Habomaj, Šikotan, Kunaširi (Kunašir) a Etorofu (Iturup). Štyri malé ostrovy, ktoré sú už desaťročia kameňom úrazu bližšieho rozvoja bilaterálnej spolupráce medzi Japonskom a Ruskom.

Táto skupina ostrovov tvorí južnú časť reťaze Kurilských ostrovov, rozkladajúcich sa v severovýchodnom smere od ostrova Hokkaidó až k polostrovu Kamčatka. Ostrovy, pôvodne obývané národom Ainu, kolonizovali Japonci v 19. storočí, aby ich na to sovietske vojská obsadili pri konci Druhej svetovej vojny v auguste a septembri 1945. Odvtedy ostrovy de facto patria Sovietskemu zväzu a následne Ruskej federácii, no Japonsko si na ne neprestalo činiť nároky. Územný spor je hlavným dôvodom, prečo obe krajiny ani 73 rokov po skončení Druhej svetovej vojny nepodpísali mier a de iure sú teda stále v bojovom stave.

Význam ostrovov

Južné Kurily alebo Severné Teritóriá sa nevyznačujú špecifickou veľkosťou. Spolu majú približne 5 000 km², čo ich pri rozlohách oboch krajín, obzvlášť Ruska, nečiní špeciálne významnými. Hoci Japonsko je rozlohou menšie a oveľa hustejšie zaľudnené, pri súčasnom trende úbytku populácie nie je pravdepodobné, že by japonské obyvateľstvo migrovalo na tieto ostrovy za lepším životom. Ostrovy sú však predsa len pre obe strany dôležité, a to vďaka svojej strategickej polohe.

Prvým faktorom, pre ktorý má Rusko záujem nad ďalšou kontrolou ostrovov je fakt, že reťaz Kurilských ostrovov tvorí prakticky jedinú pre Rusko voľne prístupnú cestu do Ochotského mora a ďalej do Vladivostoku v Japonskom mori. Tu má Rusko lokalizovanú Tichomorskú flotilu. Ostatné úžiny, ktorými by ruské lode mohli na voľné more vyplávať (Cušimská, Cugarská) sú kontrolované Japonskom, resp. Južnou Kóreou. Ak by Japonsko získalo aj Južné Kurily, ruská manévrovacia schopnosť pri akciách flotily by sa zhoršila.

Druhým dôvodom, pre ktorý sú ostrovy významné, sú ložiská vzácnych kovov na ostrovoch. Nachádzajú sa tu napr. obrovské zásoby rhénia a tiež predpokladané ložiská uhľovodíkov v mori. Hospodársky význam má celá výlučná ekonomická zóna v okolí ostrovov. V prípade vlastníctva Japonskom by totiž Japonci nemali právo len na samotnú zanedbateľnú pevninu týchto ostrovov, ale tiež na okolité moria, bohaté na ryby a najmä na nerastné suroviny, ktorých má Japonsko akútny nedostatok a je pri zabezpečovaní energetického mixu pre svoje hospodárstvo po uzatvorení väčšiny jadrových elektrární po havárii vo Fukušime čistý importér. Ťažba ropy a zemného plynu v oblasti by mu preto mohla pomôcť jeho deficit aspoň znížiť.

Tretí faktor, na ktorý netreba zabúdať, je politická prestíž vlastníctva ostrovov. Pre Rusko predstavujú súčasť zaslúženého zisku za obete ZSSR počas Druhej svetovej vojny, pre Japonsko by mohol mať ich zisk rovnako prestížny význam pre domácu politiku aj pre postavenie Japonska vo svete.

Oficiálne postoje štátov

Japonský oficiálny postoj stále deklaruje Južné Kurily ako súčasť japonského územia, ktorá je „bez akéhokoľvek legálneho základu okupovaná Ruskom.“ Japonsko získalo štyri južné ostrovy v roku 1855 zmluvou zo Šimody, kedy obe krajiny prvý raz nadviazali diplomatické vzťahy. V roku 1875 po podpise Petrohradskej zmluvy získalo Tokio aj všetky zvyšné Kurilské ostrovy výmenou za prenechanie Sachalinu Rusku. Po prehratej rusko-japonskej vojne však Rusko zmluvou z Portsmouthu odstúpilo Japonsku aj južnú polovicu Sachalinu. Po Druhej svetovej vojne boli všetky ostrovy okupované Sovietskym zväzom. Podľa Sanfranciskej mierovej zmluvy z roku 1951 má Japonsko vrátiť všetky územia nadobudnuté po roku 1905. Problémom je, že ZSSR túto zmluvu nikdy nepodpísal a Japonsko naopak tvrdí, že Severné teritóriá jednak boli získané už pred rokom 1905 (v roku 1855) a tiež ani nie sú súčasťou Kuríl a teda sa ich zmluva netýka.

Dôkazom, že Japonsko stále považuje ostrovy za svoje je fakt, že japonská vláda má kabinetný post ministra pre Okinawu (ktorú malo v správe do roku 1971 USA) a Severné Teritóriá, čo je japonské pomenovanie pre dané štyri ostrovy. Náplňou jeho činnosti je lobing v prospech zmeny vlastníctva ostrovov. Čo sa týka verejnej mienky, možno vidieť, že Japonci nie sú takí vyhranení v ich postoji, ale väčšina chce aspoň časť  ostrovov. Podľa prieskumu Nikkei 11/2016 bolo 29% Japoncov za prinavrátenie všetkých 4 ostrovov a 60% za aspoň časť z ostrovov. Z opačnej strany sú Rusi jasne proti ústupkom, len 5% podporuje návrat 4 ostrovov, 6% podporuje zdieľané užívanie s Japonskom a 89% je proti akýmkoľvek ústupkom.

Oficiálne japonské mapy z vládnych serverov z týchto titulov celkom logicky uvádzajú Severné teritóriá ako súčasť Japonska. Zaujímavé je, že aj Severné Kurily a južná polovica Sachalinu, teda tzv. prefektúra Karafuto, t.j. územia, ktoré Japonsku náležali od roku 1875, resp. od roku 1905, sú vyznačené ako nikomu nenáležiace územia, teda nie patriace Rusku.

Naopak ruské vládne dokumenty uvádzajú, že všetky Kurily, aj vrátané Severných teritórií, sú právne súčasťou Ruska ako výsledok druhej svetovej vojny. Rusi sa odvolávajú na Jaltskú konferenciu, kde sa vtedajší Spojenci uzniesli, že Japonsko stráca nárok na Kurily. Japonci však spochybňujú právnu záväznosť akýchkoľvek uznesení Jaltskej konferencie. V čase jej konania bola medzi ZSSR a Japonskom stále platná zmluva o neutralite.

V roku 1956 bolo blízko k dohode medzi ZSSR a Japonskom založenej na kompromise, že dva južné – Habomajské ostrovy a Šikotan (spolu len asi 7% rozlohy Severných teritórií) – by sa vrátili Japonsku, kým Etorofu a Kunaširi by zostali sovietske. Obe krajiny aspoň deklarovali skončiť vojnový stav, de iure panujúci od roku 1945, ale k podpisu regulárnej mierovej zmluvy a k urovnaniu územného sporu nedošlo pre americký nátlak na Japonsko (hrozba, že pokiaľ Japonsko pristúpi na ústupky Sovietom, USA si ponechá vo vlastníctve Okinawu).

Rusko spravuje sporné ostrovy ako súčasť Sachalinskej oblasti. Na ostrovoch má vojenské základne, na jeseň 2016 na Kunaširi rozmiestnilo protilodné systémy Ch-35 (Bal) a na Etorofu raketové systémy K-300P (Bastion), oba ostrovy boli pri tom označované hovorkyňou Kremľu Mariou Zakharovou za „integrálnu súčasť Ruskej federácie. Rusko tiež najmä na väčších ostrovoch Kunaširi a Etorofu zlepšuje infraštruktúru a služby. Pri návšteve premiéra Medvedeva na ostrovoch v roku 2015 boli odhaľované nové vyasfaltované cesty, zrekonštruované letisko či nový dom kultúry. Premiér zároveň lákal ľudí na dostatok pracovných príležitostí v rybárskom priemysle.

Najnovší vývoj v rokovaniach

Dlhodobo sa javí, že hoci aj japonskí lídri a ruskí prezidenti systematicky diskutujú o potrebe rokovaní za účelom vyriešenia sporu, tieto iniciatívy sa doteraz nikdy neprejavili do činov. Po návrate premiéra Abeho do úradu v decembri 2012 Japonsko nastúpilo na cestu otepľovania vzťahov s Moskvou, ktoré však boli narušené po ruskej anexii Krymu, kedy Japonsko chtiac-nechtiac tiež zaviedlo sankcie proti Rusku.

Je nutné povedať, že japonská oficiálna rétorika sa ani tento rok veľmi nemenila a nepripúšťala ústupky napriek kompromisným návrhom, ktoré bývali premiérom prezentované. Abeho snahy sa zameriavali na spoločné ekonomické aktivity, ktoré by boli vykonávané v špeciálnom legislatívnom rámci, nie ruskom ani japonskom. Tokio ešte v apríli kritizovalo Moskvu potom, čo ruská armáda ohlásila, že na Kurilských ostrovoch začala s vojenskými cvičeniami. Japonsko deklarovalo, že akékoľvek vojenské aktivity na štyroch ostrovoch Severných teritórií sú preň neprijateľné a trvá na vyriešení problému cez vytrvalé diskusie s Ruskom. V júni taktiež ústami vládneho sekretára Jošihideho Sugu protestovalo proti ruskému plánu klásť k ostrovom podmorský kábel na „okupované územia“.

Zvrat prinieslo rokovanie premiéra Abeho s prezidentom Putinom na Východnom Ekonomickom fóre vo Vladivostoku 12. septembra. Tu Putin najprv ohlásil prípravu ďalšej japonsko-ruskej obchodnej misie na južné Kurilské ostrovy, pričom rokovania o ekonomickej spolupráci fungovali už od mája. Prekvapil však vyhlásením, že je pripravený podpísať mierovú zmluvu s Japonskom ešte pred koncom roka „bez akýchkoľvek podmienok“, aby ukončili nepriateľstvo z Druhej svetovej vojny. Šinzó Abe na to reagoval, že Japonsko nemôže na mierovú zmluvu pristúpiť, kým nebude vyriešený spor o ostrovy. Tieto impulzy priniesli očakávania ohľadom posunu v patovej situácii, avšak vzhľadom na to, že deklarovanie snahy finálne ukončiť spor o ostrovy sa periodicky opakuje, očakávania nie sú vysoké.

Viac svetla do situácie prinieslo najnovšie stretnutie oboch lídrov v Singapure. Abe a Putin sa tu stretli na minulotýždňovom samite ASEANu počas Abeho pracovnej cesty po oblasti Juhovýchodnej Ázie a Oceánie.

V komentároch sa objavovalo, že pokiaľ príde k dohode, rozdelenie sporného územia by sledovalo kľúč predstavený ešte pri Japonsko-sovietskej deklarácii 1956, prisúdiac tak dva južné menšie ostrovy Japonsku a zvyšné dva Rusku. Zdá sa, že Abe sa pokúsil, na rozdiel od striktného postoja niektorých jeho kabinetných kolegov, aspoň rétoricky zmierniť japonský postoj smerom k dosiahnutiu progresu. Tak možno interpretovať jeho prísľub, že pokiaľ by ostrovy boli navrátené Japonsku, nebudú na nich dislokované žiadne americké vojenské zariadenia. Ruská tlač však komentovala, že jazyk oboch lídrov sa od septembra zmenil na formálny, a prísľub „akcelerovať“ rozhovory vyznieva prázdne, nakoľko problém sa datuje už desaťročia.

Japonsko momentálne nemá v rokovaniach s Ruskom silnú zbraň pri tlaku na miestne obyvateľstvo. Ekonomické výhody, ktoré Japonsko ostrovom sľubovalo pri ich prevzatí, im z agendy v posledných rokoch zobrali ruské úrady. Takpovediac vzali Japonsku vietor z plachiet, keď pristúpili ku zlepšovaniu infraštruktúry na ostrovoch, civilnej aj vojenskej. Obyvateľstvo ostrovov je takmer čisto ruské (nakoľko pôvodní japonskí osadníci boli po roku 1945 vyhnaní) a nedá sa predpokladať, že by sa verejne zasadzovalo o zmenu príslušnosti územia k Japonsku. Avšak, silnou zbraňou pre Japonsko je jeho schopnosť ekonomicky investovať do celej ruskej ekonomiky, ktorá trpí pod tlakom sankcií zo strany USA a EÚ.

Obe krajiny sú schopné spolu ekonomicky spolupracovať aj napriek nepodpísaniu mierovej zmluvy i v iných oblastiach ako sú Kurily. Japonsko dlhodobo deklaruje ekonomické plány na rozvoj ostrovov a spolu s dohodou by mohlo prísť zrušenie ekonomických sankcií a naopak vítaný prílev investícií.

Japonsko vyvíjalo rôzne iniciatívy smerom ku charakteru ostrovov v budúcnosti. Pokiaľ by boli pravdivé súčasné tvrdenia o výmene ostrovov spôsobom, kedy sa Japonsku vráti iba súostrovie Habomaj a Šikotan, mohla by to byť pre obe strany pomerne akceptovateľná dohoda. Rusi, ktorí sú vo vlastníctve ostrovov a teda majú vo vyjednávaní výhodu, by si takto ponechali cez vlastníctvo Kunaširi a Etorofu stále kontrolu nad prístupom do Ochotského mora. Pre Rusko by to bol vzhľadom na to, že by im ostalo 93% územia sporných ostrovov prijateľný výsledok, vzhľadom na to, že v minulosti už bolo Rusko pri teritoriálnych sporoch so susednými štátmi ponechať druhej strane aj väčšie územie.

Avšak, opatrný optimizmus možno nie je na mieste. Komentátori z oboch táborov odkazujú, že takýto kompromis by bol politickým neúspechom oboch lídrov. V Japonsku pôsobia lobistické združenia (napr. Liga Chishima Habomai), ktoré sa snažia tlačiť vládu k návratu ostrovov. Variant dvoch ostrovov by nemusel splniť očakávania Japoncov o návrate štyroch, ktorý je v diškurze deklarovaný desaťročia. Zároveň by kompromis mohol byť ešte oveľa ostrejšie vnímaný ruskou nacionalistickou spoločnosťou ako slabosť Putina pre prinavrátenie dvoch ostrovov, ktoré si Rusi dokonca vydobyli vo Veľkej vlasteneckej vojne. Vládny sekretár Jošihide Suga po rokovaniach vo Vladivostoku vyhlásil, že postoj Japonska sa nezmenil a naďalej požadujú navrátenie štyroch severných ostrovov.

Pod vplyvom premiéra Abeho sa však zdá, že Japonsko postupne ustupuje zo zažitej formule „4 alebo nič“, teda podmieňovanie uzavretia mieru navrátením všetkých štyroch ostrovov, smerom k formule „2+x“, teda navrátenie aspoň Šikotanu a Habomaj spoločne s bezvízovým prístupom na dva väčšie ostrovy a spoločnými ekonomickými projektmi. Ekonomická spolupráca Japonska a Ruska by mala potenciál zvýšiť atraktivitu týchto ostrovov a zabezpečiť tak väčšie obnosy financií, než by každá zo strán bola schopná investovať.

Rýchly prielom v rokovaniach túto jeseň sa teda zdal byť iluzórny. Avšak, Abe s Putinom sa znovu majú stretnúť 30. novembra na samite G20 v Buenos Aires a začiatkom nového roka v Rusku. Šinzó Abe vyhlásil, že je odhodlaný ukončiť spor do konca jeho volebného obdobia v roku 2021. Putinovo odhodlanie bude zrejme aj na odpor verejnosti menšie, no Abe už dokázal, že dokáže aj v dlho stojatých vodách rozprúdiť po malých krôčikoch pohyb, ako tomu je pri pacifistickej orientácii krajiny, preto netreba odsudzovať rokovania predom na neúspech.

Zdroje

Abe, Putin meet in Singapore. In: NHK World, 14.11.2018. Dostupné online z: https://www3.nhk.or.jp/nhkworld/en/news/20181114_43/

Bostock, Bill. Japan’s Abe tells Putin he won’t let US troops on long-disputed islands if Russia returns them to Japan. In: Business Insider, 16.11.2018. Dostupné online z: https://www.businessinsider.com/abe-tells-putin-no-us-military-bases-on-disputed-islands-report-2018-11

Dunlop, John B. Aleksandr Dugin’s Foundations of Geopolitics. In: Demokratizatsiya, 12.1. január 2004, s. 41. https://bit.ly/2PqoaWT

Если либералы окончательно победят в России, Курилы будут отданы Японии. In: Regnum, 4.1.2018. Dostupné online z: https://regnum.ru/news/2364339.html

Japan PM Abe tells Russia’s Putin no US bases on disputed isles if handed over. In: The Straits Times, 16.11.2018. Dostupné online z: https://www.straitstimes.com/asia/east-asia/japan-pm-abe-tells-russias-putin-no-us-bases-on-disputed-isles-if-handed-over

Kersten, Rikki. Japan-Russia: Abe’s brutal truth. In: Lowy Institute, 4.6.2018. Dostupné online z: https://www.lowyinstitute.org/the-interpreter/japan-russia-abe-brutal-truth

Kuril Islands: Japan protests Russian undersea cable to disputed territory. In: DW, 11.6.2018. Dostupné online z: https://bit.ly/2TEzcWZ

Kurils ‚Integral Part of Russia, It Deploys There Whatever Deems Necessary‘. In: Sputnik News, 26.11.2016. Dostupné online z: https://sputniknews.com/politics/201611261047868130-russia-japan-kuril-islands/

Miller, J. Berkshire. Russia Won’t Budge an Inch on Islands Japan Claims. In: Foreign Policy, 5.9.2018. Dostupné online z: https://foreignpolicy.com/2018/09/05/russia-wont-budge-an-inch-on-islands-japan-claims/

Ministry of Foreign Affairs of Russia. Dmitry Medvedev’s statement for the press on his trip to the Amur Region and the Kuril Islands, 22.8.2015. Dostupné online z: http://government.ru/en/news/19377/

Office of Policy Planning and Coordination on Territory and Sovereignty of Japan. Northern Territories Affairs Administration, Cabinet Office. Dostupné online z: https://www.cas.go.jp/jp/ryodo_eg/torikumi/hoppou.html

Prime Minister of Japan and His Cabinet. Press Conference by the Chief Cabinet Secretary, 19.4.2018. Dostupné online z: https://japan.kantei.go.jp/tyoukanpress/201804/19_a.html

Scientists: Kuril Islands are rich in rare rhenium metal. In: East Russia, 23.3.2017. Dostupné online z: https://bit.ly/2OZjgeG

Sixty percent of Japanese Want to Get at Least Some of the Kuril Islands from Russia. In: Sputnik News, 28.11.2016. Dostupné online z: https://sputniknews.com/asia/201611281047916238-japan-kurils-survey/

Trickett, Nicholas. Russia and the Rest: Putin’s East Asia Summit Visit. In: The Diplomat, 22.11.2018. Dostupné online z: https://thediplomat.com/2018/11/russia-and-the-rest-putins-east-asia-summit-visit/

Vladimir Putin offers Kuril Islands peace deal to Japan’s Abe. In: DW, 12.9.2018 . Dostupné online z: https://bit.ly/2ytqQI3