Kazašská republika je najväčšou krajinou v regióne Strednej Ázie a hraničí (okrem iného) súčasne s Ruskom a Čínou. Títo dvaja „veľkí bratia“ v kombinácii so snahou priblížiť sa západnému svetu stavajú Kazachstan a jeho bezpečnostnú politiku do špecifickej pozície. Na akých princípoch stojí a čo predstavuje jej najväčšie prekážky?

Kazachstan na medzinárodnom poli

Napriek tomu, že Kazachstan je najväčšou vnútrozemskou krajinou na svete je jeho osídlenie riedke a obyvateľstvo rozmiestnené veľmi nerovnomerne. V dobe rozpadu Sovietskeho zväzu tvorili etnickí Rusi viac než polovicu populácie. Vplyvom masívnej emigrácie toto číslo kleslo na necelých 20 %. Dve tretiny obyvateľov sú moslimského vierovyznania.  Kazachstan ako najsilnejšia ekonomika v Strednej Ázii je spojený hlavne s významnými náleziskami ropy, zemného plynu, uhlia a železa, ale aj ušľachtilých kovov a uránu. Zároveň je však jeho ekonomické portfólio málo diverzifikované a Astana sa do veľkej miery spolieha práve na neobnoviteľné prírodné zdroje. Najvýznamnejšie kazašské importy sú autá, vysielacie zariadenia a liečivá, dovážané primárne z Ruska a Číny. [1][2][3]

Oficiálna bezpečnostná stratégia je utajovaná. Toto rozhodnutie nie je na poli medzinárodných vzťahov nezvyčajné, zverejnenú bezpečnostnú stratégiu však má napríklad Rusko alebo USA. [4][5] Jej verejnú funkciu plní Kazašský zákon o národnej bezpečnosti prijatý senátom na začiatku roku 2012.  Ďalšími kľúčovými dokumentmi bezpečnostnej politiky Kazachstanu je Vojenská doktrína, Koncept zahraničnej politiky a špecifický dokument Kazachstan – Stratégia s výhľadom do roku 2050, ktorý načrtáva plánovaný celkový vývoj krajiny do roku 2050. Všetky súčasti kladú dôraz na širšie vnímanie bezpečnosti a spoluprácu vonkajších a vnútorných aktérov. [6]

Stratégia s výhľadom do roku 2050 do hĺbky popisuje snahu Kazachstanu podieľať sa na nukleárnom odzbrojení. Napriek tomu, že je Astana jedným z najvýznamnejších podporovateľov zastavenia proliferácie jadrových zbraní, naďalej spolupracuje s Iránom, ktorý je známy svojim jadrovým programom.  [7] Kazašská republika, rovnako ako zvyšok ruského „blízkeho zahraničia“ po rozpade Sovietskeho zväzu súhlasila s odovzdaním svojich jadrových hlavíc Ruskej federácii výmenou za rešpektovanie integrity hraníc jednotlivých štátov. Ako dnes vieme, Moskva anexiou Krymu roku 2014, ktorú Astana žiadnym spôsobom neodsúdila, a  inváziou  Ukrajiny na začiatku roka 2022 ukázala ochotu túto dohodu nerešpektovať, čím zneistila aj kazašskú vládu. [8][9]

Na Valnom zhromaždení OSN  (UNGA),  zákonodarnej platforme všetkých členských štátov určenej na multilaterálnu diskusiu, vyjadril bývalý prezident Nazarbajev v septembri 2011 nevyhnutnosť vzniku globálnej snahy na odstránenie zbraní hromadného ničenia. Zároveň zdôraznil ochotu Kazachstanu stáť na čele takéhoto hnutia. V priebehu rokov 1949-1989 bolo na Semipalatinskom jadrovom polygóne na východe kazašského územia vykonaných viac než 450 testov. Uzavretie tohto územia bolo jedným z prvých prípadov keď dostalo kazašské právo prednosť pred sovietskym a vyslalo ostatným jadrovým veľmociam jasný signál na zastavenie proliferácie zbraní hromadného ničenia. [10]

Od získania samostatnosti je kazašská zahraničná politika smerovaná „multivektorovo“, teda bez oficiálnej orientácie na ktorúkoľvek svetovú mocnosť. V oblasti bezpečnosti je však takmer nemožné spolupracovať rovnakou mierou so všetkými partnermi, preto je najvýznamnejším vojenským a obchodným partnerom Kazachstanu Rusko. Spolupráca s druhým najvýznamnejším partnerom – Čínou, je viac ekonomického charakteru, v oblasti bezpečnosti však prebieha primárne v súvislosti s Ujgurmi na kazašsko-čínskej hranici. Vojenská spolupráca s krajinami západu je postavená najmä na prejavoch pripravenosti jednotiek a budovania pozitívneho obrazu Kazachstanu v zahraničí. [11][12]

Na obranu Kazachstan ročne vynakladá 0,9 % HDP, sumu vychádzajúcu asi na 2,2 miliardy USD. Snahou bývalého aj súčasného prezidenta bolo navýšenie domácej produkcie zbraní a iného armádneho vybavenia až na 70 % celkovej spotreby krajiny. Veľkým problémom kazašskej armády je však korupcia spomaľujúca prijímanie efektívnych reforiem. V rámci nich sa Astana zameriava na špeciálne a vzdušné jednotky a vývoj svojich peacekeepingových kapacít. [13]

Vzťahy s Ruskom

Zákon o národnej bezpečnosti medzi národné záujmy okrem iného radí zaistenie národnej bezpečnosti, suverenity a územnú celistvosť krajiny, spoluprácu, dobré vzťahy a nezasahovanie do vnútorných záležitostí susedných štátov. [5] Tieto princípy sa evidentne líšia od reality, najmä pri analýze vzťahov s Ruskom. V zmluve o Dobrých susedských a spojeneckých vzťahoch  z novembra 2014 sa Astana a Moskva zhodli na spoločnej zahraničnej politike. Tento krok nie je úplne nevítaný, a môže byť, pri čiastočnom alebo dočasnom zdieľaní, aj priaznivý. Ruská mocenská prevaha ale môže viesť k obmedzeniu kazašskej suverenity. [14]

Jednou z vrstiev kazašskej spolupráce s Ruskom je bilaterálna zmluva o armádnej spolupráci z roku 2020, po podpise ktorej označil ruský minister obrany Sergej Šojgu Kazachstan za „jednu z mála, ak nie jedinú krajinu, s ktorou máme takú širokú armádnu spoluprácu“. [7] Táto spolupráca stojí hlavne na obchode so zbraňami a armádnym vybavením, pravidelných spoločných cvičeniach jednotiek (či už v rámci CSTO, alebo bilaterálne) a vzdelávanie dôstojníkov v Rusku. Členovia kazašských ozbrojených síl majú možnosť študovať na ruských vojenských univerzitách, prípadne sa účastniť krátkodobých výcvikových kurzov. Ruský vplyv pokračuje aj v rámci hraníc Kazachstanu, najmä vďaka vyučujúcim ruského pôvodu na kazašských vojenských školách.  [11]

Ručičky pomyselných váh tohto vzťahu však nie sú naklonené iba na ruskú stranu. Moskva na kazašskom území testuje riadené strely, a taktiež má prístup k Bajkonurskému kozmodromu, z ktorého v minulosti vzlietalo asi 70% ruských vesmírnych zariadení. Ruské užívanie tohto kozmodromu sa však môže napriek zmluve platnej do roku 2050 blížiť ku koncu. V marci 2023 kazašské autority skonfiškovali aktíva firmy Roskosmos – popredného ruského hráča v oblasti vesmírneho vývoja, čo môže budúcu spoluprácu výrazne ohroziť. [11][15]

Tesne po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 však Astana v kontraste so skoršími krokmi ohlásila svoju neutralitu. Neskôr odmietla uznať legitimitu separatistických republík v Donetsku a Luhansku a zaviazala sa k zavedeniu sankcií proti Rusku v súlade s tými západnými. Vzďaľovanie sa od ruského militarizmu vyvrcholilo schválením novej vojenskej doktríny na konci októbra toho istého roku. Medzi nové hrozby vedúce k aktualizácii sa radí rastúce napätie na poli medzinárodných vzťahov, oblasti nestability v okolí a technologický pokrok, najmä v súvislosti s kybernetickými hrozbami. Kazachstan sa na tieto problémy chystá reagovať založením nových jednotiek na boj proti informačno-psychologickým a kybernetickým hrozbám. [1] Veľkú dôležitosť prikladá ekonomickej bezpečnosti, v rámci ktorej upozorňuje na udržateľný rast a odolnosť ekonomiky. Ďalšou významnou časťou stratégie je zaistenie potravinovej bezpečnosti a trvalý prístup k pitnej vode, ktorých dôležitosť bude v blízkej budúcnosti naďalej stúpať. [17]

Kazachstan a členstvo v CSTO

Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (Collective Security Treaty Organization, ďalej CSTO) je dohoda niektorých  bývalých štátov Sovietskeho zväzu  (Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizstan, Rusko a Tadžikistan) o poskytovaní vojenskej pomoci obdobná NATO. Po rozpade Sovietskeho zväzu je založenie a aktivity v CSTO jedným z pokusov Moskvy o udržanie moci v oblasti Strednej Ázie. Jedným zo spôsobov, akým si Rusko upevňuje svoju moc v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je predaj vojenského vybavenia za zvýhodnenú cenu, čím obmedzuje možnosti Západu podieľať sa na obrane týchto štátov. [18] Práve preto pochádza väčšina kazašského vojenského vybavenia z Ruska, či už dnešného, alebo ešte z čias Sovietskeho zväzu. [1]

Pre menej vyvinuté štáty regiónu členstvo v CSTO predstavuje zaistenie bezpečnosti výmenou za obmedzenie suverenity. Napriek dominantnej pozícii Ruska je však CSTO vnútorne slabé a neorganizované. Vnútorné problémy vychádzajú z nedostatočnej ochoty hľadať spoločné riešenia a kultúrnych rozdielov, a prejavujú sa absenciou rozhodných krokov napríklad pri zastavení prílevu drog z Afganistanu alebo podpory členského Arménska v konflikte s Azerbajdžanom.[19][21]

Prvým prípadom vojenskej pomoci v rámci CSTO bola intervencia práve v Kazachstane na začiatku roka 2022. Demonštranti vyšli do ulíc so žiadosťou o úplné odstránenie bývalého dlhoročného prezidenta Nazarbajeva z politickej scény a v reakcii na zvýšenie cien LPG o 130 % v dôsledku inflácie. [19]

Tri dni po vypuknutí protestov (5. 1. 2022) požiadal prezident Tokajev zvyšné členské štáty CSTO o intervenciu. Žiadosť o pomoc kontroverzne odôvodnil článkom 4 Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorý je určený na ochranu pri napadnutí zvonku. Necelých 4 000 vojakov, 75 % z ktorých tvorili ruské jednotky, pristálo v Almaty o deň neskôr. Zastavenie protestov trvalo desať dní a vyžiadalo si 238 obetí. Mnohí rýchlu reakciu ruských vojakov označujú za snahu Moskvy o upevnenie vplyvu v regióne Strednej Ázie, niektorí ju dokonca označili za koniec multivektorálnosti kazašskej zahraničnej politiky. Prezident Tokajev však stavanie Moskvy do pozície záchrancu Kazachstanu odmieta. [20]

Kazašský prístup k CSTO odráža jeho snahu o posilnenie jeho vplyvu na poli medzinárodných vzťahov. Práve z tohto dôvodu stavia ministerstvo zahraničných vecí Astanu do pozície autora mnohých rozhodnutí a iniciatív tejto organizácie. Aj napriek týmto snahám sa vnútorná štruktúra CSTO pomaly ale isto rozpadá, okrem iného preto, že členské štáty vnímajú lídra organizácie, Rusko,  čím ďalej tým viac ako hrozbu.

Vzťahy s Čínou

V rámci udržiavania dobrých vzťahov s okolitými štátmi a snahy o zabránenie prílišného rozšírenia ruského vplyvu v krajine posilňuje Astana spoluprácu s Pekingom. Tá prebieha najvýraznejšie na bezpečnostnej a ekonomickej úrovni, čo vyplýva aj z ich  geopolitickej situácie. Obe prebiehajú primárne v rámci Šanghajskej organizácie spolupráce (Shanghai Cooperation Organisation, ďalej SCO) založenej v roku 2001, ktorej členom je aj Rusko. Hlavnými oblasťami bezpečnostnej spolupráce v rámci SCO je zdieľanie spravodajských informácií, boj proti terorizmu a pravidelné vojenské cvičenia, vedené zvyčajne Čínou alebo Ruskom. [22]

Spolupráca medzi členskými štátmi SCO nie je podmienená žiadnymi dohodami o vojenskej pomoci, ale je postavená na princípe vzájomnej spolupráce. [23] Nevýhodou SCO v porovnaní s Ruskom vedeným CSTO je absencia permanentných armádnych štruktúr a viac obchodný než vojenský charakter. [24] Zároveň však jeho politika rešpektovania všetkých kultúr môže byť práve tým, čo SCO z dlhodobého hľadiska udrží pri moci.

 Čínski analytici označujú SCO za organizáciu neštandardnej bezpečnosti, zatiaľ čo západní hovoria o snahe skupiny autoritárskych režimov udržať svoju moc v dobe rozširovania demokracie. [23]

Čínska sféra vplyvu?

Moskva nie je jediným aktérom snažiacim sa o rozširovanie svojho vplyvu v regióne Strednej Ázie. Aj napriek slabšiemu historickému prepojeniu sila Pekingu rastie. V prípade Kazachstanu ide najmä o podporu infraštruktúry v rámci stratégie Pásu a cesty (známej aj ako Nová hodvábna cesta), v rámci ktorej Čína od roku 2014 v Kazachstane investovala asi dve miliardy USD. [25]

Spolupráca Pekingu s Astanou prebieha viac na ekonomickej než bezpečnostnej úrovni. Tento fakt vychádza z charakteru spoločenstva a  úlohy Kazachstanu ako jedného z najvýznamnejších obchodných sprostredkovateľov medzi Čínou a Európou ako súčasť tzv. Novej hodvábnej cesty. Kazachstan v súčasnosti zachytáva asi 60 miliárd tohto obchodu, čo predstavuje 10 % celkového obchodného objemu. [23] V priebehu najbližších rokov môžeme v reakcii na vyplnenie diery na trhu v dôsledku zavedenia sankcií proti Rusku očakávať ďalšie prehĺbenie ekonomickej spolupráce Číny a Kazachstanu. Pozícia Moskvy v rámci globálneho trhu nezmizne úplne, je však možné očakávať jej postupné slabnutie.[26]

Ani bezpečnostná stránka vzťahov týchto dvoch krajín však nie je zanedbateľná a od vzniku diplomatických vzťahov pred tridsiatimi rokmi sa postupne prehlbuje. Od roku 2015 krajiny pravidelne organizujú spoločné cvičenia jednotiek zamerané na vedenie asymetrických ozbrojených konfliktov. Čínske špeciálne sily od rovnakého obdobia koordinujú svoj tréning s kazašským  personálom v rámci lepšej pripravenosti na boj v mestskom, horskom a morskom prostredí.

Najvýznamnejšou oblasťou bezpečnostnej spolupráce medzi Astanou a Pekingom naďalej ostáva juhovýchodné pohraničie Kazachstanu obývané Ujgurmi, ktorá je však jasne poznačená korupciou. [12] Astana situáciu s Ujgurmi rieši najmä potláčaním domácich skupín bojujúcich za ľudské práva a zľahčovaním celkovej situácie. V prípade vypuknutia protestov aktivistov zatýka a ukladá im vysoké peňažné tresty (v prepočte až do výšky 8 400 USD, ekvivalent priemerného ročného kazašského platu). [24]

Pravdepodobnosť, že sa z Pekingu pre Kazachstan stane nová Moskva je dôsledkom dlhodobej multivektorálnej politiky minimálna. Kazaština dodnes nie je úradným jazykom, v blízkej budúcnosti však môže nahradiť ruštinu. Je namieste očakávať ďalšie posilňovanie vzťahov s Čínou, nemôžeme ale opomenúť ani dôležitosť historických a kultúrnych prepojení s Ruskom. Jedným z menej známych pôvodných dôvodov pre vznik CSTO bola snaha zabrániť prílišnému šíreniu čínskeho vplyvu v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu. Faktorom ovplyvňujúcim potenciál budúcej spolupráce medzi Astanou a Pekingom je pretrvávajúca nedôvera kazašského obyvateľstva voči Číne vychádzajúca z historického kontextu, ale aj zaobchádzaniu s Ujgurmi. [20]

Astana na križovatke

Kazachstan sa v súčasnosti nachádza v neľahkej politickej a bezpečnostnej situácii. Zo všetkých strán je obklopený veľkými hráčmi s vlastnými cieľmi a záujmami, v ktorých strede sa častokrát ocitá. Táto stredová pozícia znamená pre Astanu na jednej strane riziko, na strane druhej však tieto väzby pre Kazachstan otvárajú obrovský potenciál do budúcna. Kazachstan je jediná členská krajina CSTO a SCO ktorá súčasne úzko spolupracuje s obchodnými a politickými inštitúciami západu. [5]

S Moskvou má Astana naďalej nadštandardné bezpečnostné vzťahy, ktoré však začínajú v dôsledku situácie na Ukrajine chladnúť. Aj napriek minulému súladu a významnej spolupráci je ruskými politikmi Kazachstan označovaný za „budúcu Ukrajinu“. Volanie po „dekolonizácii a derusifikácii“ na odstránenie vplyvu Moskvy nie je nikde hlasnejšie než práve tu. Antiimperialistická rétorika v Kazachstane naberá na obrátkach od začiatku ruskej invázie. Astana však vzhľadom na vojenskú, ekonomickú a energetickú prepojenosť realisticky nemôže pretnúť všetky spojenia s Moskvou.  [6] [23]

Čína je dnes najväčším kazašským investorom a veriteľom, jej snahy o vytvorenie obchodného priestoru členských a spolupracujúcich krajín SCO sú však Moskvou a Astanou pri každej príležitosti blokované. [21][22] Spojenectvo a obchodná spolupráca s Čínou môže byť kľúčová pre ďalší ekonomický rozvoj Kazachstanu. Zároveň medzi Pekingom a Astanou stúpa vojenská podpora, a to najmä v reakcii na stále agresívnejšie vyjadrenia o kazašskej suverenite prúdiace z Moskvy. Destabilizácia stredoázijských krajín by ohrozila čínske investície a možnosti obchodovania s Európou. V septembri roku 2022 prezident Si Ťin-pching pri návšteve Kazachstanu znovu vyslovil čínsku podporu kazašskej územnej integrity. [27]

Budúcnosť bezpečnostnej spolupráce medzi Astanou a Pekingom môže okrem výmeny spravodajských informácií a spoločného riešenia „Ujgurskej otázky“ spočívať aj v snahe obmedziť vplyv Talibanskej vlády v Afganistane na celkovú stabilitu regiónu. Ani jedna z krajín neuznala legitimitu tohto hnutia. Pod vedením Talibanu sa z Afganistanu môže stať ideálne útočisko pre teroristické skupiny schopné ďalej vplývať na moslimské populácie v Strednej Ázii a západnej Číne. [25]

Úroveň spolupráce s členskými štátmi NATO od vypuknutia konfliktu na Ukrajine narastá, je ale obmedzená geografickou polohou a skoršou politikou Kazachstanu. Kazašskú pozíciu na križovatke medzi Ruskom a Čínou by mohol zmeniť nárast záujmu o túto oblasť zo strany USA a EÚ, ktorý by obmedzil závislosť na týchto autoritárskych mocnostiach, a súčasne posilnil skutočnú multivektoralitu kazašskej politiky. Vzťahy Astany so štátmi NATO sú už dnes na lepšej úrovni než v prípade ostatných stredoázijských štátov, jej strategická pozícia je však lukratívna ako z pohľadu posilnenia obchodu s Európou nielen z pozície tranzitnej zeme, ale aj v prípade budúcej agresie zo strany Ruska alebo Číny. [28]

Na rozdiel od menších krajín Strednej Ázie si Astana môže dovoliť hrať s inými kartami s Ruskom a s Čínou v rámci snahy nájsť rovnováhu medzi oboma vzťahmi. S Moskvou ju síce spája spoločná história a jazyk, politické slabnutie a výhražná rétorika však znamená, že Rusko už nie je tým lukratívnym a neodmietnuteľným partnerom čo kedysi. Silnejúca ekonomická spolupráca a vyjadrenie čínskej podpory v prípade „Ukrajinského scenára“ z Pekingu robí ideálneho partnera v očiach vrcholných politikov. Kazašskí občania však Čínu naďalej vnímajú viac ako hrozbu než partnera. [29]

Oslabenie ruského vplyvu v krajine bude behom na dlhé trate, multivektorálna politika vedená Kazašskou republikou od rozpadu Sovietskeho zväzu jej ale môže umožniť nadviazanie ešte pevnejšieho spojenectva ako s Európou, tak s Čínou. Jasný výber strán by však nekorešpondoval s princípom udržiavania dobrých susedských vzťahov, ktorým sa Astana dlhodobo riadi. [30]Jedinečná kombinácia týchto faktorov vychádzajúca z dlhoročne udržiavaného princípu multivektorality poskytuje kazašskej vláde príležitosť spolupracovať s viacerými svetovými veľmocami, a súčasne si zachovať relatívnu neutralitu. V dnešnej situácii nárastu nedemokratických režimov a napätia medzi štátmi môže taktiež znamenať, že ak sa Astana otvorene nepridá na žiadnu stranu, ostane bez spojencov, a tým pádom na pospas ambicióznejším štátom vo svojom okolí. Aktuálne však môžeme len ťažko predvídať ako sa Kazachstanu podarí jeho neutralitu udržať do budúcna.

Editor článku: Jan Míček, Adam Sitko

Zdroje

[1] THE WORLD FACTBOOK. (2023, Apríl 26). Kazakhstan. CIA.gov.  Retrieved from https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/kazakhstan/

[2] THE OBSERVATORY OF ECONOMIC COMPLEXITY. (      2021)Kazakhstan (KAZ) Exports, Imports, and Trade Partners. The Observatory of Economic Complexity. Retrieved from https://oec.world/en/profile/country/kaz

[3] Raimondi P. P. (2019, Marec 1). Kazakhstan. In Central Asia Oil and Gas Industry – The External Powers’ Energy Interests in Kazakhstan, Turkmenistan and Uzbekistan (pp. 21–40). Fondazione Eni Enrico Mattei (FEEM). Retrieved from http://www.jstor.org/stable/resrep21861.10

[4] Cooper J. (2021, Júl 19). Russia’s updated National Security Strategy. NATO Defense College. Retrieved from https://www.ndc.nato.int/research/research.php?icode=704

[5] U.S. DEPARTMENT OF DEFENSE. (2022, Október 27). Department of Defense Releases its 2022 Strategic Reviews  National Defense Strategy, Nuclear Posture Review, and Missile Defense Review. U.S. Department of Defense. Retrieved from https://www.defense.gov/News/Releases/Release/Article/3201683/department-of-defense-releases-its-2022-strategic-reviews-national-defense-stra/

[6] de Haas M. (2015, Október). Kazakhstan’s Security Policy: Steady as She Goes?. The Journal of Slavic Military Studies. 28. 621-645. Retrieved from  https://www.researchgate.net/publication/283817207_Kazakhstan’s_Security_Policy_Steady_as_She_Goes

[7] RADIO FREE EUROPE. (2020, Október 16). Radio Free Europe. Retrieved from https://www.rferl.org/a/russia-kazakhstan-replace-decades-old-military-cooperation-agreement/30897388.html

[8] Shayakhmetova Z. (2022, Jún 20). Kazakhstan and Iran Agree to Boost Trade and Economic Cooperation During Tokayev’s Official Visit to Tehran. The Astana Times. Retrieved from https://astanatimes.com/2022/06/kazakhstan-and-iran-agree-to-boost-trade-and-economic-cooperation-during-tokayevs-official-visit-to-tehran/

[9] Abzhaparova A. (2010, November 29). Denuclearisation practices of Kazakhstan: performing sovereign identity, preserving national security. Review of International Studies. Retrieved from https://doi.org/10.1017/s0260210510001270

[10] Townsend D. (2012, Január 1). The Path Towards Kazakhstan’s Nuclear Non-Proliferation Policy: Convergence of US-Kazakh interests. Atlantic Council. Retrieved from http://www.jstor.org/stable/resrep03363

[11] McDermott, R. N. (2009, Február 1). KAZAKHSTAN’S DEFENSE POLICY: AN ASSESSMENT OF THE TRENDS. Strategic Studies Institute, US Army War College. Retrieved from http://www.jstor.org/stable/resrep11473

[12] Ramani S. (2015, December 23). The Emerging China-Kazakhstan Defense Relationship. The Diplomat. Retrieved from https://thediplomat.com/2015/12/the-emerging-china-kazakhstan-defense-relationship/

[13] Gelfgat V. (2014, leto). Central Asian States: Matching Military Means to Strategic Ends. Connections, 13(3), 1–20. Retrieved from http://www.jstor.org/stable/26326365

[14] Berger E. (2023, Marec 21). Kazakhstan’s seizure of Russian space assets threatens the Soyuz-5 rocket. Ars Technica. Retrieved from https://arstechnica.com/science/2023/03/kazakhstans-seizure-of-russian-space-assets-threatens-the-soyuz-5-rocket/

[15] Nelson H. (2022, November 1). New Amendments Enhance Kazakhstan’s Military Doctrine. Caspian Policy Center. Retrieved from https://www.caspianpolicy.org/research/security-and-politics-program-spp/new-amendments-enhance-kazakhstans-military-doctrine

[16] Satubaldina A. (2021, Jún 22). Kazakhstan Adopts Updated National Security Strategy, Reflects New Challenges. The Astana Times. Retrieved from https://astanatimes.com/2021/06/kazakhstan-adopts-updated-national-security-strategy-reflects-new-challenges/

[17] COLLECTIVE SECURITY TREATY ORGANIZATION. (   ). History of creation, fundamentals of activity, organizational structure. Collective Security Treaty Organization. Retrieved from https://en.odkb-csto.org/25years/

[18] Putz C. (2022, Jún 15). Tokayev Downplays January CSTO Deployment to Kazakhstan. The Diplomat. Retrieved from https://thediplomat.com/2022/06/tokayev-downplays-january-csto-deployment-to-kazakhstan/

[19] Anceschi L. (2022, Január 6). The week that changed Kazakhstan forever. Open Democracy. Retrieved from https://www.opendemocracy.net/en/odr/the-week-that-changed-kazakhstan-forever/

[20] Weitz R. (2018, Október 1). ASSESSING THE COLLECTIVE SECURITY TREATY ORGANIZATION: CAPABILITIES AND VULNERABILITIES. Strategic Studies Institute, US Army War College. Retrieved from http://www.jstor.org/stable/resrep20082

[21] THE STATE COUNCIL INFORMATION OFFICE. (2018, Jún 5). A quick guide to SCO and its military cooperation. The State Council Information Office. Retrieved from http://english.scio.gov.cn/infographics/2018-06/05/content_51673238.htm

[22] Serikkaliyeva A., Amirbek A., & Batmaz E. (2018, Október 1). Chinese Institutional Diplomacy toward Kazakhstan: The SCO and the New Silk Road Initiative. Insight Turkey. Retrieved from https://doi.org/10.25253/99.2018204.13

[23] Facon I. (2013, Jún 1). Moscow’s Global Foreign and Security Strategy: Does the Shanghai Cooperation Organization Meet Russian Interests? Asian Survey, 53(3), 461–483. Retrieved from https://doi.org/10.1525/as.2013.53.3.461

[24] Ziwen Z. (2022, September 10). How are China-Kazakhstan relations, and how strategically important is the Central Asian nation to Russia, the US and Europe? South China Morning Post.  Retrieved from https://www.scmp.com/economy/china-economy/article/3191959/how-are-china-kazakhstan-relations-and-how-strategically

[25] Wong H. (2023, Apríl 27). China reaches out to Central Asia in push to end Ukraine war. South China Morning Post. Retrieved from https://www.scmp.com/news/china/diplomacy/article/3218638/china-cosies-central-asia-push-end-ukraine-war

[26] Leatherdale-Gilholy G. (2022, December 9). Why Kazakhstan Sidelines Its Uyghur Cousins. The National Interest. Retrieved from https://nationalinterest.org/blog/buzz/why-kazakhstan-sidelines-its-uyghur-cousins-206008

[27] Konarzewska N. (2023, Január 12). China Backs Kazakhstan Against Russian Threats. The Central Asia-Caucasus Analyst. Retrieved from https://www.cacianalyst.org/publications/analytical-articles/item/13741-china-backs-kazakhstan-against-russian-threats.html

[28] Sánchez W.A. (2020, Máj). A Rising Global Player: Kazakhstan’s Foreign Policy in the 2020s. Kennan Cable. Retrieved from https://www.wilsoncenter.org/sites/default/files/media/uploads/documents/KI_200514_cable%2051_v1.pdf

[29] Le Corre P. (2019, Február 28). Kazakhs Wary of Chinese Embrace as BRI Gathers Steam. National University of Singapore. Retrieved from https://carnegieendowment.org/2019/02/28/kazakhs-wary-of-chinese-embrace-as-bri-gathers-steam-pub-78545

[30] Sánchez W.A. (2022, November 22). Kazakhstan’s Multi-vector Diplomacy Shines Amid Conflict. The Diplomat. Retrieved from https://thediplomat.com/2022/11/kazakhstans-multi-vector-diplomacy-shines-amid-conflict/