Mnoho zo súčasných medzinárodnepolitických otázok súvisí s Čínou. Spomedzi týchto tém patrí problematika pôvodom čínskych technologických spoločností medzi tie najdiskutovanejšie. Niektoré z prominentných spoločností totiž čelí viacerým kontroverziám a kvôli určitým aktivitám sú na medzinárodnej scéne často vnímané ako politický nástroj čínskej vlády. V tomto článku sa postupne pozrieme na súvislosti medzi čínskou vládou, technologickými spoločnosťami pochádzajúcimi z Číny a na medializované kauzy týchto spoločností.

Čínske spoločnosti a vplyv vlády

Obavy z toho, že pôvodom čínske technologické spoločnosti sledujú svojich zákazníkov pre čínsku vládu, môžu na prvý pohľad pôsobiť mierne nelogicky. Tiety obavy sa do veľkej miery môžu zakladať na medializovaných prípadoch, ktoré sa týkali predovšetkým firiem Huawei (hardvér), ByteDance (aplikácia TikTok) a Tencent (aplikácia WeChat), v menšej miere aj Lenovo (hardvér). Prečo však sú čínski výrobcovia často obviňovaní zo špehovania pre vládu, keď Čína predstavuje otvorene kapitalistické hospodárstvo, a teda firma čínskych vlastníkov nie je automaticky vlastnená čínskou vládou?

Najprv sa pozrime na to, o akých spoločnostiach je presne reč, a hlavne ako to je s ich vlastníctvom a väzbou na čínsku vládu. Je hneď niekoľko rebríčkov, podľa ktorých môžeme vyberať tie najdôležitejšie čínske technologické spoločnosti, napr. rebríček od The Straitstimes alebo TechRepublic. [1] [2] V abecednom poradí sa jedná o tieto spoločnosti:

Najdôležitejšie čínske technologické spoločnosti

Vráťme sa naspäť k tomu, prečo majú mnohé z týchto spoločností nepríjemnú nálepku predĺženej ruky čínskej vlády. Jedným z dôvodov je, slovami portálu The Business Times, kvázi-znárodňovanie. [3] Problematická je forma podpory čínskej vlády domácim spoločnostiam. Motivácia sama o sebe nemusí byť nutne škodlivá – budovanie dobrej značky pre krajinu aj pomocou prestíže subjektov zo súkromného sektora je overený recept (nemecké automobilky, japonská elektronika).

Sporná je však forma tejto podpory. V prvom rade ide o priamy vplyv vlády na technologické spoločnosti pomocou straníckych výborov, ktoré dohliadajú na aktivity týchto firiem. [4] Ďalšou formou previazávania vlády a (pôvodne) súkromných firiem sú podporované investície technologických spoločností do štátom vlastnených podnikov a naopak. Vlastnícka štruktúra technologických spoločností v Číne tak nevyhnutne začína zahŕňať štátne subjekty. Kontroverznou súčasťou tejto politiky taktiež kladenie prekážok tým firmám, ktoré po podpore, a tak nevyhnutne aj vplyve, štátu nesiahnu. [5]

Čínske spoločnosti sú v dôsledku tejto vládnej politiky však aj bojkotované, napr. zo strany Indie, kde však svoju rolu mohli zohrať aj čínsko-indické pohraničné strety z leta 2020. [6] Práve India zároveň volí selektívny prístup ku čínskym spoločnostiam a nezasahuje proti tým, ktoré vníma ako od vlády nezávislé, kam indický prístup radí napr. Xiaomi, Vivo alebo Oppo. [7]

Mnohé okolnosti nasvedčujú tomu, že čínska vláda naozaj využíva domáce politiky na získanie vplyvu v technologických spoločnostiach, a následne vďaka týmto spoločnostiam získava informácie o bežných zákazníkoch a užívateľoch z celého sveta. Obavy umocňuje zákon, ktorý posilňuje právomoci štátu pri získavaní informácií a súkromné subjekty sú de facto povinné spolupracovať. [8] [9]

Alibaba: súboj o vplyv?

Pozrime sa na niektoré medializované prípad podľa jednotlivých spoločností. So spoločnosťami Alibaba a Baidu sa nespájajú sledovacie škandály. V prípade Alibaby sa dokonca jej kritika a komplikovaný vzťah s čínskou vládou vyústil aj v kroky proti hlavnej tvári spoločnosti, Jackovi Ma. [10] Napäté vzťahy medzi čínskym vedením a spoločnosťou Alibaba vyústili až do rekordnej pokuty vo výške takmer 2,8 miliardy amerických dolárov. [11] Oficiálnym zdôvodnením je antimonopolná politika. Alternatívnym uhľom pohľadu však je, že čínska vláda používa trhového giganta Alibabu ako akýsi odstrašujúci príklad ostatným technologickým spoločnostiam v pomyseľnom súboji o moc a vplyv medzi firmami a čínskou komunistickou stranou. [12]

Kontroverzná spoločnosť Huawei

Spomedzi všetkých firiem na zozname je Huawei pravdepodobne najviac spájaná s kontroverznými prípadmi. Táto spoločnosť čelila relatívne väčšiemu množstvu škandálov, čo vyvolalo razantnú odpoveď zo strany viacerých krajín. [13] Určité dáta Huawei, spolu s ďalšími hardvérovými výrobcami, získava aj vďaka kritizovanej dohode s Facebookom. [14]

Najvýraznejšie obavy ohľadom hardvéru od Huawei sa týkajú dvoch oblastí: informačnej bezpečnosti vybavenia na výstavbu 4G a 5G sietí a miery prístupu čínskej vlády ku dátam na smartfónoch a k zariadeniam samotným. Obvinenia zo špionáže pre Čínu hovoria, že zariadenia Huawei sú budované so zadnými vrátkami, ktoré umožňujú prístup ku dátam. [15] Cieľom by mala byť ekonomická a priemyselná špionáž, ktorá má ďalej pomôcť Číne. [16] Táto stratégia bola úspešná aj pri vývoji viacúčelových lietadiel, kde boli využité dáta z vývoju amerických strojov F-22 a F-35.[17]

Huawei je taktiež obvinený z obchodovania so Severnou Kóreou a Iránom v kontexte technologickej špionáže pre čínsku vládu. [18] Táto povesť si vyžiadala aj svoje následky. Vybavenie od Huawei bolo zakázané alebo obmedzené pri výstavbe sietí v niekoľkých krajinách. Administratíva amerického prezidenta Bidena označila Huawei, ZTE a ďalšie čínske technologické firmy za „neprijateľné riziko národnej bezpečnosti“. [19] Zoznam čínskych technologických spoločností na blackliste federálneho ministerstva obchodu sa pritom stále rozrastá a zahŕňa aj menej známe mená, ako napr. Tianjin Phytium Information Technology alebo Sunway Microelectronics. [20] Bidenova administratíva v snahe obmedziť Huawei v súčasnosti kladie dôraz na spoločný postup s európskymi partnermi. Jedným z konkrétnych nástrojov politiky proti Huawei je aj snaha obmedziť dodávateľský reťazec tohto výrobcu. [21] Veľká Británia už dávnejšie odstránila Huawei zo svojej 4G siete a výrazne ho obmedzuje pri výstavbe 5G sietí, pričom do roku 2027 sa chce vybavenia od tohto výrobcu zbaviť úplne. [22] [23] [24]

Spojené štáty, Austrália a Nový Zéland zase blokujú obchod domácich spoločností s týmto výrobcom. [25] Jedným z dôsledkov je aj to, že od tohto roka Huawei na smartfónoch opúšťa operačný systém Android a prechádza na svoj vlastný operačný systém, označovaný ako Harmony OS. [26] Huawei v súčasnosti registruje výrazné zhoršenie predajov svojich smartfónov. [27] Toto zhoršenie by malo byť priamo spôsobené americkými sankciami z roku 2019. Spoločnosť však vďaka úspechu na domácom trhu stále eviduje zvyšovanie tržieb. [28] Možno aj kvôli problematickej otázke smartfónových trhov mimo Číny sa čoraz viac objavujú informácie, že Huawei pripravuje svoj vlastný herný laptop a neskôr aj konzolu. [29] Vzhľadom na kontext situácie je tento krok možné vnímať nielen ako rozširovanie portfólia produktov a hľadanie nových klientov, ale aj pokus o napravenie pošramotenej povesti, a to aj vo vzťahu ku zaujímavým či atraktívnym štátnym zakázkam.

Lenovo, Xiaomi a ZTE

V porovnaní so spoločnosťou Huawei je podstatne menej medializovanou značkou výrobca Lenovo. K tomuto hardvérovému výrobcovi sa viaže menej známa aféra z roku 2008, kedy sa zistilo, že Lenovo laptopy amerických ozbrojených síl pôsobiacich v Iraku obsahovali čip umiestnený na základnej doske. Tieto čipy nahrávali všetku aktivitu na zariadení a dáta odosielali naspäť do Číny. V dôsledku týchto zistení síce americká armáda na približne desaťročie prestala používať Lenovo hardvér, no neskôr sa rozhodla u tohto výrobcu znovu nakúpiť, čo sa v Pentagone nezaobišlo bez kritiky. [30]

Nasleduje ďalšia hardvérová firma, Xiaomi. Aj v tomto prípade sa jedná sa menej kontroverznú spoločnosť – ako už bolo povedané, napr. India nevníma Xiaomi ako hrozbu. Podľa Forbes však zdanie klame: smartfóny od tohto globálne dôležitého výrobcu totiž monitorujú mnohé aktivity, od histórie prehliadača po prehliadané obrazovky v telefóne. Tieto dáta sú podľa zistení odosielané na servery v Rusku a Singapure. [31] Firma Xiaomi bola po určitý čas zo strany Spojených štátov braná ako čínsky vojenský kontraktor, čo pre výrobcu predstavuje vo vzťahu k prístupu k americkému trhu niekoľko prekážok. [32] Aj v prípade Xiaomi sa objavuje aktivita, ktorú je možné vyložiť aj ako snahu a vylepšenie reputácie a nielen rozširovanie portfólia: spoločnosť má ambíciu vstúpiť na trh s elektromobilmi, a v priebehu nasledujúcich 10 rokov na tento účel vynaložiť 10 miliárd amerických dolárov. [33]

Abecedne poslednou spoločnosťou je telekomunikačný gigant ZTE, taktiež čeliaci mnohým obvineniam zo špionáže pre čínsku vládu. Americké úrady považujú ZTE za hrozbu pre národnú bezpečnosť, a kvôli obchodným stykom s Iránom a Severnou Kóreou bola spoločnosť zaradená do sankčného režimu. [34] V dôsledku nelichotivej povesti bola firma v Austrálii vylúčená z výstavby 5G siete. [35] Vylúčená, rovnako ako Huawei, bola aj zo švédskej výstavby. [36]

ByteDance, Tencent a pozornosť Donalda Trumpa

Dôležetým menom na zozname je ByteDance. Táto spoločnosť v mediálnom priestore rezonuje v súvislosti s aplikáciou TikTok, populárnej predovšetkým v Indii, Číne a USA. [37] Výraznou súčasťou čínskej politiky bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa bol boj práve proti aplikáciám TikTok a WeChat (produkt firmy Tencent). Novozvolený prezident Joe Biden volí menej radikálny postoj a dokonca pozastavil súslednosť právnych krokov, ktoré mali viesť ku zákazu obidvoch aplikácii. [38] TikTok sa do nemilosti Trumpovej administratívy dostal kvôlu zbieraniu dát o svojich užívateľoch: informácie o zariadení a polohe, aktivitu v aplikácii či obsah clipboardu. Ako však zdôrazňuje BBC, toto sa nevymyká vzorcom získavania dát, ktoré poznáme od mnohých iných aplikácií, napr. Facebooku, ktorého aktivity v tejto oblasti sú predmetom diskusií samé o sebe. [39] Situácia sa komplikuje vďaka obavám, že ku dátam o užívateľoch TikToku sa dostáva čínska vláda, prípadne že je táto platforma využívaná ako nástroj šírenia vládnej propagandy. Portál The Washington Post navyše priniesol zistenia o tom, ako je obsah z čínskej strany cenzúrovaný. [40]Trumpova administratíva síce prezentovala TikTok ako hrozbu národnej bezpečnosti, no niekoľko analytikov s týmto výkladom nesúhlasí, a to napriek určitým zraniteľnostiam v samotnej aplikácii. [41] TikTok už čelil aj niekoľkomiliónovej pokute za zbieranie dát od užívateľov mladších ako 13 rokov. [42] V podobnej veci sa proti populárnej aplikácii sa postavila aj Európska spotrebiteľská organizácia, podľa ktorej TikTok nedostatočne chráni mladších užívateľov pred nevhodným obsahom. [43]

Softvérová firma Tencent je mediálne menej známa. Jej kontroverzné produkty, chatovacia aplikácia WeChat a hra PUBG, boli vždy svojim spôsobom vo vleku. Četovacia služba WeChat sa spoločne s populárnejšou aplikáciou TikTok stala terčom prezidenta Donalda Trumpa. Americký súd na jeseň rozhodol, že zákázať WeChat nie je možné. Administratíva prezidenta Trumpa vyvíjala snahu zakázať túto službu, pretože ju, rovnako ako TikTok, považovala za hrozbu pre americkú národnú bezpečnosť a obvinila WeChat zo zbierania a následného odosielania dát o užívateľoch do Číny. Obvinenia tvrdia, že WeChat zbiera dáta o polohe, aktivite na sieti či histórii prehliadača. [44] Informácie z tejto aplikácie boli v čínskych súdnych procesoch opakovane použité. [45] WeChat, hra PUBG a ďalších niekoľko čínskych aplikácií bolo v Indii zakázaných. [46]  Dôvodom bolo opäť získavanie a zasielanie informácií do Číny. Hra je zakázaná aj ďalších krajinách, napr. v Iraku, Afganistane, Izraeli, Pakistane a dokonca aj v samotnej Číne. Dôvodom na (nielen) čínsky zákaz je však aj miera násilia a krvi zobrazenej v hre. [47] Tencent v súčasnosti prechádza finančne lepším obdobím, a určitú pozornosť si získala aj handheld herná konzola, ktorej je vytýkaná vizuálna podobnosť s konzolou japonskej spoločnosti Nintendo, Switch. [48] [49]

Nejedná sa o len veľké mená

Niekoľko káuz sa spája aj s ďalšími spoločnosťami a aktérmi. Jednu z najčerstvejších káuz nazval portál Bloomberg The Long Hack – Dlhý hack. V tomto prípade nevystupuje konkrétna firma, ale čínske štátne orgány. Americký hardvérový výrobca Super Micro Computer mal umiestnenú časť výrobného procesu na čínskom území. Pri tejto výrobe boli do produktov SMC umiestňované čipy, ktoré komunikovali s čínskymi servermi. Čo je na celom prípade pozoruhodné je, že americkí spravodajci o týchto aktivitách vedeli približne 10 rokov, no nezasiahli, aby získali prehľad o rozsahu čínskych schopností. Pri tomto útoku bolo zasiahnuté aj americké ministerstvo obrany. [30] Závislosť výroby čipov od ázijských krajín kritizuje aj jeden z popredných výrobcov, spoločnosť Intel. [50] Spomenúť možno tiež aj klávesnice výrobcu MantisTek, ktoré odosielali dáta o úderoch do klávesnice. [51]

Špecifikum čínskych výrobcov?

Kontroverzná povesť mnohých popredných čínskych technologických spoločností prirodzene vzbudzuje otázky, či sú podobné praktiky bežnou realitou aj v prípade iných výrobcov. Pozrime sa teda na dvoch kľúčových výrobcov – Samsung a Apple, ktorí v predajoch smartfónov dlhodobo dominujú (odhliadnuc od čínskych výrobcov, predovšetkým Huawei a Xiaomi). [52]

V prípade juhokórejského konglomerátu Samsung si určitú pozornosť si zaslúžilo stretnutie s čínskou vládou za účelom spolupráce, či korupčná aféra jedného z vysokopostavaných predstaviteľov firmy. [53] [54] Samsung má taktiež personálne väzby na Južnú Kóreu, a do istej miery sú previazané aj ich hospodárske úspechy, nakoľko sa tento konglomerát na hospodárstve celej krajiny podiela približne 15 percentami. [55] [56]  Pravdepodobne najvýraznejším spôsobom však vodu rozvírili obavy okolo modelu Galaxy S10 z rokov 2019-2020, ktorý v rámci starostlivosti a zariadenie odosiela dáta na servery v Číne, a to pomocou predinštalovanej aplikácie, ktorú užívatelia nemôžu odinštalovať. Malo by sa však jednať len o verziu operačného systému Android, model zariadenia a jeho voľnú pamäť. [57] Napriek všetkým týmto poškvrnám na mene Samsungu však výrobca ako taký zdiskreditovaný nebol a nespájajú sa s ním žiadne škandály so sledovaním užívateľov.

Zaujímavá je aj situácia  americkej značky Apple. Vo všeobecnosti je Apple považovaný za výrobcu, ktorý dbá o súkromie svojich zákazníkov. Napriek tomu sú tu aj dôkazy, ktoré hovoria proti tejto línii, a to napr. postup proti Facebooku pri sledovaní užívateľov. [58] Portál The Washington Times zase informoval aj o prekvapujúcej miere nočnej aktivity iPhonov a ich komunikácii s tretími stranami. [59] Apple však zároveň začal klásť väčší dôraz na transparentný postup vývojarov, ktorých softvér je v AppStore, a známy je aj prípad spred pár rokov, kedy Apple odmietol žiadosť FBIo zadné vrátka do systému. Ochrana súkromia zo strany Apple, a to predovšetkým na iPhonoch, sa tak tiež vymyká binárnemu hodnoteniu. [60] [61]

Skúsenosti s FBI má aj Sony, japonský výrobca herný konzol Playstation. Agentúra FBI od Sony žiadala dáta o užívateľovi, ktorý cez túto platformu údajne predával kokaín. [62] Nie je známe, či firma tejto žiadosti vyhovela, no pravdepodobne áno – rok predtým mala FBI v rámci vyšetrovania taktiež záujem o dáta od Sony, a výrobca tejto žiadosti vyhovel. [63]

Nástroj čínskej zahraničnej politiky?

Mnoho z prominentných technologických spoločností pochádzajúcich z Číny má kontroverznú povesť a častokrát sú spájané so sledovaním užívateľov. Na tieto kauzy zareagovali aj niektoré štáty. V prípade hardvérových výrobcov sa viaceré štáty rozhodli vyradiť produkciu týchto spoločností kvôli obavám z informačnej bezpečnosti ich vybavenia. V prípade softvérových vývojárov je zase pozorovateľná snaha o zákaz ich softvéru. Tieto kauzy majú aj svoj medzinárodnepolitický presah. Tento presah je spôsobený špecifickým previazaním čínskej vlády a technologických spoločností. V tomto aspekte sú trhovo dominantné spoločnosti pochádzajúce z iných krajín v inej situácii – čo zároveň neznamená, že ich povesť neutrpela inými škandálmi väčších či menších rozmerov. Keďže však nedošlo ku ich politickému previazávaniu s vládou a nie sú podľa legislatívy povinní spolupracovať, hovoriť o roli týchto spoločností v zahraničnej či bezpečnostnej politike krajín, odkiaľ pochádzajú, je v súčasnosti čisto v konšpiračnej rovine. Niektoré technologické spoločnosti pochádzajúce z Číny sa v dôsledku väzieb na vládu stávajú subjektami pôsobiacimi nielen v hospodárskej súťaži, ale do istej miery aj v medzinárodnej politike. Ich využitie v tejto oblasti sa týka s veľkou pravdepodobnosťou získavania informácií, a to predovšetkým od konkurenčných spoločností a štátov s horšími či konkurenčnými vzťahmi s Čínou.

Zdroje:

1. Cheong, Danson. 2020. “The Big Six – China’s tech giants.” The Straitstimes, august 8, 2020. https://www.straitstimes.com/asia/east-asia/the-big-six-chinas-tech-giants
2. Henriquez, Jaime. “The big seven: China’s up-and-coming technology companies.” Tech Republic. https://www.techrepublic.com/article/the-big-seven-chinas-up-and-coming-technology-companies/
3. The Bussiness Times. 2018. “In China, tech is now all but state-owned.” The Bussiness Times, apríl 12, 2018. https://www.businesstimes.com.sg/technology/in-china-tech-is-now-all-but-state-owned
4. Woo, Stu. 2019. “China Moves to Increase Oversight of Tech Companies.” The Wall Street Journal, september 23, 2019. https://www.wsj.com/amp/articles/china-moves-to-increase-oversight-of-tech-companies-11569245532
5. Bahree, Megha. 2020. “What’s behind China’s Big Tech crackdown and what does it mean?” Al Jazeera, november 13, 2020. https://www.aljazeera.com/economy/2020/11/13/china-is-clamping-down-on-its-tech-companies-heres-what-we-know
6. Lin, Liza. 2020. “China Tech Firms Face Backlash Over Beijing’s Policies.” The Wall Street Journal, jún 22, 2020. https://www.wsj.com/amp/articles/china-tech-firms-face-backlash-over-beijings-policies-11592826077
7. Mankotia, Anandita Singh. 2020. “Chinese tech companies with government links face curbs.” The Economic Times, jún 23, 2020. https://economictimes.indiatimes.com/tech/ites/chinese-tech-cos-with-govt-links-face-curbs/articleshow/76520426.cms?from=mdr
8. Government of Canada. 2018. “China’s intelligence law and the country’s future intelligence competitions.” Governement of Canada, máj 17, 2018. https://www.canada.ca/en/security-intelligence-service/corporate/publications/china-and-the-age-of-strategic-rivalry/chinas-intelligence-law-and-the-countrys-future-intelligence-competitions.html
9. Maranto, Lauren. 2020. “Who Benefits From China’s Cybersecurity Laws?” Center for Strategic and International Studies, jún 25, 2020. https://www.csis.org/blogs/new-perspectives-asia/who-benefits-chinas-cybersecurity-laws
10. Wang, Selina. 2021. “Jack Ma was almost bigger than China. That’s what got him intro trouble.” CNN, január 6, 2021. https://edition.cnn.com/2021/01/06/tech/jack-ma-china-tech-intl-hnk/index.html
11. He, Laura a CNN Bussiness. 2021. “Alibaba’s record fine is a ‚warning shot‘ in China’s tech crackdown.” CNN, apríl 12, 2021. https://edition.cnn.com/2021/04/12/tech/alibaba-antitrust-fine-intl-hnk/index.html
12. Vaswani, Karishma. 2021. “Is Alibaba’s fate a warning to China’s tech giants?” BBC, apríl 15, 2021. https://www.bbc.com/news/business-56741551
13. O’Flaherty, Kate. 2019. “Huawei Security Scandal: Everything You Need to Know.” Forbes, február 26, 2019. https://www.forbes.com/sites/kateoflahertyuk/2019/02/26/huawei-security-scandal-everything-you-need-to-know/?sh=7d01fbf773a5
14. LaForgia, Michael a Dance, Gabriel J. X.. 2018. “Facebook Gave Data Access to Chinese Firm Flagged by U.S. Intelligence.” The New York Times, jún 5, 2018. https://www.nytimes.com/2018/06/05/technology/facebook-device-partnerships-china.html
15. Hamilton, Isobel Asher. 2020. “The US says Huawei has been spying through ‚back doors‘ designed for law enforcement — which is what the US has been pressuring tech companies to do for years.” The Bussiness Insider, február 12, 2020. https://www.businessinsider.com/us-accuses-huawei-of-spying-through-law-enforcement-backdoors-2020-2
16. Dilanian, Ken. 2020. “U.S. officials: Using Huawei tech opens door to Chinese spying, censorship.” NBC News, február 14, 2020. https://www.nbcnews.com/politics/national-security/u-s-officials-using-huawei-tech-opens-door-chinese-spying-n1136956
17. Daniels, Jeff. 2017. “Chinese theft of sensitive US military technology is still a ‘huge problem,’ says defense analyst.” CNBC, november 8, 2017. https://www.cnbc.com/2017/11/08/chinese-theft-of-sensitive-us-military-technology-still-huge-problem.html
18. Winter, Tom. 2020. “U.S. says Chinese telecom giant Huawei did business with Iran, North Korea.” NBC News, február 13, 2020. https://www.nbcnews.com/news/all/u-s-says-chinese-telecom-giant-huawei-did-business-iran-n1136551
19. Deutsche Welle. “US designates Huawei, four other Chinese tech firms national security threats.” https://www.dw.com/en/us-designates-huawei-four-other-chinese-tech-firms-national-security-threats/a-56860474
20. Fung, Brian. 2021. “Chinese tech firms with ties to the military added to US blacklist.” CNN, apríl 8, 2021. https://edition.cnn.com/2021/04/08/business/trade-war-china-biden-blacklist/index.html
21. Freifeld, Karen. „Biden administration adds new limits on Huawei’s suppliers.“ Reuters, marec 11, 2021. https://www.reuters.com/article/us-usa-huawei-tech-idUSKBN2B3336
22. Hern, Alex. 2018. „BT removing Huawei equipment from parts of 4G network.“ The Guardian, december 6, 2018. https://www.theguardian.com/technology/2018/dec/05/bt-removing-huawei-equipment-from-parts-of-4g-network
23. PA Media. 2020. “Huawei: UK bans new 5G network equipment from September.” The Guardian, november 30, 2020. https://www.theguardian.com/technology/2020/nov/30/huawei-uk-bans-new-5g-network-equipment-from-september
24. 2021. “Huawei boss hopes for better relations with US.” BBC, február 10, 2021. Huawei boss hopes for better relations with US. https://www.bbc.com/news/business-56006443
25. Bowler, Tim. “Huawei: Why is it being banned from the UK’s 5G network?” BBC, júl 14, 2020. https://www.bbc.com/news/newsbeat-47041341
26. Kelion, Leo. 2020. “Huawei to shift phones to its own Harmony operating system from 2021.” BBC, september 10, 2020. https://www.bbc.com/news/technology-54104934
27. Kharpal, Arjun. 2021. “From No. 1 to No. 6, Huawei smartphone shipments plunge 41% as U.S. sanctions bite.” CNBC, január 28, 2021. https://www.cnbc.com/2021/01/28/huawei-q4-smartphone-shipments-plunge-41percent-as-us-sanctions-bite.html
28. Corera, Gordon. 2021. “Huawei’s business damaged by US sanctions despite success at home.” BBC, marec 31, 2021. https://www.bbc.com/news/technology-56590001
29. Li, Deng. 2021. “Huawei could launch gaming console similar to PlayStation and XBox, as well as new gaming laptop.” Huawei Central, február 10, 2021. https://www.huaweicentral.com/huawei-could-launch-gaming-console-similar-to-playstation-and-xbox-as-well-as-new-gaming-laptop/
30. Robertson, Jordan a Riley, Michael. 2021. “The Long Hack: How China Exploited a U.S. Tech Supplier.” Bloomberg, február 12, 2021. https://www.bloomberg.com/features/2021-supermicro/
31. Brewster, Thomas. 2020. “Exclusive: Warning Over Chinese Mobile Giant Xiaomi Recording Millions Of People’s ‘Private’ Web And Phone Use.” Forbes, apríl 30, 2020. https://www.forbes.com/sites/thomasbrewster/2020/04/30/exclusive-warning-over-chinese-mobile-giant-xiaomi-recording-millions-of-peoples-private-web-and-phone-use/?sh=2b21ac551b2a
32. Liao, Rita. 2021. “US removes Xiaomi’s designation as a Communist Chinese military company.” Tech Crunch, máj 26, 2021. https://techcrunch.com/2021/05/25/us-removes-xiaomis-designation-as-a-communist-chinese-military-company/
33. 2021. “Xiaomi to invest $10bn in electric vehicle race.” BBC, marec 31, 2021. https://www.bbc.com/news/business-56585697
34. Dilanian, Ken. 2018. “Top intelligence official says Chinese ZTE cellphones pose security risk to U.S.” NBC News, máj 15, 2018. https://www.nbcnews.com/politics/congress/top-intelligence-official-says-chinese-zte-cellphones-pose-security-risk-n874276
35. Chan, Tara Francis. 2018. “The very purpose of the Chinese tech company ZTE is to spy on other countries, a competitor alleges in new court documents.” Bussiness Insider, jún 1, 2021. https://www.businessinsider.com/zte-created-to-spy-according-to-new-court-documents-2018-6
36. 2020. “China urges Sweden to reverse its Huawei, ZTE ban to avoid harming its companies.” Reuters, október 21, 2020. https://www.reuters.com/article/us-sweden-huawei-china-idUSKBN2760W1
37. Tidy, Joe a Smith Galer, Sophia. “TikTok: The story of a social media giant.” BBC, august 5, 2020. https://www.bbc.com/news/technology-53640724
38. 2020. “US President Joe Biden ‚pauses‘ TikTok and WeChat bans.” BBC, február 12, 2020. https://www.bbc.com/news/technology-56041209
39. Tidy, Joe. 2020. “TikTok: What is the app and how much data does it collect?” BBC, august 3, 2020. https://www.bbc.com/news/technology-53476117
40. Harwell, Drew a Romm, Tony. 2019. “Inside TikTok: A culture clash where U.S. views about censorship often were overridden by the Chinese bosses.” The Washington Post, november 5, 2019. https://www.washingtonpost.com/technology/2019/11/05/inside-tiktok-culture-clash-where-us-views-about-censorship-often-were-overridden-by-chinese-bosses/
41. Fung, Brian a CNN Bussiness. 2020. “TikTok is a national security threat, US politicians say. Here’s what experts think.” CNN Bussiness, júl 9, 2020. https://edition.cnn.com/2020/07/09/tech/tiktok-security-threat/index.html
42. Pham, Sherisse, a CNN Bussiness. 2019. “TikTok hit with record fine for collecting data on children.” CNN, február 28, 2019. https://edition.cnn.com/2019/02/28/tech/tiktok-ftc-fine-children/index.html
43. 2021. “TikTok breaching users‘ rights – European Consumer Organisation.” BBC, február 16, 2021. https://www.bbc.com/news/technology-56087870
44. 2020. “WeChat: Judge blocks US attempts to ban downloads of Chinese app.” BBC, september 20, 2020. https://www.bbc.com/news/world-us-canada-54223980
45. Griffiths, James a Wang, Selina. 2020. “TikTok and WeChat may raise security concerns, but Trump’s knee-jerk reaction isn’t the way to deal with them.” CNN, september 11, 2020. https://edition.cnn.com/2020/08/15/tech/tiktok-wechat-security-us-china-intl-hnk/index.html
46. 2020. “India bans PUBG, Baidu and more than 100 apps linked to China.” BBC, september 2, 2020. https://www.bbc.com/news/technology-53998205
47. Bussiness Today. “Not just in India, PUBG Mobile was banned in these countries in 2020.” Bussiness Today, december 3, 2020. https://www.businesstoday.in/latest/trends/story/not-just-in-india-pubg-mobile-was-banned-in-these-countries-in-2020-283040-2020-12-30
48. 2021. “China’s Tencent revenues surge thanks to gaming boom.” BBC, marec 25, 2021. https://www.bbc.com/news/business-56519781
49. Kluz, Arron. 2021. “Tencent Patents Handheld Console That Looks Like A Nintendo Switch.” GameRant, marec 23, 2021. https://gamerant.com/tencent-nintendo-switch-patent/
50. Kelion, Leo. 2021. “Intel chief Pat Gelsinger: Too many chips made in Asia.” BBC, marec 24, 2021. https://www.bbc.com/news/technology-56512430
51. 2017. “Chinese Keyboard Developer Spies on User Through Built-in Keylogger.” Hack Read, november 8, 2017. https://www.hackread.com/chinese-keyboard-developer-spies-on-user-through-built-in-keylogger/
52. 2021. “Global smartphone market share from 4th quarter 2009 to 1st quarter 2021.” https://www.statista.com/statistics/271496/global-market-share-held-by-smartphone-vendors-since-4th-quarter-2009/
53. Mu-Hyun, Cho. 2020. “Samsung boss visits China to reportedly strengthen government ties.” ZDNet, máj 19, 2020. https://www.zdnet.com/article/samsung-boss-visits-china-to-reportedly-strengthen-government-ties/
54. Hu, Elise. 2017. “Will Samsung Case Mark A Turning Point For South Korean Business Ties To Government?” NPR, august 25, 2017. https://www.npr.org/sections/parallels/2017/08/25/546041137/will-samsung-case-mark-a-turning-point-for-south-korean-business-ties-to-governm?t=1613933267015&t=1627557999775
55. Pham, Peter. 2018. “What Is South Korea’s Secret Weapon?” Forbes, máj 31, 2018. https://www.forbes.com/sites/peterpham/2018/05/31/what-is-south-koreas-secret-weapon/?sh=59b728936b2f
56. Ullah, Zahra. 2017. “How Samsung dominates South Korea’s economy.” CNN, február 17, 2017. https://money.cnn.com/2017/02/17/technology/samsung-south-korea-daily-life/index.html
57. Winder, Davey. 2020. “Does Your Samsung Galaxy S10 Come With Undeletable Chinese Spyware Pre-Installed?” Forbes, jún 10, 2020. https://www.forbes.com/sites/daveywinder/2020/01/10/does-your-samsung-galaxy-s10-come-with-undeletable-chinese-spyware-pre-installed/?sh=3ba5c8c06fd9
58. Bogost, Ian. 2019. “Apple’s Empty Grandstanding About Privacy.” The Atlantic, január 31, 2019. https://www.theatlantic.com/technology/archive/2019/01/apples-hypocritical-defense-data-privacy/581680/
59. Fowler, Geoffrey A. 2019. “It’s the middle of the night. Do you know who your iPhone is talking to?” The Washington Post, máy 28, 2019. https://www.washingtonpost.com/technology/2019/05/28/its-middle-night-do-you-know-who-your-iphone-is-talking/
60. Henriquez, Maria. 2020. “Apple’s new requirement puts additional focus on consumer and data privacy.” Security Magazine, november 11, 2020. https://www.securitymagazine.com/articles/93903-apples-new-requirement-puts-consumer-and-data-privacy-at-the-forefront
61. Kahney, Leander. 2019. “The FBI Wanted a Back Door to the iPhone. Tim Cook Said No.” Wired, apríl 16, 2019. https://www.wired.com/story/the-time-tim-cook-stood-his-ground-against-fbi/
62. Cox, Joseph. 2019. “FBI Asked Sony for Data on User Who Allegedly Used PlayStation Network to Sell Cocaine.” Vice, december 3, 2019. https://www.vice.com/en/article/zmjp73/fbi-asked-sony-playstation-4-user-data-cocaine-dealer
63. Brewster, Thomas. 2018. “Sony Just Coughed Up PS4 Data To The FBI In A Kansas Terror Investigation.” Forbes, február 14, 2018. https://www.forbes.com/sites/thomasbrewster/2018/02/14/sony-playstation-4-data-disclosed-to-feds-in-terrorism-probe/?sh=5a85a1135c7f