Pobrežie Slonoviny, západoafrický štát ležiaci na pobreží Guinejského zálivu, doposiaľ aktivitám povstalcov odoláva. Čo stojí za týmto relatívnym úspechom a akú rolu v tomto boji zohráva medzinárodné spoločenstvo?

Súčasnú bezpečnostnú situáciu v oblasti tzv. sahelského pásma a Guinejského zálivu formovalo pôsobenie džihádistických povstaleckých skupín. [1] Kľúčovým rokom poslednej dekády bol rok 2012, kedy sa konflikt zo severného Mali presunul najprv do centrálnej oblasti krajiny a potom ďalej do Burkiny Faso a Nigeru. [2] Ostatné štáty Guinejského zálivu, vrátane Pobrežia Slonoviny, tejto hrozbe tiež čelia.

Najaktívnejšou povstaleckou skupinou z hľadiska počtu a územného rozsahu vykonaných útokov voči civilnému obyvateľstvu a štátnej moci je v tomto regióne Nusrat al-Islam (JNIM), salafistická skupina napojená na al-Káidu. [3] V oblasti pôsobia aj iné skupiny, no týmto sa doposiaľ nepodarilo preniknúť cez severné hranice Pobrežia Slonoviny.

Pásmo Sahelu ako zdroj regionálnej nestability na západe afrického kontinentu

Štáty, z ktorých sa povstalecké skupiny postupne rozšírili do okolia, teda Burkina Faso, Mali a Niger, sa počas ich éry samostatnosti vyznačujú predispozíciou k nestabilným vládam a protizákonnému prevzatiu moci. [4] Od roku 2021 vo všetkých troch krajinách prebehli úspešné pokusy o štátny prevrat, po ktorých sa moci ujali vojenské junty. [5] Armádni dôstojníci Burkiny Faso uviedli, že k zvrhnutiu vlády ich viedla najmä dlhodobo nízka podpora ozbrojených síl zo strany štátu v boji proti povstalcom a frustrácia z celkovej bezpečnostnej situácie. [4]

Hoci so svojimi severnými susedmi zdieľa mnohé bezpečnostné výzvy, Pobrežie Slonoviny nebolo vystavené rovnakej intenzite povstaleckých útokov. [6] Prvý vysoko-profilový útok sa tu odohral v marci 2016, keď juhovýchodne od Abidžanu na pobrežnom letovisku v Grand-Bassame zaútočilo severoafrické krídlo al-Káidy, prostredníctvom salafistického zoskupenia al-Káida v islamskom Maghrebe (AQIM). [7] Toto zoskupenie sa o vyše rok neskôr vyvinulo práve do spomínanej Nusrat al-Islam (JNIM). [3]

Podľa analýzy projektu ACLED sa JNIM v rámci viac profesionalizovanej štruktúry vyprofiloval v pomerne sofistikovaný subjekt, ktorý vykazuje vysokú mieru „strategickej koherentnosti.“ [3] Svoje ideologické ciele presadzuje prostredníctvom tzv. vidieckeho džihádu. Znamená to, že podstatnú časť svojich aktivít vyvíja mimo mestských centier, ktorých ovládnutie je pre vyššiu úroveň poskytovania verejných služieb a vyššiu prítomnosť štátnych silových zložiek pre neštátnych aktérov náročné. [2] Povstalecké skupiny sa tak usilujú o vyhnanie zahraničných vojenských jednotiek zo západného Sahelu. Takýmto krokom by povstalci mohli výrazne oslabiť medzinárodné spoločenstvo v jeho boji proti terorizmu.

Bezpečnostná situácia a politická stabilita v Pobreží Slonoviny

Medzi rokmi 2020 a 2021 došlo v severných oblastiach Pobrežia Slonoviny Savanes a Zanzan k opakovaným útokom so stratami na ľudských životoch. Útoky skupiny JNIM sa sústredili obzvlášť na ciele vojenskej infraštruktúry, predovšetkým na vojenské posty, ktoré centrálna vláda na týchto miestach zriadila v očakávaní preliatia sa náboženského terorizmu zo susediacej Burkiny Faso. Celkovo došlo v tomto dvojročnom období približne k desiatim útokom na príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zložiek Pobrežia Slonoviny. [6] [8] (*Pozn.: O prvom zo série týchto útokov informoval aj portál Security Outlines na svojej stránke) [9]

Štátna moc v Pobreží Slonoviny však nečelí zásadným výzvam voči územnej celistvosti od džihádistických skupín, a to najmä pre rozsiahlu prítomnosť štátnych silových zložiek. [10] Kontext mocensko-politických výziev voči centrálnej vláde v Abidžane nepochybne dopĺňa problematika pirátstva a ozbrojených lúpeží na mori. Zločinecké skupiny pôsobiace na mori zvyčajne nie sú súčasťou väčších, organizovaných celkov. Navyše, v uplynulých pár rokoch táto hrozba strácala na význame, obzvlášť v bezprostrednej blízkosti Pobrežia Slonoviny. Ťažisko činnosti námorného pirátstva sa presunulo juhovýchodnejšie do vôd štátov Kamerun, Gabon či Angola. [11] Postupný útlm námorného pirátstva vo vodách Pobrežia Slonoviny umožňuje tamojším bezpečnostným zložkám sústrediť svoju pozornosť a sily na boj proti džihádistickým skupinám na pevnine.

Héni Nsaibia z projektu ACLED navyše poukazuje na vyššiu mieru flexibility bezpečnostných zložiek Pobrežia Slonoviny pri adaptácii sa na bojovú taktiku členov skupiny JNIM, vďaka ktorej ostala frekvencia džihádistických útokov v tejto krajiny pomerne nízka. [12] Dôkazom toho je aj skutočnosť, že vyše mesiac po útoku v Kafolo z júna 2020 Rada ministrov v Abidžane schválila vytýčenie operatívnej vojenskej zóny v pohraničnej oblasti pre jednoduchšie krízové riadenie v prípade nasledujúcich útokov. [13] Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány v Burkine Faso a Mali neboli a nie sú schopné na hrozby reagovať podobne pohotovo. [12]

Ako vyzdvihol John Campbell z amerického zahranično-politického think-tanku Council on Foreign Relations (CFR), z frankofónnych krajín regiónu západnej Afriky patrí Pobrežie Slonoviny medzi tie s najviac rozvinutou sieťou dopravnej infraštruktúry. [14] Od stabilizácie vnútro-politickej situácie po roku 2011 navyše ťažilo z rozvoja služieb v cestovnom ruchu a stalo sa podľa údajov Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) najnavštevovanejšou krajinou kontinentálnej západnej Afriky. [15] Prvenstvo v regióne si zachováva aj v indikátore výšky HDP na obyvateľa – k roku 2023 na úrovni asi 7 800 USD na osobu – pričom je jednou z najbohatších krajín frankofónnej Afriky. [16]

Toto všetko sú indikátory, ktoré Pobrežie Slonoviny aspoň papierovo systematicky odlišujú od zvyšku frankofónnych krajín v jeho susedstve (najmä Burkina Faso, Mali a Niger) vo vzťahu k jeho schopnosti čeliť výzvam voči územnej celistvosti od neštátnych aktérov.

Systémové faktory boja proti džihádistickému povstalectvu v krajinách západnej Afriky

Po roku 2021 hrozba ozbrojených útokov džihádistických povstaleckých skupín na ciele v Pobreží Slonoviny ustúpila, pričom za viac než dva a pol uplynulého roka tento štát nezaznamenal žiaden prípad nábožensky motivovaného teroristického útoku. [10] Je možné predpokladať, že kroky Pobrežia Slonoviny pre zaistenie bezpečnosti fungujú na základe toho, že sa systematicky odlišujú od reakcie štátov ako Burkina Faso, Mali a Niger, kde sa povstalcom darí prenikať do verejného života.

Výskumný pracovník projektu ACLED Héni Nsaibia opisuje, že nosná stratégia džihádistickej skupiny JNIM spočíva vo využití spoločenského napätia medzi príslušníkmi rôznych etnických skupín, ktoré často zaujímajú rôzne socio-ekonomické postavenie v spoločnosti. [3] [6] Prvým faktorom je preto eliminácia napätia pozdĺž etnických línií, ak takéto napätie v spoločnosti vzniká.

Matthias Basedau, riaditeľ centra pre africké štúdie na nemeckom výskumnom inštitúte GIGA, uvádza, že možnosť riešenia povstalectva pozostáva z tvorby takých verejných politík, ktoré zmenšujú socio-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými časťami obyvateľstva. [17] Druhým faktorom je preto schopnosť eliminácie spoločenských rozdielov cez vhodné nástroje verejnej (napr. sociálnej) politiky.

Ďalej dodáva, že stabilizácia bezpečnostnej situácie v štátoch západnej Afriky by mala byť sprevádzaná profesionalizáciou ozbrojených síl dotknutých krajín. V spoločnosti by mali byť vytvorené také politické podmienky, aby sa profesionálne vojsko vyhýbalo aktívnej participácii v politike a pôsobilo popri demokraticky zvolenej vláde. To znamená aj potrebu zakotvenia úlohy armády v ústave takým spôsobom, aby sa právomoci príslušníkov armády nezlučovali s funkciou výkonnej moci. [17] Tretím faktorom je teda miera profesionality ozbrojených síl a ich ne-participácia v politickom živote.

Prehľad krokov centrálnej vlády v Pobreží Slonoviny na obmedzenie rozšírenia povstaleckých skupín

Centrálna vláda Pobrežia Slonoviny sa pri boji proti povstalectvu v severných oblastiach krajiny riadi predovšetkým dvoma strategickými dokumentmi pre oblasť bezpečnostnej politiky a sociálnej a rozvojovej politiky. Týmito dokumentmi sú Národný rozvojový plán pre roky 2021 až 2025 a zoznam priorít sociálnej politiky pre roky 2022 až 2024. [18] [19]

William Assanavo z afrického Inštitútu pre bezpečnostné štúdie (ISS) skonštatoval, že cieľom vlády v Abidžane je zamedziť tomu, aby komunity z pohraničných oblastí nadobudli dojem, že štát zanedbáva poskytovanie verejných služieb v ich regióne. [20] V súlade s akčným plánom Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) na boj proti terorizmu pre roky 2020 až 2024 vybudovalo Pobrežie Slonoviny vojenské základne pri hraniciach s Burkinou Faso, do ktorých boli priamo nasadení príslušníci ozbrojených síl. Celkový počet vojakov trvalo nasadených do oblasti dosahuje 2 500. Jedna zo základní stojí priamo v meste Kafolo, ktoré sa pred štyrmi rokmi stalo terčom útoku zo strany JNIM. [10]

Kľúčovou pre severné oblasti Savanes a Zanzan sú vládne investície do miestnej infraštruktúry pozostávajúce z elektrifikácie miestnych obcí. V roku 2022 tak vyše 78-tisíc koncových spotrebiteľov mohlo ťažiť zo zavedenia elektrickej siete v oblasti s najnižšou mierou prístupu k verejným službám. Prevažná časť tejto investície bola zafinancovaná z pôžičky pre vládu Pobrežia Slonoviny vo výške 8,2 milióna USD. Prostriedky uvoľnila k dispozícii Africká rozvojová banka cez finančný nástroj Fond pre rozvoj Afriky. [21]

Okrem toho v decembri 2022 trestný súd so sídlom v mestskej štvrti Abidjan-Plateau odsúdil na doživotie 11 obžalovaných, mnohých v neprítomnosti, za spolupodieľanie sa na teroristickom útoku na letovisko v Grand-Bassame v marci 2016. Všetci obžalovaní boli príslušníkmi zoskupenia al-Káida v islamskom Maghrebe (AQIM), jedného z predchodcov JNIM. Znamená to, že súdnictvo je ďalším faktorom pôsobiacim voči džihádistickým skupinám, keďže existuje precedens právoplatného odsúdenia za túto činnosť. [22]

Cesta napred: výzvy a body zlomu

V budúcnosti bude pre Pobrežie Slonoviny kľúčové, ako bude zvládať vzrastajúci nápor na štátne služby v oblasti sociálnej pomoci a podpory utečencom. Tých totiž vzhľadom na kritickú humanitárnu situáciu v susednej Burkine Faso v krajine pribúda, pričom sa sústreďujú prevažne na chudobnejšom severe krajiny. Úrad humanitárnej pomoci Európskej komisie (ECHO) uvádza, že k marcu 2024 sa v severných regiónoch Pobrežia Slonoviny nachádza približne 50-tisíc štátnych príslušníkov Burkiny Faso, ktorí sú žiadateľmi o azyl. [23]

ECHO odhaduje, že vyše 6,3 milióna osôb v Burkine Faso potrebuje humanitárnu pomoc, a že počet vnútorne vysídlených osôb stúpol v roku 2023 na 2 milióny. [24] Pre mnohé vysídlené osoby sa môže Pobrežie Slonoviny stať atraktívnou destináciou vzhľadom na jazykovú blízkosť, stabilnejší hospodársky vývoj a prítomnosť už veľkej burkinskej komunity. Burkinčania tvoria viac než 60 % zo všetkých cudzích štátnych príslušníkov v krajine; v roku 2021 ich tu žilo približne 3,9 milióna. [25]

Problémom pri vysokej miere migrácie z Burkiny Faso by mohol byť vznik napätia medzi domácim obyvateľstvom a prisťahovalcami. Prítomnosť napätia medzi rozličnými etnickými skupinami JNIM často používa na oslabenie štátnej moci. V prípade prisťahovaleckého obyvateľstva ide o Fulbov – z radov ktorých často vzchádzajú džihádistickí povstalci naprieč Burkinou Faso. Títo ľudia sú často pastiermi, no možnosť na zabezpečenie živobytia je tu pre nich obmedzená, nakoľko pastviny sa nachádzajú v južnejších a západnejších regiónoch Pobrežia Slonoviny. [10] Za väčšinu hospodárskej aktivity krajiny je zodpovedné hlavné mesto (vyše 80 %), pracovné príležitosti v mieste pobytu prisťahovaleckých skupín sú obmedzené. Môže to znamenať predispozíciu k vstupu do pracovnej činnosti v tieňovej ekonomike – ktorá v súčasnosti tvorí asi 50 % z HDP. [26]

Ďalším nástrojom, ktorý má centrálna vláda k dispozícii, je v roku 2022 zahájený projekt Sociálnej kohézie pre severné regióny Guinejského zálivu (COSO). Spolupodieľajú sa na ňom štáty Benin, Ghana, Pobrežie Slonoviny a Togo. Projekt prináša práve do regiónov najviac postihnutých dopadmi humanitárnej krízy v susednej Burkine Faso investície napr. do lekárenských zariadení, škôl či studní. Celková výška dostupných prostriedkov pre regióny severného Pobrežia Slonoviny Bagoué, Bounkani, Tchologo a Poro dosahuje zhruba 130 miliónov eur. [27]

Pôsobenie cudzích štátnych a pro-štátnych aktérov v regióne

Medzinárodné spoločenstvo začalo vnímať nábožensky motivovaný terorizmus ako globálny faktor nestability ešte pred začiatkom bezpečnostnej krízy v okolí pásma Sahelu. Počas roka 2013 začala v Mali pôsobiť stabilizačná misia OSN, ktorej cieľom bolo zabrániť rozšíreniu povstaleckých skupín do ostatných častí krajiny. V rámci misie rozsiahlo participovalo práve aj Pobrežie Slonoviny, a to vyše 850 príslušníkmi ozbrojených síl a polície. Malijská vojenská junta však po desiatich rokoch požadovala okamžité ukončenie misie, v nadväznosti na čo bolo zahájené stiahnutie personálu misie postupne počas roka 2023. [28]

Boli to práve západné krajiny a predovšetkým Francúzsko, ktoré pôsobili v oblasti s vojenskou prítomnosťou. Francúzsko, vtedy ešte na požiadanie malijskej vlády, viedlo vojenské operácie Serval a Barkhane, ktorých cieľom bolo vypudiť náboženský terorizmus z oblasti. [29]

Francúzsko

Francúzsko pokračuje v prehodnotení svojej role v regióne a znižuje tamojšiu priamu vojenskú prítomnosť. Bývalý minister obrany Francúzska Sebastien Lecornu vlani sľúbil Pobrežiu Slonoviny väčšiu vojenskú podporu pri boji proti terorizmu, avšak konkrétne kontúry budúcej spolupráce zatiaľ nie sú jasné. Naprieč krajinou momentálne slúži 950 príslušníkov francúzskych ozbrojených síl. Táto cifra má podľa údajov AFP v najbližšom období klesnúť na približne 100 vojakov. [30]

Francúzsko momentálne hľadá spôsoby, ako nastaviť svoje pôsobenie na západnom Saheli a v okolitých štátoch. Vo februári 2024 vymenoval francúzsky prezident Emmanuel Macron do funkcie zvláštneho vyslanca pre Afriku, Jean-Marie Bockela. Jeho úlohou je do júla 2024 vypracovať závery a odporúčania, ktoré majú tvoriť základ budúcej francúzskej vojenskej stratégie Francúzska vo vzťahu k Afrike. [31] (pozn.: v čase písania článku táto správa nebola zverejnená).

Spojené štáty americké

Spojené štáty sa angažujú z pozície tradičného zahraničného spojenca pre pobrežné štáty Guinejského zálivu. Špeciálne jednotky ozbrojených síl USA viedli v marci 2023 v Pobreží Slonoviny vojenské cvičenie so zástupcami národných armád regiónu (zo štátov Burkina Faso, Kamerun, Čad, Ghana, Líbya, Mauritánia, Niger, Nigéria, Senegal a Togo). [32] Cieľom bolo posilniť bojaschopnosť miestnych armád proti džihádistickému povstalectvu. Plukovník ozbrojených síl Spojených štátov Rob Zyla z Veliteľstva špeciálnych operácií v Afrike (SOCAFRICA) však prízvukoval, že USA nerozširuje tamojšiu zahraničnú operáciu z hľadiska počtu vojakov. Pôsobenie armády USA sa má naďalej sústrediť na spoločné vojenské cvičenia pod gesciou amerických špeciálnych vojenských jednotiek. [33]

Počas oficiálnej štátnej návštevy v Ghane v marci 2023 viceprezidentka USA Kamala Harris prisľúbila vládam Beninu, Ghany, Pobrežia Slonoviny a Toga balíček pomoci v boji proti bezpečnostným hrozbám a rozmachu ozbrojených povstalcov v celkovej výške 100 miliónov USD v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Dokopy Spojené štáty od roku 2022 za účelom asistencie vláde v Abidžane pri boji proti povstalectvu a dopadom bezpečnostnej krízy vynaložili prostriedky vo výške takmer 300 miliónov USD. [34] [35]

Čína

Čína dopĺňa portfólio významných štátnych aktérov v Pobreží Slonoviny a jeho bezprostrednom susedstve. Jej vzťahy s Abidžanom sa vyvíjajú najmä cez prizmu hospodárskej spolupráce a rozvoja miestnej dopravnej infraštruktúry. Celková výška čínskych investícií v Pobreží Slonoviny je odhadovaná na asi 7,5 miliardy USD. [36] Príkladom je výstavba námorného prístavu v meste Abidžan, ktorá bola ukončená v roku 2022 a financovaná z veľkej časti čínskou pôžičkou. [37]

V poslednom období sa zintenzívňuje miera spolupráce v obranných sektoroch obidvoch krajín. Pobrežie Slonoviny podpísalo v roku 2023 s čínskou štátnou spoločnosťou China North Industries Corporation (Norinco) zmluvu o dodaní 50 ozbrojených transportérov. [38]

Maroko

Spomedzi afrických krajín zastáva v boji proti rozšíreniu povstaleckých skupín a nestability najvýznamnejšiu rolu Maroko. [39] Sústreďuje sa predovšetkým na investície do rozvoja dopravnej siete. Marocká stavebná spoločnosť TGCC uspela tiež vo verejnej súťaži na výstavbu štyroch vojenských nemocníc v severných oblastiach Savanes a Zanzan. [10] [40]

Rusko a Wagnerova skupina

Rolu bezpečnostných zložiek štátu začala v mnohých prípadoch stretov národných vojsk s ozbrojenými povstalcami suplovať paramilitaristická skupina Wagner. Od roku 2023 začína byť Wagner po štrukturálnej stránke zbližovaná s ruskými ozbrojenými silami. V tom istom roku vzniklo na území afrických krajín zoskupenie Africa Corps (AC), ktorého jednotlivé zložky boli podrobené pod správu a kontrolu ruských spravodajských a vojenských štruktúr (GRU, FSB, SVR). Zoskupenie AC zriadilo v roku 2023 ruské ministerstvo obrany po spoločnom samite lídrov Ruska a viacerých afrických krajín v auguste 2023. Vznik AC diktovala z ruského pohľadu potreba nadviazať na predošlé vojenské aktivity Wagnerovej skupiny v Afrike po smrti jej bývalého šéfa Prigožina. AC tvorí špeciálnu organizačnú zložku v rámci ministerstva obrany a je oddelené od ozbrojených síl. [41]

Ruské ministerstvo obrany priamo riadi AC v súlade so strategickými prioritami obrannej a bezpečnostnej politiky Ruskej federácie. Na súlad činnosti zoskupenia s vládnymi prioritami dohliada námestník ministra obrany Junus-bek Jevrukov. Mnohí bezpečnostní analytici poukazujú na spojitosti medzi bývalými členmi Wagnerovej skupiny a zložením AC. Prvotný nábor do zoskupenia AC sa zameriaval na bývalých príslušníkov súkromných vojenských spoločností, ktorí mali predošlé bojové skúsenosti. V praxi tejto požiadavke najviac vyhovovali príslušníci Wagnerovej skupiny, ktorí tvoria približne polovicu všetkých síl v AC. Viacerým členom operatívnej zložky Wagnerovej skupiny boli pridelené pozície vojenských inštruktorov v rámci Ruskej národnej gardy Rosgvardija. [42] [43]

V Pobreží Slonoviny Rusko nemá priamu vojenskú prítomnosť. Podľa zistení Afrického centra pre strategické štúdie (ACSS), inštitúcie spadajúcej pod americký rezort obrany, však Moskva voči Abidžanu vedie cielenú a rozsiahlu dezinformačnú kampaň. Tá je namierená predovšetkým voči Francúzsku, ktoré bolo v oblasti počas minulého storočia koloniálnou mocnosťou a zachovalo si v nej do súčasnej doby pomerne vysokú prítomnosť vojsk. [44] [45]

Obraz vonkajšieho nepriateľa ako cesta k vojenskej junte

Pobrežie Slonoviny naďalej ťaží zo snáh medzinárodného spoločenstva o zamedzenie rozmachu nábožensky motivovaného terorizmu. Koordinuje svoje kroky prostredníctvom výmeny informácií, ľudského kapitálu a technologických zručností so zahraničnými partnermi (napr. štáty spoločenstva ECOWAS, Francúzsko, USA a Čína).

Doposiaľ sa darí Pobrežiu Slonoviny udržiavať situáciu s džihádistickými povstalcami pod kontrolou. Prostredníctvom zvýšenej vojenskej prítomnosti pozdĺž svojich severných hraníc a projektov výstavby dopravnej a technickej infraštruktúry na chudobnejšom severe udržuje aj v zaostalejších regiónoch dostatočne vysokú úroveň poskytovania verejných služieb. To sa doposiaľ preukázalo ako účinná stratégia, pretože problém s nábožensky motivovaným terorizmom má tendenciu vznikať práve tam, kde džihádistické skupiny čiastočne alebo úplne suplujú rolu štátu.

Je dôležité, aby sa opatrenia zamerané na riešenie bezpečnostnej krízy v Saheli formovali podľa potrieb a požiadaviek domáceho obyvateľstva. Nadväzujúc na myšlienky Matthiasa Basedaua je žiadúce, aby sa obzvlášť Európa stavala do pozície rovnocenného partnera, ktorý je pripravený podporiť lokálne riešenia, avšak nie snažiť sa ich sám spontánne nachádzať. Bol to práve aj obraz vonkajšieho nepriateľa, ktorý umožnil vojenským juntám u severných susedov Pobrežia Slonoviny prevziať moc a ďalej destabilizovať bezpečnostnú situáciu. [17] [46]

Editor článku: Stanislav Šturdík, Veronika Zwiefelhofer Čáslavová

Zdroje

[1] Matěna, M. (2019, December 20). Džihádisté v Sahelu se profesionalizují. Nový chalífát na obzoru? I. část. Security Outlines. Retrieved from https://www.securityoutlines.cz/dzihadiste-v-sahelu-se-profesionalizuji-novy-chalifat-na-obzoru-i-cast/

[2] Matěna, M. (2019, December 26). Džihádisté v Sahelu se profesionalizují. Nový chalífát na obzoru? II. Část. Security Outlines. Retrieved from https://www.securityoutlines.cz/dzihadiste-v-sahelu-se-profesionalizuji-novy-chalifat-na-obzoru-ii-cast/

[3] Nsaibia, H. (2023, November 13). Actor Profile: Jama’at Nusrat al-Islam wal-Muslimin (JNIM). Armed Conflict Location & Event Data Project (ACLED). Retrieved from https://acleddata.com/2023/11/13/actor-profile-jamaat-nusrat-al-islam-wal-muslimin-jnim/

[4] Šturdík, S. (2022, March 25). Burkina Faso: ôsmy štátny prevrat uprostred bezpečnostnej krízy. Security Outlines. Retrieved from https://www.securityoutlines.cz/burkina-faso-osmy-statny-prevrat-uprostred-bezpecnostnej-krizy/

[5] AJLabs. (2023, August 30). Mapping Africa’s coups d’etat across the years. Al Jazeera. Retrieved from https://www.aljazeera.com/news/2023/8/30/mapping-africas-coups-detat-across-the-years

[6] Assanvo, W. (2021, June 15). Terrorism in Côte d’Ivoire is no longer just an external threat. Institute for Security Studies. Retrieved from https://issafrica.s3.amazonaws.com/site/uploads/WestAfricaReport13ENG.pdf

[7] Haidara, B. (2023). The Spread of Jihadism in the Sahel. Part 1. Zeitschrift für Außen- und Sicherheitspolitik, 16, 365-376. https://doi.org/10.1007/s12399-023-00969-1

[8] Global Initiative. (n.d.). Northern Côte d’Ivoire: new jihadist threats, old criminal networks. Retrieved from https://riskbulletins.globalinitiative.net/wea-obs-001/01-northern-cote-d-ivoire-jihadist-threats-criminal-networks.html

[9] Security Outlines. (2020, June 15). Přehled světového dění z uplynulého týdne (24/2020). Security Outlines. Retrieved from https://www.securityoutlines.cz/prehled-svetoveho-deni-z-uplynuleho-tydne-24-2020/

[10] International Crisis Group. (2023, August 11). Keeping Jihadists Out of Northern Côte d’Ivoire (Briefing No. 192). Retrieved from https://www.crisisgroup.org/africa/west-africa/cote-divoire/b192-keeping-jihadists-out-northern-cote-divoire

[11] International Chamber of Commerce. (n.d.). IMB Piracy & Armed Robbery Map 2024 [Infographic]. International Maritime Bureau Piracy Reporting Centre. Retrieved from https://www.icc-ccs.org/piracy-reporting-centre/live-piracy-map

[12] Nsaibia, H. (2020, August 24). In Light of the Kafolo Attack: The Jihadi Militant Threat in the Burkina Faso and Ivory Coast Borderlands. ACLED. Retrieved from https://acleddata.com/2020/08/24/in-light-of-the-kafolo-attack-the-jihadi-militant-threat-in-the-burkina-faso-and-ivory-coast-borderlands/

[13] Agence France-Presse. (2020, July 13). Les autorités ivoiriennes créent une „zone opérationnelle“ militaire dans le Nord. VOA Afrique. Retrieved from https://www.voaafrique.com/a/atttaque-jihadiste-la-c%C3%B4te-d-ivoire-cr%C3%A9e-une-zone-op%C3%A9rationnelle-militaire-dans-le-nord/5501044.html

[14] Campbell, J. (2021, March 31). Concern Grows About Jihadi Activity in Ivory Coast. Council on Foreign Relations. Retrieved from https://www.cfr.org/blog/concern-grows-about-jihadi-activity-ivory-coast

[15] World Bank. (n.d.). International tourism, number of arrivals [Database]. Retrieved from https://data.worldbank.org/indicator/ST.INT.ARVL?locations=CI-BF-NE-ML-TG-GH-GN-SL-LR

[16] World Bank. (n.d.). GDP per capita, PPP (constant 2021 international $) [Database]. Retrieved from https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.PCAP.CD?most_recent_value_desc=true&view=map

[17] Basedau, M. (2023, September 28). Coups in Africa – Why They Happen, and What Can (Not) Be Done about Them. Stiftung Wissenschaft und Politik (SWP), Deutsches Institut für Internationale Politik und Sicherheit. Retrieved from https://www.swp-berlin.org/publikation/mta-joint-futures-05-coups-in-africa

[18] Government of Côte d’Ivoire. (n.d.). Programme Social du Gouvernement 2022-2024. Retrieved from https://psgouv.ci/v2/welcome/index#

[19] International Organization for Migration (IOM). Stratégie Nord 2023-2025 OIM: Côte d’Ivoire. (Report No. not given) [Policy brief]. United Nations. Retrieved fromhttps://crisisresponse.iom.int/sites/g/files/tmzbdl1481/files/appeal/documents/pub2023-156-r-oim-cote-divoire-strategie-nord.pdf

[20] Africa Defense Forum (ADF). (2023, August 15). Investments in its Northern Districts Help Côte d’Ivoire Prevent Extremist Attacks. Retrieved from https://adf-magazine.com/2023/08/investments-in-its-northern-districts-help-cote-divoire-prevent-extremist-attacks/

[21] African Development Fund. (2022, October 7). Côte d’Ivoire: African Development Fund to release $10.53 million to secure electricity access for approximately 500,000 inhabitants in 739 localities. Retrieved fromhttps://adf.afdb.org/cote-divoire-african-development-fund-to-release-10-53-million-to-secure-electricity-access-for-approximately-500000-inhabitants-in-739-localities/

[22] Agence France-Presse. (2022, December 28). Ivory Coast: Jihadis sentenced to life over beach attack. Deutsche Welle. Retrieved from https://www.dw.com/en/ivory-coast-jihadis-sentenced-to-life-over-beach-attack/a-64231731

[23] European Commission. (2024, March 6). ECHO Flash [Factsheet]. Directorate-General for European Civil Protection and Humanitarian Aid Operations. Retrieved from https://erccportal.jrc.ec.europa.eu/ECHO-Products/Echo-Flash#/daily-flash-archive/5017

[24] European Commission. (2024, March 6). Burkina Faso. Directorate-General for European Civil Protection and Humanitarian Aid Operations. Retrieved from https://civil-protection-humanitarian-aid.ec.europa.eu/where/africa/burkina-faso_en

[25] Republic of Côte d’Ivoire. (2022). Recensement général de la population et de l’Habitat 2021 [Demographic Census]. Institut National de la Statistique (INS). Retrieved fromhttps://www.ins.ci/RGPH2021/RESULTATS%20DEFINITIFSRP21.pdf

[26] Government of France. (2024, July 23). Côte d’ivoire Situation Economique Et Financiere [Côte d’Ivoire Economic and Financial Situation]. Retrieved from https://www.tresor.economie.gouv.fr/Pays/CI/situation-economique-et-financiere

[27] Republic of Côte d’Ivoire. (n.d.). Projet de Cohésion Sociale des Régions Nord du Golfe de GUINEE [Project of Social Cohesion of the Northern Gulf of Guinea Regions] (COSO). Retrieved from https://coso.ci/

[28] Al Jazeera. (2022, November 16). Ivory Coast to withdraw from UN peacekeeping force in Mali. Al Jazeera. Retrieved from https://www.aljazeera.com/news/2022/11/16/ivory-coast-to-withdraw-from-mali-peacekeeping-force-letter

[29] Maślanka, Ł. (2023, November 2). Vanishing partners: the implications of the Sahel coups for the EU’s security policy. Centre for Eastern Studies (OSW). Retrieved from https://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2023-11-02/vanishing-partners-implications-sahel-coups-eus-security

[30] Agence France-Presse. (2024, June 17). France to reduce troops in West and Central Africa to 600, say sources. France24. Retrieved from https://www.france24.com/en/africa/20240617-france-reduce-military-footprint-west-and-central-africa-600-troops-say-sources

[31] Vincent, E. (2024, June 21). French army works on finishing touches of reorganization in Africa [Updated on June 22nd 2024]. Le Monde. Retrieved from https://www.lemonde.fr/en/international/article/2024/06/21/the-french-army-works-on-the-finishing-touches-of-its-reorganization-in-africa_6675412_4.html?random=1006256179

[32] Africa Defense Forum. (2023, March 21). Stopping The Spread Of Terrorism A Focus Of Flintlock ’23. Africa Defense Forum. Retrieved from https://adf-magazine.com/2023/03/stopping-the-spread-of-terrorism-a-focus-of-flintlock-23/

[33] Rédaction Africanews. (2023, March 13). US trains West African militaries as jihadi threat spreads. Africanews. Retrieved from https://www.africanews.com/2023/03/13/us-trains-west-african-militaries-as-jihadi-threat-spreads/

[34] Al Jazeera. (2023, March 27). Kamala Harris begins Africa tour, announces security aid in Ghana. Al Jazeera. Retrieved from https://www.aljazeera.com/news/2023/3/27/kamala-harris-starts-africa-tour-in-ghana-announces-security-aid

[35] U. S. Department of State. (2024, January 22). The United States and Côte d’Ivoire: Strengthening Our Partnership [Press release]. Retrieved from https://www.state.gov/the-united-states-and-cote-divoire-strengthening-our-partnership/

[36] Future for Advances Research and Studies (FARAS). (2023, March 2). Intertwined Interest: What’s behind China-Ivory Coast strengthened relations? Retrieved from https://futureuae.com/en-US/Mainpage/Item/8052/intertwined-interest-whats-behind-china-ivory-coast-strengthened-relations

[37] AIDDATA. (n.d.). China Eximbank provides $793.3 million preferential buyer’s credit for Abidjan Autonomous Port Expansion and Modernization Project. Retrieved from https://china.aiddata.org/projects/30857/

[38] Lionel, E. (2024, January 12). Ivory Coast boosts its military with Chinese VN22B wheeled armored assault vehicles. Military Africa. Retrieved from https://www.military.africa/2024/01/ivory-coast-boosts-its-military-with-chinese-vn22b-wheeled-armored-assault-vehicles/

[39] Agence France-Presse. (2024, March 12). Turkey, Iran and Morocco joust for influence in Africa’s Sahel. France24. Retrieved from https://www.france24.com/en/live-news/20240312-turkey-iran-morocco-joust-for-greater-role-in-sahel

[40] Africa Intelligence. (2022, February 21). TGCC pips Ivorian and Indian rivals to military hospital contract. Retrieved from https://www.africaintelligence.com/north-africa/2022/02/21/tgcc-pips-ivorian-and-indian-rivals-to-military-hospital-contract,109735261-art

[41] Suchostavskyj, J. (2024, May 28). Diplomacie v době války: Ukrajina a Rusko zápasí o vliv v Africe. Security Outlines. Retrieved from https://www.securityoutlines.cz/diplomacie-v-dobe-valky-ukrajina-a-rusko-zapasi-o-vliv-v-africe/

[42] Czerep, J., & Bryjka, F. (2024). Africa Corps—a New Iteration Of Russia’s Old Military Presence In Africa (Report No. not assigned). Polish Institute of International Affairs (PISM). Retrieved from https://pism.pl/publications/africa-corps-a-new-iteration-of-russias-old-military-presence-in-africa

[43] ISW Press. (2023, December 20). Russian Offensive Campaign Assessment, December 20, 2023. Institute for the Study of War (ISW). Retrieved from https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-december-20-2023#_ednref13

[44] Africa Center for Strategic Studies (ACSS). (2024, March 13). Mapping a Surge of Disinformation in Africa. Africa Center for Strategic Studies. Retrieved from https://africacenter.org/spotlight/mapping-a-surge-of-disinformation-in-africa/

[45] Lasserre, I. (2023, June 6). France In Africa: Facing Jihad And Russia. Hoover Institution. Retrieved from https://www.hoover.org/research/france-africa-facing-jihad-and-russia

[46] Africa Center for Strategic Studies. (2023, July 10). Mali Catastrophe Accelerating under Junta Rule. ACSS. Retrieved from https://africacenter.org/spotlight/mali-catastrophe-accelerating-under-junta-rule/