V piatok 27. júna 2025 sa vo Washingtone D.C. stretli rwandský minister zahraničných vecí Olivier Nduhungirehe a konžská ministerka zahraničných vecí Therese Wagner. Predmetom stretnutia bol podpis historickej mierovej dohody. Obe krajiny sa v dokumente zaviazali rešpektovať územnú celistvosť, ukončiť násilie a spoločne postupovať proti neštátnym ozbrojeným skupinám. [1] Podpisu dohody predchádzala niekoľkomesačná mediácia zo strany Kataru a Spojených štátov. Americký prezident Donald Trump označil dohodu za „veľkolepý triumf“. [2] Pozitívne ho prijali aj Africká únia, OSN, Rusko a Francúzsko. [3] Viacerí analytici však volia zdržanlivejší tón vzhľadom na pomerne limitovaný obsah dokumentu a pretrvávajúcu nedôveru medzi Kinshasou a Kigali.
Korene konfliktu: následky genocídy, súboj o nerasty a mocenské záujmy
Séria ozbrojených konfliktov vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky trvá, s občasnými obdobiami prímeria, už tri desaťročia. Posledná fáza medzi Kinshasou a Kigali prebiehala od konca roka 2021. Vtedy začala rapídna ofenzíva povstaleckého hnutia M23, ktorá nadviazala na dlhodobé prepojenia medzi jeho vedením a záujmami Rwandy – či už politickými, ekonomickými, alebo bezpečnostnými. [4]
Korene tohto konfliktu siahajú k rwandskej genocíde z roku 1994. V tomto období ušlo do východného Konga (vtedy Zairu) viac než milión Hutuov. Medzi nimi boli aj príslušníci radikálnych milícií Interahamwe, zodpovední za tie najkrutejšie zločiny. Členovia Interahamwe sa v Kongu neskôr podieľali na vytvorení ozbrojenej povstaleckej skupiny FDLR (Forces démocratiques de libération du Rwanda – Demokratické sily za oslobodenie Rwandy). Práve existencia FDLR je dnes jedným z hlavných dôvodov napätia medzi Rwandou a Kongom – Kigali sústavne vyzýva na jej úplnú neutralizáciu. [5]
Po rwandskej genocíde, medzi rokmi 1996 a 2003, prebehli na území dnešného Konga dve brutálne vojny. Najskôr vypukla prvá konžská vojna v rokoch 1996 až 1997. Počas nej bol vplyvom Rwandy a Ugandy zvrhnutý zairský diktátor Mobutu Sese Seko a dosadený zdanlivo prijateľnejší Laurent-Désiré Kabila. Zair bol po jeho nástupe premenovaný na Konžskú demokratickú republiku.
Netrvalo dlho a v roku 1998 prepukla druhá konžská vojna, ktorá si kvôli svojmu rozsahu a počtu zapojených strán vyslúžila neslávnu prezývku „africká svetová vojna“. Ústrednú úlohu v tomto konflikte opäť zohrávali záujmy Ugandy a Rwandy, ktoré odmietali Kabilovu politiku. Na strane Konga stáli Angola, Čad, Namíbia, Zimbabwe či Sudán. [6] Podobne ako dnes, aj v tejto vojne išlo o mocenský vplyv vo východnom Kongu, bohatom na prírodné zdroje. Druhá konžská vojna napokon skončila mierovou dohodou v roku 2003 a vyžiadala si viac než päť miliónov obetí. [7]
Chronická nestabilita pretrváva vo východnom Kongu dodnes. Hlavnej úlohy sa po skončení druhej konžskej vojny zmocnili neštátne ozbrojené skupiny, pôsobiace aj ako predĺžené ruky susedných štátov. Dôvodov, prečo konflikt nikdy úplne neskončil, je množstvo. V prvom rade sa v Kongu bojuje o kontrolu nad ťažbou kritických minerálov, ktorých hodnota stúpa najmä kvôli dopytu v globálnom technologickom priemysle. V regiónoch Severné a Južné Kivu sa nachádzajú mimoriadne významné ložiská koltánu, zlata, cínu a volfrámu. [8]
Realita je taká, že namiesto toho, aby boli minerály základom konžskej prosperity, sú hlavným motorom prebiehajúceho konfliktu. Konžská vláda dlhodobo zlyháva v efektívnej kontrole svojho územia. Slabé štátne inštitúcie, vrátane bezpečnostných zložiek, vytvárajú priestor pre chaos a realizáciu cudzích záujmov. [9] Domáci aj zahraniční aktéri pristupujú k regiónu cez prizmu realizmu a mocensko-ekonomického zisku.
M23 je dnes dominantný neštátny aktér vo východnom Kongu
Od roku 2012 je najmä v regióne Severné Kivu, hraničiacom s Rwandou, prítomné povstalecké hnutie M23. Členmi tohto hnutia sú konžskí príslušníci etnika Tutsi. Svoju aktivitu odôvodňujú diskrimináciou Tutsi obyvateľov zo strany konžskej vlády a zlyhanie Kinshasy pri implementácii predošlých mierových dohôd. [10]
Krátko po svojom sformovaní v roku 2012 podniklo hnutie M23 ofenzívu na východe Konga. Konžská armáda na tento postup odpovedala úspešnou protiofenzívou na jeseň 2013. Nasledoval podpis mierovej dohody v Nairobi v decembri 2013, po ktorom sa členovia M23 stiahli do Ugandy a Rwandy. [11]
V novembri 2021 sa rebeli z M23 opäť prihlásili o slovo, keď rapídnym spôsobom obsadzovali územie v Severnom Kivu. Medzitým Organizácia spojených národov predložila report, v ktorom dokladovala rwandskú podporu pre M23. Kigali tieto dôkazy dodnes odmieta uznať. Druhým dychom však poukazuje na existenciu FDLR ako na existenčnú hrozbu pre Rwandu. [12]
Situácia v nasledujúcich rokoch ďalej eskalovala a diplomatické vzťahy medzi Kongom a Rwandou sa dostali na bod mrazu. Medzinárodné spoločenstvo vyzývalo Rwandu na zastavenie podpory M23 a povstalcov na stiahnutie, avšak neúspešne. [13] Konžská vláda medzitým rozšírila spoluprácu s lokálnymi provládnymi milíciami, ktoré si združene hovoria Wazalendo. V roku 2022 vznikli dve mediačné iniciatívy: Nairobský a Luandský proces, ktoré počas troch rokov intenzívnych snáh nepriniesli očakávaný mier. [14]
Naopak, v januári 2025 prišla ďalšia vlna eskalácie, keď pro-rwandská skupina M23 spustila ďalšiu ofenzívu. Postupne obsadila územie pozdĺž celej konžsko-rwandskej hranice, vrátane regionálnych metropol Goma a Bukavu – hlavných miest Severného, resp. Južného Kivu. Relatívne hladký postup hnutia M23 prispel ku zvýhodneniu rwandskej pozície v nadchádzajúcich mierových rokovaniach.
Dnes M23 kontroluje dôležité časti Severného a Južného Kivu, vrátane lokalít s ťažbou kritických minerálov. Jednou z nich je baňa Rubaya, v ktorej sa vyťaží 15 % svetovej produkcie koltánu. [15] Okrem toho má byť dnes na konžskej pôde minimálne sedemtisíc rwandských vojakov, približne päťtisíc ugandských vojakov a asi tritisíc burundských vojakov. Samotná prítomnosť rwandskej armády napomáha aktivite M23. V regióne Severné Kivu je naďalej aktívna aj mierová misia MONUSCO, často kritizovaná pre nízku efektivitu. [16]
Júnová dohoda môže poslúžiť americkým ekonomickým záujmom
Po eskalácii v januári 2025 sa objavil na scéne Katar, ktorý vyvinul intenzívnu snahu o diplomatické riešenie konfliktu. Spoločná katarsko-americká iniciatíva v marci 2025 úplne nahradila tzv. Luandský proces vedený Angolou. V tom istom mesiaci Katar hostil priame rokovania konžského prezidenta Félixa Tshisekediho a rwandského prezidenta Paula Kagameho v Dohe. [17]
Katar udržiava s Rwandou nadštandardné vzťahy. Svedčí o tom aj fakt, že štátna spoločnosť Qatar Airways získala majoritný podiel v rámci projektu výstavby nového medzinárodného letiska neďaleko Kigali. Do budúcna Katar plánuje získať až 49 % podiel v rámci RwandAir. [18]
Počas jari prebiehali intenzívne diplomatické snahy o zníženie napätia. Za Spojené štáty viedol mediáciu hlavný poradca prezidenta Trumpa pre Afriku, Massad Boulos. [19] Americko-katarská mediácia bola napokon úspešná. Dňa 27. júna 2025 podpísali ministri zahraničných vecí Konga a Rwandy mierovú dohodu v Bielom dome. Signatárske štáty sa za prítomnosti ministra zahraničných vecí Spojených štátov Marca Rubia zaviazali k ukončeniu násilia. Prisľúbili tiež, že budú rešpektovať vzájomnú územnú celistvosť a ukončia podporu neštátnych ozbrojených skupín. [20]
Rwanda sa zaviazala „pozdvihnúť obranné opatrenia“, čím sa rozumie stiahnutie vojsk z územia Konga. Tento krok má prebehnúť v súlade s neutralizáciou FDLR. Kinshasa a Kigali sa v dokumente zhodli aj na podpore paralelne prebiehajúcich rokovaní medzi Kongom a M23. Rovnako ako pri konžsko-rwandskej mediácii, aj v tomto prípade je prostredníkom Katar. Podpora týchto rozhovorov signatármi je dôležitý signál, ale zároveň jediná zmienka hnutia M23 v celej mierovej dohode. V ďalšom bode s názvom „Rámec regionálnej hospodárskej integrácie“ sa uvádzajú ambície na rozšírenie zahraničného obchodu a investícií v súlade s bojom proti nelegálnemu vývozu kritických minerálov. Explicitne sa tu spomína zapojenie vlády USA a amerických investorov v rámci dodávateľských reťazcov daných nerastov. [20]
Z finálneho znenia mierovej dohody je zrejmá vysoká miera kompromisov. Najmä Kongo muselo stiahnuť časť svojich požiadaviek. Oproti predošlým mierovým iniciatívam už v tejto dohode neexistuje požiadavka na okamžité a bezpodmienečné stiahnutie sa rwandskej armády z konžskej pôdy. Naopak, nájdeme tu len odkaz na postupné stiahnutie v časovom rámci troch mesiacov, podmienené neutralizáciou FDLR. [20] Oproti rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2773 z dňa 21. februára 2025, ktorá vyzýva na bezpodmienečné stiahnutie rwandskej podpory pre M23 a okamžité stiahnutie rwandskej armády z konžského územia, ide o zásadnú zmenu. [21]
Dohoda zohľadňuje rwandské požiadavky, no neistota pretrváva
Mierová dohoda medzi Konžskou demokratickou republikou a Rwandou je bezpochyby diplomatickým úspechom USA a Kataru. Prezidentovi Trumpovi sa podarilo jej podpisom získať politické body, ktoré sedia do jeho súčasnej seba-prezentácie ako tvorcu mieru. Spojené štáty zároveň zvyšujú vplyv v tomto strategickom regióne. Konžská demokratická republika je kvôli bohatým nerastným zásobám uprostred geopolitickej súťaže veľmocí. Pre kontext, Čína je dlhodobo najväčší obchodný partner Kinshasy. [22]
Mediácia konžsko-rwandského konfliktu sa presunula mimo africký kontinent aj kvôli zlyhaniu Africkej únie, Východoafrického spoločenstva (EAC – East African Community) a Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC – South African Development Community). Štáty EAC a SADC v konflikte v uplynulých rokoch vojensky intervenovali, avšak bez požadovaného efektu. Spojené štáty naopak upriamili na túto opomínanú vojnu väčšiu pozornosť. Z mierovej dohody však vyplýva, že USA aj Katar plánujú spoločne s Africkou úniou dozerať na implementáciu mierovej dohody. Na základe toho by mala úloha Africkej únie pri riešení konfliktu opäť vzrásť. [23]
Rovnako ako uznanie úspešnej mediácie je dôležité uznať opodstatnenú kritiku mierového dokumentu. Vedľajším produktom kompromisu je skutočnosť, že dohoda nedostatočne adresuje komplexné dôvody stojace za konfliktom. Riziko obnovenia bojov zostáva vysoké. Už tri dni po podpise dohody zostrelila konžská armáda lietadlo v rebelmi ovládanej časti Južného Kivu. [24] Taktiež sa objavujú informácie o stretoch Wazalenda a M23. [25]
Kriticky možno vnímať aj absenciu konkrétnych riešení závažných porušení medzinárodného trestného práva. Ľudsko-právni experti pritom sústavne poukazujú na páchanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Konflikt vo východnom Kongu je dlhodobo považovaný za jednu z najzávažnejších humanitárnych kríz na svete. Len počas januárovej ofenzívy v ňom malo zomrieť vyše 7-tisíc ľudí. [26] Celkovo muselo kvôli tejto vojne opustiť domov sedem miliónov obyvateľov. [27]
Bez komplexného riešenia môže byť mier dočasný
Dnes je základnou otázkou, či sa podarí dodržať sľuby, ku ktorým sa signatári zaviazali vo Washingtone. Paralelne je potrebné sledovať, ako dopadne Katarom vedená mediácia medzi Kongom a M23. Dotknuté krajiny Kongo a Rwanda, spoločne s mediátormi na čele s Africkou úniou, na ktorú postupne prejde záštita nad implementáciou dohody, by mali urobiť maximum pre efektívne spustenie spoločného bezpečnostného mechanizmu. Osud dohody bude závisieť v prvom rade od schopnosti jej signatárov pretaviť sľuby do konkrétnych činov.
Miestne obyvateľstvo by si vzhľadom na utrpenie zaslúžilo komplexnejšiu mierovú dohodu. No je potrebné uznať, že aj v tomto prípade išlo o umenie možného. Vyjednať komplexnejšiu dohodu, ktorá by mala šancu na reálnu implementáciu, je aktuálne skôr želanie, než reálna možnosť. Kinshasa dlhodobo zlyháva v otázke budovania odolných inštitúcií, ktoré by čelili bezpečnostným výzvam na východe krajiny. Susedné krajiny Rwanda a Uganda pritom dlhodobo aplikujú realistický prístup. Relatívne úspešne držia napätie mimo svojho územia, avšak za cenu destabilizácie teritória svojho západného suseda. Kongo zostáva prekliate prírodnými zdrojmi a nezdá sa, že sa tento stav v dohľadnej dobe zmení.
Editor článku: Veronika Zwiefelhofer Čáslavová
Titulná fotografia: © U.S. Department of State/Flickr
Zdroje
[1] U.S. Department of State. 2025. Peace Agreement Between the Democratic Republic of the Congo and the Republic of Rwanda. Accessed July 7, 2025. https://www.state.gov/peace-agreement-between-the-democratic-republic-of-the-congo-and-the-republic-of-rwanda/
[2] Booty, N., B. Rukanga & B. Drenon. 2025. DR Congo and Rwanda sign long-awaited peace deal in Washington. BBC. Accessed July 10, 2025. https://www.bbc.com/news/articles/c1e0ggw7d43o
[3] Moncrieff, R. 2025. The DR Congo-Rwanda Deal: Now Comes the Hard Part. The International Crisis Group. Accessed July 11, 2025. https://www.crisisgroup.org/africa/great-lakes/democratic-republic-congo-rwanda/dr-congo-rwanda-deal-now-comes-hard-part
[4] IPIS. 2025. The (new) M23 offensive on Goma: Why this long-lasting conflict is not only about minerals and what are its implications? – Q&A. Accessed July 15, 2025. https://ipisresearch.be/publication/the-new-m23-offensive-on-goma-why-this-long-lasting-conflict-is-not-only-about-minerals-and-what-are-its-implications-qa/
[5] The New Humanitarian. 2015. In the UN’s gun sights: one of DRC’s most infamous rebel groups. Accessed July 13, 2025. https://www.thenewhumanitarian.org/news/2015/01/23/un-s-gun-sights-one-drc-s-most-infamous-rebel-groups
[6] CIA. 2025. Congo, Democratic Republic of the. The World Factbook. Accessed July 14, 2025. https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/congo-democratic-republic-of-the/
[7] Panzi Foundation. 2025. War in Congo. Accessed July 15, 2025. https://panzifoundation.org/war-in-congo/
[8] Panzi Foundation. 2025. Conflict Minerals in the DRC. Accessed July 15, 2025. https://panzifoundation.org/conflict-minerals-and-sexual-violence-in-the-drc/
[9] Federal Ministry for Economic Cooperation and Development. Democratic republic of the Congo: Political Situation. Accessed July 10, 2025. https://www.bmz.de/en/countries/democratic-republic-of-the-congo/political-situation-56152
[10] Oronje, J. 2025. Tracing the Origin of the Tensions between the DRC Government and the M23 Rebels in the Eastern Democratic Republic of Congo. Horn International Institute for Strategic Studies. Accessed July 12, 2025. https://horninstitute.org/tracing-the-origin-of-the-tensions-between-the-drc-government-and-the-m23-rebels-in-the-eastern-democratic-republic-of-congo/
[11] Moncrieff, R. 2025. The DR Congo-Rwanda Deal: Now Comes the Hard Part. The International Crisis Group. Accessed July 11, 2025. https://www.crisisgroup.org/africa/great-lakes/democratic-republic-congo-rwanda/dr-congo-rwanda-deal-now-comes-hard-part
[12] Rwanda in UK. 2025. Rwandan High Commission Responds to Summon by the FCDO. Accessed July 14, 2025. https://www.rwandainuk.gov.rw/info/rwandan-high-commission-responds-to-summon-by-the-fcdo
[13] United Nations Security Council. 2025. Resolution 2773 (2025). Accessed July 15, 2025. https://docs.un.org/en/S/RES/2773(2025)
[14] Kilian, L. 2025. African-led diplomacy struggles to resolve DRC war. Accessed July 10, 2025. African Business. https://african.business/2025/05/politics/african-led-diplomacy-struggles-to-resolve-drc-war
[15] Toulemonde, M. 2025. DRC-Rwanda: Rubaya coltan mine at the heart of M23 financing. The Africa Report. Accessed July 14, 2025. https://www.theafricareport.com/375904/drc-rwanda-rubaya-coltan-mine-at-the-heart-of-m23-financing/
[16] Dutta, P. K., D. Lewis, R. Levinson et. al. 2025. A tinderbox conflict in Congo is ready to explode. Reuters. Accessed July 10, 2025. https://www.reuters.com/graphics/CONGO-SECURITY/MAPS/movaykzaava/
[17] Ministry of Foreign Affairs – State of Qatar. 2025. Joint Statement between the State of Qatar, the Democratic Republic of the Congo, and the Republic of Rwanda. Accessed July 15, 2025. https://mofa.gov.qa/en/latest-articles/statements/joint-statement-between-the-state-of-qatar–the-democratic-republic-of-the-congo–and-the-republic-of-rwanda
[18] Clynch, H. 2025. Qatar Airways and RwandAir closing in on deal, says Kagame. African Business. Accessed July 12, 2025. https://african.business/2025/01/trade-investment/qatar-airways-and-rwandair-closing-in-on-deal-says-kagame
[19] Brewer, C. & Brokenshire, K. 2025. What the DRC-Rwanda Peace Deal Means for the U.S. and Africa’s Mineral-Rich Great Lakes Region. United States Institute of Peace. Accessed July 12, 2025. https://www.usip.org/publications/2025/07/what-drc-rwanda-peace-deal-means-us-and-africas-mineral-rich-great-lakes
[20] U.S. Department of State. 2025. Peace Agreement Between the Democratic Republic of the Congo and the Republic of Rwanda. Accessed July 7, 2025. https://www.state.gov/peace-agreement-between-the-democratic-republic-of-the-congo-and-the-republic-of-rwanda/
[21] United Nations Security Council. 2025. Resolution 2773 (2025). Accessed July 15, 2025. https://docs.un.org/en/S/RES/2773(2025)
[22] Observatory of Economic Complexity. 2025. Democratic Republic of the Congo. Accessed July 11, 2025. https://oec.world/en/profile/country/cod
[23] U.S. Department of State. 2025. Peace Agreement Between the Democratic Republic of the Congo and the Republic of Rwanda. Accessed July 7, 2025. https://www.state.gov/peace-agreement-between-the-democratic-republic-of-the-congo-and-the-republic-of-rwanda/
[24] Moncrieff, R. 2025. The DR Congo-Rwanda Deal: Now Comes the Hard Part. The International Crisis Group. Accessed July 11, 2025. https://www.crisisgroup.org/africa/great-lakes/democratic-republic-congo-rwanda/dr-congo-rwanda-deal-now-comes-hard-part
[25] Botela, C. 2025: Nord-Kivu: Affrontements M23-Wazalendo paralysent Ruthshuru, civils pris au piege. Congo Quotidien. Accessed July 15, 2025. https://www.congoquotidien.com/2025/07/14/combats-nord-kivu-rutshuru-crise-humanitaire/
[26] Suminwa, J. 2025. 1st, 2nd, 3rd Meetings – 58th Session of Human Rights Council. United Nations. Accessed July 13, 2025. https://webtv.un.org/en/asset/k15/k15l8960to
[27] UNHCR. 2025. Democratic Republic of the Congo. Accessed July 15, 2025. https://www.unhcr.org/where-we-work/countries/democratic-republic-congo
