Súčasná americká strategická iniciatíva akou je projekt Golden Dome (Zlatá kupola) opäť otvára otázku, ako Čína formuje svoju jadrovú doktrínu v reakcii na súčasné americké kroky, čo prispieva k zvýšenému napätiu v rámci čínsko-amerických vzťahov. Podobné iniciatívy zasahujú do rovnováhy strategického odstrašenia a ovplyvňujú stabilitu súčasného bezpečnostného systému. Rovnako tak naznačujú, že čínske správanie v oblasti jadrového vyzbrojovania a doktrinálnych zmien je úzko previazané s dlhodobými obavami z americkej konvenčnej aj jadrovej prevahy. Značí tento jav prehlbovanie bezpečnostnej dilemy, ktorá posúva jadrovú dynamiku oboch mocností do menej predvídateľnej roviny?
Strategická iniciatíva Donalda Trumpa a jej implikácie
Prezident USA Donald Trump na tlačovej konferencii 20. mája oznámil výber dizajnu pre nový komplex protiraketovej obrany USA s názvom Golden Dome, ktorý má chrániť územie USA pred hrozbami, ktoré predstavujú Čínska ľudová republika, Ruská federácia alebo Kórejská ľudovodemokratická republika. [1] Začiatkom októbra doplnil, že USA na vývoji systému protiraketovej obrany úzko spolupracuje s Kanadou, pričom systém by mal chrániť obe krajiny. [2] V tomto smere možno evidovať ďalší krok k vzájomnému prehlbovaniu bezpečnostnej dilemy medzi USA a Čínou – situácii, v ktorej snaha každej strany zvýšiť vlastnú bezpečnosť v konečnom dôsledku zvyšuje neistotu a riziko konfliktu pre obe, a to najmä v asociácii s vývojom konvenčnej protivzdušnej obrany (PVO), čo znižuje prah eskalácie jadrového konfliktu.
Donald Trump naznačil, že Golden Dome by mohol byť dokončený do konca svojho funkčného obdobia, s celkovými nákladmi na úrovni 175 miliárd dolárov vrátane už vyčlenenej počiatočnej investície 25 miliárd. [3] Podľa jeho slov by mal byť „najlepším systémom na svete“, schopný eliminovať interkontinentálne balistické rakety, hypersonické zbrane, pokročilé rakety s plochou dráhou letu a v neposlednom rade drony, bez ohľadu na to či budú odpálené „z druhej strany sveta alebo z vesmíru a to so 100 percentnou úspešnosťou“. [4] Napriek tomu, že Trump prirovnáva nový systém k známemu izraelskému Iron Dome (Železná kupola) – spoločným prvkom je v realite len názov. Iron Dome je v praxi určený na elimináciu rakiet kratšieho doletu, pričom Golden Dome by mal likvidovať interkontinentálne balistické rakety, ktoré sú štandardne v rámci americkej kategorizácie schopné doletu minimálne 5 500 kilometrov. V tomto prípade sa skôr ponúka asociácia s izraelskými systémami PVO David´s Sling (Dávidov Prak) alebo Arrow 1 a Arrow 2 (Šíp 1 a Šíp 2), ktoré plnia identickú funkciu v rámci ochrany izraelského vzdušného priestoru. [5]
V tomto kontexte sú výraznejšou hrozbou hypersonické zbrane lietajúce minimálnou rýchlosťou Mach 5 (približne 1600 m/s). Na rozdiel od balistických rakiet však nesledujú balistickú dráhu a dokážu manévrovať počas letu. Rusko údajne nasadilo svoje prvé hypersonické zbrane v decembri 2019, zatiaľ čo Čína tak mala urobiť v roku 2020. [6]
Projekt Trumpovej administratívy tak pripomína iniciatívy ako Stratgická obranná iniciatíva prezidenta Ronalda Reagana alebo Brilliant Pebbles prezidenta Georgea H. W. Busha. Avšak na základe prvotných informácií možno podobne ako u jeho predchodcov konštatovať, že sa jedná o ambiciózny projekt, ktorý však disponuje mnohými fyzikálne nerealizovateľnými alebo finančne neúnosnými prvkami. [7] Avšak v kontexte formovania čínsko-amerických vzťahov nie je otázka realizovateľnosti projektu natoľko dôležitá ako samotná intencia projektu, ktorá Čínu značne znepokojuje. ČĽR môže úvahy o inštalovaní PVO vnímať ako nedôveru a zámer USA znížiť odstrašujúci potenciál Číny. Práve na tomto prípade je možné analyzovať čínsky postoj k jadrovým zbraniam ako aj otázku čínsko-americkej bezpečnostnej dilemy resp. jadrového paradoxu.
Projekt Golden Dome bol čínskou stranou kritizovaný za podnecovanie k ďalším pretekom v zbrojení ako aj k umocňovaniu bezpečnostnej dilemy medzi ČĽR a USA. [7] Ide o pomerne tradičnú reakciu čínskej strany na väčšinu strategických iniciatív USA, ktoré určitým spôsobom zasahujú do čínskych záujmov. Hovorca Ministerstva zahraničných vecí ČĽR Mao Ning kritizoval politiku a prístup USA: „Spojené štáty sú v presadzovaní politiky ,U.S. first‘ posadnuté snahou zabezpečiť absolútnu bezpečnosť pre samých seba. Tento akt porušuje princíp deklarujúci, že u žiadnej z krajín by nemala byť ohrozená jej vlastná bezpečnosť a zároveň tento prístup narúša globálnu strategickú rovnováhu a stabilitu. Čína je týmto krokom vážne znepokojená.“ [8] Pre správne chápanie čínskeho strategického myslenia je tak dôležité pochopenie faktorov, ktoré sa podieľali na jeho formovaní.
Aktuálny postoj Číny
V rámci čínskej strategickej kultúry dominuje defenzívna orientácia s dôrazom na odpor voči vonkajšej jadrovej koercii, chápanej ako snaha jadrových mocností využívať svoj arzenál na politický a vojenský nátlak na štáty bez jadrových zbraní, čo Čína interpretuje aj na základe vlastnej historickej skúsenosti. [9] ČĽR sa hlási ku konceptom minimálneho odstrašovania a no-first-use (NFU), čím vníma jadrové zbrane iba na sebaobranu a odstrašenie protivníkov od jadrového útoku uistením sa, že má kapacitu prežiť prvý útok a realizovať odvetný úder. Ten by nepriateľovi spôsobil následne neakceptovateľné škody, ktoré by ho mali odradiť od prvotnej agresie.
Minimálne do roku 2021 jadrové zbrane nezohrávali celkovo výraznejšiu úlohu v jej vojenskej stratégiik. [10] Všeobecne je pomerne náročné evalvovať aktuálny čínsky postoj na problematiku zo strategických doktrín. Posledná Biela kniha o národnej obrane publikovaná Štátnou radou ČĽR vyšla v roku 2019 a prináša „novú“ strategickú smernicu tzv. Military Strategic Guideline for “New Era“. [11] The Science of Military Strategy (skr. SMS) ako jedna z hlavných doktrinálnych publikácií z akademickej sféry čínskej Ľudovej oslobodeneckej armády zas vyšla v roku 2020. [12]
Možno teda zhodnotiť, že strategické dokumenty nezachycujú dynamický rozvoj problematiky posledných rokov. V dohľadnej dobe je možné očakávať ich aktualizáciu, avšak zmena čínskeho správania bez predošlého doktrinálneho ukotvenia indikuje zníženie transparentnosti. Biela kniha o národnej obrane si zakladá na princípoch odstrašovania, stratégií assured retaliation, a teda stratégií zaručeného odvetného úderu. Čína v dokumente naďalej už tradične deklaruje, že nebude útočiť, dokým nebude napadnutá, ale určite podnikne protiútok, ak taká situácia nastane.
Prehĺbenie historických obáv Číny z neúčinnosti jej jadrového arzenálu
Čína nadobudla jadrový arzenál v roku 1964, kedy úspešne otestovala prvú jadrovú zbraň v jazere Lop Nur. [13] Jediné verejné stanovisko čínskej vlády, ktoré odôvodňuje získanie jadrových zbraní, odkazuje na nemožnosť naďalej nečinne trpieť narastajúcu jadrovú hrozbu zo strany USA. [14] V prípade USA možno registrovať jeden z dvoch najvýraznejších naratívov spojených s čínskym vnímaním jadrových zbraní. Okrem percepcie USA ako hrozby je druhým naratívom najmä pacifistická rétorika smerom k verejnosti. Tá je v Číne podmienená hlavne tzv. nukleárnym tabu, a teda neprípustnosťou užitia jadrových zbraní medzi obyvateľstvom. Prieskum verejnej mienky z minulého roka však čiastočne narúša predstavu o pacifistickom obyvateľstve, keďže ukazuje, že 54 % obyvateľov by bolo ochotných stotožniť sa s prípadným rozhodnutím vlády použiť jadrové zbrane. [9]
Mimo oficiálnej historickej rétoriky ČĽR, ktorá nijak nespomínala Sovietsky zväz je potrebné spomenúť ochladenie vzťahov medzi dvoma komunistickými krajinami. Konflikt medzi Nikitou Chruščovom a Mao Ce-tungom viedol napokon v roku 1959 až k zastaveniu sovietskej pomoci pri vývoji jadrovej zbrane a dokonca k neskorším pohraničným stretom. Možno konštatovať, že strata spojenca a ideologicky najbližšieho partnera v strategickej oblasti tiež prispela k naliehavejšej potrebe disponovať jadrovým arzenálom a schopnosťou odstrašenia akéhokoľvek nepriateľa.
Konanie USA a s ním spojená bezpečnostná dilema je faktorom, ktorý historicky výrazne formuje pohľad Číny na jadrové zbrane. [10] V tejto problematike možno historicky vidieť viacero momentov vzájomnej mispercepcie, ktoré komplikujú vzťahy dvoch veľmocí. Jedná sa tak o aspekt, ktorý môže prispievať k skepticizmu v otázke odzbrojovacích rokovaní zo strany ČĽR. [15]
Historicky vníma Čína samú seba ako zabudnutú nukleárnu mocnosť, ktorej jadrový potenciál v rámci medzinárodného statusu nebol USA a Sovietskym zväzom v minulosti dostatočne rešpektovaný. [15] ČĽR subjektívne pociťuje už od 50. rokov jadrovú koerciu a americkú superioritu, pričom práve vojna v Kórei predstavovala dôležitý determinant budúcich čínsko-amerických vzťahov. [14] [17] Formovanie čínskeho vnímania vtedy výrazne ovplyvnil moment, keď USA zvažovali nasadenie jadrových zbraní proti Číne, čo však prezident Truman napokon zamietol.[18] Táto epizóda zapadla do Mao Ce-tungovej rétoriky, v ktorej jadrové zbrane označoval za „papierového tigra“ – mocný nástroj zastrašovania na politickej rovine, ktorého reálne použitie je vzhľadom na jeho extrémnu deštruktívnosť politicky vysoko problematické. Čína síce o jadrových zbraniach začala uvažovať už po amerických útokoch na Hirošimu a Nagasaki, ale práve skúsenosť s americkým „jadrovým vydieraním“ v Kórejskej vojne a v Prvej kríze v Taiwanskej úžine bola pre Čínu kľúčová a v polovici 50. rokov sa začal formovať ich jadrový program.
Z pomerne nedávnych politicky významných udalostí umocnilo čínsku nedôveru najmä odstúpenie USA od Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM) v roku 2002 počas administratívy Georgea W. Busha. [19] Odstúpenie od zmluvy vyvolalo v Číne obavy, že USA pristupuje k nukleárnej kompenzácii konvenčnými prostriedkami PVO, ktoré by boli schopné plne eliminovať čínsky odvetný úder. Taktiež Čína nadobudla dojem, že týmto krokom a vývojom nízkotonážnych taktických zbraní sa USA pokúša znížiť prahovú hodnotu jadrovej vojny. [9] Neskôr zas Čínu sklamalo rozhodnutie Bidenovej administratívy nepristúpiť na diskutované prijatie politiky NFU do Nuclear Posture Review 2022. [19] Čínsky prezident Si Ťin-pching a prezident Joe Biden sa v roku 2022 spoločne vyjadrili, že jadrová vojna by sa nikdy nemala viesť a nemá víťaza. [16] Nijak však neposkytli zhodu na konkrétnejších krokoch, ktoré by podporovali dané vyjadrenie.
Podobne ako odstúpenie od ABM vníma Peking aj súčasnú iniciatívu Trumpovej protiraketovej obrany. Tu je zaujímavé registrovať spoločné vyhlásenie prezidenta Si Ťin-pinga a ruského prezidenta Vladimíra Putina z osláv 8. mája, kedy charakterizovali projekt Golden Dome ako odmietnutie „neoddeliteľného vzájomného vzťahu medzi strategickými útočnými zbraňami a strategickými obrannými zbraňami, čo je jeden z ústredných a základných princípov udržiavania globálnej strategickej stability“. [20]
Konvenčná superiorita USA tak môže vytvárať u ČĽR zraniteľnosť nielen na jadrovej, ale aj konvenčnej úrovni. Kvôli pocitu neefektívnosti čínskeho odstrašenia mohla ČĽR pristúpiť aj k vertikálnej proliferácií. Analýza periodika Bulletin of the Atomic Scientists [21] už v roku 2024 informovala o navyšovaní čínskeho arzenálu ako v rovine horizontálnej, tak vertikálnej. Do roku 2030 sa má počet hlavíc zdvojnásobiť a kontinuálne navyšovať k počtu 1 500 do roku 2035. Tohtoročné analýzy tento trend len potvrdzujú spolu s informáciou, že Čína vyvíja nové varianty medzikontinentálnych balistických rakiet a pokročilých strategických nosičov. [22] Rovnako Čína do minulého roka umiestnila na orbit minimálne tri satelitné systémy včasného varovania, čo USA zas interpretovali ako ďalší krok k adaptácii doktríny Launch on Warning (LOW) z čoho ju už v roku 2022 obvinil Bidenov minister zahraničných vecí Antony Blinken. [21] Návrat Trumpa a jeho administratívy do úradu v tomto smere zmýšľanie ČĽR nijak nemení.
Nesprávna vzájomná interpretácia ako stimul bezpečnostnej dilemy
Čína okrem Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) nikdy neratifikovala nijakú multilaterálnu zmluvu k obmedzeniu svojho jadrového arzenálu, čo jej dovoľuje navyšovať svoje kapacity de facto bez limitácií. V roku 2017 bojkotovala rokovania o Zmluve o zákaze jadrových zbraní (TPNW) a odvtedy dôsledne hlasovala proti každoročným rezolúciám Valného zhromaždenia OSN. [23] Okrem toho Čína v apríli 2025 na treťom zasadnutí Prípravného výboru NPT predniesla vyhlásenie, v ktorom len vágne deklarovala postupný prístup k jadrovému odzbrojeniu za predpokladu, že nedôjde k narušeniu stability a bezpečnosti. [24]
Táto stratégia korešponduje so skutočnosťou, že v zahraničnej politike Čína preferuje všeobecne bilaterálne rokovania než medzinárodné dohody či záväzné strategické partnerstvá. Na druhú stranu má ČĽR v otázke jadrového odzbrojovania tendenciu poukazovať na kvantitatívny nepomer vlastného arzenálu oproti násobnej prevahe USA alebo Ruska. K zlepšeniu vzťahov neprispeli ani Trumpove vyjadrenia z prvého funkčného obdobia, kedy verejne spomínal americké rakety namierené na Čínu. V kontraste k vyjadreniam ČĽR Institute of National Defense and Security Research [25] vo svojej výročnej správe ešte z roku 2021 deklaruje, že ČĽR už disponuje kinetickou technológiou na princípe hit-to-kill (zásah-zabitie) a zároveň nasadila radary s údajným dosahom až 4 000 kilometrov. Tie Číne poskytujú výhodu proti americkým nasadeniam rakiet stredne dlhého doletu v Ázii a pomáhajú zmierniť potenciálnu raketovú hrozbu zo strany Indie.
Rovnako možno evidovať výrazné úsilie Číny budovať vlastnú protiraketovú obranu. [26] Hongkonský denník South China Morning Post uvádza, že čínsky protivzdušný systém na štýl Golden Dome je už vo fáze prototypu, pričom americká verzia je stále len vo vývojovej fáze. [27] Informácie o čínskej PVO je náročné potvrdiť resp. vyvrátiť, keďže samotná ČĽR oficiálne neohlásila nijaký projekt zameraný na širokospektrálnu protiraketovú obranu. Arms Control Association uvádza, že Čína doposiaľ otestovala protiraketový systém Dong Neng-3 proti cieľom stredného doletu, zatiaľ čo Rusko udržiava lokálny systém protiraketovej obrany okolo Moskvy, ktorý dokáže zachytiť obmedzený počet medzikontinentálnych balistických rakiet. [20] Vzhľadom na minimálnu transparentnosť Číny v oblasti doktrinálneho ukotvenia jadrových zbraní a jadrového vyzbrojovania možno očakávať podobný prístup aj v otázke protiraketovej obrany.
Netransparentnosť Číny prispieva k tomu, že časť americkej strategickej komunity vníma bilaterálne jadrové vzťahy v striktne realistickom až pesimistickom rámci. Pokiaľ bude táto politika zachovaná, strategická stabilita sa môže narúšať a riziko jednostranného použitia jadrových zbraní sa v teoretickej rovine môže stať pravdepodobnejším. Vzájomná zraniteľnosť je jedným z dôvodov, prečo systémy protiraketovej obrany (napr. THAAD), ktoré USA v posledných rokoch rozmiestnili alebo modernizovali, vyvolávajú v čínsko-amerických vzťahoch z čínskej perspektívy kontroverzie. Tie by čínskou optikou mohli pre Čínu a jej politiku NFU predstavovať vážnu hrozbu tým, že by USA poskytovali priestor pre zníženie očakávaných škôd z čínskeho odvetného úderu, ak by boli prvé, kto by jadrové zbrane použil. [28] Narušenie tejto rovnováhy spolu s ďalšími faktormi mohli evokovať čínsku reakciu v podobe prechodu na technológiu MIRV (Multiple Independently Targetable Reentry Vehicle). Rovnako ako predošlé iniciatívy PVO prispieva k čínskemu pocitu zraniteľnosti aj Golden Dome, ktorý je podľa štátnej agentúry Xinhua [29] narušením Kozmickej zmluvy (Outer Space Treaty) a krokom k weaponizácii vesmíru.
Pozoruhodná je asymetria v tom, že čínska strana v otázke jadrovej transparentnosti kladie silný dôraz na komunikovanie svojej politiky NFU, pričom v porovnaní s USA menej komunikuje kvantitatívnu a kvalitatívnu úroveň svojho arzenálu. USA pritom v rámci možností relatívne transparentne informuje o počte a potenciáli, naopak si však necháva široký manévrovací priestor v otázke vyhradzovania si práva na ich použitie. [28] Táto tzv. strategická nejednoznačnosť rozširuje spektrum situácií pre USA, v ktorých by použitie jadrových zbraní mohlo byť odôvodnené v kontexte ochrany svojich len rámcovo špecifikovaných strategických záujmov.
Otázna je v danej spojitosti najmä problematika Taiwanu. Čína deklarovala, že ani v prípade vojny na Taiwane nepoužije jadrové zbrane ako prvá. Na druhú stranu ostáva otvorenou otázka, ako by Čína reagovala v prípade, že by bola zatlačená americkými silami, ktoré by v hypotetickej projekcii mohli intervenovať. Zároveň možno evidovať menšinu čínskych teoretikov zamýšľajúcich sa nad otázkou, nakoľko je v prípade nutnosti použitie jadrových zbraní na „vlastnom“ území (politika jednej Číny) porušením NFU. [30] Takéto úvahy však nepredstavujú oficiálnu revíziu čínskej doktríny a z pohľadu väčšiny externých aktérov by akékoľvek prvé použitie jadrových zbraní v konflikte o Taiwan bolo vnímané ako porušenie NFU. Existujú debaty, že by k redukcii napätia hypoteticky prispelo americké vyjadrenie o neochote použiť jadrové zbrane v rámci taiwanskej otázky. To by vyslalo signál, že konflikt ostane v obmedzenej rovine a odstraňoval by „existenčnú“ povahu konfliktu, Na stranu druhej by to bola ťažká rana pre amerického neformálneho partnera a taktiež pre taiwanský potenciál na odstrašenie čínskej koercie prostredníctvom vlastných konvenčných kapacít spolu s implicitnou americkou podporou.
Minulý rok Čína po dvoch stretnutiach s americkou delegáciou ukončila vzájomné diskusie o redukcii jadrových zbraní. Expert na jadrové zbrojenie D. Santoro, ktorý bol prítomný na rokovaniach, neskôr vyhlásil, že „okno príležitosti pre Čínu a USA ohľadom vyhnutia sa pretekom v zbrojení sa zatvorilo“. [31] Vzájomné mispercepcie v rámci už existujúcej bezpečnostnej dilemy prehlbujú neistotu a vzájomnú nedôveru medzi obomi aktérmi. [28]
Editor článku: Martin Machorek, Dávid Dinič
Zdroje
[1] Stone, M. & Mason, J,. (2025, May 21). Trump selects $175 billion Golden Dome defense shield design, appoints leader. Reuters. https://www.reuters.com/world/us/trump-make-golden-dome-announcement-tuesday-us-official-says-2025-05-20/.
[2] Reuters. (2025, October 7). Trump says the US is working closely with Canada on Golden Dome. Reuters. https://www.tradingview.com/news/reuters.com,2025:newsml_S0N3V000K:0-trump-says-the-us-is-working-closely-with-canada-on-golden-dome/.
[3] Debusmann Jr, B. (2025, May 24). Can Donald Trump build the ‚Golden Dome‘ over the US? BBC. https://www.bbc.com/news/articles/cyvmj6mem70o/.
[4] Desmarais, A. (2025, May 23). What is Donald Trump’s proposed ‚Golden Dome‘ missile defence system and how would it work?. Euronews. https://www.euronews.com/next/2025/05/23/what-is-donald-trumps-proposed-golden-dome-missile-defence-system-and-how-would-it-work.
[5] BBC. (2024, April 15). What are Israel’s Iron Dome, David’s Sling, Arrow and Thaad missile defences?. BBC. https://www.bbc.com/news/world-middle-east-20385306.
[6] Dennis, H. D., DiMascio, J. & Sayler, K. M. (2025, May 15). Hypersonic Missile Defense: Issues for Congress. Congress.gov. https://www.congress.gov/crs-product/IF11623.
[7] Vergano, D. (2025, February 19). Trump’s ‘Iron Dome’ Space Weapons Plan Ignores Physics and Fiscal Reality. Scientific American. https://www.scientificamerican.com/article/trumps-iron-dome-space-weapons-plan-ignores-physics-and-fiscal-reality/.
[8] Reuters. (2025, May 21). China ‚seriously concerned‘ over US Golden Dome defence system. Reuters. https://www.reuters.com/world/china/china-urges-us-abandon-development-global-anti-missile-system-2025-05-21/.
[9] Ju, C., & Byun, J. (2024). Under no circumstances? What the Chinese really think about the wartime use of nuclear weapons. International Studies Quarterly, 68(2), 2–3.
https://academic.oup.com/isq/article/68/2/sqae037/7638571.
[10] Hiim, H. S., Fravel, M. T., & Trøan, M. L. (2023). The dynamics of an entangled security dilemma: China’s changing nuclear posture. International Security, 47(4), 147–174.
https://doi.org/10.1162/isec_a_00457.
[11] Ministry of National Defense. (n.d.). China’s defensive national defense policy in the new era. Ministry of National Defense.
http://eng.mod.gov.cn/xb/DefensePolicy/index.html.
[12] Xiao, T., Lou, Y., Kang, W., & Cai, R. (2020). Science of military strategy (August 2022 revision). National Defense University Press.
https://nuke.fas.org/guide/china/doctrine/milstrat-2020.pdf.
[13] Liu, Z. (2024, October 16). How China used a ‘paper tiger’ to emerge as a nuclear weapon superpower. South China Morning Post. https://www.scmp.com/news/china/military/article/3282498/how-china-used-paper-tiger-emerge-nuclear-weapon-superpower.
[14] Kulacki, G. (2023). US-China relations and nuclear weapons in Northeast Asia. Journal for Peace and Nuclear Disarmament, 6(1), 125–129.
https://www.tandfonline.com/doi/epdf/10.1080/25751654.2023.2182155?needAccess=true.
[15] Santoro, D. (2023). Getting past no: Developing a nuclear arms control relationship with China. Journal for Peace and Nuclear Disarmament, 6(1), 61–79.
https://www.tandfonline.com/doi/epdf/10.1080/25751654.2023.2221830?needAccess=true.
[16] Bērziņa-Čerenkova, U. A. (2023). The China nuclear taboo and Russia’s war in Ukraine. Istituto Affari Internazionali (IAI).
http://www.jstor.org/stable/resrep52285.
[17] Chen, Y.-H. (2023). Lips and teeth: China’s buffer thinking toward North Korea. Journal of Contemporary China, 33(149), 849.
https://www.tandfonline.com/doi/epdf/10.1080/10670564.2023.2200396?needAccess=true.
[18] Farley, R. (2016, January 5). What If the United States had Used the Bomb in Korea? The Diplomat. https://thediplomat.com/2016/01/what-if-the-united-states-had-used-the-bomb-in-korea/.
[19] Garwin, R. L., & von Hippel, F. N. (2023). How to avoid nuclear war with China. Bulletin of the Atomic Scientists, 79(2), 59–62.
https://www.tandfonline.com/doi/epdf/10.1080/00963402.2023.2178161?needAccess=true.
[20] Liang, X. (2025, June). China, Russia Sharpen ‘Golden Dome’ Missile Defense Critique. Arms Control Association. https://www.armscontrol.org/act/2025-06/news/china-russia-sharpen-golden-dome-missile-defense-critique.
[21] Kristensen, H. M., Korda, M., Johns, E., & Knight, M. (2024). Chinese nuclear weapons, 2024. Bulletin of the Atomic Scientists, 80(1), 49–72. https://www.tandfonline.com/doi/epdf/10.1080/00963402.2023.2295206?needAccess=true.
[22] Kristensen, Hans M., Korda, Matt, Johns, Eliana, Knight-Boyle, Mackenzie. (2025). Chinese nuclear weapons, 2025. Bulletin of the Atomic Scientists 81(2), 135-160. https://www.tandfonline.com/doi/epdf/10.1080/00963402.2025.2467011?needAccess=true.
[23] Nuclear Weapons Ban Monitor. (n.d.). China – Nucelar-Armed State. Nuclear Weapons Ban Monitor. https://banmonitor.org/profiles/china.
[24] The Nuclear Threat Initiative. (2025, August 13). Nuclear Disarmament China – Part of Nucelar Disarmament Resourse Collection. The Nuclear Threat Inititative. https://www.nti.org/analysis/articles/china-nuclear-disarmament/#:~:text=Future%20Commitments%20*%20China%20has%20an%20obligation,on%20the%20Prohibition%20of%20Nuclear%20Weapons%20(TPNW).
[25] Shu, H.-H. (2021, December 6). China’s Missile Defense Capability. In T.-Y. Su & J.-M. Hung (Eds.), 2021 Report on the Defense Technology Trend Assessment (Ch. 6). Institute for National Defense and Security Research. https://indsr.org.tw/uploads/enindsr/files/202206/fe289bec-3b2f-43ab-b2b6-0aa5cedac64f.pdf.
[26] India Today (2025, October 21). China just built the golden dome before America even finished the blueprint. India Today. https://www.indiatoday.in/world/story/china-just-built-the-golden-dome-before-america-even-finished-the-blueprint-2806252-2025-10-21.
[27] Honrada, G. (2025, October 3). China’s missile shield outshining Trump’s Golden Dome. Asia Times. https://asiatimes.com/2025/10/chinas-missile-shield-outshining-trumps-golden-dome/.
[28] Burds, P. (2024, September). The Security Paradox in China-U.S. Relations. Arms Control Association. https://www.armscontrol.org/act/2024-09/features/security-paradox-china-us-relations.
[29] Xinhua – The State Council Information Office of The People’s Republic of China. (2025, May 22). China Urges US to abandon ‚Golden Dome‘ for global strategic stability. Xinhua, http://english.scio.gov.cn/pressroom/2025-05/22/content_117888815.html.
[30] Anderson, J. H. (2024, March). The next Taiwan crisis will (almost) certainly involve nuclear threats., U. S. Naval Institute 150(3). https://www.usni.org/magazines/proceedings/2024/march/next-taiwan-crisis-will-almost-certainly-involve-nuclear-threats.
[31] Kulacki, G. (2024, July 24). China Suspended Nuclear Arms Control Talks With the US. Here’s Why. Union of Concerned Scientists. https://blog.ucs.org/gregory-kulacki/china-suspended-nuclear-arms-control-talks-with-the-us-heres-why/.
.jpg){kind=link}
