V rámci tohto reportu budú priblížené udalosti thajských protestov prebiehajúcich v rokoch 2020 až 2022. Predstavené sú aj dôvody napätia v thajskej spoločnosti, ktoré spôsobujú jej dlhodobú polarizáciu a živnú pôdu pre demonštrácie. Text ďalej poskytuje vhľad do aktuálneho diania a budúcich vyhliadok tohto študentského hnutia.

Príčiny súčasných protestov sú dlhodobo zakorenené v nestabilite thajského politického systému vedúcej k polarizácii krajiny. Terčom kritiky je v prvom rade politický systém úzko spätý s armádou, ktorá vždy „napravila“ jeho kurz, ak sa demokratické sily pokúsili o emancipáciu. Demonštranti požadujú novú vládu bez dominantného vplyvu armády a zmenu ústavy. Najkontroverznejšiu požiadavku predstavuje ale reforma monarchie, ktorá je aj vďaka štátnej propagande naďalej rešpektovaná [1][2].

Thajské šedé eminencie – monarchia a armáda

Thajsko je konštitučnou monarchiou už 90 rokov. Počas nich zažilo 13 vojenských prevratov a fungovalo na základe 20 ústav [3][4]. Dlhoročný kráľ Pchúmipchón Adundét zosobňoval perfektného vládcu s morálnou autoritou, ktorá mu dávala právo zasiahnuť do politického diania v časoch kríz aj napriek neústavnosti tejto role. Tento obraz nadobudol zmesou historických mýtov a budhistických naratívov šírených predstaviteľmi armády, a rázneho presadzovania lèse-majesté.[i] Aliancia armády a monarchie tak dominuje thajskej spoločnosti sústavne dodnes [1][5][6].

Prijatie novej ústavy v roku 1997 posilnilo pozíciu civilných vlád, a to najmä vďaka priamej voľbe oboch komôr parlamentu a volebnému systému, ktorý zvýhodňoval veľké strany. Otvorilo to cestu k vytvoreniu funkčnej väčšiny bez vplyvu armády a monarchie. Zostali im však kontrolné mechanizmy, ako je ústavný súd [1][6][7].

Vo voľbách v roku 2001 sa naplno preukázala revolučná zmena najnovšej ústavy, keď jeden z najbohatších Thajčanov Tchaksin Šinavatra zvíťazil so svojou stranou Thajčania milujú Thajčanov (Thai Rak Thai/TRT). Tú ale vnímal establišment ako hrozbu pre hierarchickú štruktúru thajskej spoločnosti. Vytvorila sa proti nemu koalícia, ktorá do roku 2005 kulminovala v protesty, vojenský puč v roku 2006 a zakázanie strany ústavným súdom. Sesterské strany TRT však vyhrali aj ďalšie 2 voľby a následné rozpustenie týchto strán viedlo v rokoch 2008 a 2009 k protidemonštráciám. Patová situácia sa skončila v roku 2014 ďalším vojenským pučom [1][8].

Snahy o väčšiu demokratizáciu tak boli znemožnené a nasledovalo 5 rokov diktatúry vojenskej junty zoskupenej v Národnej rade pre mier a poriadok (NCPO) pod vedením Prajutcha Čan-Očana. Tá prijala ústavu, prostredníctvom ktorej si NCPO ponechala právo menovať celý senát a podieľať sa na výbere premiéra [4][9].

Nedemokratické podmienky volieb vytvorené ústavou dávali výraznú výhodu Prajutchovi pri súboji o premiérsky post. Pro-armádna strana Palang Pracharat, ktorá ho do úradu nominovala, však musela zostaviť koalíciu 19 strán na získanie tesnej väčšiny [6][9]. Kráľ pri tom ochotne asistoval a vládu zloženú primárne z členov bývalej junty aj napriek zjavným nezrovnalostiam výsledkov podporil [10].

Zotrval preto aj zakliaty kolobeh thajskej politiky, kedy sa po novej ústave a následných voľbách zloží civilná vláda. Tá sa časom dostane pre svoje demokratické reformy narážajúce na monarchiu a armádu do politickej krízy, ktorá vyústi v masové protesty. Tie potom ukončí armáda vojenským pučom proti exekutíve, nastolí s požehnaním kráľovského paláca „poriadok“ a preberie vládu. Potom sa kolobeh rozbehne odznovu [2].

Ráma X. a jeho výstredný životný štýl

Monarchia je v Thajsku vysoko rešpektovanou inštitúciou a jej kritika sa na verejnosti až donedávna považovala za zásadné tabu. A nie je to len tradíciou, ale aj nekompromisne presadzovaným zákonom lèse-majesté (Paragraf 112 trestného zákona) a zakotvením vysokováženého statusu uctievania monarchu v samotnej ústave. Súčasný kráľ však už nie je ani zďaleka tak obľúbený ako jeho otec Pchúmipchón Adundét. Ten zomrel v roku 2016 a nahradil ho Mahá Vatčirálongkón známy tiež ako Ráma X. [5].

Nový kráľ žil väčšinu času od roku 2007 v Nemecku [11]. Tam si mohol v posledných rokoch nerušene užívať svoj obrovský majetok odhadovaný na 30-60 miliárd dolárov, a to aj po tom, čo sa v roku 2016 stal kráľom [5][12].

V minulosti bolo bohatstvo oddelené od samotného kráľa a spravované Úradom majetku koruny (Crown Property Bureau/CPB). Od zmeny v roku 2018 sa ale stalo jeho osobným vlastníctvom a jeho zisk je oslobodený od daní [11]. Pre obrovskú sociálnu nerovnosť a podrývanie princípov konštitučnej monarchie tak začali študenti volať po jej reforme. Dopomohol k tomu aj kráľov hedonistický životný štýl a spojenie s armádou [5].

Strana Budúcnosť vpred a rozplynutie demokratickej fasády

Faktickým spúšťačom protestov sa stalo kontroverzné februárové rozhodnutie ústavného súdu, ktorý rozpustil stranu Budúcnosť vpred (FFP) Tchanátchóna Džuangrúngruangkita na základe jeho údajne ilegálnych sponzorských darov strane. Strana sa však bránila, že nedostala dar ale pôžičku a skupina profesorov práv z renomovanej univerzity Thammasat s rozhodnutím súdu taktiež nesúhlasila. Ústavný súd má pritom dlhú históriu rozpúšťania populárnych prodemokratických strán, a pravdepodobný dôvod na rozpustenie je skôr popularita medzi mladými voličmi a progresívne smerovanie strany — viac ako 6 miliónov voličov tejto strany tvorili najmä mladí ľudia pod 26 rokov, prvovoliči a študenti. Stranícki lídri boli kritickí k vláde a žiadali zníženie rozpočtu armády a koniec povinnej vojenskej služby. Preto sa ich rozpustenie chápe aj ako odstrašujúci príklad pre ostatné opozičné strany [2][9][13].

Rozhodnutie súdu viedlo k okamžitým protestom na viacerých prestížnych univerzitách v krajine [2]. Protesty však nemali tradičný priebeh. Tzv. flash-mob zhromaždenia nie sú ohlásené viac ako deň vopred, mobilizujú sa najmä cez sociálne siete a rozpustia sa prakticky tak rýchlo, ako sa stretnú. Rozširovanie povedomia a účasti na protestoch sa dialo cez sociálne médiá pomocou hashtagov, čo komplikovalo vláde a bezpečnostným zložkám efektívnu reakciu [14].

Témy protestujúcich sa začali rýchlo presúvať k volaniu po širších spoločenských zmenách. V jednom z najväčších zhromaždení na univerzite Thammasat v Bangkoku tak vyše 2000 študentov jednotne skandovalo „Diktátori preč, nech žije demokracia“ [2][6][14].

Prvá vlna protestov sa však v marci skončila pre núdzové nariadenie, ktoré obmedzilo slobodu zhromažďovania v dôsledku pandémie COVID-19 [6]. Nariadenie bolo odvtedy už 17-krát predĺžené a sústavne trvá dodnes [15].

Mladá generácia bojuje za demokraciu

Protesty sa obnovili po zmiznutí ľudsko-právneho aktivistu Wanchalearma Satsaksita 4. júna 2020 žijúceho v exile v Kambodži po tom, čo deň predtým kritizoval thajského premiéra [16]. Zmiznutie vyvolalo spoločenský nesúhlas a volania po spravodlivosti a skončení prenasledovania občanov [6].

Počas tejto druhej protestnej vlny sa formovali hlavné zoskupenia organizujúce najväčšie demonštrácie, ktoré sa neskôr spojili do Ľudovej strany (People’s Party) [6]. Celkovo sa však na organizácii protestov zúčastnilo minimálne 112 skupín, ktoré usporiadali takmer 400 demonštrácií, pričom najpočetnejšie zhromaždenia prilákali 20 až 100 000 protestujúcich [2][9].

V lete 2020 sa konal prvý významný protest s účasťou 2500-5000 ľudí [17], kde demonštranti predniesli 3 požiadavky: pád vlády premiéra Prajutcha Čan-oču, rozpustenie parlamentu a vyhlásenie nových volieb, potom vytvorenie novej ústavy a nakoniec zastavenie prenasledovania občanov kritických voči vláde zo strany exekutívy a armády [2].

Ďalšie dve významné demonštrácie priniesli „revolučné“ požiadavky na reformu monarchie. Ľudsko-právny advokát Arnon Nampa žiadal prehodnotenie výšky kráľovského rozpočtu a neprimeraných kompetencií monarchu získaných po najnovšej zmene ústavy a zmiernenie trestov za urážku panovníka [18]. Na druhom proteste zase Panusaya „Rung“ Sithijirawattanakul zašla ďalej a požadovala zrušenie lèse-majesté, prinavrátenie kráľovských aktív do verejných rúk, odstránenie článku 6 ústavy o nemožnosti kritiky a obvinení voči kráľovskej rodine, či možnosť kráľa zlegitimizovať vojenské puče [12][19]. Hnutia sa odvtedy potýkali s obvineniami z anti-monarchizmu a snáh zaviesť republiku [2].

Podpora protestov však v tej dobe bola väčšinová. V augustových prieskumoch podporilo demonštrácie 54 % opýtaných a 6 z 10 respondentov označilo zhromaždenia za demokratický prejav nespokojnosti. Takmer 63 % ľudí súhlasilo so zmenou ústavy, ktorá je vnímaná ako nedemokratická a umelo predlžujúca vojenskú diktatúru [20][21]. Väčšina Thajčanov sa prikláňala k odsúdeniu násilia na protestujúcich či proti zdržovaniu vyjednávaní o reformách, avšak až 60% z nich sa vyjadrilo proti snahám o reformu monarchie [22].

Režim premiéra Prajutcha okrem využitia pandémie na obmedzovanie občianskych slobôd pridal aj zmes represívnych právnych krokov označovaných v angličtine ako „lawfare.“[ii] Taktika funguje na  princípe systematického nabaľovania obvinení, ktoré umožnia uväzniť protestujúcich natrvalo – keď sú zbavení jedného obvinenia, okamžite sú zatknutí na základe iného [2][19][23].

Koncom 2020 sa do krajiny vrátil z Nemecka sám kráľ a zostal v Thajsku viac ako rok. Aby si zlepšil imidž, cestoval po krajine, stretával a fotil sa s bežnými ľuďmi. Svojím príchodom odpovedal na stupňujúcu sa kritiku v Thajsku [2][12].

Aktuálny vývoj

Nezhody medzi jednotlivými skupinami, protipandemické opatrenia a tvrdé zásahy polície výrazne oslabili protestný potenciál, zatiaľ čo puč v Mjanmarsku vo februári 2021 odvrátil pozornosť medzinárodného spoločenstva [24].

Viacerých lídrov vrátane Arnona a „Rung“, ktorí ako prví žiadali reformu monarchie, zatkli a súdy ich viackrát odmietli prepustiť na kauciu. Pre hromadné zatknutia vedúcich osobností mnohé protesty v prvej polovici roka 2021 vyzývali hlavne na ich oslobodenie z väzby [25]. Aj keď sa viacerí napokon dostali na slobodu, stále sú stíhaní za urážku monarchie [26].

V apríli Thajsko postihla ťažká tretia vlna pandémie [27]. Tisícky mŕtvych a viac ako milión prípadov COVID-19 rozvírilo debaty o kompetentnosti vlády aj v parlamente, kde v septembri 2021 nakoniec ustála hlasovanie o dôvere [28]. Na protestoch sa stupňovalo násilie a počet zranených sa počas celého roka vyšplhal na 528, z toho štvrtinu tvorili policajti a 88 maloletých [29].

Významný míľnik roka bolo novembrové rozhodnutie ústavného súdu, ktorý označil demonštrácie za protiústavný akt a návrhy na reformu monarchie za nástroj zvrhnutia monarchie [30]. Simultánne s rozhodnutím ústavného súdu odišiel kráľ po 13 mesiacoch späť do Nemecka, kde bol vyfotený bulvárnym denníkom v mníchovskom hoteli [31]. Návrat do jeho obľúbenej destinácie môže poukazovať na presvedčenie, že bola jeho pozícia po takmer 2 rokoch protestov neohrozená [32].

Hoci s nižšou mierou intenzity demonštrácií, študentské hnutie je aj v roku 2022 naďalej prítomné v thajskej spoločnosti, a to aj napriek rozsiahlym represiám policajných zložiek a pokračujúcim súdnym procesom s protestujúcimi. Väčšina lídrov je dnes buď vo väzení, či podmienečne prepustená so zákazom verejne kritizovať monarchiu a vyvíjať akúkoľvek politickú činnosť [33] [34].

Vyhliadky protestného hnutia a ďalší vývoj

Aj napriek enormnej snahe vlády potlačiť protestné hnutie sa demonštrácie hoc so zníženou intenzitou stále konajú. Síce svoje základné požiadavky nedokázali naplniť, ale už len tým, že prelomili tabu ako kritizovanie monarchie, zmenili verejnú debatu v Thajsku natrvalo [12].

Protesty napriek zotrvačnosti nedosiahli kritickú masu a pre pretrvávajúcu ekonomickú krízu sa niektorí demonštrujúci radikalizujú, čo vedie k väčšiemu násiliu a represiám [35][36]. Vízia vpred preto môže byť v spojení sa s opozičnými stranami do ďalších volieb, aby sa tlak z ulice pretavil aj do parlamentu. Zákonodarci schválili ústavnú zmenu, ktorá dáva väčšie šance na výhru veľkým stranám. Ak sa spoja 2 najväčšie opozičné strany Pohyb vpred,[iii] nástupca zrušenej FFP, a Tchaksinova Pheu Thai, tak majú v roku 2023[iv] reálnu šancu poraziť stranu premiéra Prajutcha. Ako ukázali nedávne voľby guvernéra a mestského zastupiteľstva v Bangkoku 22. mája 2022, interpretované ako protestné hlasovanie proti vláde, tieto dve strany sú schopné získať väčšinovú podporu, keď dohromady získali 33 z 50 kresiel v mestskom zastupiteľstve [37][38].

Poznámky pod čarou

[i] lèse-majesté – odvodené z francúzštiny – urážka majestátu, panovníka: zákon zakazujúci kritiku súčasného či minulých thajských panovníkov a ich rodiny a domácich zvierat, hrozia zaň vysoké finančné pokuty a tresty až do 35 rokov odňatia slobody

[ii] lawfare – z angličtiny, zmes law – právo, či zákon a warfare – vedenie vojny – teda: použitie práva krajinou proti svojim nepriateľom

[iii] Move Forward Party ako nástupca rozpustenej strany Budúcnosť vpred (Future Forward Party)

[iv] V prvej polovici roka by sa mali konať parlamentné voľby

Zdroje:

[1] Sombatpoonsiri, Janjira. 2020. “TWO THAILANDS: CLASHING POLITICAL ORDERS AND ENTRENCHED POLARIZATION”. In Political Polarization in South and Southeast Asia. Carnegie Endowment for International Peace. https://www.jstor.org/stable/resrep26920.11.

[2] McCargo, Duncan. 2021. “Disruptors’ Dilemma? Thailand’s 2020 Gen Z Protests”. Critical Asian Studies 53 (2): 175–91. https://doi.org/10.1080/14672715.2021.1876522.

[3] Xiyue, Hong. 2021. “Thailand: Is royal reform a far-fetched dream?” Deutsche Welle, July 28, 2021. https://www.dw.com/en/thailand-democracy-monarchy-reform/a-58670939.

[4] Ehrlich, Richard C. 2016. “Thailand´s new constitution falls short of return to democracy, critics say.” Washington Times, March 29, 2016. https://www.washingtontimes.com/news/2016/mar/29/thailands-constitution-falls-short-of-return-to-de/#pagebreak.

[5] Chachavalpongpun, Pavin. 2020. “CONSTITUTIONALIZING THE MONARCHY: UNCOMPROMISING DEMANDS OF THAI PROTESTERS”. Journal of International Affairs 73 (2): 163–72. https://www.jstor.org/stable/26939972.

[6] Sombatpoonsiri, Janjira. 2021. “From Repression to Revolt: Thailand’s 2020 Protests and the Regional Implications”. German Institute of Global and Area Studies (GIGA). https://www.jstor.org/stable/resrep30227.

[7] Kurzydlowski, Christian. 2021. “Thailand´s Protesters Are Battling to Redefine National Identity.” The Diplomat, November 2, 2021.  https://thediplomat.com/2021/11/thailands-protesters-are-battling-to-redefine-national-identity/.

[8] Wongcha-um, Panu and Kay Johnson. 2020. “Timeline: Thailand´s Coups, Kings and Protests.” Reuters, December 18, 2020.  https://www.reuters.com/article/thailand-protests-youth-history-int-idUSKBN28S1BZ.

[9] Ganjanakhundee, Supalak. 2021. “THAILAND IN 2020: A Turbulent Year”. Southeast Asian Affairs, 335–55. https://www.jstor.org/stable/27075089.

[10] Wongcha-um, Panu and Panarat Thepgumpanat. 2019. “Thai king endorses new cabinet weeks after disputed election.” Reuters, July 10, 2019. https://www.reuters.com/article/us-thailand-politics-king-idUSKCN1U5172.

[11] Barrett, Eamon. 2020. “As Thailand´s economy shrinks, protesters question the $40 billion value of the King.” Fortune, October 31, 2020. https://fortune.com/2020/10/31/thailand-king-net-worth-protesters/.

[12] Saperstein, Hadrien T. 2020. “Mapping the 2020 Thai Political Crisis.” Asia Centre, October 21, 2020. https://centreasia.eu/en/mapping-the-2020-thai-political-crisis-2/.

[13] Selway, Joel. 2020. “Why Thailand´s top court just dissolved a political party.” Washington Post, March 9, 2020.  https://www.washingtonpost.com/politics/2020/03/09/why-thailands-top-court-just-dissolved-political-party/.

[14] Techakitteranun, Hathai. 2020. “Thai students rise up in wave of ‚flash mob‘ anti-government protests.” Straits Times, February 27, 2020.  https://www.straitstimes.com/asia/se-asia/thai-students-rise-up-in-wave-of-flash-mob-anti-government-protests.

[15] The Nation. 2022. “State of emergency extended until May 31.” The Nation Thailand, March 24, 2022. https://www.nationthailand.com/in-focus/40013749.

[16] Bangkok Post Reporters. 2020. “Exiled Thai activist ‚abducted in Cambodia‘.” Bangkok Post, June 5, 2020. https://www.bangkokpost.com/thailand/general/1929988/thai-exiled-activist-abducted-in-cambodia-rights-group-says

[17] The Straits Times. 2020. “Thailand cracks down on protesters: A timeline of events.” Straits Times, October 15, 2020. https://www.straitstimes.com/asia/se-asia/thailand-cracks-down-on-protesters-a-timeline-of-events

[18] Ockey, James. 2021. “Thailand in 2020: Politics, Protests, and a Pandemic”. Asian Survey 61 (1): 115–22. https://doi.org/10.1525/as.2021.61.1.115.

[19] BBC. 2020. “The student daring to challenge Thailand´s monarchy.” BBC, September 17, 2020. https://www.bbc.com/news/world-asia-54182002.

[20] Bangkok Post Reporters. 2020. “Majority agree with young demonstrations: Poll.” Bangkok Post, August 2, 2020.  https://www.bangkokpost.com/thailand/general/1961375/majority-agree-with-youth-demonstrations-poll.

[21] Bangkok Post Reporters. 2020. “Majority agree with Free People group´s demands: Poll.” Bangkok Post, August 23, 2020. https://www.bangkokpost.com/thailand/politics/1973067

[22] Thaiger. “72% think the Thai government are “stalling”, 60% say leave the Monarchy alone.” Thaiger, October 25, 2020. https://thethaiger.com/hot-news/protests/72-think-the-thai-government-are-stalling-60-say-leave-the-monarchy-alone.

[23] Human Rights Watch. 2021. “WORLD REPORT 2021.” https://www.hrw.org/world-report/2021.

[24] The Economist. 2021. “Thailand´s democracy protests are dwindling.” The Economist, April 10, 2021.  https://www.economist.com/asia/2021/04/08/thailands-democracy-protests-are-dwindling.

[25] Reuters. 2021a. “Thai court denies bail for activists on hunger strike over royal insults” Reuters, April 29, 2021. https://www.reuters.com/world/asia-pacific/thai-court-denies-bail-activists-hunger-strike-over-royal-insults-2021-04-29/.

[26] Reuters. 2021b. “Thai court approves bail for protest leaders jailed over royal insult” Reuters, June 1, 2021. https://www.reuters.com/world/thai-court-approves-bail-protest-leaders-jailed-over-royal-insult-2021-06-01/.

[27] Gruel, Didier. 2021. “Thailand struggles to contain a new coronavirus wave.” France24, June 13, 2021. https://www.france24.com/en/asia-pacific/20210613-thailand-struggles-to-contain-a-new-coronavirus-wave.

[28] Reuters. 2021c. “Thai PM survives no confidence vote as more anti-government protests planned.” Reuters, September 4, 2021. https://www.reuters.com/world/asia-pacific/thai-pm-survives-no-confidence-vote-more-anti-government-protests-planned-2021-09-04/.

[29] Parpart, Erich. 2021. “Over 500 people injured in protest-related violence in 2021.” Thai Enquirer, December 24, 2021. https://www.thaienquirer.com/36085/over-500-people-injured-in-protest-related-violence-in-2021/.

[30] CNN. 2021. “Thai court rules protesters sought to topple monarchy as kingdom defends royal insults law at UN.” CNN, November 11, 2021. https://edition.cnn.com/2021/11/10/asia/thailand-student-protest-insult-monarchy-intl-hnk/index.html.

[31] Kirschbaum, Eric. 2021. “Thai King Maha Vajiralongkorn returns to Germany, with entourage of 250 people and 30 poodles.” South China Morning Post, November 11, 2021. https://www.scmp.com/week-asia/people/article/3155742/thai-king-maha-vajiralongkorn-returns-germany-entourage-250-people.

[32] Oltermann, Philip. 2021. “Thai king flies to Germany as monarchy reform calls persist.” The Guardian, November 12, 2021.  https://www.theguardian.com/world/2021/nov/12/thailand-king-flies-germany-monarchy-reform-calls-persist.

[33] Quinley, Caleb. 2022a. “‘Shattering the palace’: Young women take up Thailand reform call.” Al Jazeera, May 19, 2022. https://www.aljazeera.com/news/2022/5/19/shattering-the-palace-young-women-take-up-thailand-reform-call.

[34] Quinley, Caleb. 2022b. “‘Repression breeds defiance’: Thai activists unbowed by detention.” Al Jazeera, April 7, 2022. https://www.aljazeera.com/news/2022/4/7/repression-breeds-defiance-thai-activists-unbowed-by-detention.

[35] Satrusayang, Cod. 2020. “Four reasons why a military coup is not going to happen anytime soon.” Thai Enquirer, September 7, 2020. https://www.thaienquirer.com/17979/four-reasons-why-a-military-coup-is-not-going-to-happen-anytime-soon/.

[36] The Japan Times. 2021. “Thailand protests fade from memory, but the hardcore battle on.” Japan Times, October 27, 2021. https://www.japantimes.co.jp/news/2021/10/27/asia-pacific/thailand-protests-fade/.

[37] Kamjan, Chanathorn. 2021. “FOCUS: No cakewalk for PM Prayut in Thailand’s next election.” Kyodo News, December 23, 2021.  https://english.kyodonews.net/news/2021/12/477cca688ea4-focus-no-cakewalk-for-prayut-in-thailands-next-election.html.

[38] Strangio, Sebastian. 2022. “Reformist Independent Scores Decisive Win in Bangkok Governor Election.” The Diplomat, May 23, 2022. https://thediplomat.com/2022/05/reformist-independent-scores-decisive-win-in-bangkok-governor-election/.