Analytici po celom svete očakávali tesný súboj o post 45. prezidenta USA medzi demokratkou Hillary Clintonovou a republikánom Donaldom Trumpom. Predvolebné prieskumy mierne favorizovali manželku exprezidenta Billa Clintona. Nakoniec sa však 45.prezidentom USA stal Donald Trump. Už počas predvolebnej kampane rezonovali Trumpove zmierlivé vyjadrenia o Rusku a prezidentovi Putinovi v ostrom kontraste s vyjadreniami jeho súperky Clintonovej. Objavili sa tiež informácie o tom, že Moskva udržiava kontakty s členmi Trumpovho volebného tímu (čo neskôr priznala), či dokonca, že mu priamo pomáha prostredníctvom hackerských útokov. (SME 2016a)

Má mať Moskva zo zvolenia Donalda Trumpa do čela USA úprimnú radosť, alebo je to pre ňu len „menšie zlo“? Čo znamená zvolenie Donalda Trumpa pre rusko-americké vzťahy a pre postsovietsky región?

Demokratická kandidátka Hillary Clintonová bola členkou Obamovej administratívy a aj napriek určitej kritike ohľadom zdržanlivosti prezidenta Obamu v Sýrii a na Ukrajine hodlala pokračovať v jeho zahranično-politickom kurze. Clintonová je známa svojimi tvrdými vyjadreniami na adresu Moskvy a to napriek tomu, že sa na začiatku svojho úradu ministerky zahraničných vecí USA snažila spolu s prezidentom Obamom o zlepšenie vzťahov s Ruskom. Okrem toho medzi Putinom a Clintonovou panujú vzájomné antipatie. Bývalá prvá dáma USA sa o Vladimírovi Putinovi vyjadrila, že nemá dušu. Nakoľko bol agentom KGB, a tí dušu nemajú. (Pravda 2008) Po anexii Krymu v roku 2014 dokonca porovnala Putina s Adolfom Hitlerom. Prezident Putin obdobne neskrýva antipatie k Hillary Clintonovej. Podľa serveru Politico je totiž ruský prezident presvedčený, že za povolebnými demonštráciami z roku 2011 stála práve Hillary Clintonová, aktívna podporovateľka farebných revolúcií vo svete a Arabskej jari v arabskom svete, ktoré zvrhávajú autoritatívne režimy. (Rozhlas 2016)

Oproti nej stál Donald Trump, kandidát Republikánov (tábora, súčasťou ktorého sú aj tradičný antirusky naladený „jastraby“, ako napríklad senátor John Mc Cain, či bývalý starosta New Yourku Rudy Giuliani). Donald Trump však nie je typický Republikán a dokonca jeho podpora zo strany Republikánov nebola tak jednoznačná ako podpora Clintonovej u Demokratov. Trumpove heslo „Make America Great Again!“ spolu s vyjadreniami kandidáta dokazovali, že Trump by v prípade zvolenia kládol primárny dôraz na národné záujmy USA, čiže obdobne, ako sa o to usilujú populistickí politici v Európe (Marie Le Pen vo Francúzsku, Farage vo Veľkej Británi), či prezident Putin v prípade Ruska. Čerešničkou na torte boli potom Trumpove vyjadrenia o tom, že americké garancie pre Európu v rámci NATO nie sú samozrejmé. Donald Trump tiež neskrýval obdiv voči Vladimírovi Putinovi, načo Moskva reagovala pozitívne. Trump sa zakrátko stal hviezdou miestnych médií, ktoré ho vyzdvihovali na úkor jeho protikandidátky. Počas kampane sa tiež objavili informácie, že ruskí hackeri stoja za únikom emailov, ktoré mali Trumpovi pomôcť zdiskreditovať svoju súperku. Podľa Politico, to bol jeden zo spôsobov, akým sa chcel Putin „pomstiť „Clintonovej. (Rozhlas 2016)

Berúc do úvahy vyššie spomenuté charakteristiky obdivoch kandidátov, bol americký miliardár  jediný  kandidát z dvojice Clintonová – Trump, s ktorým mohla Moskva sympatizovať.

Trump prezidentom  – má Moskva dovod na radosť? 

Donald Trump sa už počas kampane vyjadril, že hodlá spolupracovať s Ruskom. Je však mylné sa domnievať, že Trump ako prezident bude Rusku ustupovať. Hlavným mottom nového prezidenta je snaha „urobiť Ameriku znovu veľkou“, Trump by sa tak rád stal novým Reaganom. (Svoboda 2016) Nový prezident sa bude snažiť klásť dôraz na americké národné záujmy (podobne, ako to robia Rusi). Rusku môže vyhovovať spôsob/metóda nového prezidenta USA. Trump ako podnikateľ je pragmatik a aj preto je pravdepodobné, že nebude klásť silný dôraz na „hodnoty“ tak, ako to tradične robili USA za čias súčasného prezidenta, ale aj predchádzajúcich administratív. Hillary Clintonová neraz, či už počas kampane, alebo počas pôsobenia na poste ministerky dokázala, že sú jej  na rozdiel od Trumpa blízke témy, ako dodržiavanie ľudských práv či podpora demokracie vo svete.

Na strane druhej je tu riziko, že hoci si Putin a Trump budú rozumieť a na mnohých témach sa zhodnú, časom sa môžu dostať do sporu a to práve preto, že sú si tak podobní. Obaja chcú totiž získať pre seba (svoju krajinu) maximum a ani jeden z nich nie je zvyknutý ustupovať.

Za dobrý príklad možno považovať Sýriu. USA a Rusko spája boj proti terorizmu. Napriek tomu doteraz v Sýrskom konflikte stáli obe veľmoci na odlišných stranách barikády. Zatiaľ čo Rusi podporujú autoritatívny režim prezidenta Assada, USA sa snažia v duchu Arabskej jari podporovať opozíciu. Trump sa už počas kampane nechal počuť, že mieni s Ruskom spolupracovať v boji proti terorizmu a ani by mu neprekážal režim Assada. (Independent 2016) To môže viesť k tomu, že USA prestanú Rusko kritizovať za jeho (nehumanitárne) aktivity, ako je napríklad bombardovanie Aleppa. Neznamená to však, že to bude „zadarmo“ a že Trump zato nebude očakávať nejakú  „protislužbu“. Pokiaľ sa však táto „protislužba“ bude priečiť záujmom  Ruska, bude zaujímavé sledovať , kto urobí ústupok. Prípadný stret záujmov ukáže to aj to, do akej miery bude Rusku skutočne záležať na dobrých vzťahoch s administratívou Donalda Trumpa, a čo je preto Kremeľ ochotný urobiť resp. neurobiť.

Čo znamená zvolenie Trumpa pro Pobaltie a Ukrajinu?

V prípade Európy najviac rezonovali Trumpove vyjadrenia týkajúce sa NATO. Podľa jeho názoru sa krajiny, ktoré si neplnia svoje záväzky (2% na obranu) nemôžu spoliehať na americkú pomoc automaticky.  (CNN 2016) Tento krok má donútiť štáty (predovšetkým Strednej Európu) navýšiť svoje výdavky na obranu. Z krajín strednej Európy (tj. krajín, ktoré sa najviac cítia ohrozené Ruskom) si záväzky plnia len Poľsko a Estónsko.  Sú to práve pobaltské štáty a Poľsko, ktoré priamo hraničia s Ruskom, a ktoré po udalostiach na Ukrajine volajú po zosilnení prítomnosti NATO v oblasti.

Doplatí Pobaltie, či Ukrajina na snahy Donalda Trumpa zjemniť politiku USA voči Rusku?

Pobaltské štáty sú od roku 2004 pevne ukotvené v rámci EÚ a NATO. Ako jedny z mála „nových“ členov NATO berú obranu vážne a snažia sa udržiavať svoje ozbrojené sily bojaschopné. Trumpove vyjadrenia (a prípadné kroky) na zlepšenie vzťahov s Ruskom, ešte automaticky neznamenajú zrušenie garancií NATO pre Pobaltie. USA sú naďalej viazané dohodami, ktorých zásadnú zmenu by musel prezidentovi schváliť Kongres ovládaný Republikánmi. Je málo pravdepodobné, že Republikáni (medzi ktorých patria aj protirusky zameraní jastraby) by Trumpovi niečo podobné schválili.

Navyše je nepravdepodobné, žeby Rusko riskovalo kvôli Pobaltiu priamy stret s NATO (aj keby zastávali USA rezervovanejší postoj). NATO bez USA je síce výrazne slabšie ale stále sú jeho členmi aj krajiny s jadrovými zbraňami. Priama konfrontácia Ruska s NATO by aj napriek Trumpovým prípadným  až izolacionistickým snahám nenechala Kongres chladným a viedlo by to k dramatickému zhoršeniu Rusko-Amerických vzťahov.

Okrem toho sú Pobaltské štáty členmi EÚ. Európska únia síce nemá zásadné vojenské kapacity, ale ekonomicky je niekoľko násobne silnejšia než Ruská federácia. Otvorená konfrontácia Ruska s členským štátom/štátmi EÚ by mala za následok omnoho väčšie negatívne dopady na Rusko, než majú ekonomické sankcie uvalené kvôli Ukrajine.

Ukrajina je v omnoho horšej situácii než Pobaltie. Zatiaľ čo Pobaltie je pevne ukotvené v euroatlantických štruktúrach, čo Rusko (aj keď nerado) toleruje, Ukrajina je odkázaná sama na seba. Trump sa už počas kampane vyjadril o tom, že by možno nemal problém s uznaním anexie Krymu, takisto je dosť pravdepodobné, žeby  sa zjemnil tlak na Rusko kvôli Donbasu.

Celkovo je Ukrajina pre Rusko omnoho dôležitejšia než Pobaltie, ktoré je z ruského pohľadu „stratené“ (členovia EÚ a NATO). Ukrajina je však významná strategicky ekonomicky a aj symbolicky. Moskva preto urobí všetko preto aby zabránila zbližovaniu Ukrajiny (ale napríklad aj Gruzínska) k euroatlantickýcm štruktúram. Zásadné ruské aktivity voči Pobaltiu sa Rusku „nevyplatia“ nakoľko by to viedlo ku konfrontácii s členmi NATO, EÚ a minimálne k zhoršeniu vzťahmi s USA. Ak však Moskva nebude podnikať voči Pobaltiu agresívne kroky, môže sa snažiť rozvíjať dobré (korektné) vzťahy s administratívou Donalda Trumpa, čím môže získať relatívne voľné ruky nielen na Ukrajine či Gruzínsku, ale de facto v celom postsovietskom priestore.

Ukrajina  preto reálne môže mať obavy, že bude Trumpom  Rusku „obetovaná“  výmenou za ruskú podporu USA niekde inde. Môže sa jednať o oblasť boja proti terorizmu, či dokonca o zaistenie si „druhého frontu“ kvôli začatiu obchodnej vojny s Čínou. Donald Trump si totiž uvedomuje, že Rusko v poslednom období udržiava priateľské vzťahy s Čínou. A ak by sa rozhodol pustiť do obchodnej vojny s Čínou, nemôže mať zle vzťahy s Ruskom, lebo by to nahralo Pekingu. Ak by sa pokúsil si vybudovať a udržať korektné vzťahy s Kremľom, mohol by „výmenou za postsoviet“ získať ruskú zdržanlivosť v americko-čínskom spore.

Prehl´ad

V čom si budú  prezidenti pravdepodobne rozumieť

• Obaja prezidenti sú pragmatici – návrat realizmu do rusko-amerických vzťahov, jeden prezident rešpektuje (obdivuje) druhého, obaja chcú svoje krajiny „veľké a silné“
• Dôraz na národné záujmy – V prvom rade kladú dôraz na národné záujmy svojich krajín, až potom prídu na rad spojenci, partneri… , pravdepodobne sa dokážu zhodnúť na „záujmových oblastiach“ pre svoje krajiny (napr. Trump by vedel rešpektovať ruské záujmy v postsovietskej oblasti výmenou za to, že Rusko bude zdržanlivé pri amerických aktivitách v Pacifiku (voči Číne)…)
• Odpútanie od hodnôt, dôraz na záujmy – Pre Trumpa podobne ako pre Putina nie je kľúčová „hodnotová stránka veci“ (podpora demokracie, dôraz na dodržiavanie ľudských práv) na línii hodnoty X záujmy, obaja uprednostňujú záujmy
• Boj proti terorizmu – Trump podobne ako Putin tvrdo vystupuje proti terorizmu

Čo ich rozdeľuje /Možné problémy

• Irán a šírenie jadrových zbraní – USA spolu s Ruskom prispeli k podpísaniu dohody, týkajúcej sa Iránskeho jadrového programu. Trump považuje dohodu za zlú a chce ju zrušiť (zmeniť), zároveň však chce „za každú cenu“ zabrániť jadrovému Iránu. (Sme 2016b) Irán patrí k významným  partnerom Ruska (dodávky zbraní, podpora Assada…), kľúčový  tiež bude aj postoj Trumpa k Saudskej Arábii.

Trump sa počas kampane vyjadril, že by nebol proti, keby mali Japonsko a Južná Kórea jadrové zbrane. USA aj Rusko dlhodobo spolupracujú v oblasti nešírenia jadrových zbraní. Nuklearizácia Južnej Kórey a Japonska by mohla výraznejšie destabilizovať región, čo nemusí byť v záujme Moskvy. Je však pravdepodobne, že proti takémuto Trumpovmu názoru by sa postavili aj niektorí členovia Kongresu.

Postoj Trumpa k jadrovým zbraniam sa však môže odzrkadliť na prípadných zmluvách týkajúcich sa nešírenia jadrových zbraní. (Pokiaľ Trump nezmení svoj postoj k jadrovým zbraniam, len ťažko možno očakávať, že  dôjde k podpisu nejakých dohôd tak, ako to bolo za prezidenta Obamu)

• Reakcia pri strete záujmov –Trump a Putin sú si v mnohom podobní, obaja chcú najväčšie zisky pre svoje krajiny. Pokiaľ sa niekde stretnú ruské a americké záujmy, ani jeden nebude chcieť ustúpiť, aby nestratil tvár. To môže viesť k zhoršeniu vzájomných vzťahov a k vyostreniu sporov.
• Zbrojenie – Trump sa niekoľko krát počas kampane vyjadril, že má rád armádu a chce aby USA mali najsilnejšiu armádu na svete. „Jastraby“ v republikánskej strane dokonca oživujú myšlienky na protiraketovú obrnu v Poľsku a v Česku.  (Pravda 2016) To môže byť niektorými politickými kruhmi v Rusku vnímané negatívne.
• Republikán Trump – Hoci bola predvolebná rétorika Donalda Trumpa voči Rusku zmierlivá, po voľbách môže dôjsť k určitému prehodnoteniu postoja aj pod vplyvom v Konrese dominantnej Republikánskej strany v rámci ktorej pôsobia aj tzv. antiruskí jastraby (John McCain, exstarosta New Yorku Rudy Giuliani…)

Otázna Čína

Donald Trump otvorene vystupuje proti Číne.  Počas kampane deklaroval záujem vyhlásiť obchodnú vojnu Číne. V období od zhoršenia vzťahov Ruska so západom (predovšetkým po udalostiach na Ukrajine)  sa Rusko zbližuje s Čínou. Objavovali sa snahy o hlbšiu spoluprácu, vybudovanie alternatívy voči Západu (BRICS) snahy o zníženie vplyvu doláru… Ak sa chce bude chcieť Donald Trump pustiť do konfrontácie s Čínou (nielen ekonomickej, ale aj prípadnej vojensko-politickej v rámci Pacifiku), bude musieť zlepšiť vzťahy s Ruskom, inak by sa mu mohlo nechcene podariť posilniť os Moskva-Peking.

Pokiaľ sa Donald Trump ako prezident pokúsi zlepšiť vzťahy s Ruskom (napr. aj tým, že mu dá viac priestoru (voľnosti) v rámci postsovietu. Rusko bude mať na výber tri možnosti ako sa zachová.

1. Podporí Čínu – v dôsledku toho dôjde k posilneniu spolupráce na osi Moskva – Peking, bude zdôraznená potreba vybudovania silnej alternatívy voči Západu. (EÚ,NATO…). Bude to znamenať, že Rusko nemá veľký záujem na skutočnom obnovení dobrých vzťahov so Západom a začalo sa definitívne orientovať na Čínu a oblasti mimo euroatlantický priestor (hlavne BRICS) .
2. Rusko pristúpi na zlepšenie vzťahov s USA– Rusko ocení snahy administratívy Donalda Trumpa a pokúsi sa zlepšiť vzťahy s USA (a postupne aj vzťahy s  krajinami EÚ). Moskva si totiž uvedomuje, že najväčší konkurent – NATO sa nedokáže rozširovať / posilňovať bez podpory USA. Zlepšenie vzťahov so Západom sa Kremľu môže hodiť (výhodné pôžičky- potreba pozdvihnúť ruskú ekonomiku), nakoľko rusko-čínske vzťahy nie sú ideálne a do budúcna môže silná Čína predstavovať problém aj pre Rusko (Málo zaľudnená Sibír a preľudnená Čína, čínske pôžičky viazané na podiel v kľúčových  ruských odvetviach/firmách…)
3. Nestrannosť – najpravdepodobnejšia možnosť. Rusko ocení zlepšenie vzťahov a to, že USA budú ochotné rešpektovať aj jeho záujmy, na strane druhej si Moskva nebude  chcieť pohnevať Čínu. Zachovajú sa obdobne ako sa chová Čína pri sporoch Ruska so Západom  (či už ohľadom Ukrajiny, Sýrie…) Rusku sa tiež môže hodiť fakt, že spor USA- Čína oslabí oboch aktérov, prípadne aspoň jedného z nich.

Rusko-americké vzťahy po januári 2017 nebudú len o osobnom vzťahu Trump-Putin (minimálne v USA je vplyv Kongresu), avšak osobnostné vzťahy dvoch lídrov môžu mať vplyv na celkové vzťahy štátov. Treba si však uvedomiť, že na čele Ruska dnes nie je mladý neskúsený prezident Putin snažiaci sa skonsolidovať vlastnú krajinu po búrlivých 90. rokoch tak, ako to bolo na začiatku milénia. Rovnako tam nie je ani reformne orientovaný prezident Medvedev, ako to bolo v roku 2008. Putin sa vo vysokej politike pohybuje vyše 15 rokov. Na druhej strane Trump je politický nováčik. Bude preto dôležité sledovať akými ľuďmi a poradcami sa obklopí a aký na nich budú mať vplyv tzv. jastraby z Republikánskej strany (často antirusky zameraní).  To že je Trump „neriadená strela“ môže byť pre Rusko extrémna výhoda aj extrémna nevýhoda zároveň. Na jednej strane síce môžeme byť svedkami  pozitívneho obratu v rusko-amerických vzťahoch,  na strane druhej tiež môžeme byť svedkami ich zhoršenia po počiatočnom vyprchaní optimizmu a vzájomného obdivu ruského a amerického prezidenta.

Zdroje :

CNN.2016. Trump to Europe: Pay more or go it alone. (http://edition.cnn.com/2016/04/28/politics/trump-speech-europe/ )

ČRO.2016. Proč Putin nenávidí Clintonovou. (

http://www.rozhlas.cz/plus/svet/_zprava/proc-putin-nenavidi-clintonovou–1636422 )

Independent.2016 . Donald Trump signifies he will end US support for Syrian rebels despite their pleas to him for help. (http://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/us-president-elect-donald-trump-support-assad-putin-syria-remove-rebel-backing-a7413346.html )

Pravda. 2008. Putin nemá dušu, vyhlásila Clintonová. (http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/222786-putin-nema-dusu-vyhlasila-clintonova/)

Pravda. 2016. Giuliani: S Putinom budeme rokovať silou, nie tak hlúpo ako Obama a Hillary (http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/410670-giuliani-s-putinom-budeme-rokovat-z-pozicie-sily-nie-tak-hlupo-ako-obama-a-hillary/ )

Sme.2016a. Moskva priznala kontakty s Trumpovým volebným štábom .(http://svet.sme.sk/c/20380698/moskva-priznala-kontakty-s-trumpovym-volebnym-stabom.html?ref=trz)

Sme.2016b. Splní Trump sľuby? Ľahké to mať nebude. (http://svet.sme.sk/c/20380793/splni-trump-sluby-lahke-to-mat-nebude.html)

Svoboda,K.2016. Ruské nadšení z Donalda Trumpa? Ne tak úplně… (http://svoboda.blog.ihned.cz/c1-65513680-ruske-nadseni-z-donalda-trumpa-ne-tak-uplne )