Amazonský prales, ktorý je dôležitý pre svoju biodiverzitu či rolu pri zmierňovaní klimatických zmien, čelí vážnej hrozbe v podobe aktivít organizovaného zločinu. Drogové kartely a iné kriminálne skupiny využívajú chudobu a slabé presadzovanie zákonov v regióne na rozširovanie svojho vplyvu. Zapájajú sa do nezákonnej ťažby dreva, zlata, kultivácie koky a iných aktivít, ktoré ničia miestne ekosystémy a narúšajú životy domorodých komunít.

Povodie Amazonky, rozprestierajúce sa na ploche takmer dvakrát väčšej než India, predstavuje jeden z najbohatších a najrozmanitejších ekosystémov na svete. Tento jedinečný biotop je domovom pre milióny druhov organizmov a zohráva kľúčovú úlohu v globálnom ekosystéme ako zásobáreň uhlíka, čím významne prispieva k zmierňovaniu dôsledkov klimatických zmien. Napriek svojej nezastupiteľnej úlohe čelí tento región značným hrozbám. Jeho rozľahlosť, nedostatočná infraštruktúra a dlhodobé zanedbávanie odľahlých regiónov zo strany vlád jednotlivých krajín vytvárajú ideálne podmienky pre pôsobenie organizovaného zločinu, kriminálnikov a rôznych guerillových hnutí. Krajiny s najväčšou rozlohou amazonského pralesa na svojom území, ako Brazília (59 %), Peru (13 %), Bolívia (8 %) a Kolumbia (7 %), sú zároveň najviac zasiahnuté degradáciou životného prostredia a stratou biodiverzity, ktoré často pramenia z ilegálnych činností. [1] [2] 

Škála nezákonných činností v povodí Amazonky je oveľa širšia než len všeobecne známe obchodovanie s drogami. Organizácie obchodujúce s drogami (Drug Trafficking Organizations, DTO) sa podieľajú na vykupovaní pôdy, tvorbe pastvín a poľnohospodárskych plôch na vyklčovaných územiach, ako aj na nelegálnej ťažbe dreva a zlata. Tieto činnosti majú priamy a devastujúci dopad na životné prostredie a ich dôsledky presahujú lokálnu úroveň. [3] [4] 

Environmentálne následky ničenia životného prostredia v regióne povodia Amazonky

DTO výrazne prispievajú do procesov ako je odlesňovanie a vypaľovanie rozsiahlych území pralesa. Priestor odlesňujú pre ďalšie komerčné a/alebo kriminálne aktivity ako pestovanie koky, sóje alebo chov hovädzieho dobytka. Spomenuté činnosti slúžia na pranie peňazí získaných z predaja drog a diverzifikovanie príjmov DTO. Napríklad dobytok je kupovaný v hotovosti a následne predaný firmám, ktoré zaň poskytnú faktúru, čím DTO získavajú schopnosť preukázať pôvod svojich financií. [5]

Tieto poľnohospodárske praktiky však vážne degradujú životné prostredie a znižujú biodiverzitu tým, že eliminujú pôvodnú vegetáciu a narušujú pôdne podmienky, čo má za následok stratu prirodzených habitatov a ohrozenie mnohých druhov.

Okrem priameho vplyvu na ekosystémy prostredníctvom odlesňovania DTO tiež významne prispievajú k znečisteniu životného prostredia toxickými látkami. Pri procese výroby kokaínu alebo oddeľovania zlata od sedimentov sú používané toxické chemikálie a ťažké kovy, ako acetón, kyselina sírová alebo ortuť, ktoré majú ničivé účinky na miestne ekosystémy. [3] Tieto látky kontaminujú pôdu a vodné zdroje, čo vedie k akumulácii toxínov v potravinovom reťazci. Toxíny sa následne šíria ekosystémom od rastlín až po ryby a ľudí, čo spôsobuje dlhodobé zdravotné problémy a ohrozuje prežitie miestnych komunít, ktoré sú od živočíšnych zdrojov závislé. [6] Domorodé populácie vykazujú až trikrát vyššie hladiny ortuti v tele v porovnaní s nedomorodými populáciami. [7] Toto vystavenie toxickému kovu vedie k nárastu zdravotných problémov a k vývojovým chybám u detí. V niektorých komunitách pôvodného obyvateľstva je otravou ortuťou zasiahnutých až 90 % populácie. [3] [8] Napríklad v Madre de Dios, južnom regióne Peru, štát vyhlásil mimoriadnu situáciu kvôli extenzívnej ťažbe zlata a následnému rozšíreniu ortuti do prostredia. [9] 

Následky aktivít DTO sa však šíria aj za hranice Amazónie. Odlesňovanie negatívne vplýva na boj s klimatickými zmenami, pretože ničí schopnosť lesov zadržiavať uhlík, ktorý prispieva ku globálnemu otepleniu. Plošné odlesňovanie tiež ovplyvňuje množstvo zrážok v regióne a zvyšuje riziko extrémnych teplôt a sucha. [10]

Zmeny v ekosystémoch a klíme majú naviac priamy vplyv na živobytie a potravinovú bezpečnosť miestnych komunít a celého regiónu Južnej Ameriky. Pokračujúce sucho, odlesňovanie a zmeny klímy by do roku 2050 mohli premeniť časti amazonského pralesa na tropickú savanu, [11] čo by ohrozilo milióny ľudí závislých na regióne pre obživu. [12] [13]

Navyše, amazonský prales je domovom takmer jednej tretiny všetkých známych druhov živočíchov. [14] Zmena a ničenie ich prirodzených habitatov ohrozuje rastlinné a živočíšne druhy, ktoré tu žijú. Keďže každý druh zohráva špecifickú úlohu v zložitej sieti vzájomných vzťahov, strata biodiverzity môže mať nepredvídateľné dôsledky na fungovanie ekosystémov. Ochrana tohto jedinečného prírodného bohatstva by mala byť prioritou nielen pre krajiny v regióne, ale pre celé medzinárodné spoločenstvo.

Problémy s ochranou amazonského pralesa 

Snaha o ochranu amazonského pralesa čelí vážnym prekážkam v podobe organizovaného zločinu. Strach z násilia zo strany kriminálnych skupín a história korupcie v regióne vytvárajú prostredie, v ktorom úradníci a predstavitelia miestnych samospráv často zatvárajú oči pred nezákonnými aktivitami drogových kartelov a iných organizovaných zločineckých skupín, ktoré ničia prírodné zdroje v snahe o diverzifikáciu svojich príjmov a maximalizáciu ziskov. [15] Túto situáciu pomerne presne vystihuje výrok Césara Ipenzu, profesora peruánskej Universidad del Pacífico:  „Zlato je natoľko mocné, že dokáže ovplyvniť a kúpiť si miestne úrady“. [6] Okrem korupcie DTO a iné násilné skupiny bránia ochrane prírody aj silou. Napríklad v roku 2020 stratila kolumbijská vláda kontrolu nad riekou Puré, keď frakcia guerillovej skupiny FARC nariadila vládnym zamestnancom opustiť národný park Puré, aby mohla v regióne ťažiť zlato. Tento národný park bol založený s cieľom ochrany domorodej skupiny Yuri-Passé, ktorá sa úmyselne vyhýba kontaktu s vonkajším svetom. Po tom, čo rangeri park opustili, začali do tejto oblasti prenikať ťažobné stroje a nelegálna ťažba tu stále pokračuje. [15] 

Ochrana životného prostredia sa stáva čoraz rizikovejšou záležitosťou, pretože tí, ktorí sa snažia  amazonský prales chrániť, sa stávajú terčom útokov a zastrašovania zo strany DTO. [3] [16] Ekologickí aktivisti a zamestnanci prírodných rezervácií sú pravidelne ohrozovaní, napádaní alebo dokonca vraždení, [16] pretože ich práca narúša záujmy DTO. Toto násilie komunitu odrádza od účasti na ochrane prírody, čo ďalej urýchľuje ekologickú degradáciu a stratu biodiverzity. [17]

Vybrané príčiny environmentálnej degradácie – ilegálna ťažba zlata

Ilegálna ťažba zlata v povodí Amazonky zaznamenala v posledných rokoch výrazný nárast, pričom svoj vrchol dosiahla počas pandémie COVID-19, a to kvôli rastúcim cenám. Vysoké ceny zlata na medzinárodných trhoch prilákali do regiónu množstvo ľudí, ktorí sa snažia rýchlo zbohatnúť, často bez ohľadu na environmentálne a sociálne dôsledky svojich aktivít. [3] 

Zlato je ale atraktívne nielen vďaka jeho stúpajúcej cene. Rolu v tom hrajú aj ďalšie faktory, medzi ktoré patria najmä unikátne vlastnosti tohto vzácneho kovu. Je ľahko prenosné a relatívne jednoducho sa prepašuje cez hranice, pričom je náročné vystopovať jeho pôvod. Keďže samotné vlastníctvo zlata nie je ilegálne, úradníci čelia problémom pri určovaní legitímnosti zdroja kovu. [18] Okrem individuálnych ťažiarov zohrávajú významnú úlohu v ilegálnej ťažbe zlata aj DTO.  [19] Kontrola nad ťažiarskym vybavením a územiami im umožňuje rozšíriť svoj vplyv v regióne, vyberať dane od miestnych ťažiarov a ohrozovať lokálne komunity. [4] Tento problém je výrazný napríklad v Peru.

Nelegálna ťažba zlata sa v Peru stala najvýnosnejším odvetvím organizovaného zločinu, s odhadovaným ročným obratom presahujúcim 870 miliónov dolárov. [20] Okrem toho, že predstavuje hlavný zdroj príjmov pre kriminálne skupiny, slúži aj ako najvýznamnejší prostriedok na pranie špinavých peňazí v krajine. [20] Zároveň je jednou z hlavných príčin odlesňovania v peruánskej časti amazonského dažďového pralesa. Rozsah škôd spôsobených nelegálnou ťažbou zlata na lesných ekosystémoch sa v posledných rokoch dramaticky zvýšil. Zatiaľ čo v období rokov 1980 až 2010 bolo v Peru v dôsledku tejto činnosti zničených takmer 96-tisíc hektárov lesa, v rokoch 2010 až 2017 sa toto číslo viac ako zdvojnásobilo. [21] Podobná situácia je aj v ďalšej krajine povodia Amazonky – Kolumbii.

V Kolumbii má nelegálna ťažba zlata alarmujúce rozmery, pretože predstavuje až 80 % celkovej produkcie zlata v krajine. [22] DTO navyše kontrolujú takmer polovicu všetkých kolumbijských baní. [23] Táto dominancia organizovaného zločinu v odvetví ťažby zlata nielenže podkopáva legálnu ekonomiku, ale tiež zhoršuje problémy s odlesňovaním. Podľa výskumu Inštitútu svetových zdrojov (WRI) je úbytok lesov v Kolumbii v oblastiach postihnutých nelegálnou ťažbou až dvakrát vyšší, [24] čo zdôrazňuje negatívny vplyv tejto činnosti na životné prostredie. Spomenutý problém je ešte zložitejší vzhľadom k tomu, že približne 70% z takmer 200-tisíc baníkov v krajine sa venuje nelegálnej ťažbe. [25] Vysoký podiel nelegálnej činnosti medzi baníkmi poukazuje na rozsiahle výzvy, ktorým čelí kolumbijská vláda pri regulácii tohto odvetvia a ochrane prírodných zdrojov. 

Sociálne dôsledky spojené s činnosťou DTO a degradáciou životného prostredia

Prostredníctvom svojich rozsiahlych sietí zriadili DTO zóny beztrestnosti, pre ktoré je charakteristická absencia prítomnosti štátu a oficiálnej kontroly. Obchodovaním s kokaínom, zlatom, voľne žijúcimi živočíchmi a inými nelegálnymi činnosťami DTO účinne podkopávajú štruktúry štátnej kontroly a narúšajú sociálny poriadok v komunitách zasiahnutých ich činnosťou. [26] 

DTO do regiónov prinášajú najmä násilie. Územia využívané na tranzit drog, ťažbu zlata a chov dobytka sa stávajú miestom narastajúcich konfliktov o pôdu a prírodné zdroje. Tieto spory majú vážne dôsledky pre domorodé obyvateľstvo, pričom údaje ukazujú prudký nárast násilia voči týmto komunitám. [3] Činnosť DTO vyvoláva nielen násilné strety medzi nimi a miestnym obyvateľstvom, ale tiež medzi rôznymi zločineckými skupinami navzájom, čo ešte viac destabilizuje situáciu v týchto oblastiach. [3]

Zisky z nelegálnych aktivít poskytujú ozbrojeným skupinám prostriedky na nákup zbraní a nábor nových členov, čím zvyšujú svoj vplyv a moc, ktorú následne využívajú na presadzovanie svojich pravidiel. [3] Tento fakt prispieva k zvýšenej miere násilia a kriminality, ktoré majú devastačné dôsledky na životy  ľudí  v postihnutých oblastiach a prispievajú k celkovej nestabilite a bezvládiu v regióne.

Budúcnosť amazonského dažďového pralesa

Výskumníci varujú, že ak sa súčasný trend deforestácie, sucha a iných faktorov nezmení, do roku 2050 hrozí kolaps 10 až 47 % amazonského pralesa. Tento scenár by znamenal nielen stratu biodiverzity, ale aj zhoršenie klimatických zmien. Pokračujúca degradácia životného prostredia by taktiež mohla viesť k ďalšiemu zhoršeniu socio-ekonomických podmienok, čím by sa prehĺbili už existujúce rozdiely a zraniteľnosť najchudobnejších komunít. [11]

Ako sa bude situácia vyvíjať však záleží aj od regionálnych lídrov. V období vlády brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara sa miera odlesňovania výrazne zrýchlila. Počas jeho funkčného obdobia dosiahla svoj vrchol od roku 2006. V roku 2021 bolo odlesnených rekordných 13-tisíc kilometrov štvorcových pralesa. [27] V súčasnosti je pri moci prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý sa zaviazal eliminovať deforestáciu do roku 2030. [28]  V porovnaní s rokom 2023 sa deforestácia v Amazónii naozaj znížila, a to o 24 %. Najväčšiu zásluhu na tom má práve brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva spolu s prezidentom Kolumbie Gustavom Petrom. Naopak v Bolívii sa miera deforestácie v porovnaní s dátami z roku 2023 zvýšila o 27 %. [28]

Aj napriek istým pozitívnym zmenám prispievajú k negatívnemu trendu okrem deforestácie aj masívne, celoplošné požiare. Tie sú často spôsobené poľnohospodárskym vypaľovaním plôch. Vypaľovanie používajú aj DTO na uvoľňovanie území pre chov dobytka, alebo pestovanie koky a iných plodín. Táto príčina – vypaľovanie lesov pre poľnohospodárske účely – stojí pravdepodobne aj za požiarmi v Brazílii, ktoré boli v prvej polovici roku 2024 najhoršie za posledných 20 rokov. Ich počet sa zvýšil od roku 2023 až o 60 %. [29] 

Situácia v amazonskom pralese je preto veľmi vážna a vyžaduje spoluprácu miestnych lídrov a celosvetové úsilie na ochranu tohto dôležitého ekosystému. Ak úsilie o ochranu pralesa zlyhá a negatívny trend bude pokračovať, do roku 2050 môže skolabovať až 47 % pralesa. [11]

Editor článku: Dávid Dinič, Veronika Zwiefelhofer Čáslavová

Zdroje

[1] NASA Earth Observatory. (n.d.). Mapping the Amazon. NASA Earth Observatory. Retrieved from: https://earthobservatory.nasa.gov/images/145649/mapping-the-amazon

[2] Murtoff, J. (2024, April 19). Amazon basin. Encyclopedia Britannica. Retrieved from: https://www.britannica.com/place/Amazon-Basin

[3] United Nations Office on Drugs and Crime. (2023). The nexus between drugs, crimes that affect the environment and convergent crime in the Amazon Basin. UNODC. Retrieved from: https://www.unodc.org/res/WDR-2023/WDR23_B3_CH4_Amazon.pdf

[4] Muggah, R. (2023, August 6). How Drugs Are Destroying the Amazon. Foreign Policy. Retrieved from: https://foreignpolicy.com/2023/08/06/amazon-drugs-coca-cocaine-deforestation-environment-biodiversity-climate-change-criminal-brazil-peru-colombia-bolivia-lula-logging/

[5] Rodriguez, L., Miranda, S. (2022, February 22). Cash Cows: Narco-Ranching is Bigger Than You Think. Lewis & Clark Law School. Retrieved from: https://www.lclark.edu/live/news/47953-cash-cows-narco-ranching-is-bigger-than-you-think

[6] Gonzalez, S., Cole, S., Gary, I. (2023). Dirty Money and the Destruction of the Amazon: Uncovering the U.S. Role in Illicit Financial Flows from Environmental Crimes in the Amazon Basin. Financial Accountability and Corporate Transparency (FACT) Coalition. Retrieved from: https://thefactcoalition.org/wp-content/uploads/2023/10/Dirty-Money-and-the-Destruction-of-the-Amazon-Full.pdf

[7] Thomas, R. (2019, February 1). The impact of illegal artisanal gold mining on the Peruvian Amazon: Benefits of taking a direct mercury analyzer into the rain forest to monitor mercury contamination. Spectroscopy, 34(2), 22-32. Retrieved from https://www.spectroscopyonline.com/view/impact-illegal-artisanal-gold-mining-peruvian-amazon-benefits-taking-direct-mercury-analyzer-rain-fo

[8] Santiago A., C., de Vasconcellos et al. (2022, August 31) “Health Risk Assessment Attributed to Consumption of Fish Contaminated with Mercury in the Rio Branco Basin, Roraima, Amazon, Brazil,” Toxics 10, no. 9: 516. Retrieved from: https://doi.org/10.3390/toxics10090516

[9] Post, C. (2016). Mercury from illegal mining prompts health emergency in Peru. Perú reports. Retrieved from: https://perureports.com/mercury-contamination-prompts-health-emergency-peru-jungle-state/4013/

[10] David M. Lapola et al. (2023, January 27). The drivers and impacts of Amazon forest degradation. Science 379(6630). Retrieved from: https://www.science.org/doi/10.1126/science.abp8622

[11] Flores, B.M., Montoya, E., Sakschewski, B. et al. (2024, February 14). Critical transitions in the Amazon forest system. Nature 626, 555–564 (2024). https://doi.org/10.1038/s41586-023-06970-0

[12] Walker, R. T. (2021). Collision Course: Development Pushes Amazonia Toward Its Tipping Point. Environment: Science and Policy for Sustainable Development, 63(1), 15–25. https://doi.org/10.1080/00139157.2021.1842711

[13] Martinez, J. A., & Dominguez, F. (2014). Sources of Atmospheric Moisture for the La Plata River Basin. Journal of Climate, 27(17), 6737-6753. https://doi.org/10.1175/JCLI-D-14-00022.1

[14] USAID Amazon Regional Environment Program. (2023) USAID. Retrieved from: , https://www.usaid.gov/sites/default/files/2023-10/AREP_FS_English_3oct23.pdf

[15] Ebus, B., Pedroso, R. (2023, August 3). Dredges: Gold mining spurs crime & corruption on Brazil-Colombia border. InfoAmazonia. Retrieved from: https://infoamazonia.org/en/2023/08/03/dredges-gold-mining-spurs-crime-corruption-on-brazil-colombia-border/

[16] Devine, J., A., Wrathall, D., Aguilar-González, B., Benessaiah, K., Tellman, B., Ghaffari, Z., Ponstingel, D. (2021, August). Narco-degradation: Cocaine trafficking’s environmental impacts in Central America’s protected areas. World Development. 144. Retrieved from: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0305750X21000863

[17] Amazon Underworld. (2023 August, 3). Welcome to the Amazon Underworld. InfoAmazonia. Retrieved from: https://infoamazonia.org/en/2023/08/03/welcome-to-the-amazon-underworld/

[18] Global Financial Integrity. (2021, February). The Gold Standard: Addressing Illicit Financial Flows in the Colombian Gold Sector through Greater Transparency. Global Financial Integrity. Retrieved from: https://34n8bd.p3cdn1.secureserver.net/wp-content/uploads/2021/02/Colombia-Gold-EN_2.10.21.pdf.

[19] International Crisis Group. (2023, December 8). Crimes against the Climate: Violence and Deforestation in the Amazon. International Crisis Group. Retrieved from: https://www.crisisgroup.org/latin-america-caribbean/brazil-colombia/crimes-against-climate-violence-and-deforestation-amazon

[20] Superintendencia de Banca, Seguros y AFP República del Perú. (n.d.). Statistical Information from the Peruvian Financial Intelligence Unit. Superintendencia De Banca, Seguros y AFP Republica De Peru. Retrieved from: https://www.sbs.gob.pe/Portals/5/jer/ESTADISTICAS-OPERATIVAS/2023/Bolet%C3%ADn%20estad%C3%ADstico%20feb%202023.pdf

[21] Caballero Espejo, J., Messinger, M., Román-Dañobeytia, F., Ascorra, C., Fernandez, L. E., & Silman, M. (2018). Deforestation and forest degradation due to gold mining in the Peruvian Amazon: A 34-year perspective. Remote Sensing, 12(11), 2018. Retrieved from: https://www.mdpi.com/2072-4292/10/12/1903

[22] OAS | DTOC. (2022, February). On The Trail Of Illicit Gold Proceeds: Strengthening The Fight Against Illegal Mining Finances. Organization of American States. Secretariat for Multidimensional Security. Department against Transnational Organized Crime. Retrieved from: https://www.oas.org/en/sms/dtoc/docs/On-the-trail-of-illicit-gold-proceeds_Colombias-case.pdf

[23] Fox, E. (2012, January 31). ‘Armed Groups Control Illegal Mines in Half of Colombia’. InSight Crime. Retrieved from: https://insightcrime.org/news/brief/armed-groups-control-illegal-mines-in-half-of-colombia/

[24] World Resource Institute. (2020, October 7). RELEASE: New Study Reveals Mining in the Amazon Threatens 20% of Indigenous Lands. World Resource Institute. Retrieved from: https://www.wri.org/news/release-new-study-reveals-mining-amazon-threatens-20-indigenous-lands

[25] Praeli, Y., S. (2024, January 8). Amazon to the limit: deforestation, degradation and illicit activities are wiping out the world’s largest tropical forest. Mongabay. Retrieved from: https://es.mongabay.com/2024/01/amazonia-al-limite-deforestacion-degradacion-y-actividades-ilicitas-estan-acabando-con-el-bosque-tropical-mas-grande-del-planeta/

[26] McSweeney, K., Richani, N., Pearson, Z., Devine, J. A., & Wrathall, D. J. (2017). Why do drug traffickers invest in rural land? Journal of Latin American Geography, 16(2), 3–29. https://doi.org/10.1353/lag.2017.0019.

[27] Rodrigues, M. (2023, December 21). Politics and the environment collide in Brazil: Lula’s first year back in office. Nature, Retrieved from: https://www.nature.com/articles/d41586-023-04042-x

[28] Paulo. S. (2024, April 7). Brazil and Colombia are curbing destruction of Amazon rainforest. The Economist. Retrieved from: https://www.economist.com/the-americas/2024/04/07/brazil-and-colombia-are-curbing-destruction-of-amazon-rainforest

[29] France 24. (2024, July 2). Brazil’s Amazon rainforest sees worst 6 months of wildfires in 20 years, data shows. France 24. Retrieved from: https://www.france24.com/en/live-news/20240701-brazil-s-amazon-sees-worst-6-months-of-wildfires-in-20-years