Modernú históriu začalo písať v roku 1960. Od roku 1969 nepozná nič iné, ako diktátorský režim alebo občiansku vojnu. Za posledných 35 rokov si žiadna krajina na svete neprešla toľkým organizovaným ozbrojeným násilím spáchaným na civilistoch. V rebríčku HDP na obyvateľa je druhé najslabšie na svete. Postupne si v článku predstavíme historický kontext, plynule prejdeme do súčasnej bezpečnostnej situácie, dozviete sa, čo je najväčšou témou somálskej politiky, a takisto sa zmienime o alarmujúcej humanitárnej situácii.

Od nezávislosti až k demokratizácii

V druhej polovici 20. storočia zasiahla Afriku vlna významných politických zmien. Séria udalostí z roku 1960, nazývaná aj “rok Afriky”, v ktorej až 18 štátov subsaharskej a západnej Afriky získalo nezávislosť, prepísala dejiny a priniesla do bývalých kolónií vlnu očakávaní a zodpovednosti prenesenej na domáci ľud. Tá zasiahla aj Africký roh, kde došlo k zjednoteniu britskej a talianskej kolónie, z ktorých vznikol nezávislý štát Somálsko. Netrvalo ani desaťročie a v roku 1969 nastal vojenský prevrat, po ktorom zasadol do čela autoritársky socialista Mohamed Siad Barre. Ten vládol tvrdou rukou a postupne sa voči nemu tvorila významná opozícia. Stupňujúce sa aktivity odporcov režimu viedli k jeho rozpadu a zvrhnutiu diktátora klanovou opozíciou v roku 1991. V tomto období zasiahla Somálsko vlna násilia s jasným cieľom množstva aktérov chopiť sa moci a vyplniť tak vzniknuté vákuum [1].

Začala sa občianska vojna. Aktérmi boli vtedy rôzne ozbrojené skupiny a organizácie, k najvýraznejším patrili Somálsky národný front (verní predošlému režimu), Somálsky demokratický front spásy (rebeli, neskôr v roku 1998 stojaci za vznikom Puntlandu), Zjednotený somálsky kongres (rebeli, hrali vedúcu rolu v zvrhnutí Barreho) a Somálske vlastenecké hnutie (malo kľúčovú rolu v občianskej vojne, najskôr bolo proti Barremu, neskôr sa rozdelilo na frakcie) [2]. Napriek snahe OSN, ktorá intervenovala v rokoch 1992 až 1995, sa nepodarilo v tomto období obnoviť poriadok. Až koncom desaťročia nastalo relatívne zlepšenie situácie, keď napätie mierne pokleslo.

Prakticky zruinovaný a nefunkčný štát potreboval určitú organizáciu, ktorá by pozdvihla miestne pomery. Pokus o to prišiel v roku 2000, keď vznikla Prechodná národná vláda. Somálsko tak malo konečne centrálnu autoritu, ktorej sa aspoň nad časťou územia darilo držať kontrolu. Za zmienku stojí rok 2006. Podstatnú časť krajiny vtedy kontrolovalo zoskupenie klanov Zväz islamských súdov. Pod vlajkou islamu bolo ich snahou nastoliť poriadok a implementovať právo šaría na kontrolovaných územiach, kam sa vtedy radilo i Mogadišo. Vyznačovali sa významnou silou bezpečnostných zložiek [3]. Práve v tomto roku v južnej časti Somálska začalo pôsobiť radikálne islamistické hnutie aš-Šabáb. Jeho hlavným spúšťačom bola decembrová intervencia etiópskych vojsk. Zásah ozbrojených síl susedného štátu vytlačil podstatnú časť členskej základne Zväzu islamských súdov z hlavného mesta a z krajiny. Aš-Šabáb sa teda oddelil a v snahe zvrátiť pre nich nepriaznivý vývoj sa stal jedným z najvýznamnejších aktérov v krajine. Prakticky od svojho vzniku vyhľadáva skupina ozbrojené strety a útoky na somálske autority [4].

Nestabilná situácia v roku 2007 podnietila vznik regionálnej peacekeepingovej misie Africkej únie s názvom AMISOM. Tá mala pôvodne iba šesťmesačný mandát a bola založená s cieľmi podporovať dialóg medzi významnými hráčmi, ako sú politickí, klanoví a náboženskí lídri a zástupcovia občianskej spoločnosti, zredukovanie bezpečnostného rizika nastoleného aš-Šabábom a ostatnými opozičnými skupinami, humanitárna a rozvojová pomoc. Mandát sa neskôr začal predlžovať a misia pôsobí v krajine dodnes. Postupom času sa začalo čoraz viac skloňovať odovzdanie bezpečnostnej zodpovednosti z AMISOM na Somálske ozbrojené sily a asistencia v nastolení bezpečnosti pri politickom procese, čomu odpovedá aktuálne platný mandát misie [5][6]. AMISOM pozostáva z vojsk Burundi (5432 vojakov), Džibutska (960 vojakov), Etiópie (4395 vojakov), Kene (3664 vojakov) a Ugandy (najväčší kontingent, viac ako 6000 vojakov). Prítomnosť zahraničných jednotiek pomáha k lepšej efektivite bojov s aš-Šabábom [7].

Začiatkom novej dekády Somálsko vkročilo na pomalú cestu demokratizácie. V snahe permanentne sfunkčniť demokratické inštitúcie v roku 2012 vstúpila do platnosti ústava a vznikla federálna vláda [1]. Uskutočnili sa významné bojové operácie, ako napr. Operácia Indický oceán, s cieľom vyčistiť vidiek od rebelov. Žiadna však nebola natoľko efektívna, aby zredukovala riziko na minimum. Časom sa síce obmenili hlavní aktéri, avšak konflikt samotný nikdy oficiálne neskončil.

Občianska vojna stále prebieha

Aktuálna bezpečnostná situácia v Somálsku je volatilná. Nešťastne sa tu už roky mieša viacero faktorov, čiže následky kolonializmu, neúspešné intervencie zo zahraničia, radikálny islam v podobe najmä aš-Šabábu a tradícia klanového delenia spoločnosti [8]. Federálna vláda, ktorá by v ideálnom prípade riadila krajinu, nad jej významnou časťou nemá kontrolu. Relatívnou „oázou bezpečnosti“ je severná de facto nezávislá Republika Somaliland, ktorá od roku 1991 funguje v mieri. Medzinárodné spoločenstvo ju ale odmieta uznať. Pre Somálsko je to oficiálne stále jeden z regiónov, a to aj napriek tomu, že nemá na jeho vnútorné dianie zásadný vplyv.

Najviac ozbrojených stretov sa dnes vyskytuje v južnej a centrálnej časti krajiny. Bojuje sa každodenne. Proti sebe stoja vládne sily spoliehajúce sa na podporu misie AMISOM a protivládne militantné skupiny, napríklad radikáli z aš-Šabáb. Napriek tomu, že práve oni najčastejšie plnia stránky novín, nie sú ani zďaleka jedinou protivládnou silou [9]. „V samotnom roku 2016 bolo v Somálsku aktívnych 150 jednotlivých ozbrojených skupín,“ podotkol Raj M. Desai pre Brookings [10].

Dáta ACLED zaznamenali v občianskej vojne za posledný rok celkovo 3210 úmrtí [11]. Čísla misie UNSOM udávajú 964 úmrtí, alebo zranení civilistov. Z toho dve tretiny sú následkom činnosti džihádistickej fundamentalistickej skupiny aš-Šabáb. Ich vojská boli síce úspešne vytlačené zo strategických miest, no stále držia značnú časť územia pod kontrolou. Vďaka pragmatickému rozhodovaniu a zručnému technickému manévrovaniu vykazujú veľkú odolnosť voči stratám. Svoju taktiku upravili na útoky, kde im veľké straty nehrozia [12]. Na regrutáciu nových bojovníkov využívajú média, v ktorých zdôrazňujú potrebu boja proti utláčaniu moslimských veriacich. Využívajú aj rétoriku somálskeho nacionalizmu, napríklad pri upozorňovaní na perzekúciu etnických Somálčanov v Keni. Ich sila pramení vo fanatickej viere a premyslenom získavaní zdrojov na svoju činnosť. Report Hiraal Institute udáva, že aš-Šabáb za využitia zastrašovania a násilia zhromažďuje viac finančných prostriedkov, ako vláda. Mesačne sa im vraj darí získať až 15 miliónov amerických dolárov. Poplatky teroristom v Somálsku odovzdávajú všetky dôležité firmy a podnikatelia, väčšinou motivovaní strachom o holý život [13]. V rurálnych oblastiach sú jediní, kto vyberá poplatky. Okrem toho patria k tradičným príjmom teroristickej skupiny pirátstvo, únosy, pašeráctvo a vyberanie mýta pri preprave surovín, napr. dreveného uhlia [4]. Štúdia z roku 2014 sa na základe individuálnych rozhovorov s 88 bývalými bojovníkmi aš-Šabábu pokúsila objasniť príčiny ich radikalizácie. Z jej záverov vyplýva, že sú to v najväčšej miere ekonomické dôvody (39%), ktoré sa často miešajú s vierou (20%) [14]. V poslednom období jeho bojovníci podnikli viacero samovražedných útokov a vyskytli sa aj explózie bômb v motorových vozidlách. Mnoho z nich prebehlo vo viac ako dvojmiliónovej metropole, hlavnom meste Mogadišo [15].

Okrem aš-Šabábu vykazuje aktivitu i organizácia Islamský štát v Somálsku. Radikáli z tohto hnutia pôsobia najmä v severovýchodnej časti krajiny, v regióne Puntland. Ide o neporovnateľne menšiu organizáciu, zahŕňajúcu asi 300 až 400 bojovníkov. Ich vzájomný vzťah je napätý. Predstavitelia aš-Šabábu sa dokonca vyjadrili, že chcú zničiť Islamský štát, ktorému sa nedarí expandovať a je málo pravdepodobné, že by sa stal vedúcou opozičnou silou v krajine [16].

Významná zmena nastala v poslednom období v rámci prítomnosti vojsk USA, ktoré považovala federálna vláda za kľúčového spojenca. V decembri 2020 sa po nariadení prezidenta Donalda Trumpa stiahla zo Somálska väčšina 700-členného amerického vojska, ktoré asistovalo armáde vo výcviku a v boji proti aš-Šabáb. Kritici označujú toto rozhodnutie za krátkozraké. „Zredukovanie našich zdrojov v tomto konflikte, ktorý sa dal vyhrať, je škodou pre našich partnerov vo východnej Afrike a iba posilní extrémistické správanie al-Šabábu v regióne,“ vyjadril sa pre ABC News bývalý poradca ministra obrany USA Mick Mulroy [17]. Po stiahnutí americká armáda pokračuje v podobnej činnosti ako predtým, na somálske dianie vplýva z Európy, alebo z iných východoafrických krajín. Pri leteckých útokoch na rozdiel od fyzickej prítomnosti armády k zmene neprišlo, väčšiu rolu zohrávajú spravodajské služby. Zadržiavanie aš-Šabábu i naďalej ostáva kľúčovou prioritou amerického veliteľstva AFRICOM [18].

Komplikácie v súvislosti s voľbami

Somálskej politike aktuálne dominuje otázka parlamentných volieb a urgentná potreba nového lídra. Prezident bude volený až následne, nepriamo parlamentom [1]. Hlavným problémom je oneskorenie veľmi komplexného volebného procesu, v ktorom delegáti, resp. zástupcovia klanov vyberajú 275 zastupiteľov do dolnej komory parlamentu a regionálne zhromaždenia vyberajú 54 zastupiteľov do hornej komory parlamentu.

V poslednom období nastal určitý posun. Formálne sa krajina k voľbám priblížila dohodami medzi vládou a federálnymi štátmi 17. 9. 2020, resp. 27. 5. 2021 [19]. Komplikácie nastali vo februári 2021, keď vypršal prezidentovi Mohamedovi Abdullahi Mohamedovi, známemu ako Farmaajo, mandát. Ten sa napriek tomu rozhodol ďalej zotrvať v úrade, s čím veľká časť verejnosti nesúhlasila. V Mogadišu sa proti sebe postavili bezpečnostné zložky podporujúce premiéra na jednej strane a prezidenta na druhej. Desiatky tisíc obyvateľov muselo utiecť preč z domovov. Májová dohoda napokon spor uhasila a v lete sa voľby naplno rozbehli. V súčasnosti sú obsadené všetky z 54 kresiel hornej komory parlamentu. Kvótu 30% na ženské obsadenie sa tesne nepodarilo naplniť. Ženy aktuálne tvoria 26% z celkového počtu zastupiteľov [20].

Príčiny oneskorenia volebného procesu sú viaceré. Medzi federálnym centrom a niektorými federálnymi subjektmi prevláda napätie o rozdelenie moci. Nemožno si nevšimnúť naštrbenú dôveru Somálčanov v správnosť centralizovaného modelu spravovania krajiny. Abdinor Dahir z Oxfordskej univerzity na túto tému previedol štúdiu, ktorej záver naznačuje prevažujúcu tendenciu Somálčanov inklinovať k decentralizácii, a nie k federalizmu. Vzájomná nedôvera medzi rôznymi klanmi má svoje korene ešte v represívnom režime Siyada Barreho [21].

Situáciu komplikuje aj zmienený pretrvávajúci konflikt medzi prezidentom Farmaajom a premiérom Roblem. Iba nedávno, 27. 12. 2021, kancelária prezidenta oznámila, že suspenduje predsedu vlády kvôli napojeniam na korupciu. Odobraný mu bol tiež mandát na organizovanie volieb. Premiér na to zareagoval obvinením prezidenta z pokusu o prevrat proti vláde, ústave a pravidlám krajiny [22]. Po úspešných voľbách do hornej komory v súčasnosti prebiehajú voľby do dolnej komory somálskeho parlamentu, ktoré sprevádzajú nezrovnalosti. Abdi Dahir v rámci BBC Monitoring napísal: „Volebná komisia vyšetruje viacero prípadov ovplyvňovania volebného procesu a dokonca anulovala niektoré výsledky. Opoziční kandidáti vrátane dvoch bývalých prezidentov a bývalého premiéra voľby bojkotujú. Ako dôvod udávajú korupciu a podvody.“ [23]

Hlava misie UNSOM a Špeciálny vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Somálsko James Swan predstavil ambiciózny cieľ dokončiť voľby do dolnej komory parlamentu do konca roku 2021, ktorý však nebol naplnený [24]. Začiatkom januára 2022 sa objavili pozitívne správy o dohode somálskych lídrov na uskutočnení volieb do 25. 2. 2022. Stalo sa tak po dlhých rozhovoroch medzi premiérom Roblem a lídrami miestnych štátov [25]. Pomoc s technickým zabezpečením Somálsku poskytuje Africká únia s misiou AMISOM, ktorá sa stala kľúčovou aj pre bezpečnosť v krajine [26].

Chaos okolo volebného procesu zneužívajú islamisti z aš-Šabáb, ktorí atakujú volebné centrá, útočia a zastrašujú ľudí. Somálska vláda s nimi vo väčšine prípadov odmieta dialóg, čo tiež hendikepuje riešenie priorít, ktoré krajina nesmierne potrebuje. Spomalená je cesta k reforme ústavy a práva, ekonomickej reforme a aplikovanie rozvojovej agendy [9]. Isté je, že voľby treba urýchliť, miestne okolnosti tomu však nie vždy prajú.

Závažnými problémami somálskej politickej reality ostávajú korupcia a obmedzovanie novinárov. Organizácia Transparency International zaradila Somálsko v Corruption Perceptions Index na najhoršiu, 179. priečku v rebríčku krajín sveta. Delí sa o ňu s Južným Sudánom [27]. Kľúčovým faktorom, ktorý umožnil korupcii prerásť do prakticky všetkých aspektov spoločnosti je politická nestabilita. Slobode médií v Somálsku sa o.i. venujú Reportéri bez hraníc, ktorí ho aj naďalej označujú za najnebezpečnejšiu krajinu pre novinárov v Afrike. Ako argument používajú viac ako 50 zdokumentovaných vrážd novinárov od roku 2010 [28].

Milióny ohrozených obyvateľov

Obyvateľov Somálska trápi viacero akútnych problémov, ktoré výrazne znižujú kvalitu života. Prakticky od začiatku občianskej vojny tam prebieha humanitárna kríza zapríčinená konfliktom, suchom a nedostatkom potravín [9] [29]. Posledný rok to všetko umocnil tzv. trojitý šok pozostávajúci z povodní, invázie kobyliek a pandémie Covid-19 [30]. Podľa somálskej ministerky pôdohospodárstva práve hmyz konzumujúci veľké množstvo vegetácie predstavuje najväčšiu hrozbu pre krehkú potravinovú situáciu. BBC píše: „Objem kobyliek dosiahol najvyššie číslo za posledných 25 rokov.“ [31]

Súčasný kritický humanitárny stav potvrdzujú aj ekonomické štatistiky. Dáta svetovej banky označujú Somálsko za krajinu s druhým najnižším HDP na obyvateľa na svete (313 USD), nižšie má už len Burundi [32]. 67% ľudí stále žije pod hranicou chudoby [10].

Množstvo miestnych obyvateľov muselo pristúpiť ku krajnému riešeniu a natrvalo opustiť svoj domov. V susedných štátoch Etiópia, Keňa a Džibutsko sa v súčasnosti nachádza približne 667 000 somálskych utečencov. Ďalších 2,9 milióna ľudí bolo kvôli konfliktu, suchu a záplavám vnútorne vysídlených, čo znamená, že museli opustiť svoje domovy, no stále sú na úteku vo vlastnej krajine. 5,9 milióna ľudí vyžaduje rôznorodú humanitárnu pomoc. Pre lepšiu predstavu rozsahu humanitárnej katastrofy, Somálsko má približne 15,8 milióna obyvateľov [33].

Aspoň čiastočnú nádej predstavuje pre civilistov pomoc zo zahraničia. Medzi najvýznamnejších donorov patria Svetová banka, Spojené kráľovstvo a Európska únia, resp. jej členské štáty. Finančné prostriedky pomáhajú zvyšovať kvalitu vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, a momentálne i prispievajú k zvládaniu boju s pandémiou koronavírusu. V roku 2020 prijalo Somálsko 2 miliardy USD v rámci oficiálnej rozvojovej spolupráce, z čoho približne polovica putovala na humanitárne a polovica na rozvojové účely [34]. Tok pomoci v roku 2021 bol ovplyvnený globálnym ekonomickým poklesom. Pre príklad, v prvej polovici roku bolo zaznamenaných celkovo 685 miliónov USD prichádzajúcich do Somálska za účelom rozvojovej pomoci, čo znamená 35% pokles oproti roku 2020 [35]. Humanitárna pomoc sa v roku 2021 vyšplhala do výšky necelých 800 miliónov USD. Na rok 2022 bol predstavený Plán humanitárnej odozvy, ktorý sa má uchádzať o 1,5 miliardy USD za účelom pomoci 5,5 miliónom najzraniteľnejším obyvateľom Somálska [36].

Vyhliadky do budúcnosti

Napriek všetkým alarmujúcim faktom a číslam, ktoré sú v článku spomenuté, treba podotknúť, že Somálsko momentálne zažíva badateľný progres. Zvyšuje sa aktivita členov diaspóry v občianskej spoločnosti, v ekonomike a hlavné mesto Mogadišo sa rýchlo mení. Pribúdajú v ňom ekonomické príležitosti a rozmach zažíva i trh s nehnuteľnosťami. Úspešný volebný proces by dokonca znamenal už tretie pokojné odovzdanie moci za posledných 10 rokov.

Čo sa týka budúcej prítomnosti medzinárodných jednotiek v krajine, kľúčovú rolu zohráva implementácia Somálskeho tranzičného plánu, čiže postupná tranzícia bezpečnostnej zodpovednosti z misie AMISOM na somálske bezpečnostné zložky. V prípade naplnenia plánu jednotky Africkej únie opustia krajinu do konca roku 2023. Dôležitou témou rokovaní, na ktorých sa zúčastňujú okrem OSN, AMISOM a somálskej vlády aj zástupcovia EÚ a USA, je v súčasnosti vznik spojenej misie Africkej únie a OSN s cieľom poraziť aš-Šabáb [37].

Svetlo na konci tunela sa síce ťažko prediera cez masívny tieň nevyriešených problémov, no nádej pretrváva. Špeciálny vyslanec OSN James Swan to vníma nasledovne: „Nemožno pochybovať o tom, že aš-Šabáb ostáva vážnou hrozbou. Vláda a medzinárodní partneri však tvrdo pracujú. Myslím si, že posilnenie bezpečnostného aparátu, riadenia krajiny a zlepšenie v oblasti justície, by malo pomôcť.“ [38]

Zdroje:

[1] CIA. 2021. „The World Factbook: Somalia.“ Accessed November 28, 2021. https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/somalia/

[2] Davies, Jack L. 1994. „The Liberation Movements of Somalia.“ Accessed January 11, 2022. https://web.archive.org/web/20061210110204/http://www.civicwebs.com/cwvlib/africa/somalia/1994/lib_movments/lib_movements.htm

[3] CISAC. n.d. „Islamic Courts Union.“ Stanford University. Accessed January 11, 2022. https://cisac.fsi.stanford.edu/mappingmilitants/profiles/islamic-courts-union

[4] Felter, C., Masters, J. and Sergie, M.A. 2021. „Al-Shabab. Council on Foreign Relations.“ Accessed January 11, 2022. https://www.cfr.org/backgrounder/al-shabab

[5] AMISOM. 2021. „AMISOM Background.“ Accessed January 11, 2022. https://amisom-au.org/amisom-background/

[6] AMISOM. 2021. „AMISOM Mandate.“ Accessed January 11, 2022. https://amisom-au.org/amisom-mandate/

[7] AMISOM. 2022. „Troop Contributing Countries.“ Accessed January 11, 2022. https://amisom-au.org/

[8] Vítková, K. 2020. „Rozvrácené státy: Somálsko se stalo symbolem hladu a zmaru, zbraní je ale všude dost.“ Aktuálně.cz. Accessed November 23, 2021. https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rozvracene-staty-somalsko/r~a6562a02e38411ea9d470cc47ab5f122/

[9] Human Rights League. 2019. „Somálsko.“ Accessed November 21, 2021. https://www.hrl.sk/sk/info-o-migracii/informacie-o-krajinach-povodu/somalsko

[10] Desai, R. 2019. „Somalia’s path to stability.“ Brookings. Accessed November 28, 2021. https://www.brookings.edu/blog/future-development/2019/10/02/somalias-path-to-stability/

[11] ACLED. 2021. „The Armed Conflict Location & Event Data Project.“ Accessed December 18, 2021. https://acleddata.com/dashboard/#/dashboard

[12] Anzalone, Ch. 2016. The Resilience of al-Shabaab. Combating Terrorism Center. Accessed January 11, 2022. https://www.ctc.usma.edu/the-resilience-of-al-shabaab/

[13] Harper, M. 2020. „Somalia conflict: Al-Shabab ‚collects more revenue than government‘.“ BBC. Accessed December 15, 2021. https://www.bbc.com/news/world-africa-54690561

[14] Botha, A. and Abdile, M. 2014. „Radicalisation and al-Shabaab recruitment in Somalia.“ Paper No. 266, Pretoria: Institute for Security Studies. Accessed January 11, 2021. https://gsdrc.org/document-library/radicalisation-and-al-shabaab-recruitment-in-somalia/

[15] Swan, J. 2021. „Somalia: Electoral process has been slow and uneven – Security Council Briefing.“ Accessed November 25, 2021. https://www.youtube.com/watch?v=wvDNuyoS_Vs

[16] The Organization For World Peace. n.d. „Islamic State in Somalia.“ Accessed January 11, 2021. https://theowp.org/crisis_index/islamic-state-in-somalia/

[17] Martinez, L. 2020. „Trump orders most US troops out of Somalia.“ Accessed November 29, 2021. https://abcnews.go.com/Politics/trump-orders-us-troops-somalia/story?id=74546220

[18] Myers, M. 2021. „US troops now ‘commuting to work’ to help Somalia fight al-Shabab.“ Military Times. Accessed January 11, 2022. https://www.militarytimes.com/news/your-military/2021/04/27/us-troops-now-commuting-to-work-to-help-somalia-fight-al-shabab/

[19] Garowe online. 2021. „Somali opposition team up with Federal states to form national salvation Council.“ Accessed November 28, 2021. https://www.garoweonline.com/en/news/somalia/somali-opposition-team-up-with-federal-states-to-form-national-salvation-cluster

[20] TASR. 2021. „Somálsko dosiahlo dohodu o voľbách, budú počas nasledujúcich 60 dní.“ Accessed November 28, 2021. https://www.teraz.sk/zahranicie/somalsko-dosiahlo-dohodu-o-volbach-b/552111-clanok.html

[21] Dahir, A. 2021. „Can Somalia restore faith in its federal agenda?“ LSE. Accessed January 11, 2022. https://blogs.lse.ac.uk/africaatlse/2021/11/29/can-somalia-restore-faith-in-its-federal-agenda-federalism-governance-decentralisation/

[22] France 24. 2021. „Somalia’s predisent says PM Roble suspended as election spat deepens.“ https://www.france24.com/en/africa/20211227-somalia-s-president-says-pm-roble-suspended-as-election-spat-deepens

[23] Dahir, A. 2021. „Somali poll body annuls two parliamentary results.“ Accessed December 17, 2021. https://www.bbc.com/news/topics/cnx753jejqwt/somalia

[24] BR OSN. 2021. „Situation in Somalia – Report of the Secretary-General (SI2021/944) [EN/AR/RU/ZH].” Accessed November 28, 2021. https://reliefweb.int/report/somalia/situation-somalia-report-secretary-general-s2021944-enarruzh

[25] Aljazeera. 2022. Somalia’s leaders agree to hold delayed election by February 25. Accessed January 12, 2021. https://www.aljazeera.com/news/2022/1/9/somalias-leaders-agree-to-hold-delayed-election-by-february-25

[26] Africanews. 2021. „Somalia kicks off next stage of long-delayed elections.“ Accessed November 28, 2021. https://www.africanews.com/2021/11/01/somalia-kicks-off-next-stage-of-long-delayed-elections/

[27] Transparency International. 2021. „Corruption Perceptions Index“. Accessed December 15, 2021. https://www.transparency.org/en/cpi/2020/index/som

[28] Reporters Without Borders. 2021. „Somalia.“ Accessed December 17, 2021. https://rsf.org/en/somalia

[29] Giovetti, O. 2020. „Breaking down the decade of drought in Somalia.“ Concern Worldwide U.S. Accessed November 28, 2021. https://www.concernusa.org/story/decade-drought-in-somalia/

[30] Human Rights Watch. 2021. „Somalia Events of 2020.“ Accessed November 22, 2021.
https://www.hrw.org/world-report/2021/country-chapters/somalia

[31] BBC. 2021. „Somalia declares emergency over locust swarms.“ Accessed December 17, 2021. https://www.bbc.com/news/world-africa-51348517

[32] The World Bank. 2021. „GDP per capita (current US$) – Somalia.“ Accessed December 17, 2021. https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.PCAP.CD?locations=SO&most_recent_value_desc=false

[33] Európska komisia. 2021. „Európska civilná ochrana a operácie humanitárnej pomoci: Somálsko.“ Accessed November 24, 2021. https://ec.europa.eu/echo/where/africa/somalia_en

[34] Federal Government of Somalia. 2020. „Aid Flows in Somalia.“ Accessed November 28, 2021. https://somalia.un.org/sites/default/files/2020-05/Aid%20Flows%20in%20Somalia%20-%202020.pdf

[35] UNSOM. 2021. „Aid Flows in Somalia 2021.“ Accessed November 28, 2021. https://somalia.un.org/en/160002-aid-flows-somalia-2021

[36] OCHA. 2021. „Humanitarian Response Plan Somalia.“ Accessed January 11, 2022. https://somalia.un.org/sites/default/files/2021-12/2022_Somalia_HRP.pdf

[37] Garoweonline.com. 2022. „AU reaches preliminary agreeement with Somalia on AMISOM‘ future.“ Accessed January 12, 2022. https://www.garoweonline.com/en/news/somalia/au-reaches-preliminary-agreement-with-somalia-on-amisom-future

[38] Harding, A. 2021. „Somali concern at US troop withdrawal.“ BBC. Accessed December 15, 2021. https://www.bbc.com/news/world-africa-55677077