V Burkine Faso, ktorej názov znamená v preklade „krajina čestných ľudí“, bol 23. januára 2022 armádou ôsmykrát úspešne zvrhnutý prezident. Ide o najvyšší počet v celej Afrike za posledných 70 rokov. To, v akých podmienkach predošlé prevraty prebiehali, robí z Burkiny Faso ideálnu krajinu pre ich vznik. V akej situácii sa dnes štát nachádza sa dočítate v tomto článku.

Na konci 19. storočia, v čase africkej expanzie druhej francúzskej koloniálnej ríše, bol na území  dnešnej Burkiny Faso zriadený francúzsky protektorát, neskôr známy pod názvom Republika Horná Volta (République de Haute-Volta). Od tohto momentu trvalo 64 rokov, kým sa dokázala krajina plne osamostatniť počas Roku Afriky – 1960. Francúzsko dodnes ostáva v regióne významným aktérom. [1]

Dejiny ovplyvnené štátnymi prevratmi

Prvým prezidentom novovzniknutého štátu Horná Volta sa stal Maurice Yameogo. Na jeho osobu bol zameraný vôbec prvý štátny prevrat v tomto štáte, respektíve „nelegálny a zjavný pokus armádou, alebo inými elitami vnútri štátneho aparátu zosadiť vládnucu osobu, ktorý môžeme klasifikovať ako úspešný, ak trvá aspoň týždeň“. [2] Stál za ním Sangoule Lamizana, ktorý sa pri moci udržal 14 rokov. Počas svojho pôsobenia tento prezident zorganizoval v roku 1974 druhý štátny prevrat namierený na predsedu vlády Gérarda Kanga Ouédraoga, a keďže bol úspešný, obsadil jeho pozíciu a do najbližších volieb v roku 1978 bol zároveň aj premiérom.

Po konflikte s odbormi Lamizanu zosadil v treťom vydarenom prevrate v roku 1980 plukovník Saye Zerbo. [3] Frekvencia prevratov začala príchodom osemdesiatych rokov narastať. Krajina sa dostala do tzv. „coup trap“. Toto slovné spojenie sa používa na označenie fenoménu, keď vykonaný štátny prevrat zvyšuje šancu na výskyt ďalšieho. [4] V rokoch 1982 a 1983 nastali dva ďalšie úspešné puče. Najprv sa k moci dostal Jean-Baptiste Ouédraogo, ktorého však po roku vystriedal v čele krajiny marxista Thomas Sankara. Ľavicový radikál, prezývaný aj „Che Guevara Afriky“ sa spoločne s blízkym kolegom Blaiseom Compaorém angažoval v prevratoch v 1982 aj 1983. Meno Blaise Compaoré je vhodné si v tomto bode zapamätať. Práve Thomas Sankara zmenil názov krajiny v snahe budovať silnejšiu národnú identitu a vzdialiť sa od symbolov kolonializmu. Z jeho iniciatívy sa v roku 1984 Horná Volta premenovala na Burkinu Faso. Okrem toho poháňaný ľavicovou ideológiou inicioval rozsiahle socioekonomické reformy.

Osemdesiate roky boli pre mladý štát skutočne turbulentné. To platilo aj v roku 1987, kedy v už šiestom úspešnom štátnom prevrate zosadil „afrického Che Guevaru“ práve jeho blízky spolupracovník Blaise Compaoré.

Burkina Faso týmto činom započala nové obdobie. Compaoré sa totiž stal dodnes najdlhšie vládnucim prezidentom krajiny. [5] Keďže mal skúsenosti s organizáciou pučov a veľmi dobre si uvedomoval, že sa môže stať jeho terčom aj on, snažil sa tomu efektívne predísť. To sa odrážalo na nerovnomernom prerozdeľovaní štátnych prostriedkov – nepomerné množstvo z nich smerovalo na ochranu jeho mocenskej pozície, a to na úkor budovania kvalitných bezpečnostných štruktúr a modernizácie armády. Najväčšiu dôveru a prostriedky vkladal do pluku prezidentskej bezpečnosti, z ktorého sa vďaka tomu stala elitná jednotka. [6] Zároveň sa mu darilo udržiavať korektné vzťahy s Francúzskom a USA. Napriek vynaloženému úsiliu sa ani on zosadeniu armádou nevyhol. Siedmy úspešný štátny prevrat nastal v Burkine Faso v októbri roku 2014. Compaoré po ňom ušiel z krajiny za pomoci francúzskych špeciálnych jednotiek do susedného Pobrežia Slonoviny. Získal dokonca miestne štátne občianstvo. [7]

Rok 2015 priniesol Burkine Faso demokraciu a džihádizmus

Významným, ba dokonca prelomovým bol vo viacerých ohľadoch rok 2015. Dôležitou udalosťou bol prvý – a doteraz jediný – neúspešný štátny prevrat. Stál za ním práve exprezident Blaise Compaoré, ktorý naň využil už spomínaný pluk, respektíve spriaznené ozbrojené sily. Tie boli po neúspechu rozpustené. [6] V krajine sa tiež uskutočnili demokratické prezidentské voľby, ktoré vyhral Roch Kaboré. Do úradu vstupoval so sociálno-demokratickým programom založeným na témach ako nižšia nezamestnanosť a jednoduchší prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. [8] Implementáciu tohto programu mu však začal narúšať vážny problém – do krajiny začal zo susedných štátov, najmä z Mali, vnikať džihádizmus.

K rozmachu radikálnych islamistov v regióne Sahel došlo ešte skôr, a to v rokoch 2011-2012. V tom čase došlo k dvom významným udalostiam. Po páde režimu Muammada Kaddáfiho v Líbyi došlo k vyrabovaniu vojenských skladov, z čoho veľkú časť ukoristili práve džihádisti. Okrem toho v roku 2012 začali radikáli pôsobiť v Mali, kde vtedy začala občianska vojna. Odvtedy expandujú južným smerom a získavajú väčšiu kontrolu nad obchodnými cestami, z čoho čerpajú zdroje. Burkina Faso so svojimi bohatými zásobami zlata predstavovala potenciál pre navýšenie ich nelegálnych ziskov. Neskôr naozaj začali kontrolovať jeho pašovanie, viaceré bane a spomínané obchodné cesty. [9]

V januári 2016 boli Burkinčania konfrontovaní s prvým útokom džihádistov na ich území. Jeho cieľom bol Hotel Splendid v hlavnom meste Ouagadougou a vyžiadal si 34 obetí. K útoku sa prihlásili al-Káida v Islamskom Maghrebe (AQIM) a al-Mourabitoun. Bezpečnostná situácia v Burkine Faso sa začala v týchto rokoch dramaticky zhoršovať. [10]

Rozmach džihádistov spôsobil bezpečnostnú krízu

Džihádisti začali obsadzovať predovšetkým rurálne oblasti v regiónoch Sahel a Est v blízkosti hraníc s Mali a Nigerom. K najvýraznejším islamistickým skupinám v oblasti patrí Nusrat al-Islam (JNIM) – saláfistická džihádistická skupina spriaznená s al-Káidou operujúca s cieľom nahradiť štátnu autoritu a nastoliť konzervatívnu interpretáciu islamského práva. Im spriaznená Ansarul Islam – prvá džihádistická skupina založená v Burkine Faso v roku 2016 s podobnými cieľmi, a tiež Islamský štát Veľkej Sahary (IS-GS), teda saláfistická džihádistická skupina pôsobiaca s cieľom vytvoriť v regióne Liptako-Gourma kalifát. [11] IS-GS je vo svojej aktivite brutálnejší, než JNIM. Táto hrozba môže podnietiť určité spojenectvo vlád štátov, v ktorých pôsobia odnože al-Káidy. [9]

Militantom sa začalo dariť postupne vytláčať štátne zložky z rurálnych oblastí a verbovať z nich posily do svojich radov. Miestni sa k radikálom začali pridávať väčšinou s vidinou zlepšenia svojej ekonomickej situácie, ideológia hrá v tomto prípade menej dôležitú rolu. [12] V roku 2018 štát nebol schopný kontrolovať svoje vlastné územie, s výnimkou oblastí vzdialených do 50-100 kilometrov od dvoch najväčších miest Ouagadougou a Bobo Dioulasso. [7] V tomto bode môžeme hovoriť o situácii ako o bezpečnostnej kríze, ktorá si v roku 2019 dokonca vyžiadala rezignáciu predsedu vlády Paula Thiebu. Štátne výdavky na obranu a bezpečnosť stúpli medzi rokmi 2015 až 2020 zo 150 miliónov dolárov na 282 miliónov dolárov, čo je podľa dát OSN viac ako 20% štátneho rozpočtu. [13] Vláde a prezidentovi sa však nedarilo kritickú situáciu významne zlepšiť. Spoločenské nálady sa naopak zhoršovali, čo pripravovalo pôdu pre ďalší vojenský prevrat. V roku 2021 podľa dát ACLEDU prišlo v Burkine v dôsledku rôznych násilných udalostí o život  2 843 ľudí. Spomedzi 1 595 rôznych incidentov prevažovalo násilie voči civilistom, a to v počte 684 incidentov. [14] Napätie v armáde a spoločnosti sa stupňovalo. V auguste 2021 bola zaznamenaná aktivita približne 100 členov Ozbrojených síl Burkiny Faso vo veci násilného prevzatia moci cez internetové komunikačné kanály. [8] 11. januára 2022 zadržali Kaborého zložky 11 vojakov pripravujúcich štátny prevrat. [15]

Ôsmy úspešný štátny prevrat

V nedeľu 23. januára 2022 zvrhli a zatkli armádni dôstojníci vedení podplukovníkom Damibom demokraticky zvoleného prezidenta Rocha Kaborého. [16] Nasledujúci deň v mene novovytvoreného Patriotského hnutia za ochanu a obnovu predniesli prejav v obsadenej štátnej televízii, kde vyhlásili, že Kaboré zlyhal v zjednocovaní krajiny a riešení bezpečnostnej krízy. Výhrady mali predovšetkým k slabej podpore armády v boji proti džihádistom. [8]

Prevrat bezprostredne odsúdilo Francúzsko, USA, Africká únia, ECOWAS aj generálny tajomník OSN Antonio Guterres. Všetci zmienení vyjadrili požiadavky na urýchlenie obnovy ústavného poriadku. Dočasnú výhodu môžu totiž teraz dostať džihádisti, a to kvôli príliš veľkej koncentrácii armády na konsolidáciu moci v Ouagadougou. [16] Héni Nsabia z ACLED v tomto duchu poukazuje na prípad susedného Mali, kde sa odchod štátnych jednotiek z ohrozených lokalít po štátnom prevrate ešte zvýšil. [17]  Zvrhnutý prezident Kaboré bol spojencom Francúzska, a tak vojenský prevrat môže znamenať ďalšie oslabenie jeho vplyvu v regióne. USA, ktorých záujmom bola demokratizácia Burkiny, a ktorých armáda organizovala v krajine viaceré vojenské cvičenia, zareagovali zastavením finančnej pomoci vo výške 160 miliónov USD. [18] O niečo zložitejšia je úloha Ruska. Po prevrate v susednom Mali po vzniku určitého mocenského vákua začala oficiálne pôsobiť paramilitárna organizácia Wagner Group s väzbami na Rusko. Situácia, ktorá nastala v Burkine Faso, sa tiež môže tejto Kremľu spriaznenej skupine javiť ako ideálna príležitosť na jej pôsobenie.

Dočasným prezidentom krajiny sa stal 31. januára 2022 líder puču Paul-Henri Sandaogo Damiba, absolvent Vojenskej akadémie v Paríži a odborník na boj proti ozbrojeným skupinám. Ten 1. marca nastolil trojročné prechodné obdobie do najbližších volieb. Počas tohto obdobia by sa chcel zamerať na „boj proti džihádizmu a prestavbu štátu“. Do funkcie dočasného predsedu vlády bol 3. marca vymenovaný rozvojový ekonóm a univerzitný profesor Albert Ouedraogo. [17]

Dôvera v demokraciu prudko klesá

Pri poslednom puči môžeme vidieť zmenu postoja verejnosti k jeho väčšej akceptácii, ako v minulosti. Vojenskú juntu aktuálne väčšina Burkinčanov preferuje pred zastupiteľskou demokraciou. [19] Tisíce ľudí dokonca po prevzatí moci armádou vyšli do ulíc oslavovať. Akademik W. Gyude Moore z Center for Global Development vo Washingtone D.C. podotýka: „Treba si uvedomiť, že sa to deje v kontexte zlyhania vlády. Cieľom vzniku vlády je poskytnutie určitých verejných statkov, ako bezpečnosť, infraštruktúra a sociálne služby. Preto, keď všetky segmenty populácie, alebo celé regióny žijú bez zmysluplnej prítomnosti vlády, niekedy dekády, poskytne to priestor pre ľudí so zámerom vládu zvrhnúť.“ K Moorovi sa pridáva burkinský akademik Lassane Ouedraogo z Univerzity v Ouagadougou: „Máme skúsenosti so zastupiteľskou demokraciou a zatiaľ u nás nefungovala. Jediné, čo sme videli, je nekompetentnosť. Prezident urobil všetko, čo mohol, viackrát s cieľom zlepšiť bezpečnostnú situáciu vymenil ľudí vo vláde, vojenských lídrov, ale aj tak sa situácia iba zhoršovala. Ľudia sú presýtení.“ [20] Vyjadrenia týchto dvoch expertov potvrdzuje najnovší prieskum inštitútu IRSOA z februára 2022, ktorý skúmal spoločenské nálady po januárovom prevrate. Podľa jeho dát až 76% obyvateľov súhlasí s prevzatím moci armádou. Proti sa vyslovilo 8,24% a neutrálne, resp. bez záujmu stojí 15,54%. Výskumníci dodávajú, že občania v prieskume aktuálne reflektujú najmä svoju frustráciu z predošlej vlády, nie nadšenie pre konkrétnu víziu vojenskej junty. Až 78,10% respondentov vkladá najväčšie očakávania do lepšieho zaistenia bezpečnosti krajiny, čo reflektuje rozsah bezpečnostnej krízy. [21]

Keďže ide už o ôsmy úspešný a celkovo deviaty štátny prevrat, je vhodné poukázať na to, ako sa Burkina Faso stala pre prevraty fertilnou pôdou. Jonathal Powell z University of Central Florida spomína pri prevratoch nasledujúce faktory – chudoba, výskyt terorizmu a povstalcov a strata legitimity lídrov štátu v očiach občanov alebo armády. Ak by sme skúmali tieto faktory v prípade Burkiny Faso, zistili by sme, že ich ideálne spĺňa. Burkina Faso patrí do prvej dvadsiatky krajín s najnižším HDP na osobu a čelí vyčíňaniu viacerých ozbrojených skupín a terorizmu. Prezident Roch Kaboré taktiež postrádal podporu ľudí, ktorí boli frustrovaní zo stupňujúcich sa ozbrojených útokov v krajine a rovnako ho nepodporovala ani armáda, ktorej príslušníci neboli spokojní so svojím zázemím v boji proti militantom. [22] [23]

Dopad bezpečnostnej krízy na civilistov a blízka budúcnosť

Rozvoj krajiny v súčasnosti spomaľuje džihádistická hrozba. Rozvoj je pritom nesmierne potrebný, kedže Burkina Faso je až na 182. priečke zo 189 štátov v Indexe ľudského rozvoja. [24] Miestni obyvatelia sa nachádzajú v zložitej situácii tvorenej chudobou, ozbrojeným konfliktom, nerovnosťou, potravinovou neistotou a klimatickou zmenou. Napätie celkovo vyhnalo 1,58 milióna ľudí zo svojich domovov, čo Burkinu radí v tomto ohľade ku krajinám s najrýchlejšie sa zhoršujúcou situáciou vo svete. Od januára 2021 utieklo do susedných krajín viac ako 17 500 ľudí. [25] Expertka na humanitárne otázky Hajer Naili na tému situácie v Burkine Faso podotkla: „Na konci roku minulého roku potrebovalo humanitárnu pomoc 4,7 milióna ľudí.“ To je takmer pätina Burkinčanov. [20]

V blízkej budúcnosti bude nielen zaujímavé, ale pre milióny ohrozených ľudí aj kľúčové sledovať, ako sa podarí vojenskej junte pod vedením Damibu riešiť bezpečnostnú krízu. Boj proti džihádistom nie je v týchto podmienkach možný viesť osamote, a tak budú štátne špičky potrebovať udržať alebo vytvoriť aliancie aj so zmienenými zahraničnými aktérmi. Ak všetko pôjde podľa prehlásení burkinských lídrov, o tri roky prídu demokratické voľby, v ktorých dostanú obyvatelia ďalšiu šancu zvoliť si svojich zástupov. Ťažko zodpovedateľnou otázkou ostáva, či sa Burkine Faso podarí uniknúť z tzv. „coup trap“.

Zdroje

[1] BBC. 2022. „Burkina Faso country profile.“ Accessed March 3, 2022.  https://www.bbc.com/news/world-africa-13072774

[2] Powell, J. and Thyne, C. 2011. „Global instances of coups from 1950 to 2010: A new dataset.“ Department of Political Science, University of Kentucky. Accessed March 12, 2022. https://www.uky.edu/~clthyn2/powell-thyne-JPR-2011.pdf

[3] Bangali, Boureima, Diamatini, Lamissa, Lawrence, Rupley. 2013 „Historical Dictionary of Burkina Faso. Lanham: Scarecrow Press.

[4] The Economist. 2015. „Why Burkina Faso has so many coups.“ Accessed March 7, 2022. https://www.economist.com/the-economist-explains/2015/10/12/why-burkina-faso-has-so-many-coups

[5] Schwikowski, M. 2017. „Remembering ‚Africa’s Che Guevara‘.“ Accessed March 13, 2022. https://www.dw.com/en/remembering-africas-che-guevara/a-40959121

[6] VICE News. 2015. „Revolution in Burkina Faso: The Fall of Compaoré.“ Accessed February 23, 2022. https://www.youtube.com/watch?v=8sIgtY2uueU

[7] Za obzorem. 2022. „Lednový převrat v Burkina Fasu byl poměrně rychlý. Měl i podporu obyvatelstva, míní politolog.“ Český rozhlas. Accessed February 24, 2022. https://open.spotify.com/episode/1ED8IgX5RYOxIvYRGdKrFR?si=13ddb00c1283434f

[8] BBC. 2022. „Burkina Faso military says it has seized power.“ Accessed March 12, 2022. https://www.bbc.com/news/world-africa-60118993

[9] Za obzorem. 2022. „Džihádisté v Sahelu jsou síla, se kterou je potřeba počítat. Vytváří stát tam, kam vláda nedosáhne“ Český rozhlas. Accessed March 4, 2022. https://open.spotify.com/episode/6LwouckGgCi9cHkJeWCGEk?si=017c74ef9f014250

[10] France 24. 2016. „Al Qaeda branch claims Burkina Faso hotel attack.“ Accessed March 12, 2022. https://www.france24.com/en/20160115-shots-explosions-heard-hotel-burkina-faso-capital-ouagadougou

[11] Baudais, V., Bourhrous, A., O’Driscoll, D. 2021. „Conflict Mediation and Peacebuilding in the Sahel: The Role of Maghreb Countries in an African Framework.“ Stockholm International Peace Research Institute. Accessed March 11, 2022. https://www.jstor.org/stable/resrep28281.8

[12] BBC. 2019. „Burkina Faso’s war against militant Islamists.“ Accessed March 4, 2022. https://www.bbc.com/news/world-africa-39279050

[13] Vráblik, L. 2022. „Mladí vojaci vraj prinesú lepšie nápady. V Burkine Faso došlo k ďalšiemu puču“ Accessed March 5, 2022. https://dennikn.sk/2695314/mladi-vojaci-vraj-prinesu-lepsie-napady-v-burkine-faso-doslo-k-dalsiemu-pucu/?ref=list

[14] ACLED. 2022. „The Armed Conflict Location & Event Data Project.“ Accessed March 5, 2022. https://acleddata.com/dashboard/#/dashboard

[15] BBC. 2022. „Burkina Faso ‚coup attempt‘ condemned by Ecowas.“ Accessed March 13, 2022. https://www.bbc.com/news/world-africa-60109234

[16] The Economist. 2022. „A coup in Burkina Faso will help the Sahel’s jihadists.“ Accessed March 12, 2022. https://www.economist.com/middle-east-and-africa/2022/01/29/a-coup-in-burkina-faso-will-help-the-sahels-jihadists

[17] Al Jazeera. 2022. „Burkina Faso military names interim prime minister.“ Accessed March 12, 2022. https://www.aljazeera.com/news/2022/3/4/burkina-faso-military-government-names-interim-prime-minister

[18] Mohammed, A. and Pamuk, H. 2022. „Exclusive-U.S. halts nearly $160 million aid to Burkina Faso after finding military coup occurred.“ Swissinfo.ch Accessed February 25, 2022. https://www.swissinfo.ch/eng/reuters/exclusive-u-s–halts-nearly–160-million-aid-to-burkina-faso-after-finding-military-coup-occurred/47360828

[19] Powell, J. 2022. „Burkina Faso coup: the latest sign of a rise in the ballot box being traded for bullets.“ theconversation.com. Accessed February 25, 2022. https://theconversation.com/burkina-faso-coup-latest-sign-of-a-rise-in-the-ballot-box-being-traded-for-bullets-175642

[20] Al Jazeera English. 2022. „What’s next for Burkina Faso? | The Stream.“ Accessed March 9, 2022. https://www.youtube.com/watch?v=zSPcs5YbMng

[21] Institut de Recherche et de Sondage Apidon. 2022. „ACCUEIL-PERCEPTIONSCRAINTES-ATTENTES-PRIORITES DES POPULATIONS SUITE AU COUP D’ETAT AU BURKINA FASO.“ Accessed March 10, 2022. https://www.lobspaalga.com/wp-content/uploads/RESULTATS-SONDAGE-DOPINION-APIDON-FEVRIER-2022-SO01_22.pdf

[22] Duzor, M. & Williamson, B. 2022. „Coups in Africa.“ VOA. Accessed March 12, 2022. https://projects.voanews.com/african-coups/

[23] Theglobaleconomy.com 2022. „GDP Per Capita, PPP Country Ratings.“ Accessed March 12, 2022. https://www.theglobaleconomy.com/rankings/gdp_per_capita_ppp/

[24] United Nations Development Programme. 2020. „Human Development Index (HDI) Ranking. Accessed March 11, 2022. https://hdr.undp.org/en/content/latest-human-development-index-ranking

[25] UNHCR. 2022. „Burkina Faso“. Accessed March 4, 2022. https://www.unhcr.org/burkina-faso.html