V slovenských parlamentných voľbách v roku 2016 dosiahla strana ĽSNS nečakaný volebný úspech, keď získala 8,04% a 14 poslaneckých mandátov. Časť spoločnosti reagovala nesúhlasom a krátko po voľbách sa v Bratislave a v Banskej Bystrici, ako bašte strany, konali demonštrácie s názvom „Antifašistická mobilizácia – nikdy neprejdete“, ktorých cieľom bolo vyjadriť práve odmietavý postoj voči ĽSNS a ich volebnému výsledku[1]. Nespokojnosť pretrvávala aj naďalej, čoho dôkazom je viac než 170 podaní do mája 2017 na Generálnu prokuratúru s požiadavkou podať Najvyššiemu súdu SR návrh na rozpustenie ĽSNS[2].
Ako sa vhodne vysporiadať s parlamentnou stranou, ktorá je označovaná za fašistickú? Zvyšní členovia parlamentu sa voči ĽSNS ostro vyhradili a vylúčili akúkoľvek spoluprácu. Televízie sa nevedia rozhodnúť, či je lepšou formou boja úplná ignorácia alebo naopak, pozývanie členov Kotlebovej strany do televíznych debát, aby ukázali svoju pravú tvár. Aktivisti sa zas snažia poukázať na prešľapy ĽSNS aj jej členov, čo ďalej šíria spravodajské médiá predovšetkým na internete. Najzávažnejším krokom by bolo skutočné rozpustenie strany, ale vynárajú sa otázky, či by aj to kotlebovci nevyužili vo svoj prospech.
Napriek týmto pochybnostiam Generálna prokuratúra koncom mája oznámila, že generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal Najvyššiemu súdu SR návrh na rozpustenie politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Zdôvodnenie bolo nasledovné: „Vyhodnotenie rozsiahlych zadovážených podkladov ukázalo, že politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami, svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy. Podľa názoru prokuratúry cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike.[3]“ Kompletné znenie žaloby nie je doteraz známe, preto sa dá o dôvodoch možného rozpustenia len polemizovať. Generálny prokurátor sa však už dávnejšie vyjadril, že návrh na rozpustenie ĽSNS podá len vtedy, ak si bude istý dôvodmi, „aby sme neblamovali na súde[4]“.
Podľa zákona o politických stranách a politických hnutiach môže na Slovensku podať návrh na rozpustenie strany generálny prokurátor, ak strana svojimi stanovami, programom alebo činnosťou porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. O tomto návrhu rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky[5].
Kotlebova strana už raz zrušená bola. Slovenská Pospolitosť – Národná strana bola rozpustená v roku 2006 z dvoch dôvodov. Prvým z nich bol, že program SP presadzoval zmenu súčasného systému parlamentnej demokracie na systém založený na stavovskom princípe. Podľa súdu to bolo v rozpore s Ústavou a zároveň by došlo k porušeniu princípu všeobecného volebného práva, ale aj princípu rovnosti volebného práva.
Druhým dôvodom vyplývajúcim z programu strany bol tzv. „Národný princíp“, podľa ktorého by malo byť hlavnou úlohou SR zabezpečenie vlastného slovenského národa vo všetkých oblastiach, až potom starostlivosť o ostatných občanov. To, samozrejme, vedie k diskriminácii národnostných menšín či etnických skupín, a teda aj k porušeniu ústavy, ktorá zaručuje základné práva a slobody všetkým na území Slovenska.
Ďalšie dôvody vyplývajúce z programu SP, ako postoje strany voči Židom, Rómom atď., rehabilitáciu Jozefa Tisa či návrh na prehodnotenie slovenských dejín, neboli súdom uznané, rovnako ani verejné vystúpenia príslušníkov strany hlásajúce neznášanlivosť voči príslušníkom iných národov a fakt, že niektorí predstavitelia strany boli v tom čase stíhaní napr. za hanobenie rasy a národa a ďalšie činy, keďže v tej dobe ešte neboli právoplatne odsúdení[6]. Zrušenie SP bol na Slovensku historicky prvým prípadom rozpustenia strany.
O štyri roky neskôr vznikla strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko premenovaním Strany priateľov vína, a je len pokračovateľkou predošlej strany. Nová strana logicky nebola založená s tým, aby bola opätovne zrušená, preto sa ĽSNS pokúsila zmeniť svoj imidž. Už viac nie je spájaná s fakľovými pochodmi v gardistických uniformách, no adorácia vojnového Slovenského štátu či kontroverzné výroky jej členov sú stále prítomné. Otázkou je, či by teda aj ĽSNS mala byť rozpustená alebo nie, pretože aj keď mierne pozmenila svoju rétoriku a snaží sa vystupovať v medziach zákona, treba mať na zreteli, že za ňou stoja tí istí ľudia, čo za Pospolitosťou. To je však argument, ktorý by pred súdom pravdepodobne neobstál. Rovnako ako ten, že dvaja poslanci za ĽSNS sú momentálne obvinení z trestného činu extrémizmu, resp. za prečin podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu (…), ale aj samotná strana je trestne stíhaná vo veci prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd (za rozdávanie šekov vo finančnej hodnote 1488 eur)[7]. Ani jedno z týchto stíhaní totiž ešte nie je právoplatne ukončené.
Je však možné vychádzať z volebného programu, ktorý vyšiel pred parlamentnými voľbami v roku 2016 s názvom „10 BODOV ZA NAŠE SLOVENSKO!“. Hneď druhý bod programu hlása, že ĽSNS „spraví poriadok s parazitmi v osadách“ a v texte sa spomínajú „cigánski extrémisti“ či „cigánsky teror“, ktorému chcú zabrániť založením Domobrany na „ochranu slušných ľudí“[8]. ĽSNS sa teda svoje tvrdenia ani nesnaží zaobaliť ako boj proti recidivistom alebo problémovým občanom, ale rovno hovorí o tom, že políciu aj Domobranu využije proti Rómom. Taktiež odmieta prijať „agresívnych moslimských imigrantov“, pretože „páchajú mnohé zločiny“[9]. Opäť teda dochádza k porušeniu Ústavy, konkrétne článku 33, ktorý uvádza, že „príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu“ a zároveň článku 12, odsek 2, kde stojí, že „základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“[10]
Samostatnou kapitolou je túžba ĽSNS opustiť NATO A EÚ, čo je taktiež zahrnuté v ich programe, a je to v značnom rozpore so smerovaním zahraničnej politiky Slovenska a jeho záujmami. Navyše, ďalšie body programu ako stiahnutie vojakov z „okupačných zahraničných misií“ (misií NATO) a nadradenie slovenského práva nad „príkazy EÚ“ by boli porušením medzinárodných zmlúv, čo by tiež mohlo byť dôvodom na rozpustenie strany[11].
Existujú teda dôvody, prečo by mohla byť strana ĽSNS rozpustená, a momentálne sú prešetrované súdom na základe vyššie spomenutého návrhu. Ak by súd napríklad aj tieto argumenty považoval za pádne, mohlo by napokon dôjsť k reálnemu rozpusteniu strany.
To, že nepoznáme podrobnosti žaloby, poskytuje priestor pre Kotlebovu stranu na vlastný opis celej situácie, čo aj využili vo svojich novinách, ktoré vyšli pred župnými voľbami, ktoré sa budú konať 4.11. V nich uviedli 4 údajné dôvody, ktoré stoja v žalobe a priamo z nej aj citujú, avšak práve kvôli tomu, že žaloba nebola zverejnená, je ťažké povedať, do akej miery ĽSNS informuje pravdivo alebo zavádza.
Aj keby nakoniec došlo k rozpusteniu, nie je možné zabrániť ĽSNS vytvoriť si ďalšieho pokračovateľa a naďalej pôsobiť vo svojej činnosti, preto sa skôr núka otázka, či by rozpustenie v konečnom dôsledku nebolo úplne zbytočné tak ako pri Slovenskej Pospolitosti. Je totiž nutné podotknúť, že záložná strana už pravdepodobne existuje. Členovia ĽSNS, Rastislav Kysel a Martin Beluský, ktorý je zároveň poslancom za ĽSNS, sú zatiaľ jediní členovia štatutárneho orgánu inej, politicky neaktívnej strany s názvom Ľudová strana, ktorý sa nápadne ponáša na názov Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko[12]. Okrem toho je pravdepodobné, že ĽSNS by vďaka svojmu rozpusteniu dostala nálepku martýra, a preferencie ďalšej Kotlebovej strany by na základe toho mohli ešte narásť.
Otázkou teda nie je, či by strana ĽSNS mala byť rozpustená. Právne dôvody na to totiž existujú. Skôr by bolo lepšie pýtať sa, či je to najlepší spôsob boja proti ĽSNS a politickému extrémizmu ako takému. Zrušenie strany prakticky nič nevyrieši. Jej členovia zázračne nezmiznú a názory, ktoré zdieľajú, taktiež nie.
Zdroje
[1] TASR. 2016. Slováci vyjdú do ulíc na protest proti Kotlebovi: Polícia je pripravená! Pluska. (http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/slovaci-vyjdu-do-ulic-protest-proti-kotlebovi-policia-je-pripravena.html).
[2] Mikušovič, Dušan. 2017. Čižnár podal na Najvyšší súd podnet na zrušenie Kotlebovej ĽSNS. Denník N. (http://dennik.hnonline.sk/slovensko/927198-kotlebovci-maju-v-zalohe-dalsiu-stranu).
[3] Mikušovič, Dušan. 2017. Čižnár podal na Najvyšší súd podnet na zrušenie Kotlebovej ĽSNS. Denník N. (http://dennik.hnonline.sk/slovensko/927198-kotlebovci-maju-v-zalohe-dalsiu-stranu).
[4] Mikušovič, Dušan. 2017. Čižnár podal na Najvyšší súd podnet na zrušenie Kotlebovej ĽSNS. Denník N. (http://dennik.hnonline.sk/slovensko/927198-kotlebovci-maju-v-zalohe-dalsiu-stranu).
[5] Zákon č. 85/2005 Z. z. – Zákon o politických stranách a politických hnutiach. (http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85#cast3).
[6] Prievozník, Marián. 2017. Rozpustenie extrémistických strán v judikatúre. Právne listy. (http://www.pravnelisty.sk/clanky/a578-rozpustenie-extremistickych-stran-v-judikature).
[7] Kyseľ, Tomáš. 2017. Polícia začala ďalšie trestné stíhanie u kotlebovcov. Aktuality.sk. (https://www.aktuality.sk/clanok/468305/policia-zacala-dalsie-trestne-stihanie-u-kotlebovcov/).
[8] Program – Desatoro ĽS Naše Slovensko. 2016. Ľudová strana Naše Slovensko. (http://www.naseslovensko.net/wp-contentuploads201501volebny-program-2016-pdf/).
[9] Tamtiež.
[10] Ústava SR. (https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf).
[11] Program – Desatoro ĽS Naše Slovensko. 2016. Ľudová strana Naše Slovensko. (http://www.naseslovensko.net/wp-contentuploads201501volebny-program-2016-pdf/).
[12] Mikušovič, Dušan. 2017. Čižnár podal na Najvyšší súd podnet na zrušenie Kotlebovej ĽSNS. Denník N. (http://dennik.hnonline.sk/slovensko/927198-kotlebovci-maju-v-zalohe-dalsiu-stranu).
Nejsem pro úplnou rezignaci na všechny legislativní kroky k potírání extremismu, například zákaz extremistických stran. I když je vcelku jasné, že se titíž lidé seskupí kolem „záložní“ strany. Zákaz je signálem pro část voličů, kteří váhají, zda se skutečně jedná o extremistickou stranu, když ji demokratické instituce uznají za schopnou účasti v demokratické soutěži. Spíš by mě zajímalo, zda v případě zákazu takové strany zastoupení v parlamentu propadají mandáty jejích poslanců nebo se prostě a jednoduše změní tito poslanci na nezařazené.
Pekný večer prajem. Vášmu argumentu rozumiem, ale na druhej strane treba brať aj do úvahy, že verejný diskurz voči ĽSNS je úplne jasný a negatívny, navyše Kotlebova predošlá strana už bola zrušená atď., takže „signálov“ je dosť. A zákaz strany môže byť pre ďalšiu časť voličov potvrdením, že Kotleba je správna voľba, pretože sa ho snažia umlčať a podobné konšpirácie. Je to naozaj citlivá téma a sama som zvedavá, ako to nakoniec dopadne.
A teraz k odpovedi na Vašu otázku: zákon o politických stranách síce opisuje zánik a zrušenie strany viacerými spôsobmi, ale nerieši, čo sa bude diať ďalej, pokiaľ sa jedná o parlamentnú stranu. Navyše, u nás ešte žiadna parlamentná strana zrušená nebola, takže nemáme z čoho vychádzať. Nižšie Vám prikladám zopár linkov, v ktorých v skratke stojí, že rozpustenie ĽSNS by v podstate nemalo na jej poslancov účinok. Naďalej by boli členmi parlamentu ako nezaradení poslanci a v ďalších voľbách by nemohli kandidovať za ĽSNS, pretože by neexistovala. Najhlavnejší účinok bude ten, že strana príde o štátne financovanie. V prípade záujmu sa viac dočítate tu:
http://www.teraz.sk/slovensko/zrusenie-lsns-e-chmelovej-zmeny/261716-clanok.html
http://slovensko.hnonline.sk/927198-kotlebovci-sa-pripravili-na-zrusenie-v-zalohe-maju-dalsiu-stranu (predposledný odstavec)