľou konať.
Záverečné slovo
Dvanásty ročník konferencie „Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť“ v roku 2025 bol zavŕšený záverečným slovom Zbyněka Pavlačíka, predsedu organizácie Jagello 2000, ktorý vyzdvihol význam spoločnej práce a neustáleho dialógu medzi všetkými aktérmi bezpečnostného sektora. Pavlačík zdôraznil, že len koordinovaným úsilím politických predstaviteľov, odborníkov a bezpečnostných zložiek je možné čeliť výzvam dnešnej doby. Poukázal na to, že konferencia je neoceniteľnou platformou na budovanie vzájomnej dôvery a konsenzu, ktoré sú kľúčové pre udržanie stability a bezpečnosti v regióne i mimo neho.
Súčasný ročník konferencie potvrdil, že bezpečnosť, obrana a spoločenská odolnosť sú pre Českú republiku kľúčové témy. Udalosť združila široké spektrum politických predstaviteľov, odborníkov a zástupcov bezpečnostných zložiek, ktorí diskutovali o meniacom sa geopolitickom prostredí a nevyhnutnosti prispôsobiť sa novým hrozbám. Napriek určitým rozdielom v názoroch sa účastníci zhodli na potrebe pokračovať v postupnom navyšovaní obranného rozpočtu a zároveň rozvíjať spoluprácu s európskymi partnermi i spojencami mimo Európy. Zdôraznila sa dôležitosť koordinovaného prístupu k vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, ako aj význam investícií do moderných technológií a kvalifikovaných ľudských zdrojov.
Zaznela aj kritika nadmernej regulácie v európskom obrannom sektore, ktorá komplikuje výrobu a export. Konferencia taktiež potvrdila, že Česká republika disponuje významným technologickým potenciálom, ktorý je potrebné ďalej rozvíjať v rámci európskeho obranného priemyslu. Politické diskusie sa sústredili na rôzne aspekty bezpečnosti, vrátane financovania, vojenskej služby či transatlantickej spolupráce, pričom sa potvrdila úloha NATO ako hlavného piliera obrany, pričom zároveň bola diskutovaná rastúca úloha Európskej únie v oblasti bezpečnosti. Celkový priebeh konferencie ukázal, že témy bezpečnosti a obrany sú predmetom širokého spoločenského záujmu a politickej diskusie.
Zdroje
[1] iRozhlas. (03.04.2025). Česká muniční iniciativa získala další zdroje financí. ‚Dodávky mohou běžet do září,‘ řekl Lipavský. https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/online-ceska-municni-iniciativa-ziskala-dalsi-zdroje-financi-dodavky-mohou-bezet_2504031314_jkd
[2] iRozhlas. (15.02.2025). Nesmí se jednat o Ukrajině bez Ukrajiny. Česko takovou situaci o nás bez nás už zažilo, řekl Pavel. https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/nesmi-se-jednat-o-ukrajine-bez-ukrajiny-cesko-takovou-situaci-o-nas-bez-nas-uz_2502151338_adn
