Keď juhosudánsky prezident Salva Kiir na začiatku septembra obvinil viceprezidenta Rieka Machara z vlastizrady a uvrhol ho do domáceho väzenia, v krajine vzrástli obavy z ďalšej občianskej vojny. Táto prehĺbujúca sa kríza odhalila skutočnú tvár politickej scény v Južnom Sudáne – to, ako sú mierové dohody zneužívané pre poháňanie mocenského súperenia. Ako presne napomohla Revitalizovaná mierová dohoda z roku 2018 k súčasnej kríze? Stal sa Južný Sudán definitívne krajinou, kde „mier“ znamená len dočasný odklad vojny?
Situácia v Južnom Sudáne opäť pripomína stav z roku 2013, kedy dvaja najmocnejší muži v štáte stiahli krajinu do päťročnej občianskej vojny. Prezident Salva Kiir, bývalý veliteľ Sudánskej ľudovej oslobodzovacej armády (SPLA), reprezentuje najväčšie etnikum krajiny – Dinkov, ktorí tvoria približne 35 % populácie. Riek Machar, líder Sudánskeho ľudovo-oslobodzovacieho hnutia v opozícii (SPLM-IO), pochádza z druhého najväčšieho etnika – Nuerov (asi 16 % obyvateľov). [1]
Salva Kiir na začiatku septembra tohto roku obvinil svojho rivala z vlastizrady, vraždy, zločinov proti ľudskosti a následne ho suspendoval z pozície viceprezidenta. [2] Prezidentove obvinenia prišli na pozadí obnovenia bojov medzi lokálnymi milíciami Nuerov a jednotkami lojálnymi vláde.
Už z tohto vývoja je zrejmé, že ide o ďalší prípad zlyhania mierovej dohody založenej na zdieľaní moci. Ako napovedá krátka história najmladšej krajiny sveta, zdieľanie moci medzi Macharom a Kiirom nepôsobí ako stabilizačný faktor, ale naopak ako katalyzátor etnickej rivality a násilia. Balans moci je podkopávaný neprítomnosťou aktérov, ktorí by presadzovali jeho dodržiavanie, či už ide o lokálne inštitúcie alebo regionálne zoskupenia ako Medzivládny úrad pre rozvoj (IGAD) alebo Africkú úniu. Krehká rovnováha sa periodicky mení na boj o prežitie a ukazuje, že v Južnom Sudáne nemožno zachovať mier a stabilitu bez skutočných inštitúcií.
Mier ako dohoda elít
Po zisku nezávislosti v roku 2011 prevládala v Južnom Sudáne nádej, že sa krajina vyhne krvavému osudu mnohých post-kolonialistických štátov v Afrike. Dve ústredné postavy nového štátu – Salva Kiir a Riek Machar, však už po dvoch rokoch stáli na čele nepriateľských táborov v občianskej vojne, ktorá si vyžiadala okolo 400 000 obetí. [3] Kiirovo Sudánske ľudovo-oslobodzovacie hnutie (SPLM), a Macharovo SPLM-IO, sa stali stelesnením etnickej polarizácie krajiny. Pokusy o vyjednanie mieru v Addis Abebe a regionálne rokovania vedené IGAD trvalú dohodu nepriniesli a dočasné prímeria boli opakovane porušované. [4]
V teórii mierových procesov sa podobné situácie riešia prostredníctvom tzv. zdieľania moci (power-sharing) alebo konsociačného modelu vlády, ktorý predpokladá, že dlhodobú stabilitu možno dosiahnuť vtedy, keď sú všetky významné politické a etnické skupiny zastúpené vo vláde. [5] Cieľom takýchto dohôd nie je vytvárať víťazov a porazených, ale politických partnerov. Menšiny sú namiesto zbraní vyzbrojené kolektívnym právom veta, silnejšou autonómiou a zastúpením v prerozdeľovaní zdrojov. [5] V praxi to však často vedie k tomu, že sa konflikt prenesie z bojiska do vládneho kabinetu.
Kľúčový zlom priniesla až Revitalizovaná dohoda o rezolúcii konfliktu v Južnom Sudáne z roku 2018 (R-ARCSS). Táto dohoda stavala na princípe začlenenia rivalov do vlády – Riek Machar sa vrátil na post viceprezidenta, opozičná SPLM-IO získala ministerstvá a časť vojenskej hierarchie mala byť integrovaná do národnej armády. [2] [6] Z tvorby mierovej dohody boli pritom vynechané mnohé bojujúce frakcie občianskej vojny, na čele s početnými nuerskými milíciami White Army. To vyzdvihlo elitársky rozmer dohody, ktorá neriešila etnické krivdy a štrukturálne problémy, ktoré vojnu v prvom rade zapríčinili. Zmietnutie požiadaviek menšín zo stola je pritom presným opakom toho, čo sa má konsociačná filozofia vlády snažiť dosiahnuť.
Model zdieľania moci môže napomôcť k hľadaniu spoločnej cesty, no v prípade Južného Sudánu vytvoril systém, ktorý odmeňuje rebelantstvo. Juhosudánske elity sa udržujú pri moci nie skrz inštitúcie či jednania, ale prostredníctvom cyklu násilia, ktorý sa stáva cestou k vyjednávaciemu stolu. [7] Výsledný mier v Južnom Sudáne nevyriešil problémový vládny systém, iba redistribuoval korisť z občianskej vojny medzi ozbrojené vládne elity. [8] Príčiny konfliktu preto zostali neadresované a Kiir s Macharom ďalej vládli štátu, ktorý zostal politicky rozdelený. Zdieľanie moci v takomto prostredí neviedlo k stabilite, ale ku krehkej rovnováhe síl, v ktorej jediný zlý krok mohol viesť k návratu do konfliktu. Zlý krok, ktorého sa tohto roku dopustili obaja mocní muži.
Macharovo zatknutie a zneužívanie mierovej dohody
Spor medzi Kiirom a Macharom eskaloval v marci tohto roku dobytím vojenskej pevnosti v Nasire milíciami nuerskej White Army. Tá v občianskej vojne bojovala na strane opozičnej SPLM-IO, ktorá je vládou podozrievaná zo spolupráce pri plánovaní útoku. Mal to byť práve Machar, kto dal povolenie na jeho prevedenie. [9] Počas bojov zomreli stovky vládnych vojakov vrátane ich generála. [10] Kiir reagoval obvinením Machara z rebélie a následným uvrhnutím viceprezidenta do domácej väzby. Macharovo uväznenie vyvolalo ostré odsúdenie. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres vyzval k okamžitému pokoju zbraní, [2] zatiaľ čo predstavitelia opozičnej SPLM-IO k zmene režimu. [10]
V zlyhávajúcich štátoch zmietaných ozbrojenými konfliktmi nie je podobné konanie hlavy štátu netypické. Súdne procesy môžu slúžiť na odstránenie a zastrašenie politických oponentov, upevnenie moci vlastnej strany či zisk vo forme krátkodobej stability. [11] Salva Kiir konal podobne už v decembri 2013, keď obvinil Machara z plánovaného prevratu a umožnil „preventívny“ masaker tisícov Nuerov v hlavnom meste Juba. [12] Macharovi sa vtedy podarilo uniknúť a viesť povstanie – a Kiir sa z toho očividne poučil.
Mierový proces, ktorý mal zaručiť vládu oboch strán, sa postupne stal nástrojom prezidenta Kiira, ktorý zdieľaný kabinet využil ako predĺženú ruku svojej administratívy. Spoločné bezpečnostné štruktúry zostali nefunkčné. Namiesto profesionalizácie ozbrojených síl sa obnovila ich fragmentácia. Kiir využil kontrolu nad rozpočtovými zdrojmi a menovacími právomocami na systematické oslabovanie Macharových kádrov, čím výrazne narušil rovnováhu síl, ktorú mal mierový rámec garantovať. [13] Jednostranné prepúšťanie a zatýkanie opozičných ministrov a politikov [14] SPLM-IO oslabilo a fragmentovalo. [15] Slabé štátne inštitúcie zostali v rukách vlády – polícia podlieha do značnej miery vojenskému veleniu a justičné reformy, ku ktorým sa obe strany zaviazali, ani nezačali. [2] Kiir tak dnes dokáže pod zámienkou implementácie mieru eliminovať svojich súperov a získavať medzinárodnú podporu na udržiavanie „stability“. Macharovo zatknutie signalizuje, že Južný Sudán vstúpil do fázy, kde je mier už iba pokračovaním vojny inými prostriedkami.
Ani Riek Machar však nie je na zlyhaní mierového procesu bez viny. Jeho prepojenie na milície White Army je neprehľadné, no ťažko popierateľné. Priamu kontrolu nad White Army prízvukuje, len keď sa mu to hodí. Počas jednaní o mieri tvrdil, že má nad ozbrojenými milíciami plnú kontrolu, [7] no po útoku v Nasire zase vyhlásil, že o ničom nevedel. [16] Skúsenosti z občianskej vojny napovedajú, že White Army si udržiava autonómne pôsobenie. [7] [17] Riek Machar predstavuje ich politickú tvár a ich aktivity slúžia na posilnenie jeho mocenskej pozície, či už to samotné nuerské komunity zamýšľajú alebo nie. Keďže obavy Nuerov z represie od Dinkov neboli nikdy adresované, vojna sa pre White Army nikdy neskončila. [7] Mierová dohoda tak až donedávna umožnila Macharovi viesť limitovanú vojnu v teréne prostredníctvom milícií a zbaviť sa pritom všetkej zodpovednosti.
Fragmentácia štátu ako príležitosť
Pokiaľ je R-ARCSS tým, čo zastrešilo konflikt politickou dohodou, potom je to patronátny systém krajiny, ktorý umožnil jej ďalšie zneužitie pre novú formu boja o zdroje. Politický systém Južného Sudánu dnes možno pripodobniť k sieti patronátnych väzieb, v ktorej štátne inštitúcie slúžia na distribúciu zdrojov. Prezident Salva Kiir udržiava moc prostredníctvom cielenej redistribúcie ropných príjmov a zahraničnej pomoci. Konkrétne príjmy z ropy, ktoré predstavujú viac ako 90 % štátneho rozpočtu, sú spravované prezidentskou kanceláriou a ministerstvom financií, kde rozhodujúci vplyv majú lojálne Dinkovské elity. [18] Podľa správy Global Witness to boli práve príjmy štátnej ropnej spoločnosti Nilepet, ktoré umožnili financovanie provládnych milícií ako Titweng, Dot Ke Beny či Mathiang Anyoor. [19]
Tento ekonomický systém sa opiera o dobre známy princíp výmeny: politická vernosť za prístup k zdrojom. Nespolieha sa však len na príjmy z ropy, ale začleňuje aj zahraničnú humanitárnu pomoc. Podľa údajov Európskej únie bol Južný Sudán v roku 2024 druhým najväčším príjemcom humanitárnej podpory v subsaharskej Afrike – EÚ poskytla viac ako 110 miliónov eur na „stabilizačné a mierové projekty.“ [20] Správa ISS Africa [21] však upozorňuje, že značná časť týchto zdrojov sa stratila v procese distribúcie a skončila v rukách miestnych elít, odkiaľ putovala do rúk rôznych ozbrojených skupín. [13] Humanitárna pomoc sa tak v Južnom Sudáne môže zvrhnúť na presný opak toho, čo mienila dosiahnuť.
Fragmentácia štátu je najviditeľnejšia v bezpečnostnom sektore. Proces integrácie armády, ktorý mal byť jadrom R-ARCSS, sa prakticky zastavil. V roku 2022 vláda započala tvorbu „zjednotených síl“, [22] no väčšina týchto jednotiek sa nikdy nenasadila – chýbala výstroj, výplaty a jasné velenie. [23] [24] Kiir pritom zámerne udržiaval armádne frakcie nejednotné – jednotlivé brigády boli podriadené dinkovským veliteľom [13] [14], čo umožnilo prezidentovi rozsievať rivalitu a chaos do radov opozície. [8] Výsledkom je, že Južný Sudán dodnes nemá ucelenú armádnu silu, ale desiatky síl s „národnou pôsobnosťou“, ktoré sa zodpovedajú jednotlivcom a nie štátu.
Regionálna diplomacia
Africká únia a IGAD zostávajú hlavnými garantmi R-ARCSS, no ich vplyv je obmedzený. V praxi IGAD zlyháva v presadzovaní sankcií či monitoringu – jeho členské štáty majú vlastné záujmy. Uganda pod vedením prezidenta Museveniho dlhodobo vystupuje ako hlavný regionálny garant Kiirovho režimu. V minulosti vyslala vojenské jednotky na jeho podporu a ekonomicky profituje z juhosudánskeho trhu i cezhraničného obchodu. [25] Museveniho vplyv v Jube tak presahuje rámec bežnej diplomacie a často nahrádza oficiálnu úlohu IGAD.
Sudán a Etiópia sledujú ekonomické projekty prepojené s juhosudánskou ropou a infraštruktúrou – pre Chartúm je Juba kľúčová pre tranzit ropy cez Port Sudán, zatiaľ čo Addis Abeba vníma Južný Sudán ako budúci uzol prepojenia v rámci projektu LAPSSET. [26] Etiópia zohrávala úlohu sprostredkovateľa už počas rokovaní o R-ARCSS, no jej vplyv sa po vypuknutí konfliktu v Tigraji výrazne oslabil.
Keď v marci 2025 Kiir uväznil Machara, IGAD vydal len všeobecné vyhlásenie o „zachovaní pokoja“, bez návrhov konkrétnych krokov. [27] Africká únia sa uspokojila s formálnym vyjadrením „znepokojenia“. [28] V prípade vypuknutia širšieho konfliktu sú to podľa znenia R-ARCSS práve tieto dva orgány, ktoré majú právo na nasadenie mierových jednotiek v krajine. [29] Doterajší opatrný prístup avšak napovedá, že pre medzinárodné spoločenstvo je v Južnom Sudáne prijateľnejšia stabilita – akokoľvek iluzórna – než opätovný kolaps štátu.
Neschopnosť regionálnych aktérov uplatniť tlak sa prejavuje aj na humanitárnej situácii. Podľa Integrated Food Security Phase Classification čelí v súčasnosti až 7,7 milióna obyvateľov Južného Sudánu vážnej potravinovej neistote a 2,3 milióna detí trpí akútnou podvýživou. [30] Nie je to len dôsledok sucha, ale aj diskriminujúceho krízového riadenia. Vláda totiž sústreďuje potravinovú pomoc do regiónov kontrolovaných provládnymi milíciami, zatiaľ čo územia podporujúce opozíciu zostávajú väčšinou bez dodávok. [31] Z analytického hľadiska možno preto povedať, že kríza vytvára v Južnom Sudáne priestor pre centralizáciu zdrojov, mobilizáciu spojencov a žiadosti o zahraničné financie, ktoré prúdia do rúk utláčateľov, nie utláčaných. Prežitie Kiirovho režimu preto do veľkej miery nezávisí od preklenutia nestability, ale jej udržania.
Mier ako pretvárka
Mierová dohoda ponúkla obom stranám možnosť naďalej súperiť pod rúškom mierového procesu. Výslednú juhosudánsku schému možno popísať ako „formalizovaný systém pre zdieľanie koristi, ktorý každému vyhovuje a využíva ho na maximalizáciu vlastného benefitu.“ [8] V zmysle pravidla „drž si priateľov blízko, a nepriateľov ešte bližšie“ benefitovala v prvom rade samotnému prezidentovi. Salva Kiir získal možnosť zmraziť mocenské pomery v krajine prostredníctvom odkladania volieb a postupným zdiskreditovaním Rieka Machara ako viceprezidenta a lídra opozície. Jeho uväznenie a chystajúci sa proces odhalil politickú slabosť Kiirovho dlhoročného rivala – Machar už očividne nedrží rovnakú moc ako predtým a nie je pre opozičnú SPLM-IO tak zásadný, ako udržanie sa vo vláde. Podpora SPLM-IO naprieč krajinou totiž dosahuje len okolo 20 % [32] a predlžovanie prechodnej vlády je lepšou zárukou ako risk volebného fiaska. Je tak badateľné, že volebný status quo vyhovuje obom stranám. Opozícii zabezpečuje aspoň nejaký podiel na vláde, zatiaľ čo Salva Kiir môže svojich oponentov systematicky likvidovať, rozdeľovať a pripravovať pôdu pre svojho nástupcu. [8]
Na mieste je otázka – je R-ARCSS spásou pre Južný Sudán, alebo pre režim Salva Kiira? Aj takýto mier je lepší, než vojna, no kto poskytne záruku, že keď sa opäť zrúti, budú ešte existovať inštitúcie a medzinárodná vôľa, ktoré ho obnovia? Mier, ktorý slúži ako prostriedok prežitia represívneho autokratického režimu nie je totiž v skutočnosti mierom, ale len ďalšou fázou konfliktu.
Editor článku: Stanislav Šturdík, Veronika Zwiefelhofer Čáslavová
Titulný obrázok: UNMISS/Flickr
Zdroje
[1] Bortoluzzi Garcia, L. (2020, November 24). South Sudan country profile – Social. Peacekeeping & Stability Institute (PKSOI), U.S. Army War College. Retrieved fromhttps://pksoi.armywarcollege.edu/index.php/country-profile-of-south-sudan-social/
[2] Chothia, F., Adegoke, Y., & Mandil, N. (2025, September 16). Fears balloon of a return to civil war in South Sudan over treason trial. BBC News. Retrieved from https://www.bbc.com/news/articles/c7933p4xe7po
[3] Council on Foreign Relations. (n.d.). Civil war in South Sudan. Global Conflict Tracker. Retrieved November 4, 2025, from https://www.cfr.org/global-conflict-tracker/conflict/civil-war-south-sudan
[4] McVeigh, K. (2025, October 14). Prosecution of South Sudan’s vice president raises fears of return to full-scale civil war. The Guardian. Retrieved from https://www.theguardian.com/world/2025/oct/14/prosecution-of-south-sudans-vice-president-raises-fears-of-return-to-full-scale-civil-war
[5] Kisaka, M., Nyadera, I., & Agwanda, B. (2022). Examining the prospects of consociational power sharing as a conflict resolution strategy in South Sudan. International Journal of African Renaissance Studies, 17(1), 190–204. https://doi.org/10.1080/18186874.2022.2073243
[6] Deutsche Welle. (2018, May 8). South Sudan factions sign peace deal. Retrieved from https://www.dw.com/en/south-sudan-factions-sign-peace-deal-riek-machar-to-return-to-a-vp-post/a-44962462
[7] Young, J. (2016). Popular struggles and elite co-optation: The Nuer White Army in South Sudan’s civil war (HSBA Working Paper 41). Geneva: Small Arms Survey. Retrieved from https://www.smallarmssurvey.org/sites/default/files/resources/HSBA-WP41-White-Army.pdf
[8] Pospisil, J. (2025). Elite recyclement or generational change: South Sudan’s critical juncture. African Affairs, 124(495), 205–218. https://doi.org/10.1093/afraf/adaf021
[9] North Africa Post. (2025, October 21). Investigator links Riek Machar to March attacks on South Sudan army base. Retrieved from https://northafricapost.com/91734-investigator-links-riek-machar-to-march-attacks-on-south-sudan-army-base.html
[10] France 24. (2025, March 28). S. Sudan govt says Vice President Machar “under house arrest.” Retrieved from https://www.france24.com/en/live-news/20250328-s-sudan-govt-says-vice-president-machar-under-house-arrest
[11] Shen-Bayh, F. (2018). Strategies of repression: Judicial and extrajudicial methods of autocratic survival. World Politics, 70(3), 321–357. Retrieved from https://www.jstor.org/stable/26792668
[12] Human Rights Watch. (2014, January 16). South Sudan: Ethnic targeting, widespread killings. Retrieved from https://www.hrw.org/news/2014/01/16/south-sudan-ethnic-targeting-widespread-killings
[13] Tadesse Demisise, S. (2025, March 19). “Transition fatigue” in South Sudan ramps up tensions. Institute for Security Studies (ISS). Retrieved from https://issafrica.org/iss-today/transition-fatigue-in-south-sudan-ramps-up-tensions
[14] Marsden, R. (2025, April 9). South Sudan’s shaky peace is at risk of collapse: Can it be saved? Chatham House. Retrieved from https://www.chathamhouse.org/2025/04/south-sudans-shaky-peace-risk-collapse-can-it-be-saved
[15] Sudan Independent. (2025, March 18). SPLM-IO withdraws from security mechanisms amid rising tensions. Retrieved from https://www.sudanindependent.net/news/politics/2025/03/18/SPLMIO-withdraws-from-security
[16] The Guardian. (2025, March 8). South Sudan general among dozens killed in attack on UN helicopter. Retrieved from https://www.theguardian.com/world/2025/mar/08/south-sudan-general-among-dozens-killed-in-attack-on-un-helicopter
[17] Stringham, N., & Forney, J. (2017). It takes a village to raise a militia. The Journal of Modern African Studies, 55(2), 177–199. Retrieved from http://www.jstor.org/stable/26310012
[18] International Crisis Group. (2021, August 4). Oil or nothing: Dealing with South Sudan’s bleeding finances (Africa Report No. 305). Retrieved from https://www.crisisgroup.org/africa/south-sudan/305-oil-or-nothing-dealing-south-sudans-bleeding-finances
[19] Global Witness. (2018, April 22). Capture on the Nile. Retrieved from https://globalwitness.org/en/campaigns/conflict-resources/capture-on-the-nile/
[20] European Commission. (2025). European Civil Protection and Humanitarian Aid Operations – South Sudan. Retrieved from https://civil-protection-humanitarian-aid.ec.europa.eu/where/africa/south-sudan_en
[21] Commission on Human Rights in South Sudan. (2025, September 16). Plundering a nation: How rampant corruption unleashed a human rights crisis in South Sudan. United Nations Human Rights Council.
[22] Al Jazeera. (2022, April 13). South Sudan president Kiir integrates rival’s officers into army. Retrieved from https://www.aljazeera.com/news/2022/4/13/south-sudan-president-kiir-integrates-rivals-officers-into-army
[23] United Nations. (2023, March 3). Security Council press statement on South Sudan (SC/15219). Retrieved from https://press.un.org/en/2023/sc15219.doc.htm
[24] Radio Tamazuj. (2023, August 10). Unified forces to be deployed after SSPDF middle command is unified. Retrieved from https://www.radiotamazuj.org/en/news/article/unified-forces-to-be-deployed-after-sspdf-middle-command-is-unified
[25] Alafarika. (2023, February 6). Why South Sudan–Uganda diplomatic ties matter more than ever. Retrieved from https://alafarika.org/5436/why-south-sudan-uganda-diplomatic-ties-matter-more-than-ever
[26] African Development Bank. (n.d.). P-Z1-DD0-010: South Sudan project details (MapAfrica). Retrieved November 4, 2025, from https://mapafrica.afdb.org/en/projects/46002-P-Z1-DD0-010
[27] Intergovernmental Authority on Development (IGAD). (2025, March 27). IGAD alarmed by escalating tensions in the Republic of South Sudan. Retrieved from https://igad.int/igad-alarmed-by-escalating-tensions-in-the-republic-of-south-sudan
[28] African Union. (2025, March 29). Statement by the Chairperson of the African Union Commission on the reported detention of South Sudan’s First Vice President Dr. Riek Machar. Retrieved from https://www.peaceau.org/en/article/statement-by-the-chairperson-of-the-african-union-commission-on-the-reported-detention-of-south-sudan-s-first-vice-president-dr-riek-machar
[29] Deutsche Welle. (2018, June 27). South Sudan foes sign “permanent” ceasefire. Retrieved from https://www.dw.com/en/south-sudan-foes-salva-kiir-and-riek-machar-sign-permanent-ceasefire/a-44424553
[30] Integrated Food Security Phase Classification (IPC). (2024). South Sudan: IPC country analysis archive. Retrieved from https://www.ipcinfo.org/ipcinfo-website/countries-in-focus-archive/issue-127/en/
[31] United Nations Office for the Coordination of Humanitarian Affairs (OCHA). (2025). Global humanitarian overview 2025: South Sudan. Retrieved from https://humanitarianaction.info/document/global-humanitarian-overview-2025/article/south-sudan-2
[32] PeaceRep. (2025). Perceptions of peace in South Sudan. Retrieved from https://peacerep.org/perceptions-peace-south-sudan/
.jpg){kind=link}