Počas tridsiatich rokov svojej samostatnosti si Slovensko aj Česká republika vytýčili odlišné cesty na poli stíhacích lietadiel. Po rozpade Československa zdedili obe krajiny stíhačky MiG-21 a MiG-29 sovietskej výroby a ČR pridala do svojej flotily aj MiG-23. Zásadný zlom nastal, keď si Česká republika v roku 2005 zaobstarala švédske stíhacie lietadlá Saab JAS-39 Gripen s prenájmom do roku 2027. V súčasnosti sa oba štáty nachádzajú na pokraji výrazného modernizačného úsilia, ktoré zaznamenáva novú etapu novodobého letectva. Slovensko si v akvizičnom procese zvolilo viacúčelové taktické lietadlá 4+ generácie F-16 C/D Block 70, Česká republika najvyspelejšie lietadlá 5. generácie F-35 Lightning II. Akvizíciou týchto lietadiel sa zachová pripravenosť v oblastiach ochrany vzdušného priestoru a integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO.

F-16 Fighting Falcon

Stíhacie lietadlo F-16 4+ generácie, pôvodne zostrojené ako ľahké denné stíhacie lietadlo (70. až 80. roky 20. storočia), sa vyvinulo do všestranného viacúčelového taktického lietadla, ktoré v súčasnosti prevádzkuje viac ako 26 krajín sveta. F-16 bola vyvinutá spoločnosťou General Dynamics, neskôr ju získala spoločnosť Lockheed Martin. Jedná sa o jednomotorovú nadzvukovú stíhačku schopnú zasiahnuť vzdušné, pozemné a námorné ciele pomocou presne navádzanej munície. Bola navrhnutá predovšetkým ako agilná bojová platforma vzduch-vzduch, no inovovala sa tak, aby vynikala aj pri úderoch na pozemné ciele, s rýchlosťou prevyšujúcou Mach 2. [1] [2] Jej výroba sa začala v roku 1974 a vyrobilo sa viac ako 3 600 kusov. F-16 prešla niekoľkými generáciami vývoja, s výraznými modernizáciami a pokračujúcimi exportnými úspechmi. [1]

F-16 Block 70/72 je najnovšia a najpokročilejšia verzia viacúčelovej stíhačky od Lockheed Martin. Ponúka predĺženú životnosť 12 -tisíc letových hodín, o 50 % viac ako predchádzajúce lietadlá F-16, čo umožňuje krajinám ako Slovensko používať ich až 60 rokov pri splnení prevádzkových požiadaviek a ročných náletov. Vybavená konformnými palivovými nádržami, predlžuje maximálny dolet o 20 % (čo predstavuje 4220 km oproti F-16 Block 60 s 3862 km). Taktický rádius pre vzdušné operácie tak presahuje 1 600 km s viac ako tromi hodinami vedenia bojovej činnosti v okruhu 275 km. Bojový rádius, s profilom letu hi-lo-hi (postupné zmeny výšky letu – high-low-high) a 4 x 454 kg bombami, zas predstavuje 550 km. Tieto lietadlá sú vybavené radarom AN/APG-83 s technológiou Active Electronically Scanned Array (AESA). V porovnaní s mechanicky snímanými radarovými systémami sa môže pochváliť vylepšenou spoľahlivosťou a presnosťou. [1] [2]

F-35 Lightning II

Lockheed Martin F-35 Lightning II je jednomiestne, jednomotorové viacúčelové lietadlo piatej generácie. Ponúka univerzálnosť pre rôzne misie, vrátane pozemnej podpory, prieskumu, vzdušnej prevahy, elektronického boja a potláčania nepriateľskej protivzdušnej obrany. [5] [6] F-35 taktiež integruje technológie ako elektro-optický zameriavací systém (EOTS), ktorý poskytuje detekciu rozšíreného dosahu a presné zameranie proti pozemným cieľom. Využíva pokročilú technológiu senzorov, vrátane radaru AESA, systému distribuovaných apertúr (DAS) a pokročilých schopností elektronického boja na lokalizáciu, sledovanie, rušenie radarov a narušenie nepriateľských síl. Ponúka niekoľkonásobne vylepšený „stealth“ výkon oproti F-16 (pokročilé materiály a techniky tvarovania znižujú jeho radarový prierez). [6] [7]

V kontexte konceptu Joint All Domain Operations, ktorého cieľom je integrovať a synchronizovať operácie vo všetkých oblastiach vedenia vojny, je F-35 kľúčovým komponentom bezpečnostnej sieťovej architektúry 21. storočia v porovnaní s lietadlami štvrtej a štvrtej plus generácie, ako sú F-16 alebo MiG-29. [5] [6] Možnosti pôsobiť vo všetkých doménach, pokročilé schopnosti elektronického boja, moderné senzory a fúzia dát zo senzorov zvyšujú povedomie o bojisku a schopnosť prežiť, vrátanie možnosti tieto dáta zdieľať s ďalšími platformami na bojisku. F-35 zdieľa technológiu so svojím predchodcom F-22 Raptor, avšak s odlišným motorom; F-22 je poháňaný motorom F119, zatiaľ čo F-35 využíva motor Pratt & Whitney F135 s ťahom až 191 kN. Dokáže dosiahnuť maximálnu rýchlosť približne 1,6 Mach alebo 1 930 km/h, čím prekoná motor General Electric F110-GE-132 v F-16 s ťahom až 144 kN. [6] [7]

F-35 má vysoko sofistikovaný kokpit vybavený veľkými dotykovými displejmi a prilbovým zobrazovacím systémom (HMDS), ktorý poskytuje dôležité údaje a informácie o zameraní priamo do zorného poľa pilota a umožňuje vidieť aj skrz samotné lietadlo. [2] [6]

F-35 sa dodáva v troch základných variantoch: F-35A (s konvenčným vzletom a pristátím), F-35B (s krátkym vzletom a vertikálnym pristátím) a F-35C (pristátie na lietadlovej lodi). Bola navrhnutá tak, aby nahradila širokú škálu existujúcich lietadiel vrátane starnúcich F-16, a aby ponúkla pokročilejší a integrovanejší prístup k vzdušnému boju. [2] Hoc všetky verzie dosahujú rovnakú maximálnu rýchlosť, líšia sa svojim bojovým rádiusom a doletom. Bojový rádius F-35A s vnútorným palivom (kapacita 8,278 kg) presahuje 1 093 km, spolu s doletom viac než 2 200 km. Bojový rádius F-35B s vnútorným palivom (6,125 kg) presahuje 833 km spolu s doletom viac ako 1 667 km. A napokon F-35C s bojovým rádiusom s vnútorným palivom (8,960 kg) presahujúcim 1 100 km spolu s doletom viac ako 2 200 km. [6] Je dôležité poznamenať, že tieto údaje predstavujú dolet len na interné palivo a môžu byť predĺžené pomocou externých palivových nádrží.

F-16 má vo všeobecnosti nižšie náklady na obstaranie a údržbu v porovnaní s F-35. Vďaka tejto nákladovej výhode sa F-16 stala populárnou voľbou pre krajiny s rozpočtovými obmedzeniami alebo pre krajiny, ktoré hľadajú nákladovo efektívne riešenie. Zástancovia F-35 však tvrdia, že jeho pokročilá technológia, integrácia senzorov a operačné schopnosti „ospravedlňujú“ vyššiu počiatočnú investíciu, pretože ponúka bezkonkurenčnú všestrannosť na bojisku a dlhodobé úspory nákladov vďaka nižším nákladom na údržbu a prevádzku. [2] Pokročilá technológia a viacúčelové schopnosti F-35 poskytujú podstatnú výhodu v scenároch moderného vedenia vojny. Jeho schopnosť integrovať informácie naprieč doménami je nevyhnutná na udržanie obranných schopností v rámci vyvíjajúceho sa prostredia hrozieb.

Nákup stíhačiek F-16 na Slovensku

Ochranu slovenského vzdušného priestoru z dôvodu vyraďovania stíhacích lietadiel MiG-29 v roku 2023 dočasne obstaráva Česká republika a Poľsko. Ministri obrany Slovenska, Česka a Poľska podpísali Deklaráciu o ochrane vzdušného priestoru SR do príletu stíhačiek F-16 v ďalšom roku. [4] Naliehavá potreba Slovenska získať nové stíhačky vyplýva však nielen z dôvodu vyraďovania MiG-29, ale aj z celkovej potreby modernizácie Vzdušných síl SR.

Slovensko sa pustilo do svojho doteraz najvýznamnejšieho modernizačného projektu, keď Ozbrojené sily SR podpísali 12. decembra 2018 zmluvy o zakúpení štrnástich lietadiel F-16 C/D Block 70, ktoré sú súčasťou programu American Foreign Military Sales (FMS), v hodnote 1,589 mld. eur (1,733 mld. USD). [1] [4] FMS je iniciatíva vlády USA na poskytovanie obranných predmetov, služieb a školení medzinárodným partnerom a organizáciám. Program, ktorý spravuje Agentúra pre obrannú bezpečnostnú spoluprácu (DSCA), využíva akvizičný systém ministerstva obrany. Oprávnené krajiny môžu obstarávať obranné predmety zo svojich finančných prostriedkov alebo prostredníctvom programov pomoci vlády USA, vrátane grantov alebo prenájmov v konkrétnych prípadoch. [8]

Ochrana vzdušného priestoru SR je neoddeliteľnou súčasťou zabezpečenia územnej celistvosti, ktorá sa riadi národnou legislatívou a systémom kolektívnej obrany NATO. Integrovaný systém protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (NATINAMDS) je navrhnutý tak, aby vytvoril bezpečné prostredie 24/7. Cieľom tohto integrovaného systému je hladko integrovať národné systémy obrany vzdušného priestoru v rámci NATO presahujúce štátne hranice. [9] Kúpou F-16 Slovensko posilní svoje možnosti protivzdušnej obrany. Rozšíreným dosahom a bojovými schopnosťami totiž F-16 prispievajú k robustnejšej a flexibilnejšej reakcii pri ochrane vzdušného priestoru. Toto modernizačné úsilie je v súlade s cieľom interoperability NATO, ktorý umožňuje Slovensku aktívne sa podieľať na operáciách kolektívnej obrany a zvyšuje celkovú efektívnosť integrovaného obranného systému.

Účelom nákupu bolo teda nielen naplniť ciele spôsobilosti NATO v protivzdušnej obrane, ale aj nahradiť zastarané lietadlá MiG-29 a zvýšiť schopnosť slovenského stíhacieho letectva zasahovať proti pozemným cieľom. Dôraz sa bude klásť aj na vytvorenie komplexného systému obstarávania, zásobovania, kontroly a údržby munície ako kritickej zložky výzbroje. [1] [4] F-16 tak prispejú k regionálnej bezpečnosti, k ochrane vzdušného priestoru SR a NATO, najmä v rámci pretrvávajúcich bezpečnostných hrozieb v kontexte vojny na Ukrajine.

Podpísaná zmluva zahŕňa komplexný výcvik 22 pilotov, 160 členov pozemného personálu, dodávku leteckej munície a dva roky logistickej podpory letovej prevádzky na Slovensku. Flotila bude pozostávať z dvanástich jednomiestnych a dvoch dvojmiestnych lietadiel, plne kompatibilných s NATO a vybavených najnovšou technológiou pre tento typ lietadla. [4]

Na tieto lietadlá sa vzťahuje štandardná šesťmesačná záruka na materiál a spracovanie. Pre lietadlo F-16 Block 70 sa navrhuje dvojúrovňová koncepcia údržby, ktorá zahŕňa prevádzkové a špecializované dielne. Lietadlo si nevyžaduje periodické práce na úrovni špecializovanej dielne, čo znižuje náklady a zvyšuje jeho dostupnosť. [1] Pred prechodom na program dlhodobej podpory budú na Slovensko dodané náhradné diely, podpora a školiace vybavenie. Táto spolupráca poskytne slovenskému priemyslu cenné skúsenosti, zvýši jeho schopnosti a prispeje k obrannej infraštruktúre krajiny. Cieľom podporného programu F-16 je zabezpečiť bezproblémovú prevádzku a môže presiahnuť rámec počiatočných dodávok lietadiel. [1]

Prvá slovenská stíhačka F-16 nesúca slovenský znak bola predstavená v septembri 2023. Finalizácia a letové testovanie sú naplánované na november 2023 s dodatočnou objednávkou 13 lietadiel. Dodávky sa začnú v druhom štvrťroku nasledujúceho roka, z dôvodu oneskorení spôsobenými problémami s dodávateľským reťazcom a pandémiou [10], čo zdôrazňuje potrebu dôkladného plánovania vrátane nepredvídaných udalostí pre neočakávané výzvy počas procesu akvizície.

Rozhodnutie Slovenska získať stíhačky F-16 sa však nezaobišlo bez kontroverzií a kritiky. Politické osobnosti a analytici, vrátane Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), vyjadrili rozdielne názory na výber F-16. NKÚ kritizoval nákup za neaktualizovanie dokumentov strategickej ochrany a prekračovanie požiadaviek, odčerpávanie zdrojov z iných projektov. Akvizícii chýbal parlamentný súhlas a úplné zdôvodnenie pre všetkých 14 lietadiel. Nákladová efektívnosť v porovnaní s JAS-39 Gripen, ktoré preferovala strana SMER-SD, nebola preukázaná a neboli ani dostatočne preskúmané alternatívy. Zvažoval sa totiž aj nákup ruských MiG-35 (pre sankcie voči Rusku, by však Slovensko akvizíciu nemohlo uskutočniť), Eurofighter Typhoon a Dassault Rafale (ktoré by ale boli ďaleko finančne náročnejšie). Existujú obavy z odhadovaných 30-ročných celkových nákladov F-16 (obstarávacia cena aj prevádzkovanie) vo výške 5 mld. eur vrátane DPH (6,2 mld. eur za 40 rokov), čo NKÚ nepovažovala za najefektívnejšie riešenie. [11]

Významným kritikom akvizície F-16 bol opozičný poslanec Jaroslav Naď (minister obrany SR 2020-2023). Naď odporučil ako alternatívu preskúmať možnosť prenájmu lietadiel JAS-39 Gripen zo Švédska, podľa jeho názoru nákladovo efektívnejších a vhodnejších pre potreby obrany SR. Rozhodnutie získať 14 lietadiel F-16 Block 70 bez zapojenia domáceho obranného priemyslu bolo vnímané ako nekonvenčné a nevýhodné. Hoci pôvodná akvizícia nezahŕňala domáci obranný priemysel, existujú možnosti, aby sa priemysel podieľal na údržbe, podpore a potenciálnej budúcej modernizácii flotily F-16, čo by mohlo poskytnúť priemyslu možnosť zapojiť sa, aj keď v menšej miere. Napriek kritike NKÚ zostáva zmluva predchádzajúcej vlády nezmenená. Vedenie obrany vyjednalo s USA predĺžené platobné podmienky s cieľom znížiť náklady a preskúmať opatrenia na úsporu nákladov. [12]

Nákup stíhačiek F-35 v Českej republike

Nákup F-35 považuje Česká republika za nákladovo efektívny a transformačný krok na posilnenie svojich vojenských spôsobilostí. F-35, spadajúce medzi letúny piatej generácie, ponúkajú pokročilé schopnosti bez výrazne vyšších nákladov v porovnaní s lietadlami predchádzajúcej generácie. Cieľom kúpy je modernizovať letectvo, čím sa rozšíria schopnosti aj celej armády, a poskytnúť dlhodobé strategické výhody, keďže NATO sa snaží o technologickú prevahu nad potenciálnymi protivníkmi. [13] Akvizícia F-35 podporuje užšiu bezpečnostnú spoluprácu so strategickým partnerom USA v rade bezpečnostných záležitostí, posilňovania bilaterálnych väzieb a úsilia o kolektívnu bezpečnosť.

Kľúčového hráča pri akvizícii F-35 ČR zohrala Armáda ČR. Českí vojaci totiž podporujú nákup stíhačiek F-35 jasnými argumentmi. Armádne vedenie tvrdí, že tieto lietadlá sú dôležitým prvkom modernizácie a poskytnú Českej republike technologickú výhodu a bezpečnostné záruky. Argumentujú tým, že F-35, ako lietadlo piatej generácie, zmení pravidlá hry na bojisku, poskytne lepšiu ochranu územia a bude schopné operovať v hĺbke nepriateľského územia. [14] Úlohu vo financovaní hrá aj fakt, že Česká vláda schválila rekordný rozpočet na obranu vo výške 151,2 mld. Kč, čo predstavuje hranicu 2% HDP. Predseda vlády Petr Fiala zdôraznil, že investície do obrany sú vážne mienené, a ministerka obrany Jana Černochová uviedla, že to umožní pokračovať v modernizačných projektoch. Očakáva sa, že Česká republika splní požiadavku NATO na výdavky vo výške 2% HDP v roku 2024. [15]

Česká vláda schválila 27. septembra 2023 nákup 24 viacúčelových nadzvukových lietadiel F-35A Lightning II pre české letectvo s celkovými nákladmi 149,7 mld. Kč (6,6 mld. USD). Ponuka zo Spojených štátov zahŕňa aj celý životný cyklus lietadla, potrebné zbrane, výcvik a simulačné technológie. Nákup bude rozložený na desať rokov a nebude zaťažovať rozpočet na obranu, keďže z neho bude predstavovať približne 10 %. Vzhľadom na starnutie súčasnej flotily, L-159 Alca a Gripenov, a ovplyvňujúce prevádzkové schopnosti je rozhodnutie o kúpe 24 lietadiel F-35A dlhodobým riešením, ktoré rieši obmedzenia starších lietadiel. [16]

F-35A bude v najbližších rokoch najbežnejším lietadlom v európskom regióne. Na rozdiel od toho sa očakáva, že Gripen E bude používať predovšetkým len švédske letectvo, vďaka čomu je prijatie F-35A českým letectvom prijateľnejšou voľbou. Prvá česká F-35A bude vyrobená v roku 2029, pričom počiatočné operačné schopnosti sa očakávajú do konca roku 2031. Kompletná flotila bude dodaná do roku 2034 a obe taktické jednotky dosiahnu plné operačné schopnosti na F-35A do roku 2035. [16] Tento vývoj predstavuje výzvy, ako sú potenciálne bezpečnostné medzery počas predĺženého časového harmonogramu dodávok, obavy z technologického zastarania a rozpočtové tlaky. Udržanie verejnej a politickej podpory počas predĺženého časového harmonogramu a zvládanie prerušení v globálnom dodávateľskom reťazci predstavujú ďalšie potencionálne výzvy. Na riešenie týchto problémov sú nevyhnutné proaktívne opatrenia a flexibilné plánovanie rozpočtu.

Očakáva sa zvýšenie prevádzkových nákladov, čo by však malo byť pokryté vyšším rozpočtom na obranu. Presné ročné letové hodiny pre flotilu F-35A ešte nie sú zverejnené. [16] USA pomôžu pri plánovaní a výstavbe infraštruktúry, takže Česká republika nebude niesť väčšie náklady. [16] Z akvizície bude profitovať najmä obranný priemysel, v rámci zmlúv pre miestne spoločnosti na výrobu komponentov pre program F-35, čo môže potenciálne podporiť národné hospodárstvo a vytvoriť pracovné miesta.

Náklady na prevádzku nových stíhačiek F-35 počas celého ich životného cyklu budú vyššie ako počiatočná obstarávacia cena, ale to je bežná charakteristika získavania zložitých vojenských systémov. Rokovania medzi Českou republikou a Švédskom o používaní lietadiel Gripen do roku 2027 pokračujú. Cieľom je vyhnúť sa situácii, keď krajine budú chýbať stíhačky a musia sa spoliehať na susedné štáty, aby strážili ich vzdušný priestor. [17]

Opozícia, no aj bývalý minister zahraničia Lubomír Zaorálek (2014-2017) rozhodnutie vlády získať stíhačky F-35 kritizovali pre netransparentnosť a jednostranné rozhodovanie. Člen parlamentného výboru pre obranu za ODS Jan Hofmann však proces obhajoval a vysvetlil, že ide o rokovania vláda-vláda. Lubomír Zaorálek vyvolával obavy z celkových nákladov, ktoré po započítaní prevádzkových nákladov odhadli až na 500 mld. Kč. Jan Hofmann argumentoval, že suma akvizície zahŕňa schválený cenový strop a 20 % rezervu na muníciu a vybavenie. F-35 sú podľa jeho slov lacnejšie na jednotku ako Gripeny, berúc do úvahy rôzne súvisiace náklady, okrem paliva. [18] Táto perspektíva podčiarkuje základné napätie a nezhody súvisiace s akvizíciou F-35, pričom zdôrazňuje potrebu otvorených a inkluzívnych diskusií o významných investíciách do obrany, aby sa zabezpečilo, že budú najlepšie slúžiť záujmom krajiny.

Výcvik pilotov na nových stíhačkách

Slovenskí piloti absolvujú v USA výcvikový program, ktorý sa výrazne líši od ich domácej prípravy. V novembri 2019 začala počiatočná skupina s jazykovými kurzami a testami na centrifúge, následne sa rozdelila do dvojíc na výcvik na lietadlách T-6A Texan II a T-38C Talon. [18] Program zahŕňa 300 letových hodín na F-16 a jeho cieľom je vycvičiť 22 pilotov. V roku 2022 sa začalo aj s výcvikom pozemného personálu, ktorý trvá 27 až 44 mesiacov. [20]

Slovensko obdrží aj simulátory Lockheed Martin F-16 na výcvik pilotov, posilnenie obrany štátu a pripravenosti NATO. Tieto pokročilé simulátory replikujú letecké systémy, senzory a zbrane, a ponúkajú realistický výcvik v nákladovo efektívnych spoločných scenároch. [21] Dvaja slovenskí piloti v októbri 2023 oficiálne absolvovali výcvik na stíhačkách F-16 Block 70 a po návrate sa budú pripravovať na operácie F-16. Prvý slovenský pilot F-16 začal s výcvikom v roku 2019 a kvalifikáciu si udrží skúšobnými letmi až do dodania lietadla F-16 v budúcom roku. [22] Slovensko musí uprednostniť v nasledujúcich rokoch vytvorenie širokých programov školení. Tieto programy sú kľúčové pri zabezpečovaní operačnej pripravenosti a efektívnosti flotily F-16. Dobre vycvičený káder pilotov a flotila dobre udržiavaných lietadiel sú nevyhnutné pre národnú obranu.

Na výcvik českých pilotov nazeráme v horizonte niekoľkých rokov. Českí vojenskí piloti však v tomto roku v Spojených štátoch hodnotili pokročilý nástroj na simuláciu lietadla F-35A, v rámci náhrady za svoje súčasné Gripeny. Toto simulačné zariadenie, ktoré sa nachádza vo Fort Worth v Texase, umožňuje pilotom vyskúšať si operačné schopnosti F-35A v operáciách vo viacerých doménach. Pilotné testovanie malo za cieľ posúdiť operačný potenciál týchto moderných lietadiel pre vojenské potreby ČR a slúžilo ako základ pre rozhodnutia o obstarávaní. [23] V horizonte budúcnosti sú kľúčové investície do komplexných pilotných školiacich programov.

Akvizícia nových stíhacích lietadiel predstavuje významný krok vo formovaní európskej bezpečnosti do budúcnosti. Rozhodnutie Slovenska obstarať F-16 a investícia Českej republiky do F-35 predstavujú záväzok k posilneniu ich národnej obranyschopnosti a posilneniu ich úloh v rámci NATO, čím sa rovnako prehĺbi aj spolupráca s partnermi. Tieto strategické akvizície predstavujú významné úsilie, ktoré sa vyznačuje zložitými výzvami a dôkladnými finančnými úvahami. Podčiarkujú odhodlanie oboch krajín k schopnosti účinne reagovať na neustále vyvíjajúce sa prostredie globálnej bezpečnosti.

Editor článku: Dávid Dinič, Tomáš Zwiefelhofer

Zdroje

[1] Stolár, Michal & Stolár, Martin. 2019. „Slovensko sa pripojí k 26 krajinám používajúcim lietadlá F-16“. Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky – ročenka 2019. ISBN 978-80-89169-67-2

[2] Admin. 2023. „F-16 Fighting Falcon Vs. F-35 Lightning II Comparison, BVR, Dogfight“. Defence Street. https://www.defencestreet.com/f-16-vs-f-35/.

[3] Pevný, Rudolf. Apríl 2019. „F-16“. Mesačník Ministerstva obrany Slovenskej Republiky. Ročník XXVII. (Číslo 4).ISSN 1336-1910

[4] Pevný, Rudolf. Marec 2019. „F-16“. Mesačník Ministerstva obrany Slovenskej Republiky. Ročník XXVII. (Číslo 3).ISSN 1336-1910

[5] Jagello 2000. 2023. „F-35 LIGHTNING II“. NATO Days 2023. https://www.natodays.cz/letecka-technika/f-35-lightning-ii.

[6] Lockheed Martin. 2023. „About the F-35“. F-35. https://www.f35.com/f35/about.html.

[7] U.S. Air Force. 2023. „F-35A Lightning II“. United States Air Force. https://www.af.mil/About-Us/Fact-Sheets/Display/Article/478441/f-35a-lightning-ii/.

[8] DSCA. 2023. „FOREIGN MILITARY SALES FAQ“. Defense Security Cooperation Agency.https://www.dsca.mil/foreign-military-sales-faq.

[9] MOSR. 2023. „Ochrana vzdušného priestoru – systém NATINAMDS“. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.https://www.mosr.sk/ochrana-vzdusneho-priestoru-system-natinamds/.

[10] Pravda & TASR. 2023. „Pýcha našej armády. Američania vyrobili prvú slovenskú stíhačku F-16“. Správy Pravda. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/680568-pycha-nasej-armady-americania-vyrobili-prvu-slovensku-stihacku-f-16/.

[11] Ivan, Štefan & Juriová, Jana & Jusko Gabriel. 2021. „Nákup lietadiel F-16“. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. (Komentár 1/2021).

[12] MOSR. 2021. „Reakcia rezortu obrany na medializované závery NKÚ k obstaraniu lietadiel F-16:“. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. https://www.mosr.sk/49580-sk/reakcia-rezortu-obrany-na-medializovane-zavery-nku-k-obstaraniu-lietadiel-f-16/.

[13] ČTK. 2023. „Nákup letounů F-35 je ekonomičtější než jiné varianty, tvrdí Řehka. Česko jich chce koupit 24“. iROZHLAS. https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/f-35-pata-generace-armada_2309041412_mst.

[14] Janouš, Vilém. 2023. „Čeští vojáci mají jasno, chtějí stíhačky F-35. Uvedli jasné argumenty“. Denik.cz.https://www.denik.cz/z_domova/ceska-armada-stihacky-f-35.html.

[15] OK MO. 2023. „Výdaje na obranu přesáhnou hranici dvou procent HDP“. Ministerstvo obrany České republiky.https://mocr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/vydaje-na-obranu-poprve-presahnou-hranici-dvou-procent-hdp-246635/.

[16] Hottmar, Aleš. 2023. „Střídání stráží: Novým ochráncem českého nebe se stane F-35A“. Czech Air Force.https://czechairforce.com/news/stridani-strazi-novym-ochrancem-ceskeho-nebe-se-stane-f-35a/.

[17] Vávrová, Iveta. 2023. „Míka: Rekonstrukce čáslavského letiště vyjde na dalších deset miliard. Nákup F-35 nás ale nevysaje“. iROZHLAS. https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/f-35-stihacka-letadlo-nakup-usa-armada-pilot-modernizace-mika_2309030600_gut.

[18] Matoška, Lukáš. 2023. „F-35 mohou stát až 500 miliard, varuje exministr. ‚Jsou levnější než gripeny,‘ oponuje poslanec“. iROZHLAS. https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/f-35-stihacky-nakup-gripeny-zaoralek-hofmann-pro-a-proti_2309111311_nel.

[19] Stolár, Michal. 2022. „Výcvik pilotov bojových lietadiel v USA.“ Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky – ročenka 2022. ISBN 978-80-89169-78-8

[20] Stolár, Michal & Vrábelová, Marcela. 2020. „I live my dream.“ Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky – ročenka 2020. ISBN 978-80-89169-71-9

[21] Niňajová, Eva. 2022. „Na Slovensko zamieria simulátory pre stíhačky F-16. Tie sú známe kontroverziou „miliardového nákupu““. Startitup. https://www.startitup.sk/na-slovensko-zamieria-simulatory-pre-stihacky-f-16-tie-su-zname-kontroverziou-miliardoveho-nakupu/

[22] MOSR. 2023.„Prví dvaja slovenskí piloti lietadiel F-16 sa po výcviku v USA vrátili na Slovensko“. MOSR.https://www.mosr.sk/53377-sk/prvi-dvaja-slovenski-piloti-lietadiel-f-16-sa-po-vycviku-v-usa-vratili-na-slovensko/

[23] ČTK. 2023. „Čeští piloti ve Spojených státech zkouší simulační zařízení letounu F-35“. České noviny.https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2369240