Přehled a stručná analýza bezpečnostního a mezinárodně-politického dění na Blízkém východě v lednu 2013.
31. 1. IZRAEL – OSN: Izraelské osady porušujú práva Palestínčanov
Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) vo svojej záverečnej vyšetrovacej správe vyzvala Izrael, aby zastavil svoju „osadnícku politiku“ na Západnom brehu Jordánu a začal proces vysťahovania všetkých osadníkov z tohto sporného palestínskeho územia bez predbežných podmienok. Židovský štát sa na „vyšetrovacej misii“ nepodieľal a zasadnutie UNHRC bojkotoval. Izrael ministerstvo zahraničia označilo správu UNHRC za „kontraproduktívnu“ a dodalo, že jedinou cestou, ktorou možno vyriešiť spory s Palestínčanmi, a teda aj problematiku osád, sú priame rokovania bez podmienok.
29. 1. IRÁN – Dobývanie vesmíru
Iránske média uviedli, že ich krajina vyslala do vesmíru opicu a údajne úspešne. Opica bola vypustené na palube rakety Kavošgar (Prieskumník) v kapsule s podporou života Pišgam (Pionier) a dosiahla výšky minimálne 120 km. Iránske údaje však nejde nezávisle verifikovať. Hovorkyňa amerického ministerstva vnútra uviedla, že takýto let by bol v rozpore s rezolúciou BR OSN: „Akýkoľvek vesmírny nosič, ktorý je schopný dopraviť náklad na orbitu, priamo súvisí s vývojom balistických striel s dlhým doletom, takúto aktivitu Iránu OSN zakázalo“. Pochybnosti v celom prípade posilnili zábery dvoch rozdielnych opíc. Neskôr vyplynulo, že jedna fotografia pochádza už z roku 2011. Jonathan McDowell, astronóm z Harvardovej univerzity, tvrdí, že svetlosivá opica je tá, ktorá letela do vesmíru v roku 2011. Pokus sa vtedy nepodaril a opica zomrela.
28. 1. IRÁN – Zatknutie 11 zahraničných novinárov
Iránske úrady päť mesiacov pred prezidentskými voľbami zatkli jedenásť novinárov pre obvinenia z údajnej spolupráce s perzsky vysielajúcimi mediálnymi organizáciami v zahraničí. Zatýkanie je súčasťou veľkého záťahu na médiá, ktorý preukázal, že Irán má nulovú toleranciu voči tým, ktorí spolupracujú s disidentskými médiami či pobočkami považovanými za „nepriateľské“ a „protirevolučné“.
26. 1. IRAK – Parlament obmedzil mandát premiéra Málíkiho
Iracký parlament prijal zákon, ktorý má zabrániť šiitskému premiérovi Núrímu Málíkimu, aby stál na čele vlády aj v treťom funkčnom období. Návrh zákona, obmedzujúci dĺžku mandátov trojice najvyšších ústavných činiteľov, presadili sunnitské a kurdské strany za podpory viacerých poslancov z Málikího vlastnej šiitskej koalície. Málikího stúpenci avizovali, že legislatívu napadnú súdnou cestou pre jej údajnú protizákonnosť. Do platnosti bude môcť vstúpiť, len ak ju podpíše prezident Džalál Talabání.
24. 1. GAZA – Stovky tínedžerov absolvovali výcvik Hamasu
Viac ako 3 000 palestínskych tínedžerov absolvovalo prvý stredoškolský vojenský výcvikový program teroristického hnutia Hamas v pásme Gazy. Program Mládež je voliteľný. Nachádza sa v ponuke každej strednej školy v Gaze. na prvom kurze, ktorý sa začal v septembri, sa zúčastnilo 3600 ľudí. Každý týždeň bol jeden hodinový tréning. Študenti na ňom zlaňovali po budovách, skákali cez prekážky a plazili sa pod ostnatým drôtom. Najstarší študenti sa tiež učili používať ľahké zbrane, kým mladší trénovali s drevenými puškami. Hamas má v pláne vytvoriť riadnu vojenskú akadémiu, ktorá by mala byť otvorená v septembri 2013. Podľa slov palestínskeho premiéra v Gaze, Ismaela Haníju, kurz by mal pripraviť deti na „fázu oslobodzovania Palestíny“.
Otázkou zostáva ako sa k podobnej iniciatíve postaví UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe), ktorá v Gaze zriaďuje 245 škôl s viac ako 225 000 študentmi a či ľudsko-právne organizácie chrániace práva a zdravý vývoj detí.
„Môj veliteľ ma naučil hodnotu odvahy, sebaobetovania a lásky k džihádu, rovnako ako niektoré bojové taktiky,“ povedal 15-ročný študent, ktorý sa zúčastnil výcviku.
23. 1. – 25. 1. IRAK – Sektárske násilie graduje
Najmenej 35 ľudí prišlo o život pri samovražednom bombovom útoku v šíitskej mešite na severe Iraku. K útoku došlo v prevažne nábožensky i etnicky zmiešanom meste Túz Chúrmátú, ktoré leží približne 175 kilometrov severne od Bagdadu. Atentátnik sa odpálil v mešite počas pohrebného obradu.
Päť protestujúcich bolo zabitých v zrážkach s vojakmi v meste Fallúdža, ktoré leží 60 kilometrov západne od Bagdadu. Demonštranti hádzali kamene do vojakov, ktorí spustili paľbu, pričom zranili ďalších 20 osôb. Ide o najhoršie násilie odvtedy, čo sunnitskí protestujúci vyšli koncom decembra 2012 do ulíc demonštrovať proti vláde al-Málíkiho. Protestujúci žiadajú od al-Málíkiho, aby novelizoval protiteroristické zákony a zrušil zákaz pre členov bývalej vládnej strany Baas zastávať verejné úrady, čo je podľa demonštrantov namierené proti sunnitom. Žiadajú tiež prepustenie desaťtisícov sunnitských väzňov.
22. 1. IZRAEL – Parlamentné voľby
V Izraeli sa konali predčasné voľby do 19. Knessetu, ktoré vyhrala spoločná kandidátka pravicových politických strán Likud – Bejtejnu Izrael, ktorú vedie premiér Benjamín Netanjahu. Získala 31 mandátov v 120 člennom parlamente, čo je však značne menej ako sa pôvodne očakávalo, hoci posledné prieskumy podobné číslo naznačovali. Druhé miesto (19 kresiel) patrilo celkom novej centristickej strane Ješ Atid (Existuje budúcnosť) vedenej bývalým novinárom Jairom Lapidom. Na treťom mieste so ziskom 15 mandátov bola opozičná stredo-ľavá Strana práce so Šeli Jachimovičovou v čele. Ďalšia pozícia (12 mandátov) patrila nacionalistickej strane Židovský domov s predsedom Naftali Bennettom. Piate a šieste miesto patrilo náboženským stranám, a teda ultraortodoxnej strane sefardských Židov Šas (Združenie sefardských strážcov Tóry), ktorá získala 12 kresiel, respektíve aliancii dvoch aškenázskych ultraortodoxných strán Zjednotený judaizmus Tóry (7 mandátov). Bývalá ministerka zahraničných vecí Cipi Livniová so svojou kandidátkou Ha-Tnu’a (Hnutie) obsadí v Knessete 6 poslaneckých mandátov. Ľavicová strana Merec získala tiež 6 kresiel a 11 získali tri arabské politické strány (Zjednotená arabská kandidátka – Taal, Balad a Chadaš). Posledné dvanáste miesto patrilo cetristickej Kadime pod vedením Šaula Mofaza, ktorá v parlamente obsadí len dva mandáty. Volebná účasť bola 66,4%, čo je najviac od roku 1999.
Po oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb vyberie prezident Šimon Peres kandidáta, ktorý by mal byť schopný zostaviť vládu. Najpravdepodobnejším kandidátom na zostavenie vlády je doterajší premiér Benjamin „Bibi“ Netanjahu, hoci má izraelská pravica v parlamente veľmi tesnú a krehkú väčšinu (61 mandátov). Bibi začal neoficiálne koaličné rokovania s lídrami parlamentných strán prakticky ešte v deň volieb. Zostavenie vlády však nebude – vzhľadom na rozloženie síl v Knessete – jednoduchá úloha.
16. – 19. 1. ALŽÍRSKO – Rukojemnícka dráma v plynárenskom komplexe Tigantourine
Štvordňová kríza sa začala ráno 16. januára, keď viac ako 40 militantov napojených na al-Káidu (konkrétne má ísť o teroristickú skupinu zvanú ako Katibat al-Mulasamín [Brigáda maskovaných] a jej elitnú jednotku al-Mua’qi’oon Biddam [Tí, ktorí sa podpisujú krvou] vedenú veteránom z afganskej a alžírskej občianskej vojny – Mochtárom Belmochtárom, známym tiež ako Chalíd Abú al-Abbás; skupina sa minulý rok oddelila od al-Káidy v islamskom Maghrebe, ale kontakty na vedenie „centrálnej“ al-Káidy neprerušila) zaútočilo na dva autobusy prepravujúce pracovníkov plynárenského komplexu Tigantourine, neďaleko mesta Ajn Aménas, ležiaceho blízko líbyjských hraníc. Zariadenie je spoločne prevádzkované britskou spoločnosťou BP, nórskou Statoil a alžírskou štátnou spoločnosťou Sonatrach. Útočníci sa do Alžírska dostali z Líbye a Mali. V zajatí držali viac ako 800 ľudí, pričom 132 z nich boli zahraniční pracovníci.
Podľa vyhlásení ozbrojencov má byť útok odplatou za to, že Alžírsko podporuje (otvorenie vzdušného priestoru pre francúzske stíhačky) vojenskú intervenciu Francúzska proti islamistom v Mali. Militanti požadovali ukončenie francúzskej vojenskej operácie (Serval) v Mali, bezpečné opustenie Alžírska s niekoľkými rukojemníkmi a prepustenie niekoľkých islamistov držaných v alžírskych väzniciach. Alžírska vláda však odmietla akúkoľvek komunikáciu s teroristami. Mnohí experti upozornili, že celá teroristická operácia bola veľmi dobre pripravená na to, aby mohla byť spontánnou reakciou na intervenciu, ktorá sa začala koncom predminulého týždňa. Podľa nich bol útok vopred pripravovaný a Belmochtár len čakal na vhodný okamih, kedy bal akcii zelenú. Jeho cieľom je internacionalizovať konflikt s nemoslimami a stať sa hlavou globálneho džihádu.
17. januára sa alžírska armáda neúspešne pokúsila o vyslobodzovaciu akciu, ktorú odštartovala bez akýkoľvek konzultácií s inými krajinami. Počas bojov však zomrelo asi 34 rukojemníkov, ktorí boli militantnými islamistami používaní aj ako ľudské štíty a 15 únoscov. Alžírsko sa za túto akciu stalo terčom kritiky viacerých západných politických predstaviteľov. Drámu v saharskej púšti ukončila akcia alžírskych špeciálnych síl 19. Januára. Čísla počtu obetí nie sú doposiaľ presné a rôzne zdroje uvádzajú odlišné údaje. No počet obetí sa odhaduje na najmenej 81 osôb, vrátane minimálne 29 teroristov. Ďalších 6 teroristov sa podarilo zadržať. Medzi nimi má byť aj Egypťan, ktorý bol údajné zapojený aj do útoku na americký konzulát v líbyjskom Benghází v septembri 2012.
Rukojemnícka dráma vyvolala pochybnosti, či je Alžírsko ako člen OPEC schopné chrániť energetické zdroje ako aj zahraničných pracovníkov pôsobiacich v krajine. Skupina islamských radikálov, ktorá stojí za únosom desiatok ľudí v Alžírsku, oznámila, že plánuje ďalšie podobné akcie. Zároveň varovala Alžírčanov, aby sa držali ďalej od prevádzok zahraničných spoločností pôsobiacich v krajine.
16. 1. IRAK – Séria bombových útokov zasiahla iracké mesto Kirkúk
Vlna teroristických útokov zabila v Iraku takmer 30 ľudí a zranila stovky, ide tak o najkrvavejší deň za posledné dva týždne. Dve autá explodovali v etnicky zmiešanom meste Kirkúk pri sídle Kurdskej demokratickej strany. Počet obetí bol 19 a okolo 200 ranených. Na ďalšom mieste v blízkosti objektu používaného kurdskými bezpečnostnými silami sa odpálil aj samovražedný útočník, ktorí zabil najmenej štyroch ľudí. Cieľom útoku však mal byť úrad Masúda Bazániho, prezidenta semiautonómneho kurdského regiónu. Iný samovražedný útočník v automobile explodoval neďaleko sídla Vlasteneckej únie Kurdistanu irackého prezidenta Ďzalala Talabáního. Útok si vyžiadal dve obete a asi 30 zranil. Etnicko-náboženské násilie sa v spornom regióne zvýšilo potom, čo došlo ku konfrontácii irackých vojsk s kurdskými milíciami. Vojsko tam vyslal premiér Núrí al-Málíki v snahe konsolidovať bezpečnosť oblasti. Útoky v Kirkúku prišli deň po tom čo bol sunnitský člen parlamentu Efan al-Essawi, zabitý samovražedným útočníkom v provincii Anbar. Irak prechádza hlbokou politickou krízou a v poslednej dobe intenzívnejú demonštrácie proti súčasnému premiérovi, ktorí čelí obvineniam z marginalizácie sunnitov.
15. 1. SAUDSKÁ ARÁBIA – Egyptský právnik dostal 5 rokov a 300 rán bičom
Egypťan a ľudsko-právny aktivista, Ahmed al-Gizawi, bol saudskoarabským súdom odsúdený na 5-ročné väzenie a 300 rán bičom za údajné pašovanie drog. Gizawi bol v apríli 2012 zatknutý s viac ako 20 000 tabletkami proti úzkosti (Xanax), ktoré sú v Saudskej Arábii zakázané. Podľa obhajcov však ide o odvetu zo strany Saudskej Arábie, nakoľko Gizawi podal na káhirskom súde žalobu proti saudskoarabskému kráľovi Abdalláhovi ibn Abd al-Azízovi v mene egyptských občanov držaných bez obvinení v saudských väzeniach. Zatknutie vyvolalo mohutné protesty po Egypte, najmä pred saudskoarabskou ambasádou v Káhire a celý prípad spôsobil diplomatickú roztržku medzi obomi krajinami. Saudská Arábia dokonca odvolala svojho veľvyslanca v Egypte. Ide tak o najväčšiu krízu od prerušenia vzťahov v roku 1979, kedy Egypt podpísal mierovú zmluvu s Izraelom. K ich obnoveniu došlo v roku 1987.
14. 1. TUNISKO – Protesty proti islamistickej vláde
V Tunise sa na druhé výročie pádu dlhoročného autoritatívneho režimu prezidenta bin Alího konali demonštrácie proti islamistami vedenej vláde (hnutia an-Nahda, Strana obnovy). Medzi protestujúcimi boli najmä nespokojní a sklamaní sekulárni Tunisania. Novej exekutíve sa totiž nedarí znížiť vysokú nezamestnanosť a obnoviť bezpečnosť a stabilitu. Násilie sa premieta aj do politiky a opozícia varuje pred vzostupom militantných náboženských skupín (napr. Leagues for the Protection of the Revolution), ktoré majú údajne napojenie na súčasnú vládu a sú využívané na zastrašovanie či likvidáciu politických oponentov.
11. 1. BLÍZKY VÝCHOD – Región Blízkeho východu postihla najhoršia búrka za posledných 20 rokov
Podľa meteorológov zasiahla areál Blízkeho východu jedna z najhorších búrok za posledné desaťročia. Po niekoľkých dňoch vytrvalého dažďa a mohutného vetra bol región pokrytý snehom. Živel si vyžiadal osem ľudských životov, spôsobil škody za milióny dolárov, bez elektrického prúdu nechal niektoré časti Libanonu, Izraela, Jordánska a Palestínskej národnej autonómie a ochromil turecký Istanbul. Prudké dažde zničil úrodu, domy a elektrickú infraštruktúru v Libanone. Pre oblasť zriedkavé sneženie spôsobilo uzavretie hlavných cestných dopravných trás a na niektorých miestach aj smrteľné záplavy. Rovnako ochromená bola aj doprava cez Suezský prieplav a počasie si vynútilo aj uzavretie niekoľkých prístavov. Viac ako 500 Palestínčanov na Západnom brehu (Judsko a Samária) bolo zranených a približne 400 domov bolo zaplavených. Tieto nepriaznivé podmienky zasiahli aj vojnou sužovaných obyvateľov Sýrie, ako aj asi 50 000 utečencov v tábore Zaatari v Jordánsku.
10. 1. Hamas a Fatah sa dohodli na plnení dohody o prímerí
Palestínske hnutia Hamas a Fatah sa dohodli počas rozhovorov v egyptskej Káhire na realizácii dohody o zmierení, aj keď nie je jasné, či sa nedohodli len na ďalších rokovaniach. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás zo „sekulárneho“ hnutia Fatah a Chálid Mašál z „islamistického“ Hamasu sa stretli prvýkrát po roku, aby prediskutovali, ako implementovať ich dohodu z roku 2011, no ešte predtým sa obaja stretli separátne s egyptským prezidentom Mohammedom Morsím. Spory medzi palestínskymi politickými frakciami sa nedarí urovnať napriek opakovaným rozhovorom sprostredkovaným egyptskými vyjednávačmi. Strany sa nevedia dohodnúť najmä v otázke uznania Izraela, požívania násilia v boji proti Izraelu a vzájomného zatýkania členov frakcií. Stretnutie frakcií, na ktorom by mal byť vytvorený harmonogram na implementáciu dohody je údajne naplánované na prvý februárový týždeň.
9. 1. SPOJENÉ ARABSKÉ EMIRÁTY – Al-Káida v Emirátoch
Podľa šéfa SAE polície majú členovia zadržanej militantnej bunky napojenie na jemenskú al-Káidu respektíve al-Káidu Arabského polostrova. Militanti boli zadržaní v decembri 2012 počas spoločnej protiteroristickej operácie SAE a Saudskej Arábie. Šéf polície dodal, že bunka plánovala teroristické úroky na rôzne ciele v SAE, Saudskej Arábii a v iných krajinách Arabského polostrova. SAE doteraz unikajú pred veľkým teroristickým útokom na ich území, avšak podľa spravodajských služieb sa môže situácia čoskoro zmeniť.
8. 1. Finančné urovnanie s väzňami z Abú Ghrajb
Americký kontraktor (Engility Holdings Inc.), ktorý bol najatý americkou armádou za účelom tlmočenia pri vypočúvaní zadržaných v irackej väznici Abú Ghrajb, bude musieť zaplatiť viac ako 5 miliónov USD niekoľkým desiatkam obetiam mučenia a neľudského zachádzania. Ide o prvý takýto úspešný prípad v rámci vojny v Iraku, kedy kontraktor musí platiť vysoké odškodné.
7. 1. BAHRAJN – Potvrdenie trestov pre 13 aktivistov
Bahrajnský najvyšší súd potvrdil tresty pre trinástich aktivistov, za ich úlohu v protivládnych protestoch z februára 2011. Tieto tresty (rozpätie je od 5 rokov až doživotie) boli pôvodne vydané vojenským súdom v júni 2011 a potvrdené odvolávacím súdom v septembri 2012. Rozhodnutie je konečné, bez ďalšej možnosti na odvolanie. Pôvodne súdili 20 ľudí, ale sedem z nich bolo odsúdených v neprítomnosti a buď opustili krajinu alebo zostávajú v úkrytoch. Jedným z hlavných obvinení proti aktivistom bolo „vytvorenie teroristickej skupiny s cieľom zvrhnúť vládu“, avšak aktivisti argumentujú, že sa snažili o demokratické reformy Bahrajnu. Opozícia a ľudsko-právni aktivisti rozhodnutie súdu odsúdili.
5. – 6. 1. PNA – Palestínska národná autonómia zmenila svoj názov
Predseda Palestínskej národnej autonómie Mahmúd Abbás podpísal 3. januára dekréty, ktorými zmenil názov PNA na „Štát Palestína“. Nový názov bude používaný na všetkých oficiálnych označeniach a vo všetkých úradných listinách. Abbásovo rozhodnutie je prvé konkrétne, aj keď symbolickou reakciou uznania „palestínskej štátnosti“ zo strany Valného zhromaždenia OSN 29. novembra 2012. Prvý dekrét teda zmenil názov, druhý vyhlásil oficiálny znak, vlajku a názov palestínskeho štátu. Tretí dekrét zriaďuje zvláštnu civilnú medailu a vojenský rád, ako aj pamätné poštové pečatidlo ku príležitosti povýšenia statusu v OSN. Už deň predtým Abbás nariadil, aby sa rovnako premenovali aj zahraničné misie PNA v zahraničí.
4. 1. IRAK – Bombové útoky na pútnikov
Približne 32 šiitských pútnikov zahynulo v bombových útokoch, ktoré sa odohrali v Iraku. Jedna bomba v aute explodovala na autobusovej zástavke v meste Musajíb, pričom zabila 28 pútnikov a ďalších 60 zranila. Zjavnými cieľmi boli pútnici vracajúci sa z posvätného mesta Karbala, kde slávili sviatok arbaín a pripomínali si tak mučenícku smrť imám Husajna, vnuka proroka Mohammeda. Druhá nálož explodovala na okraji cesty a usmrtila štyroch ľudí, ktorí sa nachádzali v minibuse pre pútnikov. Žiadna skupina sa neprihlásila k zodpovednosti za útok. Počas uplynulých týždňov v Iraku opäť vzrástlo sektárske napätie, keď sunniti začali protestovať proti dominantne šiitskej vláde vedenej premiérom Núrím al-Málíkim. Demonštranti obviňujú Málíkiho z pokusov monopolizovať moc a marginalizovať sunnitských politických predstaviteľov pre provinčnými voľbami, ktoré sú naplánované na jar. Protesty začali po minulo-mesačnej razii domu a úradu sunnitského ministra financií Rafieho al-Issáwiho a zatknutiu jeho desiatich ochrankárov.
3. 1. KATAR – Al-Džazíra odkúpila káblovú televíziu od Ala Gora
Panarabská televízia al-Džazíra sa chce presadiť na americkom trhu, a preto odkúpila káblovú televíziu bývalého amerického viceprezidenta Ala Gora Current TV. Nová televízia sa bude volať al-Džazíra Amerika a môže ju sledovať 40 miliónov amerických domácností, pričom polovica jej programu by sa mala venovať domácemu spravodajstvu zo Spojených štátov. Mediálni analytici tvrdia, že al-Džazíra Amerika to nebude mať ľahké. Napriek tomu, že predsudky voči arabskej televízii s globálnym významom sú menšie ako pre pár rokmi, stále existujú. V minulosti najala niekoľko amerických novinárov, ktorí ju však opustili pre sústavný tlak a nepriateľské postoje verejnosti. Medzitým získala väčší rešpekt v mediálnych kruhoch a jej novinári dostali niekoľko uznávaných cien. Televízia vysiela z Kataru, je financovaná tamojšou vládou, teda emirovou rodinou. Podľa niektorých kritikov možno očakávať rozšírenie antiizraelskej a antisemitskej propagandy do americkej spoločnosti.
1. 1. PÁSMO GAZA – Izrael a Egypt zmiernili obmedzenia na dovoz stavebného materiálu
Židovský štát umožní dovoz stavebného materiálu pre palestínsky súkromný sektor v pásme Gaza. Tento zákaz bol platný od leta 2007, kedy sa územia zmocnil Hamas, ktorý je USA, EÚ a Izraelom považovaný za teroristickú organizáciu. Jeruzalem sa obával zneužívania materiálu na budovanie opevnení a výrobu zbraní použitých na útoky proti jeho civilistom. Dodávky piesku a cementu prúdia (20 kamiónov denne, 5x do týždňa) na toto palestínske územie ako výsledok prímeria ukončujúceho novembrový konflikt (operácia Oblačný stĺp) medzi Izraelom a teroristickými skupinami v Gaze. Podobne ako Izrael, aj Egypt povolí denne dovoz 1 400 ton (neskôr sa to ma zvýšiť na 4 000 ton) piesku zaplateného Katarom. Stavebný materiál potrebný na humanitárne účely smeroval do Gazy už od roku 2009.
