Údolie Pandžšír bolo dôležitou základňou protitalibanského odporu už pred rokom 2001. O 20 rokov neskôr sa oblasť opäť stala ohniskom odbojových aktivít proti novej islamistickej vláde Talibanu, ktorý sa ujal moci v Afganistane v auguste minulého roka.

Historická nepreniknuteľnosť údolia

Provincia Pandžšíru a jej údolie, 150 km severne od Kábulu, predstavuje strategicky dôležité miesto na vedenie úspešnej partizánskej vojny. Nakoľko sa nachádza v obklopení pohoria Hindúkuš, úzke priesmyky a vysoké horské štíty zabezpečujú regiónu prirodzenú obranu. [1] Vďaka obrannej výhode územie úspešne odrážalo početné sovietske ofenzívy v 80. rokoch. Rovnako nedosiahnuteľné bolo aj pre Taliban, ktorý ho po celý čas svojej vlády medzi rokmi 1996 – 2001 nedokázal obsadiť. [2]

Významnú úlohu v tom zohrávala odbojová skupina Severná aliancia, ktorá sa sformovala koncom roka 1996 práve v reakcii na ovládnutie Kábulu Talibanom a vyhlásenie Islamského emirátu. [3] Táto vojenská aliancia slúžila ako zastrešujúca organizácia niekoľkých opozičných skupín, ktorých hlavným cieľom bolo vedenie obrannej vojny proti Talibanu a obnovenie Afganskej islamskej republiky. Skladala sa z etnicky a nábožensky rozdielnych povstaleckých hnutí, na ktorých čele stáli viacerí lídri, predovšetkým z radov Tadžikov, Uzbekov a Hazarov. [36] Avšak de facto hlavným politickým a vojenským vodcom protitalibanských rebelov bol Ahmad Šáh Masúd, prezývaný „Lev z Pandžšíru“. [4] [37] Prominentný mudžahedín velil niekoľkým úspešným ofenzívam, čím sa mu ako jedinému podarilo údolie a okolité severovýchodné tadžické provincie ubrániť od nadvlády Talibanu. Dodnes je Masúd považovaný Afgancami za dôležitú postavu dejín, s príkladnými vodcovskými schopnosťami, keď dokázal spojiť opozíciu vo svojom boji. [7] Dva dni pred udalosťami 11. septembra bol Masúd zabitý dvoma samovražednými atentátnikmi z al-Káidy. Kult jeho postavy však v údolí zostáva všadeprítomný aj naďalej. [5] [6]

Reakciou na sériu teroristických útokov z 11. septembra 2011 bolo zahájenie operácie Trvalá sloboda v októbri 2001, kedy podzemné jednotky Severnej aliancie s pomocou amerického letectva zbavili Taliban moci. O mesiac neskôr odbojové hnutie ovládlo väčšinu územia a jeho jednotlivé frakcie sa dohodli na vytvorení novej vlády.

V súvislosti so Severnou alianciou je však dôležité spomenúť, že v prípade niektorých lídrov išlo o dlhoročných nepriateľov. Medzi rokmi 1992 až 1996 bojovali proti sebe v zničujúcej občianskej vojne, v ktorej páchali vojnové zločiny, čo malo za následok tisíce civilných obetí a zničenie veľkej časti hlavného mesta. Napokon však vyhliadka spoločného cieľa v zosadení Talibanu znamenala prekonanie vzájomných sporov. Ich boj však zďaleka nemal jednoduchý priebeh, nakoľko sformovanie efektívneho odboja a dosiahnutie úspešného povstania trvalo niekoľko rokov. Do roku 2001 kontrolovali povstalci menej ako 10 % afganského územia. [38]

Vznik Severnej aliancie 2.0

O 20 rokov neskôr sa oblasť stala znova miestom sformovania protitalibanského odporu. V lete 2021 spustil Taliban bleskovú ofenzívu, výsledkom čoho bolo obsadenie väčšiny provincií v priebehu troch mesiacov, až nakoniec 15. augusta dobyl hlavné mesto Kábul. [8] Časť rozpadnutých afganských bezpečnostných síl a bývalá politická reprezentácia Afganskej islamskej republiky sa stiahla do provincie Pandžšír, v tom čase jedinej oblasti mimo kontroly Talibanu, aby pokračovali v boji proti radikálnemu hnutiu. [9] K ním sa pripojili aj bývalí členovia Severnej aliancie a mudžahedíni, ktorí predtým slúžili Masúdovi. Následne do oblasti začali presúvať vojenskú techniku. [1]

V reakcii na opätovné dobytie väčšiny Afganistanu Talibanom došlo v Pandžšíri k sformovaniu Frontu národného odporu (NRF). Do vedenia hnutia sa postavili dvaja pandžšírski rodáci, Ahmad Masúd, pripravený ísť „v stopách svojho otca“ [11] Ahmada Šáha Masúda a viceprezident bývalej afganskej vlády Amrulláh Sálih, ktorý sa 17. augusta, v odvolaní na ústavu, vyhlásil za pokračujúceho prezidenta Afganistanu. [10] [12] [13] Hnutie vyhlásilo mobilizačné výzvy na pripojenie s cieľom čeliť militantom [14] a nadviazať na aktivity Severnej aliancie, a tak sa oblasť znovu stala hlavnou baštou odporu proti Talibanu, keď ako jediná z 34 provincií dokázala na krátku dobu zadržať postup Talibov. [15] Počiatočným ohniskom odporu sa stalo práve údolie Pandžšíru a susedný okres Andaráb v provincii Baghlán. [16]

Politickým cieľom NRF je vytvorenie nového systému, ktorý bude rešpektovať multietnickosť a multikultulárnosť krajiny vo forme decentralizovanej federatívnej republiky s dôrazom na dodržiavanie ľudských práv, demokracie a v súlade s afganskými tradíciami. Odborníci však považujú úplne novú formu riadenia za nereálny a príliš ambiciózny cieľ, ktorý by si vyžadoval ďalšiu vojnu. Skupina rovnako zdôrazňuje, že sa nevzťahuje na konkrétny región, ale aktívny odboj vedie za všetkých v krajine, na rozdiel od etnocentrickej politiky Talibanu. [7]

Aktivita NRF spočiatku spočívala v odrážaní vojenského nátlaku islamských militantov v Pandžšíri a okolitých provinciách. Dva týždne trvajúce ťažké boje viedli k vysokým stratám na oboch stranách. [35] Nakoniec však Taliban 6. septembra dobyl celé údolie, a na úrade guvernéra v hlavnom provinčnom meste Bázárak vyvesil svoju vlajku. [17] Dôležité strategické víťazstvo znamenalo podrobenie si poslednej vzdorujúcej oblasti a prvé prevzatie kontroly nad celou krajinou. Nasledujúci deň Taliban oznámil vytvorenie nového Islamského emirátu, ktorý dodnes žiaden štát oficiálne neuznal. [9] Na pád Pandžšíru vedenie NRF reagovalo odmietnutím tvrdenia Talibanu o obsadení celého údolia a povstalci zdôraznili, že vo svojom boji neskončili a bojujúce opozičné jednotky zostávajú v provincii naďalej aktívne. [18]

Prerušenie aktívneho odboja

Po tom, čo padlo posledné územie kladúce odpor, boj na isté obdobie ustal a prítomnosť NRF zostala obmedzená len na niektoré odlehlé horské oblasti. [1] Krátko nato obaja predstavitelia odboja, Masúd a Sálih, utiekli do susedného Tadžikistanu. [26]

Od októbra sa však začali potvrdzovať správy o pokračovaní partizánskej vojny a vzájomné menšie strety boli spozorované najmä v severovýchodných provinciách Afganistanu. Hovorca NRF Alí Maisam Nazarí vysvetlil, že v prvom mesiaci odporu viedli konvenčnú vojnu v provincii Pandžšír a v údolí Andaráb, ale kvôli obmedzeným zdrojom museli zmeniť stratégiu na nekonvenčné vedenie vojny používané mudžahedínmi v 80. rokoch. Následne Nazarí informoval o zintenzívnení útokov a aktuálnej prítomnosti síl v 12 afganských provinciách. [19]

Začiatok bojovej sezóny

S nástupom „bojovej sezóny“ v Afganistane, ktorá obvykle trvá od apríla do októbra, sa počet ohnísk odporu proti Talibanu zvýšil a rozšíril do veľkej časti krajiny. [20] [21] V posledných mesiacoch sa začali na sociálnych sieťach objavovať videá o existencii nových odbojových skupín. Ako hlavné dôvody vzniku odporu spomínajú obnovenie demokratickej afganskej vlády, porušovanie ľudských práv civilného obyvateľstva a etnické násilie zo strany Talibanu. Hoci všetky odbojové hnutia zdieľajú rovnaký cieľ v podobe odstavenia Talibanu od moci vojenským víťazstvom, neexistuje medzi nimi významná spolupráca alebo koordinácia aktivít. [19]

Taliban začal preventivne od februára presúvať vojenské sily na sever Afganistanu, najmä do údolia Pandžšíru, s cieľom obmedziť schopnosť protitalibanských síl viesť pripravovanú ofenzívu a zvýšiť bezpečnosť v oblastiach s aktívnym odbojom. [20] Vedenie Talibanu tak zaujalo reaktívny a agresívnejší postoj voči silám NRF, o ktorých dovtedy tvrdilo, že „existujú iba na papieri“. [7]

S príchodom jari sa NRF a novovzniknuté opozičné skupiny začali pripravovať na znovu zahájenie bojov v Afganistane [20]. Nazarí začiatkom mája uviedol, že Masúd nariadil svojim silám začať ofenzívu a doposiaľ bolo potvrdené oslobodenie niekoľkých okresov v provinciách Pandžšír, Baghlán, Samangán, Badachšán a Tachár. [22] [32]

Odboj v Pandžšíri „vtedy a dnes“

Napriek tomu, že NRF disponuje etablovanými afganskými politickými a vojenskými osobnosťami, vodcom chýba potrebná charizma a vojenská zdatnosť Ahmada Šáha Masúda. Paralely s predchádzajúcim odbojom sú obmedzené a dokonca aj Afganci vyjadrili hlboké pochybnosti o jeho perspektívach. [2] Dôvodov, prečo sa tentokrát nepodarilo potvrdiť odolnosť údolia pred útokmi, aj napriek strategickej výhode, je viacero. Na rozdiel od obdobia pred 20 rokmi, súčasné sily odporu nedokázali zabezpečiť kontrolu severného územia Afganistanu, cez ktoré vedú zásobovacie linky do susedného Tadžikistanu a Uzbekistanu. Práve toto dôležité pásmo sa Talibanu podarilo pred dobytím Kábulu obsadiť. [2] [23]

Okrem zabezpečenia cezhraničného prepojenia je významným predpokladom úspešného povstaleckého ťaženia aj dostatok medzinárodnej politickej a materiálnej podpory. Kým v 90. rokoch Rusko, Irán, India, Izrael, Uzbekistan a Tadžikistan podporovali Severnú alianciu proti Talibanu, v súčasnosti sa žiadna krajina neponáhľa druhému odboju na pomoc. [21] Moskva a Peking zdôrazňujú potrebu stability v krajine a regióne, a spolu s Pakistanom a Turkmenistanom nadviazali s Talibanom diplomatické styky. [24] Washington taktiež nemá motiváciu zasahovať do vnútorného vývoja v krajine a jeho záujem o situáciu odišiel aj s poslednými vojakmi.  [7] Vláda v Dušanbe je jedinou v strednej Ázii, ktorá sa otvorene postavila proti Talibanu a podporuje aktivity politickej opozície, ktorým poskytuje bezpečné útočisko. [26] Niektorí analytici však upozorňujú skôr na snahu Tadžikistanu vystupovať priaznivo v očiach verejnosti a tadžickej menšiny v Afganistane, než snahu o reálnu zmenu situácie v Afganistane. [19] [25] [33]

Napriek tomu nie je nedostatok medzinárodnej podpory pre odpor zatiaľ existenčne ohrožujúci. Bývalí afganskí bojovníci vedúci odboj nemajú núdzu o prostriedky, nakoľko mnohí z nich riadili súkromné armády a obchodovali s drogami. Rovnako ani po 40 rokoch sovietskej okupácie, občianskej vojny a povstania nie je v Afganistane nedostatok strelných zbraní. [27] Začiatkom januára sa dokonca objavili informácie o nových zbraniach ruskej výroby na fotografiách členov NRF, ktoré doteraz neboli v Afganistane spozorované. To by znamenalo, že sa skupine podarilo nájsť zahraničný zdroj na získanie potrebnej výzbroje. [28]

Ďalej pri porovnávaní pandžšírskeho odboja dnes a v minulosti je nutné spomenúť  fenomén internetu ako faktor ovplyvňujúci vývoj bojov, ktorý v 80. a 90. rokov nehral významnú úlohu. [1] Sociálne siete zahltilo obrovské množstvo neoverených informácií a Taliban propagandu masívne využíva ako jednu zo zbraní vo svojej 20 rokov trvajúcej informačnej vojne, ktorú úspešne vyhráva. [29]  Analytici ale upozorňujú na šírenie množstva dezinformácií na oboch stranách. [7]

V neposlednom rade treba poznamenať, že i keď Severná aliancia dokázala úspešne vytvoriť zjednotený front voči spoločnému nepriateľovi, dnes pozorujeme nedostatok jednotnosti medzi konkrétnymi vodcami ozbrojených opozičných skupín. Odborníci upozorňujú na dôležitosť „koordinácie a jednoty, aby mohli mať rozhodujúci účinok v boji“. [21] Protitalibanské skupiny nedokázali vytvoriť zastrešujúce hnutie odporu, ako tomu bolo v 90. rokoch, čo znamená relatívne nízku úroveň schopností. A aj napriek veľmi podobným cieľom nie je významná spolupráca prítomná. Niekedy dokonca dochádza k vzájomnému súpereniu, kedy sa každá odbojová skupina vykresľuje ako tá najschopnejšia s najskúsenejšími silami bývalej republiky a aktivity iných skupín zľahčuje. [19]

NRF ako reálna hrozba?

Okrem odbojových skupín vedie ozbrojený odpor voči vláde Talibanu aj regionálna odnož Islámsky štát – Chorásán (IS-K). Zvýšené útoky teroristickej skupiny, spolu s aktivitami NRF, by v budúcnosti mohli Taliban donútiť rozložiť sily, a tým ho dostať pod značný tlak. [27] Avšak v súčasnosti sa nedá predpokladať, že by spojenie odboju NRF a hrozieb z IS-K spôsobovalo prekážku v jeho vláde. [19]

Priaznivo na vládu Talibanu vplýva aj dlhodobá vyčerpanosť svetovej verejnosti z konfliktu v Afganistane. Od zvrhnutia afganskej monarchie v roku 1973 uspeli povstania výlučne so zahraničnou podporou, a preto je súčasná opozícia v relatívne slabom postavení. [34] Otvorené poskytnutie zahraničnej pomoci pre opozíciu by mohlo pomáhajúce krajiny vystaviť možným teroristickým útokom alebo preliatiu konfliktu na ich územie. [26]  V dôsledku obmedzenej pomoci budú odbojové skupiny v krátkodobom horizonte pravdepodobne predstavovať len menšie ohrozenie pre oveľa lepšie vyzbrojený a početne väčší Taliban. [21]

Na druhej strane, pre militantné hnutie je oveľa ťažšie byť vládnou autoritou Afganistanu ako viesť povstaleckú kampaň. Pokiaľ nebude schopné plniť sľuby spojené so zabezpečením mieru a stability, získať si podporu a legitimitu obyvateľstva a vyriešiť humanitárnu a hospodársku krízu, [31] môže to podnietiť dynamiku nespokojnosti medzi ľuďmi a viesť k zosilneniu odporu. [7] Úspech odboja bude preto závisieť i od toho, do akej miery bude Taliban nepopulárny a ako veľmi budú ľudia ochotní postaviť sa proti nemu, napríklad aj v súvislosti s extrémistickými represiami voči ženám, dievčatám a etnickým menšinám. [21] Zároveň to, že novú vládu Talibanu oficiálne neuznáva žiaden štát sveta, znižuje ich legitimitu v medzinárodnom spoločenstve.

Záver

Front národného odporu preukázal schopnosť udržať si odľahlé časti údolia a oblasti s horským terénom aj napriek tomu, že ide o sily s limitovanou vojenskou kapacitou. [7] NRF a  nové odbojové skupiny predstavujú pre Taliban strategickú prioritu, kritickú bezpečnostnou hrozbou však nie sú. [19] Dôvodmi sú chýbajúca jasná teritoriálna základňa ktorejkoľvek z odbojových skupín, žiadna externá pomoc, obmedzená vojenská sila a výzbroj, neexistencia jednotného frontu a zjavné napätie medzi týmito skupinami. Aj napriek odvážnemu vzdoru odhodlaných bojovníkov vymenované skutočnosti spôsobujú, že v súčasnosti odboj nepredstavuje existenčnú hrozbu pre režim Talibanu, a je nepravdepodobné, že sa to v dohľadnej budúcnosti zmení. [16]

Napriek všetkému majú vzbury spôsob, ako pretrvávať mnoho rokov, a aj počiatočné malé protesty sa môžu zmeniť na plnohodnotné povstanie. [21] Aj samotný Taliban bojoval dve desaťročia, kým sa jeho ťaženie skončilo úspešne. Severnej aliancii taktiež trvalo niekoľko rokov, kým vojensky zvíťazila nad Talibanom s pomocou amerických síl a zvrhla jeho vládu. Napokon, ako uvádza jeden z vodcov opozičných skupín: „Bolo by nesprávne, keby sme povedali, že zajtra môžeme zvrhnúť Taliban. Náš boj bude dlhodobý a pravdepodobne bude trvať roky.“ [2]

Zdroje:

[1] The New York Times. 2021. „In Panjshir, Few Signs of an Active Resistance, or Any Fight at All.“ https://www.nytimes.com/2021/09/17/world/asia/panjshir-resistance-taliban-massoud

[2] The New York Times. 2021. „An old bastion of anti-Taliban sentiment grids for a new fight.“ https://www.nytimes.com/live/2021/08/18/world/taliban-afghanistan-news#taliban-panjshir-valley

[3] Voice of America. 2021. „Anti-Taliban Group Registers with US to Try to Build Afghan Resistance.“ https://www.voanews.com/a/anti-taliban-group-registers-with-us-to-try-to-build-afghan-resistance-/6295339

[4] The New York Times. 1999. „Afghan ‚Lion‘ Fights Taliban With Rifle and Fax Machine.“ https://www.nytimes.com/1999/11/09/world/afghan-lion-fights-taliban-with-rifle-and-fax-machine

[5] Deutsche Welle. 2021. „Why Afghanistan’s Panjshir remains out of Taliban’s reach.“ https://www.dw.com/en/why-afghanistans-panjshir-remains-out-of-talibans-reach/a-58921687

[6] France 24. 2021. „Death of an Afghan icon: The assassination of Ahmad Shah Massoud“ https://www.france24.com/en/live-news/20210908-death-of-an-afghan-icon-the-assassination-of-ahmad-shah-massoud

[7] The Diplomat. 2021. „What Does the National Resistance Front of Afghanistan Have to Offer?“  https://thediplomat.com/2021/12/what-does-the-national-resistance-front-of-afghanistan-have-to-offer

[8] The Guardian. 2021. „The fall of Kabul: a 20-year mission collapses in a single day.“ https://www.theguardian.com/world/2021/aug/15/the-fall-of-kabul-a-20-year-mission-collapses-in-a-single-day

[9] Al Jazeera. 2021. „Panjshir, the last pocket of resistance, falls to Taliban.“ https://www.aljazeera.com/gallery/2021/9/7/photos-afghanistan-panjshir-the-last-pocket-of-resistance-falls-to-taliban

[10] BBC. 2021. „Anti-Taliban resistance group says it has thousands of fighters“ https://www.bbc.com/news/world-asia-58239156

[11] The Washington Post. 2021. „The mujahideen resistance to the Taliban begins now. But we need help.“ https://www.washingtonpost.com/opinions/2021/08/18/mujahideen-resistance-taliban-ahmad-massoud/

[12] The Conversation. 2021. „Afghanistan’s Panjshir Valley: the last stronghold of resistance to Taliban rule.“ https://theconversation.com/afghanistans-panjshir-valley-the-last-stronghold-of-resistance-to-taliban-rule-166599

[13] Reuters. 2021. „Afghan vice president says he is „caretaker“ president.“ https://www.reuters.com/world/india/afghan-vice-president-says-he-is-caretaker-president-2021-08-17/

[14] The Washington Post. 2021. „Anti-Taliban fighters claim victories as first stirrings of armed resistance emerge.“ https://www.washingtonpost.com/world/anti-taliban-fighters-claim-victories-as-first-stirrings-of-armed-resistance-emerge/2021/08/20/24b433fc-01da-11ec-87e0-7e07bd9ce270_story.html

[15] AP News. 2021. „Taliban say they took Panjshir, last holdout Afghan province.“ https://apnews.com/article/taliban-01ff767e3bfc7f4488dc8f73498337d2

[16] Swiss Institute for Global Affairs. 2022. „Vive la Résistance in Afghanistan? (English Version).“ https://www.globalaffairs.ch/2022/04/07/vive-la-r%C3%A9sistance-in-afghanistan/

[17] New York Times. 2021. „Taliban Claim Control Over Panjshir Valley, but Resistance Vows to Fight On.“ https://www.nytimes.com/2021/09/06/world/asia/afghanistan-panjshir-taliban-resistance.html

[18] France 24. 2021. „Taliban ‚not victorious‘ in Afghanistan’s Panjshir region, National Resistance Front says.“ https://www.france24.com/en/tv-shows/the-interview/20211005-taliban-not-victorious-in-afghanistan-s-panjshir-region-parallel-govt-official-says

[19] New York Post. 2022. „Taliban’s power challenged by Afghan National Resistance Front, ISIS-K.“ https://nypost.com/2022/05/03/talibans-power-challenged-by-afghan-national-resistance-front-isis-k

[20] Institute for the Study of War. 2022. „AFGHANISTAN IN REVIEW: TALIBAN AND OPPOSITION GROUPS PREPARE FOR A NEW SPRING FIGHTING SEASON IN AFGHANISTAN“ https://www.understandingwar.org/backgrounder/afghanistan-review-taliban-and-opposition-groups-prepare-new-spring-fighting-season

[21] Voice of America. 2022. „Afghan ‘Fighting Season’ Ushers in New Anti-Taliban Groups.“ https://www.voanews.com/a/afghan-fighting-season-ushers-in-new-anti-taliban-groups/6542148.html

[22] Al Arabiya. 2022. „Offensive launched against Taliban rule in Panjshir: Armed group.“ https://english.alarabiya.net/News/world/2022/05/07/Offensive-launched-against-Taliban-rule-in-Panjshir-Armed-group

[23] The New York Times. 2021. „Budding Resistance to the Taliban Faces Long Odds.“ https://www.nytimes.com/2021/08/25/world/asia/panjshir-valley-ahmad-massoud.html

[24] Voice of America. 2022. „Russia Latest Country to Establish Diplomatic Ties With Taliban.“  https://www.voanews.com/a/russia-latest-country-to-establish-diplomatic-ties-with-taliban/6521949.html

[25] France 24. 2021. „Afghan resistance has sanctuary in Tajikistan, but fighting Taliban a ‘non-viable prospect’.“ https://www.france24.com/en/asia-pacific/20211004-afghan-resistance-has-sanctuary-in-tajikistan-but-fighting-taliban-a-non-viable-prospect

[26] Fox News. 2022. „Taliban’s power challenged by Afghan National Resistance Front, ISIS-K.“ https://www.foxnews.com/world/taliban-power-challenged-afghan-national-resistance-isis-k

[27] Foreign Policy. 2022. „Afghan Resistance Groups Eye Spring Offensive.“ https://foreignpolicy.com/2022/04/11/afghanistan-resistance-taliban-offensive/

[28] Calibre Obscura. 2022. https://www.calibreobscura.com/

[29] Atlantic Council. 2021.  „Before the Taliban took Afghanistan, it took the internet.“ https://www.atlanticcouncil.org/blogs/new-atlanticist/before-the-taliban-took-afghanistan-it-took-the-internet/

[30] Al Arabiya. 2022. „Taliban official meets son of ‘lion of Panjshir’ in Iran.“ https://english.alarabiya.net/News/world/2022/01/10/Taliban-official-meets-son-of-lion-of-Panjshir-in-Iran

[31] Save the Children. 2022. „AFGHANISTAN: A FIFTH OF STARVING FAMILIES SENDING CHILDREN TO WORK AS INCOMES PLUMMET IN PAST SIX MONTHS.“ https://www.savethechildren.net/news/afghanistan-fifth-starving-families-sending-children-work-incomes-plummet-past-six-months

[32] The New York Sun. 2022. „Afghan Resistance, in Startling Report, Says It Liberated Districts in North Panjshir Region.“ https://www.nysun.com/article/afghan-resistance-in-startling-report-says-it-has-liberated-districts-in-northern-panjshir-region

[33] Stratfor. 2021. „What to Watch For Amid Reports of an Anti-Taliban Movement in Afghanistan.“  https://worldview.stratfor.com/article/what-watch-amid-reports-anti-taliban-movement-afghanistan

[34] Gandhara. 2022. „Taliban Faces Rising Armed Resistance From Former Government Factions“ https://gandhara.rferl.org/a/taliban-resistance-former-government-factions/31823881.html

[35] India Today. 2021. „Talks between Taliban, Panjshir resistance break down as Afghans await formation of new government | 10 Developments.“ https://www.indiatoday.in/world/story/talks-between-taliban-panjshir-resistance-break-down-as-afghans-await-formation-of-new-government-10-developments-1844059-2021-08-23

[36] BBC News. 2001. „Who are the Northern Alliance?“ http://news.bbc.co.uk/2/hi/south_asia/1652187.stm

[37] National Consortium for the Study of Terrorism and Responses to Terrorism. 2014. „The Northern Alliance (or United Islamic Front for Salvation of Afghanistan – UIFSA).“ https://www.start.umd.edu/baad/narratives/northern-alliance-or-united-islamic-front-salvation-afghanistan-uifsa#_edn4

[38] Voice of America. 2001. „Thousands of Taleban Fighters Defecting, says Northern Alliance – 2001-10-13.“ https://www.voanews.com/a/a-13-a-2001-10-13-19-thousands/397443.html