Vojna gangov, ktorá sa na Haiti odohráva už niekoľko mesiacov, nabrala na prelome júla a augusta prudko na svojej intenzite. Pribúdajú obete, rastie počet zranených a nezvestných ľudí . Nedostatok jedla a pohonných hmôt podnecuje občanov k protestom. Krajina je v rozvrate. Prítomnosť gangov nie je v oblasti strednej a južnej Ameriky ojedinelá, avšak pri takejto ohromnej miere ich vyčíňania bude pomoc medzinárodných organizácií potrebná. Zatiaľ k nej však nedochádza. Budeme svedkami ďalšieho krviprelievania alebo sa situácia napraví?

Haiti patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Podľa nedávneho prieskumu spravodajského portálu BBC žije viac ako polovica jeho obyvateľov pod národnou hranicou chudoby, ktorá činí 2,41 amerického doláru na deň. Ohromujúcich 74 % mestského obyvateľstva žije v súčasnosti v slumoch, kde zvádza boj s nedostatkom jedla a pitnej vody. [1] Okrem obrovskej miery chudoby zvyknú krajinu trápiť tiež zničujúce prírodné katastrofy, politická nestabilita a hromadné násilia berúce životy, ktoré má na svedomí zločinecká scéna gangov.

Rastúci vplyv gangov

Fungovanie gangov na Haiti nie je iba aktuálnou záležitosťou. Politickú moc si po dlhú dobu budovali na základe blízkych vzťahov so štátnikmi, či inými vplyvnými osobami. Počas niekoľkých uplynulých rokov gangy v nemalej miere používali na uplatnenie svojej moci násilie. Bol to nástroj, ktorý spopularizoval najmä prezident Jean-Bertrand Aristide počas svojho druhého funkčného obdobia, ktoré sa začalo v roku 2001. Gangy vtedy využil na potlačenie protivládnych protestov, ktoré sa rozpútali po celom Haiti. „Za Aristida neboli gangy všade, neboli dobre vybavené, nemohli sa konfrontovať s políciou. Existovali, aby udržali Aristida pri moci,“ vyjadril sa Pierre Espérance, výkonný riaditeľ Národnej siete na ochranu ľudských práv. [12]

Po Aristidovom úteku z Haiti v roku 2004 bola zriadená mierová misia OSN, ktorá držala gangy pod kontrolou. V priebehu rokov sa však jej zdroje zmenšili a poznačilo ju zapletenie sa do série škandálov, po ktorom nasledovalo vypršanie ich mandátu v roku 2019. Odvtedy počet gangov v krajine raketovo vzrástol. Ich politickí a obchodní patróni vďaka nim posilňujú svoju podporu za účelom zisku politickej moci. Zvyčajne to robia používaním násilia, šírením strachu a odoberaním slobody a bezpečia bežným občanom štátu. [12]

Postupne sila týchto organizácii rástla takým radikálnym spôsobom, až 7. júla 2021 vyvrcholila vraždou najvyššie postaveného politika v štáte, ktorým bol prezident Jovenel Moïse. Bývalého prezidenta usmrtila skupina žoldnierov v jeho vlastnom dome. Vražda Moïseho uvrhla krajinu do politického chaosu. Úradu prezidenta sa ujal súčasný premiér Ariel Henry, ktorý po svojom nástupe sľúbil rýchle odovzdanie moci a naplánovanie volieb. Druhý záväzok sa mu však ani do dnešného dňa splniť nepodarilo. [6] V januári navyše len o vlások unikol pokusu o atentát. [10]

Zmätok, ktorý vražda prezidenta po sebe zanechala využili vo svoj prospech gangy, ktoré medzi sebou začali viesť vojnu o vplyv v krajine. Násilie začali uskutočňovať v hlavnom meste Port-au-Prince a to konkrétne najmä v Cité Soleil, ktorá je približne s 300 tisíc obyvateľmi jednou z jeho najchudobnejších častí.

Súčasný stav

Situácia sa začala výrazne zhoršovať na prelome apríla a mája, keď sa v hlavnom meste začali gangy zhlukovať a zaberať územia, čo prinútilo viac ako 16 800 ľudí opustiť svoje domovy a ukrývať sa v dočasných ubytovacích zariadeniach. Podľa správy Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) si rastúce násilie gangov v Port-au-Prince vyžiadalo v období od 24. apríla do 26. mája 188 obetí, pričom najmenej 92 z nich nebolo príslušníkmi zločineckých skupín Ďalších 113 ľudí bolo zranených, 12 nezvestných a 49 unesených s cieľom získať výkupné. Nepokoje si vynútili aj zatvorenie 11 zdravotníckych stredísk a najmenej 442 škôl, pričom niektoré z nich boli vyrabované a následne vypálené. Spôsobili tiež blokádu dvoch centrálnych štátnych ciest spájajúcich hlavné mesto so zvyškom krajiny, čím obmedzili pohyb ľudí a tovaru.

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová na to reagovala výzvou o prinavrátenie právneho štátu s vyjadrením, aby medzinárodné spoločenstvo nedovolilo „vymknutie situácie spod kontroly.“ Pravda je však taká, že situácia pod kontrolou už v tej dobe nebola, o čom svedčia aj svedectvá zozbierané samotnou Bacheletovou hovoriace o stínaní hláv, porciovaní a pálení tiel, či zabíjaní a znásilňovaní maloletých. [6] Rastúci trend pokračoval a podľa OSN sa od januára do konca júna štatistika vyšplhala na 934 mŕtvych, 684 zranených a 680 unesených osôb. [2]

K dočasnej kulminácii násilia došlo na prelome júna a júla potom, čo sa hlavné zločinecké aliancie G9 a konkurenčná G-Pèp medzi sebou pustili do otvoreného konfliktu. Miestne médiá uviedli, že boje sa začali, keď členovia G9 vtrhli na územie, ktoré držali ich rivali v snahe zosadiť ich vodcu, známeho ako Ti Gabriel. Hoci Port-au-Prince trpí násilím gangov už dlhú dobu, tieto zoskupenia ho vystupňovali na úplne novú úroveň.

Vodcom skupiny G9 je bývalý policajt Jimmy Chérizier, známy aj ako Barbecue. [4] Predpokladá sa, že Chériziera podporujú vplyvné politické osobnosti. Jeho gang je vyplácaný solventnými podnikateľskými rodinami, podporujúcimi svoje hospodárske záujmy, vrátane bezpečného prechodu ich tovaru, ktorý kotví v prístavoch Port-au-Prince. Keďže väčšina potravín, pohonných hmôt a iných potrebných vecí je na Haiti dovážaná, môže G9 účinne držať celú krajinu ako rukojemníka tým, že zabráni ich distribúcii. [12]

Masívny ozbrojený konflikt medzi spomínanými zločineckými frakciami vypukol 8. júla v Cité Soleil a za päť dní priniesol celkovo 234 zabitých či zranených ľudí. [3] V hlavnom meste sa koncom júla podľa slov miestneho obyvateľa odohrávalo absolútne „bezprávie.“ Jeho slová potvrdzuje sled udalostí z posledného júlového týždňa pri ktorých vyvolala prestrelka medzi členmi gangov a políciou vznietenie dočasnej mestskej katedrály. V učebniach prírodovedeckej fakulty mestskej univerzity sa našli nábojnice a vyučovanie bolo až do odvolania prerušené. Stovky haitských detí sa ukrývali pred násilím gangov v budove strednej školy, kde prespávali v triedach, ktoré slúžili ako improvizované ubytovne. [8] Konflikt sa tiež rozšíril až do blízkosti prezidentského paláca, kde gangy valcovali poddimenzovanú políciu a hromadne znásilňovali či zabíjali civilistov. Predstavitelia ministerstva zahraničných vecí pripúšťajú, že haitská polícia disponuje zbrojným arzenálom, ktorý je oveľa starší ako zbrane veľkého kalibru používané členmi gangov. [12] V krajine je navyše iba žalostné množstvo 12 800 aktívnych policajtov. [17]

Okrem obetí priniesla vojna gangov tiež hrozivú ekonomickú situáciu. V okupovanom Cité Soleil alianciou G9 sa totiž nachádza ropný terminál Varreux, z ktorého boli v dôsledku prestreliek z bezpečnostných dôvodov pozastavené dodávky paliva. [5] Pohonných hmôt je preto nedostatok a tak náklady na dopravu prudko vzrástli. Benzínové pumpy v Port-au-Prince nemali čo predávať, čo spôsobilo veľký nárast cien na čiernom trhu.  Absencia paliva mala ničivé následky aj na hospodárstvo regiónu, kvôli čomu sa zvýšili ceny potravín. Táto skutočnosť spolu s politickým chaosom vyvolala vlnu pouličných protestov, pri ktorých sa stávali barikády a pálili pneumatiky. Tieto protesty ešte viac prispievajú do už tak veľmi nepriaznivej bezpečnostnej situácie v krajine. [3]

Výhľady do budúcna

Situácia na Haiti je nezávideniahodná a bohužiaľ treba konštatovať, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by násilie gangov v krajine ustalo. Na zastavenia gangov by malo byť prioritou vyhlásenie volieb, ktoré však musia byť transparentné. Premiér Henry sa ale už mesiace voľbám vyhýba a zatiaľ sa nepokúsil vytvoriť ani volebnú radu potrebnú na takéto hlasovanie. Haiti však na to evidentne sama nestačí a bude potrebovať pomoc ostatných aktérov. Kto sa tejto neľahkej úlohy zhostí?

Jedným z možných kandidátov sú Spojené štáty Americké. Ich armáda je enormná, zahraničná politika v karibskej oblasti vyhovujúca a bilaterálne vzťahy s Haiti uspokojivé. V minulosti už bola z ich strany poskytnutá pomoc napríklad pri zemetraseniach v roku 2010, a to gigantickými dodávkami zásob pitnej vody, potravín, zdravotníckych potrieb a paliva, čo sú suroviny, ktoré Haiti potrebuje aj v súčasnej situácií. [16] USA už dovedna prispelo tiež 48 miliónov dolárov určených na pomoc pri výcviku polície, zlepšenie bezpečnosti na haitských súdoch a prevenciu násilia. Haitskí policajti už dostali výcvik a vybavenie z krajín vrátane USA, Mexika, Kanady, Francúzska a Brazílie. Asistent tajomníka Úradu pre záležitosti západnej pologule ministerstva zahraničných vecí USA, Brian Nichols, však zároveň uviedol, že polícia stále potrebuje viac ľudí, munície, zbraní a ochranných prostriedkov.

Kanada a Európska únia prisľúbili na pomoc Haiti ďalších 3,9 milióna dolárov, čím sa pridali k medzinárodnej pomoci vo výške 294 miliónov dolárov, ktorá bola prisľúbená od decembra. [17]. Európska únia tiež cez svoju delegáciu na Haiti spolu s veľvyslanectvami Španielska, Francúzska a Nemecka v liste z 1. augusta vyzvala haitskú vládu a jej orgány, aby zintenzívnili boj proti gangom. [18]

Pomôcť Haiti sa chystá podľa očakávaní aj OSN, ktorá vyzvala všetkých aktérov zahrnutých do nepokojov, aby prestali používať násilie a zabezpečili základné ľudské práva, bezpečie občanov a dostatočné zásoby pitnej vody a potravín. OSN sa tiež zaviazala, že poskytne humanitárnu pomoc hneď ako sa podarí získať humanitárnym agentúram bezpečný prístup do postihnutých oblastí. [2] Nepokoje totiž prinútili niektoré organizácie obmedziť alebo úplne zastaviť svoju činnosť. Napríklad organizácia MSF bola v auguste nútená zatvoriť svoju nemocnicu v Martissante, ktorá poskytovala bezplatnú zdravotnú starostlivosť viac ako 300 000 ľuďom. [10] OSN okrem iného tiež predĺžila mandát svojho integrovaného úradu na Haiti o ďalší rok. [2] Rada Bezpečnosti taktiež jednomyseľne schválila rezolúciu v pomere 15:0, ktorá vyzýva všetky krajiny, aby zastavili transfer ručných a ľahkých zbraní a munície akejkoľvek strane, ktorá podporuje násilie gangov alebo kriminálnu činnosť, [11] avšak nepristúpila k úplnému embargu, ktoré požadovala Čína. [3]

Fenomén „Gang Violence“ v regionálnom kontexte

Pojem „gang violence“ sa nevyskytuje iba na Haiti, ale postihuje aj väčšinu krajín Severnej a Latinskej Ameriky. Tieto zločinecké zoskupenia znázorňovali sociálne problémy a hospodárske výzvy Latinskej Ameriky a v tejto oblasti sa postupne stávajú čoraz väčším bremenom.

Gangy sa postupne vyvinuli na zločinecké združenia, ktoré využívajú siete menších gangov na upevňovanie nadnárodnej trestnej činnosti (rovnako ako v prípade aliancie G9 a G- Pèp). Násilie používajú ako bežný nástroj sociálnej interakcie a trestnú činnosť vnímajú ako spôsob ekonomického zabezpečenia. Existujú tri typy gangov, ktoré rozlišujú na základe ich trestnej činnosti. Prvý typ tvorí väčšinou skupina troch alebo viacerých osôb, ktoré sa venujú nelegálnej činnosti a majú nejaké spoločné označenie alebo identifikátor. Druhý typ gangu je viac komerčný, väčšinu svojich príjmov získava z drog a územnej nadvlády. Tretí z týchto typov má politické ciele, nadnárodnú prítomnosť a prepojenie s organizovaným zločinom a práve tento typ môžeme pozorovať v prípade Haiti. [19]

Násilie v Latinskej Amerike dosiahlo v celosvetovom meradle epické rozmery. V regióne došlo v rokoch 2000 až 2017 k viac ako 2,5 milióna vrážd. [20] Tri krajiny severného trojuholníka Strednej Ameriky (Salvádor, Guatemala a Honduras) dokonca patria medzi desať krajín s najvyšším počtom vrážd na svete. V Mexiku je problém gangov veľmi rôznorodý a vo všeobecnosti súvisí s kontrolou miestneho územia na účely vydierania a distribúcie drog. V jeho severnej časti sú zločinecké skupiny pod silným vplyvom amerických pouličných gangov ako napríklad Barrio Azteca, či väzenský gang La Eme, ktorý je organizovanou zločineckou skupinou so silnými väzbami na vydieranie a nadnárodný zločin. Dva najväčšie gangy v Brazílii, Prvé komando hlavného mesta (Primeiro Comando da Capital) a Rudé komando (Comando Vermelho) sa čoraz viac zapájajú do medzinárodného obchodu s drogami. V Kolumbii sa gangy od úpadku vysoko organizovaných zločineckých kartelov, akým kedysi býval Medellínsky kartel (pod vedením Pabla Escobara), neustále rozdeľujú na menšie bunky s miestnymi koreňmi. Escobar si zvykol najímať mladých ľudí z rôznych gangov, aby vykonávali vraždy a či umiestňovali bomby. [19] V Hondurase sa zas nachádza mesto San Pedro Sula, ktoré je médiami nazývané „svetové hlavné mesto vrážd“. [21]

Gangy vo svojich rôznych podobách predstavujú fenomén, ktorý v blízkej budúcnosti nezmizne. Zvyšovanie samotného počtu policajtov neovplyvní proces vzniku gangov v Latinskej Amerike a zjavne neobmedzí extrémne používanie násilia v mnohých hlavných mestských oblastiach. [19] Riešenie sa preto bude zrejme musieť nájsť niekde inde a to čím skôr, aby verejnosť nemusela pozorovať rovnaký scenár ako na Haiti.

Editor článku: Šárka Zoulová, Martin Blecha

Zdroje:

[1] BBC. (2018, June 17). Eking out a living in Haiti’s colourful slum city. BBC. Retrieved from https://www.bbc.com/news/in-pictures-44068840

[2] UNITED NATIONS report. (2022, July 16). Haiti: UN sounds alarm over worsening gang violence across Port-au-Prince. UNITED NATIONS. Retrieved from https://news.un.org/en/story/2022/07/1122662

[3] France 24. (2022, July 16). At least 234 dead or hurt in Haiti gang violence from July 8-12: UN. France 24. Retrieved from https://www.france24.com/en/live-news/20220716-at-least-234-dead-or-hurt-in-haiti-gang-violence-from-july-8-12-un

[4] Buschschlüter, V. (2022, July 29). Haiti gang violence: Gun battles rage in Port-au-Prince. BBC. Retrieved from https://www.bbc.com/news/world-latin-america-62332885

[5] Buschschlüter, V. (2022, July 14). Haiti violence: Scores killed as gangs fight for control. BBC. Retrieved from https://www.bbc.com/news/world-latin-america-62162390

[6] Dupain, E. & Mackintosh, E. (2022, May 31). Surging gang violence in Haiti’s capital leaves nearly 200 dead in one month. CNN. Retrieved from https://edition.cnn.com/2022/05/31/americas/haiti-gang-violence-intl/index.html

[7] UNICEF. (2021, April 21). Rising gang violence in Haiti is now targeting children, UNICEF warns. UNICEF. Retrieved from https://www.unicef.org/lac/en/press-releases/rising-gang-violence-haiti-now-is-targeting-children-unicef-warns

[8] REUTERS. (2022, July 23). Haitian children who escaped gang violence take shelter in school. Al Jazeera. Retrieved from https://www.aljazeera.com/news/2022/7/23/haitian-children-who-escaped-gang-violence-take-shelter-in-school

[9] Mérancourt, W. & Coletta, A. (2022, July 15). Gang war traps thousands in Haitian slum. The Washington Post. Retrieved from https://www.washingtonpost.com/world/2022/07/15/haiti-gang-violence-cite-soleil/

[10] DiPierro Obert, J. & Dupraz-Dobias, P. (2022, February 7). In Haiti, gang violence strains aid operations and demands new approaches. The New Humanitarian. Retrieved from https://www.thenewhumanitarian.org/news-feature/2022/2/7/Haiti-gang-violence-strains-aid-operations-demands-new-approaches

[11] Hemingway, A. (2022, July 17). Gang violence, inflation, food insecurity deepen Haiti crisis. ABC News. Retrieved from https://abcnews.go.com/International/gang-violence-inflation-food-insecurity-deepen-haiti-crisis/story?id=86941317

[12] Abi-Habib, M & Paultre, A. (2022, July 30). Gangs Advance on the Seat of Haitian Government Power: ‘Haitians Are Hostages’. The New York Times. Retrieved from https://www.nytimes.com/2022/07/30/world/americas/haiti-government-gangs.html

[13] Human Rights Watch. (2022, July 22). Haiti: Wave of Violence Deepens Crisis. Human Rights Watch. Retrieved from  https://www.hrw.org/news/2022/07/22/haiti-wave-violence-deepens-crisis

[14] U.S. Census Bureau, 2010 American Community Survey. (2010). TOTAL ANCESTRY REPORTED, Universe: Total ancestry categories tallied for people with one or more ancestry categories reported, 2010 American Community Survey 1-Year Estimates. U.S. CENSUS BUREAU. Retrieved from https://archive.ph/20150118121537/http://factfinder.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml

[15] Haitinews2000. (2019, November 20). Kelly Craft met Jovenel Moise, her presence in Haiti is to help solve the crisis, she says. Haitinews2000. Retrieved from https://haitinews2000.net/27273/kelly-craft-a-rencontre-jovenel-moise-sa-presence-en-haiti-est-daider-a-resoudre-la-crise-dit-elle/

[16] Margesson, R & Taft-Morales, M. (2010, February 2). Haiti Earthquake: Crisis and Response. Congressional Research Service. Retrieved from https://sgp.fas.org/crs/row/R41023.pdf

[17] Coto, D. (2022, July 9). US: Haiti needs more help to fight violence, hold elections. The Associated Press. Retrieved from https://apnews.com/article/canada-elections-violence-presidential-33a4772216db5a63265a5aeea99dd188

[18] Wyss, J. (2022, August 2). EU Calls on Haitian Authorities to ‘Intensify’ Fight Against Gangs. Bloomberg. Retrieved from https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-08-02/eu-calls-on-haiti-authorities-to-intensify-fight-against-gangs#xj4y7vzkg

[19] Dammert, L. (2017, January). Gang Violence in Latin America. ResearchGate. Retrieved from https://www.researchgate.net/publication/320180728_Gang_Violence_in_Latin_America

[20] Luhnow, D. (2018, September 20). Latin America Is the Murder Capital of the World. The Wall Street Journal. Retrieved from https://www.wsj.com/articles/400-murders-a-day-the-crisis-of-latin-america-1537455390

[21] Romo, R. & Thompson, N. (2013, March 28). Inside San Pedro Sula, the ‚murder capital‘ of the world. CNN. Retrieved from https://edition.cnn.com/2013/03/27/world/americas/honduras-murder-capital