Všeobecné voľby[1] v Bosne a Hercegovine (BiH), ktoré prebehli v nedeľu 7. októbra, boli jednými z najsledovanejších volieb roku 2018, a to najmä v kontexte očakávaných prístupových rokovaní s Európskou úniou, o ktorej členstvo krajina formálne požiadala pred dvomi rokmi. Výsledky sa mali stať ukazovateľom toho, či je BiH viac ako dve dekády po ukončení vojenského konfliktu fungujúcim multietnickým štátom, približujúcim sa k Európskej únii, alebo štátom fragmentovaným, nepretržite rozdeleným pozdĺž etnických línií.
V BiH bol Daytonskými mierovými zmluvami z roku 1995 ustanovený tzv. konsociačný model demokracie v podobe striktného rozdelenia všetkých funkcií medzi tri konštitutívne národy – Bosniakov, Chorvátov a Srbov. Tento model bol snahou medzinárodného spoločenstva nájsť kompromis, ktorý by výrazne nepoškodzoval ani jednu stranu. V praxi však, zdá sa, nevyhovuje žiadnemu z národov a každý z nich naďalej presadzuje svoju vlastnú víziu o budúcnosti krajiny. Predstavitelia Republiky srbskej (RS) sa dlhodobo snažia o odtrhnutie od BiH a pripojenie územia k Srbsku, Chorváti presadzujú vytvorenie tretieho etnika a Bosniaci majú ako jediní záujem o zachovanie celistvej republiky.
Postoj samotných obyvateľov voči politickým reprezentantom a smerovaniu krajiny je dlhodobo reflektovaný v počte odovzdaných hlasovacích lístkov. V roku 2018 bolo registrovaných takmer 3,6 milióna voličov, no volebná účasť dosiahla iba 53,36 %, čo len potvrdilo predpokladané „všeobecné rozčarovanie medzi obyvateľstvom, najmä mladými voličmi, spôsobené ekonomickou a politickou stagnáciou“, na ktoré pred časom upozorňovala Volebná pozorovateľská misia OBSE.
Aj viac ako dvadsať rokov po ukončení vojenského konfliktu je otázka národnosti v BiH rozhodujúcim elementom pri tvorení politiky. Predvolebná kampaň v roku 2018 sa niesla v duchu prázdnych sľubov, vyhrážok a separatistických nacionalistických hesiel. Na celom území krajiny nebolo možné prehliadnuť billboardy s heslami „Pod vlajkou Srbska“ (Aliancia nezávislých sociálnych demokratov, SNSD), „Vráťme sa k srbskému národu“ (Srbská demokratická strana, SDS), „Národ a domovina“ (Chorvátske demokratické spoločenstvo BiH, HDZ BiH) či „Snaha národa“ (Strana demokratickej akcie, SDA) a kandidátmi, pózujúcimi pred vlajkami nielen BiH, ale aj Srbska a Chorvátska. Nebolo teda prekvapením, že najvyššie priečky vo výsledkoch obsadili nacionalisti.
Za srbskú entitu bol členom Predsedníctva zvolený populista Milorad Dodik, líder SNSD. Ten verejne prezentuje odhodlanie odpojiť RS od BiH a v rámci Predsedníctva obhajovať výhradne srbské záujmy. Dodik je známy aj svojimi pro-ruskými názormi, početnými priateľskými stretnutiami s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a podporou kontroverzného ruského motorkárskeho klubu Nočný vlci. Krátko po zvolení do funkcie Dodik oznámil, že jedným z jeho prvých krokov bude iniciatíva pre uznanie anektovaného Krymu ako súčasti Ruskej federácie.
Začiatkom roka 2018 Dodik informoval o nákupe dva a pol tisíca vojenských automatických zbraní pre Políciu RS a otvorení nového tréningového centra, kde majú policajtov školiť špecialisti z Ruska. Oficiálnym motívom týchto opatrení mal byť podľa predstaviteľov RS boj proti terorizmu. Militarizácia Polície RS však vzbudzuje obavy medzinárodného spoločenstva a podľa expertov môže viesť k násilnému pokusu o osamostatnenie srbskej entity a eventuálne k ďalšej vojne na území BiH.
Bosniansku stoličku v Predsedníctve obhájila SDA, kde Bekira Izetbegovića vystrieda Šefik Džaferović. Konzervatívna SDA a dedičstvo rodiny Izetbegović zostáva už viac ako dve desaťročia najsilnejším elementom bosnianskeho národa v BiH. Za chorvátsku stranu uspel Željko Komšić (Demokratický front, DF), ktorý bol hlavným vyzývateľom dovtedy úradujúceho Dragana Čovića, kandidáta najväčšej chorvátskej strany, HDZ BiH. Čović dlhodobo presadzoval vznik tretej územnej jednotky na území BiH a pred voľbami varoval, že v prípade volebného neúspechu prestane jeho strana s ostatnými spolupracovať.
Víťazstvo Komšića si vyžiadalo kritiku chorvátskeho premiéra a vyhnalo do ulíc tisícky bosnianskych Chorvátov, ktorí tvrdia, že Komšić nereprezentuje ich záujmy a bol zvolený len vďaka voličom bosnianskej národnosti. Podľa analytikov môže víťazstvo nežiaduceho kandidáta výrazne naštrbiť vzťahy BiH so susedným Chorvátskom a sťažiť tak prístupovú cestu BiH do Európskej únie. Chorváti sa najbližšie roky v dôsledku vyvažovania bosnianskej dominancie budú musieť spoliehať na srbského predsedu Dodika a s Komšićom budú pravdepodobne udržovať len formálne vzťahy.
Ako v každom postkonfliktnom regióne, aj v BiH zostal politický systém rozvrátený a krajina sa stala závislou na kompletnej rekonštrukcii s pomocou medzinárodného spoločenstva. Doteraz však neboli naplnené tri základné atribúty pre efektívnu obnovu – pracovné pozície, sociálna infraštruktúra a funkčná vláda. Politika sa stala hrou s nulovým súčtom, kde jedna strana získava a druhá stráca. Každý nový celoštátny projekt musí byť odobrení všetkými tromi stranami, čo sa v súčasnosti darí len zriedka a neschopnosť nájsť kompromis ženie BiH do ešte väčších problémov.
Na chod päťstupňovej štátnej správy sa každoročne vynakladajú obrovské finančné prostriedky, ktoré predstavujú až 50 % hrubého domáceho produktu BiH. Len vo voľbách v roku 2018 sa o 518 mandátov uchádzalo sedemtisíc kandidátov. Volebná účasť je pritom dlhodobo veľmi nízka, zato frustrácia, nezamestnanosť a emigrácia najmä mladého obyvateľstva čoraz vyššia. Takéto prostredie sa stáva ideálnym pre vzostup princípu etnicity, segregácie obyvateľstva a nacionalistických tendencií, čo sa napokon potvrdilo aj v posledných všeobecných voľbách.
Poznámky
[1] Obyvatelia si volili trojčlenné Predsedníctvo a 42 členov celoštátnej Snemovne reprezentantov, rovnako aj Predsedníctvo a legislatívne orgány na úrovni entít a legislatívne orgány desiatich kantónov bosniansko-chorvátskej Federácie.
